Kal idhi e weche manie iye

Kal idhi kama ochanie weche mantie

Kaka Pinyni Biro Chopo E Gikone

Kaka Pinyni Biro Chopo E Gikone

Kaka Pinyni Biro Chopo e Gikone

“Ok un e mudho, mondo Chieng’no opou kaka jakuo.”​—1 THES. 5:4.

BE INYALO LERO?

Gin gik mage mapok otimore miwuoyoe e ndiko maluwogi?

1 Jo Thessalonika 5:3

Fweny 17:16

Daniel 2:​44

1. Ang’o mabiro konyowa mondo wabed ka warito kendo wanan e tembe?

NITIE gik moko madongo miwuoro machiegni timore. Weche masani chopo kaka ne Muma okoro nyiso ni mano en adier, omiyo dwarore ni wabed ka warito. Ang’o mabiro konyowa timo kamano? Jaote Paulo jiwowa ni ‘wang’i gik ma ok ne.’ Ee, dwarore ni wasik ka waketo e pachwa mich mar ngima mochwere, bed ni wabiro yude e polo kata e piny. Mana kaka weche molworo ndikono nyiso, Paulo nondiko wechegi mondo ojiwgo Jokristo wetene e ndalone mondo giket pachgi kuom mich ma ne gidhi yudo bang’ tieko wuodhgi maber. Keto pachgi kuom michno bende ne dhi konyogi ginan e tembe kod sand.​—2 Kor. 4:​8, 9, 16-​18; 5:7.

2. (a) Mondo wabed gi geno motegno, ang’o manyaka watim? (b) Ang’o ma wabiro nono e sulani koda e sula maluwe?

2 Weche ma Paulo nowachogo oting’o puonj moro maduong’: Mondo wabed gi geno motegno, nyaka waket pachwa, ok kuom gik mineno, to kuom gik maok ne. Dwarore ni waket pachwa bende kuom gik madongo machiegni timore mapod ok ne. (Hib. 11:1; 12:​1, 2) Omiyo, weuru koro wanon ane gik moko apar mabiro timore e kinde mabiro, ma gin gik motenore ahinya kod genowa mar yudo ngima mochwere. *

ANG’O MABIRO TIMORE KA KORO GIKO OKAYO MACHIEGNI?

3. (a) Ang’o machiegni timore kaluwore gi 1 Jo Thessalonika 5:​2, 3? (b) Jotelo mag siasa biro timo ang’o, to nenore ni jomage mabiro riwogi lwedo?

3 Paulo nyiso achiel kuom gik madongo mabiro timore e barua ma ne ondikone kanyakla mar Thessalonika. (Som 1 Jo Thessalonika 5:​2, 3.) E baruano, Paulo nowuoyo kuom “Chieng’no mar Ruoth.” Mana kaka oti kode kae, “Chieng’no mar Ruoth” en kinde mabiro chakore sama iketho dinde mag miriambo kae to orumo gi lweny mar Har-Magedon. Kata kamano, ka odiechiengno mar Jehova pok ochakore, jotelo mag piny biro bedo kawacho ni “Kuwe nitie, kendo weche ni kare.” Ginyalo wacho kamano dichiel bang’ ka gimoro otimore, kata nyadinwoya kaluwore gi gik madhi nyime. Ogendini koro biro paro ni gichiegni loyo moko kuom chandruoge madongo ma gin-go. To nade jotelo mag dinde? Gin e achiel gi piny, omiyo nenore maler ni gibiro riwo lwedo jotelo mag siasa e wacho ni “Kuwe nitie, kendo weche ni kare.” (Fwe. 17:​1, 2) Omiyo jotelo mag din biro timo mana kaka jonabi mag miriambo e kinde Juda machon ne timo, kane giwacho ni: “Okuwe, Okuwe.” Kata kamano Jehova to nowacho ni kuwe onge.​—Yer. 6:​14; 23:​16, 17.

4. En ang’o mwang’eyo ma jomamoko to kiya?

4 Kata bed ni ng’a gini mabiro wacho ni “Kuwe nitie, kendo weche ni kare,” mano biro nyiso ni odiechieng Jehova onego chakre. Omiyo Paulo ne nyalo wacho niya: “Owetewa, ok un e mudho, mondo Chieng’no opou kaka jakuo. Un duto un nyithind ler, kendo nyithind odiechieng’. Ok wan mag otieno, kata mag mudho.” (1 Thes. 5:​4, 5) Mopogore gi oganda ma kiya Nyasaye, wan wang’eyo tiend gik madongo ma chiegni timorego ma Ndiko wuoyoe. Wacho ni “Kuwe nitie, kendo weche ni kare” biro timore e yo mane? We warit mondo wabi wane. Omiyo, weuru wang’ad e chunywa “mondo wanenuru, kwaritore maber.”​—1 Thes. 5:6; Zef. 3:8.

DINDE MAG MIRIAMBO OK ONG’EYO NI IBIRO KETHGI

5. (a) “Masira maduong’” biro chakore nade? (b) “Ruoth” madhako maparo ni onge masira moro amora ma biro yude, ochung’ne ang’o?

5 Ang’o machielo ma bende biro timore? Paulo nowacho kama: ‘Ka ji wacho ni, “Kuwe nitie, kendo weche ni kare”, eka keth bironigi apoya.’ Okang’ mokwongo mar ‘kethruok mapoya’ biro chakore sama imonjo “Babulon Maduong’ ” kata “jaterruok,” ma gin dinde duto mag miriambo mokwako piny mangima. (Fwe. 17:​5, 6, 15) Monjo dinde duto mag miriambo moriwo koda dinde mag miriambo maluongore ni Jokristo, ema biro bedo chakruok mar “masira maduong’.” (Math. 24:21; 2 Thes. 2:8) Masirani biro poyo ji mang’eny. Nikech ang’o? Nikech nyaka chop kindeno, biro yudo ka dhako ma jaterruok pod kawore kaka “ruoth” madhako ma ‘ok bi ywak ngang’.’ Kata kamano dhakono biro fwenyo kolewo ni ne ok otiyo gi rieko kuom paro ni onge masira moro amora mabiro yude. Ibiro tiek dhakono mapiyo nono ka gima otieke e ‘odiechieng’ achiel.’​—Fwe. 18:​7, 8.

6. Ng’ano mabiro ketho dinde mag miriambo?

6 Wach Nyasaye fwenyonwa ni “ondiek” ma nigi “tunge apar,” ema biro monjo dhako ma jaterruokno. Bug Fweny nyiso ni ondiegno ochung’ne Riwruok mar Pinje (United Nations). “Tunge apar” ochung’ne sirkande duto mag siasa mariwo lwedo “ondiek makwar.” * (Fwe. 17:​3, 5, 11, 12, The Bible in Luo, 1976) To kethruokno notimre e okang’ maromo nade? Sirkande duto maloso Riwruok mar Pinje, biro yako mwandu mag dhako ma jaterruokno, kendo elo richone e lela, ma gikethe, “mi giniwang’e gi mach chuth.” Ibiro kethe dichiel kendo chuth.​—Som Fweny 17:16.

7. Ang’o mabiro miyo “ondiek” ochak monjo jaterruok?

7 Weche ma nokor bende nyiso gima biro miyo monjno ochakre. Jehova biro keto e chuny jotelo mag siasa gima miyo “gitim gi modwaro,” matiende ni ketho dhako ma jaterruokno. (Fwe. 17:17) Dinde siko kelo lwenje e piny; kuom mano, ogendini biro paro ni ketho dhako ma jaterruokno, biro konyo piny. Sama jotend pinjego monjo jaterruokno, gibiro paro ni gitimo dwachgi giwegi ka gin gi “paro achiel.” Kata kamano, ka kuom adier, Nyasaye ema biro bedo ni tiyo kodgi mondo gitiek dinde duto mag miriambo. Omiyo weche biro gwenyore e yo miwuoro nikech riwruok mar Satan biro monjore kendgi giwegi, to Satan ok bi geng’o mondo mano kik timre.​—Math. 12:​25, 26.

KAKA IBIRO MONJ JOTICH NYASAYE

8. “Gog, manie piny Magog” biro kelo monj mane?

8 Bang’ kosetiek dinde mag miriambo, biro yudo ka jotich Nyasaye pod ‘odak mang’won’ kendo e ‘mier ma ok ochiel.’ (Eze. 38:​11, 14) Ang’o mabiro timore ne jotich Jehova mabiro nenore ka gima gionge gi rit moro amora, kendo ma dhi nyime gi lame? Nenore ni gin ema koro “ji mang’eny” biro chako monjogi. Wach Nyasaye lero ni monjno biro wuok kuom “Gog, manie piny Magog.” (Som Ezekiel 38:​2, 15, 16.) Ere kaka onego wane monjno?

9. (a) En wach mane maduong’ ahinya ne Jakristo? (b) Gin okenge mage monego wakaw sani mondo wateggo yiewa?

9 Wang’eyo ni ibiro monj oganda Nyasaye, kata kamano, mano ok mi waparre mokalo tong’. Dwarowa maduong’ ok en mana kaka wabiro tony, to en kaka nying Jehova ibiro ket obed maler, kendo jiwo ratiro ma Nyasaye nigo mar bedo Jaloch e wi gik moko duto. Jehova nonyiso nyadi 60 e ndiko mag dho-Hibrania niya: “Unung’e ni an e Jehova.” (Eze. 6:​7) Omiyo warito gi siso mang’eny ahinya neno kaka weche ma Ezekiel nokorogo biro chopo nikech wang’eyo ni Jehova “ong’eyo reso e temruok jo ma oluore.” (2 Pet. 2:9) Sama warito mano, wadwaro tiyo gi thuolo moro amora e tego yiewa mondo wabi wamakre motegno gi Jehova, kata bed ni wabiro kalo e tembe machalo nade. En ang’o monego watim? Onego walem, wapuonjre kendo paro matut kuom Wach Nyasaye, kendo lando ne jomoko bende wach Pinyruoth. Kuom timo kamano, genowa mar yudo ngima mochwere medo bedo motegno mana ka “nanga” masiro yie e pi.​—Hib. 6:​19; Zab. 25:21.

OGENDNI BIRO NG’EYO NI JEHOVA E NYASAYE MADIER

10, 11. Lweny mar Har-Magedon biro chakore nade kendo ang’o mabiro timore e kindego?

10 En masira mane maduong’ mabiro yudo pinyni sama omonj jotich Nyasaye? Jehova, biro tiyo gi Yesu kaachiel gi oganda lweny mag polo, mondo ores joge. (Fwe. 19:​11-​16) Mano ema biro bedo “lweny mar chieng’ maduong’no mar Nyasaye Manyalo Duto,”​—miluongo ni Har-Magedon.​—Fwe. 16:​14, 16.

11 Kaluwore gi lweny ma Jehova biro kelo e wi Gog, Jehova nowacho kama kokalo kuom Ezekiel: “Kendo analuong ji manie godena duto mondo gikel ligangla kuom jalo, Ruoth Nyasaye owacho; ng’ato ka ng’ato noked kod owadgi gi liganglane.” Nikech luoro, jogo mariwo Satan lwedo, biro chochni mi gichak negore kendgi giwegi. Kata kamano, Satan bende nyaka noyud chwat mager. Jehova nowacho niya: “Anakel kuome, kod joge rumbi, kod ogenidni mang’eny man kode, koth mang’ongo, gi pe madongo, kod mach gi kidi milosogo kibiriti.” (Eze. 38:​21, 22) Ang’o mabiro timore ka Jehova otimo mano?

12. Biro chuno ogendini mondo ong’e wach mane?

12 Biro chuno ogendini ong’e ni Jehova owuon ema nochiko mondo okethgi. To mana kaka jolweny mag Misri machon ma ne lawo Jo-Israel e Nam Makwar, jogo makedo ne Satan biro kok gi luoro niya: ‘Jehova kedonigi’! (Wuok 14:25) Ee, biro chuno ogendini mondo ong’e ni Jehova e Nyasaye madier. (Som Ezekiel 38:23.) Kinde okayo maromo nade mondo omi gigi ochak timore?

ONGE LOCH MACHIELO MAR DHANO MA NOBEDIE E WI PINY NGIMA BANG’ INGRESA GI AMERKA

13. Ang’o mwanyalo wacho e wi loch mar abich e kido mar Daniel?

13 Wach moro ma ne okor e bug Daniel konyowa ng’eyo kama wasechopoe sani. Daniel lero kido moro molos ka dhano kitiyo gi chumbe mopogore opogore. (Dan. 2:​28, 31-​33) Kidono ochung’ne loje mag piny ngima mosemulo ahinya oganda Nyasaye e kinde mokalo koda e kindegi. Lojego gin Babulon, Medo-Persia, Grik, Rumi​—to kod mogik, malocho e ndalowagi. E weche ma Daniel nokoro, wapuonjore ni ogwalo koda lith tiende kidono ochung’ne loch mogikni malocho e wi piny ngima sani. E kinde Lweny Mokwongo mar Piny, Ingresa kod Amerka nochako tiyo kanyachiel e yo makende. Omiyo, loch mar abich e kido mar Daniel, en riwruok mar Loch Ingresa gi Amerka ma nigi teko e wi piny ngima sani. Tielo ema ogik e kidono, kanyiso ni onge loch moro amora mar dhano ma nigi teko e wi piny ngima ma nochak obedie kendo bang’ Ingresa gi Amerka. Bedo ni tielo koda lith tiende kidono olos gi nyinyo mokikore gi lowo nyiso kaka Loch mar Ingresa gi Amerka ok omakore motegno.

14. En loch mane mar piny ngima mabiro bedo kalocho e kinde ma lweny mar Har-Magedon chakore?

14 Weche ma Daniel nokorogo bende nyiso ni kidi maduong’ mochung’ne Pinyruodh Nyasaye, ne ong’ad kowuok e god Jehova e higa mar 1914. Godno ochung’ne ratiro ma Jehova nigo mar bedo jaloch e wi gik moko duto. Kidino koro sani chiegni goyo tiende kidono. Kochopo Har-Magedon, tiende kidono kaachiel gi kidono duto, ibi kethi. (Som Daniel 2:​44, 45.) Kuom mano Loch Ingresa gi Amerka ma en loch mar piny ngima pod biro bedo e loch kinde ma lweny mar Har-Magedon chakore. Mano nobed mor manade neno kaka weche ma ne okorgi chopo e wang’e chuth! * To ang’o ma Jehova orito timo ne Satan owuon?

KAKA NYASAYE BIRO TIEKO JASIKE MADUONG’

15. Bang’ Har-Magedon, ang’o mabiro timore ne Satan koda jochiendene?

15 Mokwongo, Satan biro neno kaka riwruok mare me piny iketho. Kae to gimoro biro timore ne Satan owuon. Jaote Johana nyiso gima biro timore ne Satan. (Som Fweny 20:​1-3.) Yesu Kristo​—ma e malaika ma ni “gi ratego maduong’ e lwete”​—biro ng’wano Satan kaachiel gi jochiendene, kendo witogi e bur matut mabende iluongo ni abiso, kendo loronigi kuno kuom higini gana achiel. (Luka 8:​30, 31; 1 Joh. 3:8) Mano biro bedo okang’ mokwongo mar ketho wi thuol. *​—Chak. 3:​15.

16. Ang’o mabiro timore ka Satan owit e “Bur Matut”?

16 “Bur Matut” ma Satan gi jochiendene ibi witie en mane? E dho-Grik, wach ma Johana ne otiyogo ni a’bys·sos ma olok ni bur matut, tiende en, gima “tut ahinya kata maonge gikone.” Bende inyalo lok wachno ni “maok nyal pim, maonge tong’,” kata “maonge gikone.” Kuom mano, abiso en kama onge ng’ama nyalo chopoe mak mana Jehova kod malaika moseyiero ma nigi ‘rayaw mar bur matutno.’ Ka en kuno, Satan biro bedo e chal mar ng’at motho ka oonge gi nyalo moro amora mar ‘wuondo ogendini kendo.’ Kuom adier, ka en e bur matutno, ‘sibuorni magoyo asumbi’ ok nobedi gi teko e wi dhano!​—1 Pet. 5:8.

GIGO MABIRO TIMORE KAPOK KINDE MAG KUWE MADIER OCHOPO

17, 18. (a) Gin gik mage ma wasenono mapok ochako timore? (b) Bang’ ka gigi osetimore, wabiro bedo gi kinde machalo nade?

17 Gik madongo miwuoro chiegni timore. Wageno neno kaka ibiro landi ni “Kuwe nitie, kendo weche ni kare.” Bang’ mano wabiro neno kaka iketho Babulon Maduong’, kaka Gog mar Magog biro monjo jotich Jehova, neno lweny mar Har-Magedon, kaachiel gi wito Satan koda jochiendene e abiso. Bang’ ka gigi duto osetimore, kendo richo duto osegol, wabiro chako ngima manyien e bwo Loch mar Kristo mar Higini Gana Achiel, e kinde ma “kwe mang’eny” nobedie.​—Zab. 37:​10, 11.

18 E wi gik moko abich mwasenonogo, pod nitie mamoko ‘ma ok wane’ gie sani, madwarore ni waketie ‘wang’wa’ gi pachwa. Gigo ibiro non e sula maluwo mae.

[Footnotes]

^ par. 2 Wabiro nono gik moko apargo e sulani kod e sula maluwe.

^ par. 6 Ne bug Ufunuo—Upeo Wao Mtukufu U Karibu! ite mag 251-​258.

^ par. 14 Weche manie Daniel 2:​44 mawacho ni ‘enong’iny pinjeruodhigi duto, mi notiekgi,’ wuoyo kuom pinjeruodhi, tiende ni loje madongo mag pinje, mayudore e kido mar Daniel. Kata kamano, weche moko bende mokor e Muma nyiso ni ‘ruodhi duto mag piny ngima’ noked gi Jehova e “chieng’ maduong’no mar Nyasaye Manyalo Duto.” (Fwe. 16:14; 19:​19-​21) Omiyo, ok mana pinjeruodhi mayudore e kido mar Daniel kende ema ibiro kethi e lweny mar Har-Magedon, to nyaka kethi bende sirkande mamoko duto mag dhano.

^ par. 15 Okang’ mogik mar ketho wi thuol biro timore bang’ giko higini gana achiel, ka Satan gi jochiendene iwito e “ataro mar ligek mach.”​—Fwe. 20:​7-​10; Math. 25:41.

[Penjo mag Puonjruok]

[Sanduk/Pichni e ite 4, 5]

GIK MOKO ABICH MAPOK OTIMORE:

1 Lendo mar ni “Kuwe nitie, kendo weche ni kare.”

2 Ogendini monjo kendo ketho “Babulon Maduong’”

3 Monjo oganda Jehova

4 Lweny mar Har-Magedon

5 Wito Satan kod jochiendene e abiso