Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Ẹgwae nọ A Jọ Ta Kpahe Okugbe Gbe Obọdẹ Omaa

Ẹgwae nọ A Jọ Ta Kpahe Okugbe Gbe Obọdẹ Omaa

Iyẹrẹ Ẹgwae Ẹgbukpe

Ẹgwae nọ A Jọ Ta Kpahe Okugbe Gbe Obọdẹ Omaa

ẸGWAE ẹgbukpe ọrọ Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania ọ rẹ kẹ evawere ẹsikpobi. Yọ ere ẹgwae ẹgbukpe ọrọ avọ 127 nọ a gba evaọ ẹdẹ ọsosuọ amara Akpe ọrọ ukpe 2011 ọ jọ re. Inievo nọ a zizie no erẹwho sa-sa akpọ na ze a kokohọ Ọgwa Okokohọ ọrọ Isẹri Jihova nọ ọ rrọ Jersey City, New Jersey, obọ America.

Omọvo Ugboma Esuo na nọ a re se Gerrit Lösch o te dede ogbotu inievo na nọ eva e be were na rehọ. Ọ ta kẹ inievo nọ i no erẹwho nọ i bu te 85 ze na inọ a be reawere okugbe inievo akpọ soso nọ a rẹ ruẹ obọ riẹ hẹ. Ahwo a bi muẹrohọ okugbe yena yọ o be wha orro se Jihova. Evaọ uzẹme, a ta ẹme kpahe okugbe gaga evaọ ẹgwae na.

EMAMỌ IYẸRẸ NỌ I NO OBỌ MEXICO ZE

A jọ abọ ọsosuọ ẹgwae na ta kpahe okugbe nọ ọ rrọ udevie idibo Jihova. Brọda Baltasar Perla nọ o no uwou ogha Mexico ze ọ kiẹ inievo esa efa nọ i no uwou ogha Mexico ze riwi re a ta kpahe epanọ o jọ nọ a ku iwou ogha ezeza sa-sa nọ e jọ ofẹ jọ America kugbe orọ Mexico. Onana o wha riẹ ze nọ uwou ogha obọ Mexico o rọ vọ avọ inievo nọ i no erẹwho sa-sa ze gbe iruemu ewho sa-sa vi epanọ o jọ vẹre. Fikinọ inievo nọ i no erẹwho sa-sa ze a kuomagbe, onana u te ru nọ a be rọ bọ ohwohwo ga ziezi. O tẹ wọhọ ẹsenọ Ọghẹnẹ o si iwhru kpobi no re inievo na kpobi a rria evaọ okugbe ọvo.

Use-abọ jọ nọ ọgwakugbe nana ọ wha ze họ, epanọ a sai ro fi obọ họ kẹ inievo nọ iwou ogha e gbẹ rrọ orẹwho rai hi na riẹ inọ a gbẹ rrọ ukoko Jihova dede nọ a si iwou ogha no orẹwho rai no. Fiki onana, a te ru ọruẹrẹfihotọ nọ ikoko sa-sa, makọ enọ e rrọ ekwotọ nọ i si oma no a sae rọ rehọ ekọmputa vi uwou kpohọ uwou ogha Mexico.

IYẸRẸ NỌ I NO OBỌ JAPAN ZE

James Linton nọ o no uwou ogha obọ Japan ze ọ ta kpahe epanọ otọ nọ o jọ Japan nuhu evaọ amara Asa, ukpe 2011 u ro kpomahọ inievo mai. Ahwo uviuwou inievo buobu a whu, ekwakwa eyerakpọ rai e tẹ jẹ raha ku ai. Inievo nọ e rrọ eria nọ okpẹtu na u te he a rehọ iwou nọ i bu te idu esa gbe ẹgba ọvo (3,100) gbe imoto buobu fi obọ họ kẹ inievo nọ ikpeware e via kẹ na. Inievo nọ i bi ru iruo kugbe Egbẹgwae Ebabọ Ubrotọ a je ru iruo t’aso t’uvo re a ruẹrẹ iwou inievo nọ e raha. Inievo nọ i bu te odu ọvo gbe egba ihrẹ (1,700) a fialoma via re a ru iruo evaọ oria kpobi nọ a jọ gwọlọ obufihọ. Utu inievo jọ nọ i no obọ America ze a je fi obọ họ ruẹrẹ Egwa Uvie nọ e raha, yọ inievo nọ a je ru iruo aruẹrẹ na kpobi a bu te egba isoi gbe udhosa gbe ikpegbisoi (575).

Ukoko na o daoma gaga no re o ruẹ nọ ahwo nọ okpẹtu na o kpomahọ a kru udu rai ga jẹ bọ usu rai ga kugbe Ọghẹnẹ. Ekpako ukoko nọ i bu te egba ene (400) a fialoma via evaọ eria nọ inievo a jọ gwọlọ uduotahawọ. Ugboma Esuo na u dhesẹ ọdawẹ nọ a wo kẹ inievo na ẹkwoma Esẹro Unuakpọ ivẹ nọ a vi no obọ ehri ukoko kpohọ ẹkwotọ nọ okpẹtu ọ jọ via na re a nyae kẹ ai uduotahawọ. Ọdawẹ nọ Isẹri Jihova nọ e rrọ akpọ na soso a dhesẹ o jọ omosasọ ulogbo re.

EDHỌ EKỌTO NỌ MA JỌ WO OBOKPARỌ

Ogbotu na kpobi ọ fọ rirẹ be gaviezọ nọ Stephen Hardy nọ o no uwou ogha Britain ze ọ jẹ ta kpahe obokparọ nọ ukoko na u wo kẹle na evaọ edhọ ekọto. Wọhọ oriruo, egọmeti France ọ ta nọ Isẹri Jihova obọ France a rẹ wha osa-uzou nọ u bu te enaera ima-idu ikpegbesa (₦13 billion). Okọto okpehru nọ a re se European Court of Human Rights (ECHR) u bruoziẹ k’omai, inọ egọmeti France ọ thọ uzi avọ 9 orọ ọtamuo okọto na inọ ohwo kpobi o wo uvẹ nọ o re ro w’obọ evaọ egagọ nọ u je rie. Oziẹ nọ okọto na o bru u dhesẹ nọ o thọ re a hwa igho yena keme o ta nọ: “Nọ a gbẹ kẹ utu egagọ jọ uvẹ re a ru iruo rai hi, nọ a tẹ be gwọlọ whahae, nọ a tẹ be poviẹ utu egagọ jọ, iruemu nana kpobi e wọso uvẹ egagọ nọ a kẹ evaọ uzi avọ 9 orọ okọto ulogbo Europe na.”

Okọto ECHR na u te je bru kẹ omai evaọ ẹdhọ nọ Isẹri Jihova a wo kugbe egọmeti Armenia. Anwọ ukpe 1965 ze, ECHR o ta inọ ọtamuo nọ okọto na u ru o kẹ ohwo ọvo udu hu nọ o gbe ro kpohọ ẹmo ho o tẹ rrọ oware ọgbahọ nọ u no obọ egọmeti ze. Rekọ ogbẹgwae ofa nọ o mai kpehru evaọ okọto ovona o ta nọ, ohwo o wo udu nọ ọ rẹ rọ siọ ẹmo-ofio, otẹrọnọ obroziẹ-iroro riẹ o kẹ riẹ uvẹ hẹ fiki egagọ riẹ. Oziẹ nana nọ a bru kẹ Isẹri Jihova na o gba egọmeti Armenia họ gbe orọ erẹwho wọhọ Azerbaijan avọ Turkey re a ru lele uzi ovona.

IRUO EBABỌ

Kẹsena Guy Pierce nọ ọ rrọ omọvo Ugboma Esuo na ọ tẹ ta inọ ọ riẹ nọ ahwo kpobi nọ a rrọ ẹgwae na a gwọlọ riẹ kpahe omaa okpokpọ orọ ebabọ mai evaọ New York State. O te dhesẹ ividio orọ eware nọ ukoko na u bi ru enẹna evaọ Wallkill, Patterson, gbe etọ ekpokpọ nọ ma dẹ evaọ Warwick gbe Tuxedo, obọ New York. Evaọ obọ Wallkill, a be bọ iwou ekpokpọ nọ ibriwou nọ i bu vi egba esa (300) e rrọ nọ a m’omaa riẹ inọ a te bọ re evaọ ukpe 2014.

Ma wo ewẹe-otọ nọ i bu te egba ivẹ gbe udhuvẹ gbe eree (248) evaọ Warwick nọ ma m’omaa inọ ma te bọ iwou fihọ. Broda Pierce ọ ta nọ: “Dede nọ ma re nwane riẹ oreva Jihova kpahe otọ nana nọ ma dẹ na ha, ma bi ti mu ei họ ẹbọ avọ iroro inọ evaọ obaro ma te wọ iruẹru mai erọ ehri ukoko kpohọ etẹe.” Ma be m’omaa kpahe ewẹ-otọ 50 jọ nọ ma wo fihọ oria jọ nọ o rehọ emaele ezeza thabọ no Warwick inọ etẹe ma ti fi ijini gbe ekwakwa nọ ma ti ro ru iruo ebabọ na fihọ. Brọda Pierce ọ ta nọ: “Nọ a te kuenu kẹ iruo ebabọ na no, ma m’omaa inọ ikpe ene ma te rọ bọe re. Kẹsena ma vẹ zẹ iwou mai nọ e rrọ obọ Brooklyn na.”

Brọda Pierce ọ tẹ nọ inọ: “Ugboma Esuo na o ta nọ uye ulogbo na o kẹle no, kọ a nwene iroro no?” Ọ tẹ k’uyo nọ: “Vievie, otẹrọnọ uye ulogbo na u duwu lahwe evaọ etoke ebabọ na, o te jọ emamọ oware gaga.”

YỌROMA KẸ OKPOHROKPO NỌ O BI DO ENU NA

Omọvo Ugboma Esuo na ọfa jọ nọ a re se Stephen Lett ọ tẹ ta kpahe obe 1 Pita 5:8 nọ o ta nọ: “Jaja aro vi, he roro. Ọwegrẹ ra ukumuomu na, ọ wọhọ okpohrokpo nọ obi do enu, be guọlọ ọjọ nọ ọ rẹ ria.” Brọda Lett ọ tẹ ta nọ ma re wo otoriẹ oware nọ Pita ọ rọ rehọ Ẹdhọ dhesẹ okpohrokpo nọ ma te roro kpahe oghẹrẹ nọ okpohrokpo ọ rrọ.

Nọ o rọnọ okpohrokpo ọ ga vi ohwo-akpọ yọ ọ rẹ dhẹ ohrẹ vi ohwo-akpọ na, ma rẹ sae rọ ẹgba obọmai va Setan abọ họ. Ma gwọlọ obufihọ Jihova. (Aiz. 40:31) Okpohrokpo ọ rẹ bẹbẹ arao evaọ ebi re arao na ọ siẹe ba ẹruẹ, epọvo na, ma rẹ yọroma kpahe idhere ẹghẹ sa-sa nọ Setan ọ rẹ rọ vẹruọ ohwo. Okpohrokpo o re kpe uyo ọboba hayo arao ọboba nọ ọ rrọ owezẹ, epọvo na, Setan o wo ohrọ họ, yọ o rrọ isiuru riẹ re o kpe omai. Nọ okpohrokpo o te kpe arao jẹ re eva riẹ vọ no, a rẹ sae gbẹ riẹ oghẹrẹ nọ arao na ọ jọ vẹre he. Epọvo na re, ahwo nọ a kieruọ abọ Setan, “u re yoma kẹ ae oke uwhremu na vi ọsosuọ.” (2 Pita 2:20) Fikiere u fo nọ ma re mugba kẹ Setan jẹ daoma ru lele eware nọ ma wuhrẹ no Ebaibol ze.—1 Pita 5:9.

RRI ẸKABỌ RA GHAGHAE EVAỌ UWOU JIHOVA

Kẹsena omọvo Ugboma Esuo na ọfa nọ a re se Samuel Herd o te ru ẹme. Ọ ta nọ: “Mai kpobi ma wo ọvuọ ẹkabọ riẹ evaọ uwou Jihova.” Oleleikristi kpobi o wo oria evaọ uwou Ọghẹnẹ, koyehọ ọruẹrẹfihotọ nọ idhe ẹtanigbo Jesu u ru lọhọ nọ ma be rọ gọ Ọghẹnẹ. Ma re rri uvẹ-ọghọ yena ghaghae. Wọhọ Devidi, o rrọ isiuru mai re ma “jọ uwou ỌNOWO bẹdẹ nọ [ma] re whuẹ.”—Ol. 27:4.

Brọda Herd ọ ta kpahe obe Olezi 92:12-14, kẹsena ọ tẹ nọ inọ, “Oghẹrẹ vẹ Jihova o bi ro fi obọ họ k’omai vihọ?” Ọ k’uyo nọ: “Evaọ ukoko na nọ ma be jọ reawere udhedhẹ wọhọ aparadase na, Ọghẹnẹ ọ be sasa omai oma, thọ omai, je bi wuhrẹ omai uzẹme na. Ma rẹ kẹ Ọghẹnẹ uyere fiki onana.” Brọda Herd ọ tẹ tuduhọ inievo na awọ inọ: “Joma daji uwou Jihova, orọnikọ ubroke he rekọ bẹdẹ bẹdẹ.”

ILELEIKRISTI A WO ADHẸẸ RỌKẸ EBAIBOL NA

David Splane nọ ọ rrọ omọvo Ugboma Esuo na re ọ ta evaọ ẹme nọ o lele i rie inọ n’otọ avọ otọ ze uvi Ileleikristi a wo adhẹẹ kẹ Ebaibol na. Evaọ ikpe-udhusoi ọsosuọ, Ebaibol na a ro ku avro nọ ọ j’otọ kpahe oyawo họ. (Iruẹru 15:16, 17) Rekọ ahwo jọ nọ a se omarai Ileleikristi evaọ ikpe-udhusoi avọ ivẹ nọ a kpohọ isukulu ikpehru ahwo Griki, a te bi lele eriariẹ obọrai viukpenọ a re lele ẹme Ebaibol. Uwhremu na, amọfa a tẹ jẹ rehọ iwuhrẹ ilorida ichọche gbe erọ isu Rom wuhrẹ amọfa viukpọ iwuhrẹ Ebaibol. Enẹ iwuhrẹ erue e rọ da oria kpobi fia.

Brọda Splane ọ tẹ ta nọ evaọ ọtadhesẹ, Jesu o dhesẹ nọ uvi Ileleikristi nọ a rọ ẹzi wholo a te jọ otọakpọ na nọ a te hae tha Ebaibol na uke. (Mat. 13:24-30) Ma rẹ sae fodẹ ahwo nana gbiae he. Anwọ ikpe buobu ze na, ahwo buobu a siọ iwuhrẹ erue gbe iruemu iyoma rai ba no. Usu ahwo nana jọ họ, Olou-uk’Ọghẹnẹ jọ nọ a re se Agobard obọ Lyons evaọ ikpe-udhusoi avọ izii, Peter obọ Bruys, Henry obọ Lausanne, gbe Valdès (hayo, Waldo) evaọ ikpe-udhusoi avọ ikpegbivẹ, John Wycliffe evaọ ikpe-udhusoi avọ ikpegbene, William Tyndale evaọ ikpe-udhusoi avọ ikpegbezeza, gbe Henry Grew avọ George Storrs evaọ ikpe-udhusoi avọ ikpegbizii. Nẹnẹ, Isẹri Jihova a bi ru lele oware nọ Ebaibol na ọ ta jẹ be rehọ iwuhrẹ rai kpobi no eva riẹ ze. Oye o soriẹ nọ Ugboma Esuo na o rọ rehọ ẹme uzoẹme ẹgbukpe mai orọ 2012 no obe Jọn 17:17 ze, onọ o ta nọ: “Ẹme ra uzẹme.”

INWENE IWOMA NỌ A RU EVAỌ ISUKULU EBAIBOL NỌ UKOKO NA O RUẸRẸHỌ

Anthony Morris nọ ọ rrọ omọvo Ugboma Esuo na o ru owhowhovia jọ nọ u dhesẹ inwene jọ nọ a ru kpahe iruo imishọnare gbe ekobaro obọdẹ. Evaọ amara Azie ọrọ enukpe nana, Isukulu Ebaibol Rọkẹ Ezae Ileleikristi avọ Eyae Rai i ti muhọ evaọ erẹwho jọ. Ugboma Esuo na u nwene ẹjiroro Isukulu Giliad no. Muhọ no amara Akpe ọrọ ukpe n’ukpo ze, ahwo nọ a bi kpohọ isukulu Giliad yọ ahwo nọ a rrọ iruo odibọgba obọdẹ no vẹre, koyehọ imishọnare nọ i ri kpohọ isukulu Giliad he, ekobaro obọdẹ, esẹro ọnyawariẹ gbe inievo nọ i bi ru iruo evaọ Ebẹtẹle. Enẹna, a ti vi inievo nọ i nwrotọ no isukulu na ze kpohọ iwou ogha, iruo ọsẹro ọnyawariẹ, hayo kpohọ ekwotọ nọ ahwo a vọ re a nyae tuduhọ ikoko na awọ evaọ iruo usiuwoma ota na.

A ti vi ekobaro obọdẹ kpohọ eria nọ i siomano re a nyae ta usiuwoma na. No umuọ ẹdẹ ọsosuọ ọrọ amara Ọvo ukpe 2012 vrẹ, a bi vi inievo nọ i nwrotọ no Isukulu Ebaibol Rọkẹ Inievo-Emezae nọ E re Rọo Ho gbe Isukulu Ebaibol Rọkẹ Ezae Ileleikristi avọ Eyae Rai kpohọ iruo ọkobaro obọdẹ ubroke re a nyae ta usiuwoma na evaọ eria nọ i siomano. Omaa na họ, re a ru iruo nana oware wọhọ ikpe esa. Kẹsena enọ e riẹ ru ziezi a vẹ daji iruo na ribri.

Ẹgwae ẹgbukpe 2011 o jọ oware evawere gaga. Ma be lẹ re Jihova ọ ghale eruẹrẹfihotọ ekpokpọ nana re ma wo ẹnyaharo ziezi evaọ iruo usiuwoma ota na, okugbe nọ ọ rrọ udevie mai na o vẹ te jẹ ga viere, onọ o te wha orro gbe ujiro se Jihova.

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 18, 19]

MA RIẸ RAI ZIEZI NO

Evaọ udevie inievo-emetẹ izii nọ ezae rai e jọ usu Ugboma Esuo na vẹre nọ i whu no, a kiẹ isoi riwi. Inievo-emetẹ na họ, Marina Sydlik, Edith Suiter, Melita Jaracz, Melba Barry, gbe Sydney Barber a ta kpahe epanọ a ro kurẹriẹ ziọ ukoko na jẹ ruọ iruo odibọgba oke-kpobi. Ae omomọvo a ta kpahe emamọ eware nọ a rọ ẹro ruẹ no, uruemu ezi ezae rai, gbe eghale nọ avọ ezae rai a reawere rai evaọ oke nọ ezae na e jọ akpọ. Nọ a ku ọkiẹriwo na họ no, ogbotu na a tẹ rọ evawere so ole avọ 86 nọ uzoẹme riẹ o rrọ “Eyae Ẹrọwọ, Inievo-Emetẹ Ileleikristi.”

[Iwoho]

(Obehru) Daniel avọ Marina Sydlik; Grant avọ Edith Suiter; Theodore avọ Melita Jaracz

(Obotọ) Lloyd avọ Melba Barry; Carey avọ Sydney Barber

[Udhesẹ-oria nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 16]

(Rọkẹ onọ a ruẹrẹhọ ziezi, rri obe na)

A ku iwou ogha ezeza sa-sa jọ kugbe orọ Mexico

MEXICO

GUATEMALA

HONDURAS

EL SALVADOR

NICARAGUA

COSTA RICA

PANAMA

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 17]

Epanọ ma m’omaa inọ oria ehri iruo Isẹri Jihova obọ Warwick, New York na o te jọ nọ a tẹ bọe no