Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

‘Nyɛleee Gbi lɛ Loo Ŋmɛlɛtswaa Lɛ’

‘Nyɛleee Gbi lɛ Loo Ŋmɛlɛtswaa Lɛ’

‘Nyɛleee Gbi lɛ Loo Ŋmɛlɛtswaa Lɛ’

“No hewɔ lɛ nyɛsaraa, ejaakɛ nyɛleee nɔ̃ gbi loo nɔ̃ ŋmɛlɛtswaa nɔ ní gbɔmɔ bi lɛ baa.”—MAT. 25:13.

TE OBAAHA HETOO OHA TƐŊŊ?

Mɛɛ gbɛi komɛi anɔ wɔnáa lé ni wɔleee gbi lɛ loo ŋmɛlɛtswaa ni naagbee lɛ baaba lɛ he sɛɛ?

Mɛɛ gbɛ nɔ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ etee nɔ amɛsara?

Mɛɛ gbɛi anɔ wɔbaanyɛ wɔtsɔɔ akɛ wɔsaa wɔhe wɔto naagbee lɛ?

1-3. (a) Mɛɛ nɔkwɛmɔnii baanyɛ aye abua wɔ koni wɔnu oti ni yɔɔ Yesu abɛbuai enyɔ lɛ amli lɛ shishi? (b) Mɛɛ sanebimɔi esa akɛ wɔha hetoo?

ŊƆƆ lɛ akɛ amralo ko kɛɛ odraivi lɛ kɛya he ko ni ekɛ mɔ ko ayakpe. Shi beni eshwɛ fioo ni obaayawo lɛ lɛ, ona akɛ pɛtro ni yɔɔ otsɔne lɛ mli lɛ faaa. No hewɔ lɛ, osha shi akɛ oyaahe eko ni oba. Oshi etsɛɛɛ nɔŋŋ ni amralo lɛ ba. Etao bo aahu, shi enaaa bo. Akɛni enyɛɛɛ emɛ bo hewɔ lɛ, eha mɔ kroko draivi lɛ kɛtee. Etsɛɛɛ ni oba, shi ona akɛ amralo lɛ etee momo. Te obaanu he oha tɛŋŋ?

2 Agbɛnɛ ŋɔɔ lɛ akɛ bo ji amralo lɛ, ni beni obaafã gbɛ kɛya he ko lɛ, ohala hii etɛ komɛi ni amɛtsu nɔ ko ni he hiaa waa amɛha bo. Otsɔɔ amɛ nɔ ni amɛfee, ni amɛyi etɛ lɛ fɛɛ kpɛlɛ nɔ akɛ amɛbaafee. Shi beni oku osɛɛ oba lɛ, ona akɛ mɛi enyɔ pɛ etsu nitsumɔ lɛ. Nɔ ni ehiii fe fɛɛ lɛ, mɔ ni tsuuu nii lɛ kɛ nibii pii miijie enaa. Anɔkwa sane ji akɛ, ekaaa po akɛ ebaatsu. Te obaanu he oha tɛŋŋ?

3 Yɛ Yesu abɛbua ni kɔɔ oblayei lɛ kɛ talentai lɛ ahe lɛ mli lɛ, ekɛ shihilɛi ni tamɔ nɔ ni wɔwie he nɛɛ tsu nii kɛtsɔɔ nɔ hewɔ ni naagbee gbii lɛ amli lɛ, mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɛi komɛi baafee anɔkwafoi kɛ nilelɔi shi mɛi krokomɛi efeŋ nakai lɛ mli. * (Mat. 25:1-30) Ema oti ni etaoɔ ewie he lɛ nɔ mi akɛ: “No hewɔ lɛ nyɛsaraa, ejaakɛ nyɛleee nɔ̃ gbi loo nɔ̃ ŋmɛlɛtswaa nɔ ní gbɔmɔ bi lɛ baa”—ni tsɔɔ akɛ, amɛleŋ be tuuntu ni Yesu kɛbaakpata Satan je lɛ hiɛ lɛ. (Mat. 25:13) Wɔbaanyɛ wɔkɛ nakai ŋaawoo lɛ atsu nii ŋmɛnɛ. Kɛ́ wɔsara taakɛ Yesu wo wɔ ŋaa akɛ wɔfee lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaaná he sɛɛ? Namɛi etsɔɔ akɛ amɛsaa amɛhe amɛto yiwalaheremɔ? Ni mɛni esa akɛ wɔfee amrɔ nɛɛ koni wɔ hu wɔnyɛ wɔya nɔ wɔsara?

NƆ HEWƆ NI ESA AKƐ WƆYA NƆ WƆSARA

4. Mɛni hewɔ ehe ehiaaa ni wɔle be ni naagbee lɛ baaba dani wɔsara lɛ?

4 Kɛ́ ootsu nii, oyaana datrɛfonyo, loo oyaawo oketeke lɛ, ehe hiaa ni otsu he nii yɛ be pɔtɛɛ ko mli. Shi kɛ́ mɔ ko miigbe la loo eehere mɔ ko kɛmiijɛ oshara mli lɛ, esaaa akɛ ekwɛɔ ewatsi, ejaakɛ no moŋ baagbala ejwɛŋmɔ kɛjɛ nɔ ni efeɔ lɛ nɔ loo ekɛ lɛ baawo oshara mli. Yɛ shihilɛ ni tamɔ nɛkɛ mli lɛ, ebiɔ ni mɔ lɛ kɛ ejwɛŋmɔ ama nitsumɔ lɛ nɔ fe be ni ebaakwɛ. Akɛni nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ naagbee lɛ ebɛŋkɛ hewɔ lɛ, wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ he miihia waa koni eye ebua mɛi ni amɛle nɔ ni Yehowa efee koni ekɛhere wɔyiwala. Ehe ehiaaa ni wɔle be ni naagbee lɛ baaba dani wɔya nɔ wɔsara akɛ Kristofoi. Yɛ anɔkwale mli lɛ, gbi lɛ kɛ ŋmɛlɛtswaa lɛ ni wɔleee lɛ yeɔ ebuaa wɔ, kɛ́ hooo kwraa lɛ, yɛ gbɛi enumɔ nɔ.

5. Mɛɛ gbɛ nɔ gbi lɛ loo ŋmɛlɛtswaa lɛ ni wɔleee lɛ haa anaa nɔ ni yɔɔ wɔtsui mli diɛŋtsɛ?

5 Klɛŋklɛŋ lɛ, lé ni wɔleee be ni naagbee lɛ baaba lɛ haa anaa nɔ ni yɔɔ wɔtsui mli diɛŋtsɛ. Anɔkwa sane ji akɛ, ha ni Yehowa haaa wɔle be lɛ tsɔɔ akɛ ekɛ woo miiha wɔ, ejaakɛ eesumɔ ni wɔ diɛŋtsɛ wɔjɛ wɔsuɔmɔ mli wɔye lɛ anɔkwa. Eyɛ mli akɛ wɔmiikpa be ni abaabaa wɔyi kɛfo nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ naagbee lɛ gbɛ moŋ, shi jeee naanɔ wala ni wɔtaoɔ lɛ pɛ hewɔ wɔsɔmɔɔ Yehowa lɛ, shi suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛha lɛ lɛ hu hewɔ. (Nyɛkanea Lala 37:4.) Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii ni wɔfeɔ lɛ haa wɔnáa miishɛɛ, ni wɔle hu akɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔhilɛkɛhamɔ hewɔ etsɔɔ wɔ nii lɛ. (Yes. 48:17) Wɔnaaa ekitai lɛ akɛ amɛnɔyeli wa.—1 Yoh. 5:3.

6. Kɛ́ wɔjɛ wɔsuɔmɔ mli wɔsɔmɔ Nyɔŋmɔ lɛ, te enuɔ he ehaa tɛŋŋ, ni mɛni hewɔ?

6 Sɛɛnamɔ ni ji enyɔ ni wɔnáa kɛjɛɔ gbi lɛ loo ŋmɛlɛtswaa lɛ ni wɔleee lɛ mli lɛ ji akɛ, ehaa wɔhaa Yehowa tsui nyɔɔ emli. Suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛha lɛ lɛ hewɔ wɔsɔmɔɔ lɛ lɛ, shi jeee le ni wɔle akɛ naagbee ko miiba loo yɛ nyɔmɔwoo ko hewɔ, ni wɔtsɔɔ nakai gbɛ nɔ wɔyeɔ wɔbuaa Yehowa ni enáa hetoo ehaa Satan, ni ji ehenyɛlɔ lɛ ahorabɔɔ lɛ. (Hiob 2:4, 5; nyɛkanea Abɛi 27:11.) Wɔle piŋmɔ sɔŋŋ ni Abonsam kɛba, no hewɔ lɛ wɔyɛ he miishɛɛ akɛ wɔɔfĩ Yehowa nɔyeli lɛ sɛɛ, ní wɔkpoo Satan nɔyeli lɛ.

7. Mɛni hewɔ osumɔɔ ni okɛ onɔ fɛɛ nɔ asɔmɔ Nyɔŋmɔ ni oye obua adesai lɛ?

7 Nɔ ni ji etɛ lɛ, kɛ́ wɔsɔmɔ Nyɔŋmɔ ni be pɔtɛɛ ko emaaa wɔhiɛ lɛ, ehaaa wɔfó wɔ pɛ wɔnɔ mli shi moŋ, ehaa wɔsɔmɔɔ Nyɔŋmɔ ni wɔyeɔ wɔbuaa adesai hu. Mɛi komɛi yɛ ŋmɛnɛ ni amɛleee Nyɔŋmɔ, shi amɛheɔ amɛyeɔ akɛ je lɛ baaba naagbee kɛ̃. Akɛni amɛmiishe oshara ni amɛsusuɔ akɛ no kɛ je lɛ naagbee lɛ baaba lɛ gbeyei hewɔ lɛ, nɔ ni amɛkɛɔ nɔŋŋ ji akɛ: “Nyɛhaa wɔyea nii ni wɔnua dãai, ejaakɛ wɔ́ lɛ, wɔbaagboi!” (1 Kor. 15:32) Shi wɔ lɛ, wɔsheee gbeyei. Wɔfóoo wɔ pɛ wɔnɔ mli. (Abɛi 18:1) Moŋ lɛ, wɔkɛ Yehowa yeɔ klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ wɔshihilɛ mli, ni wɔjɛɔ wɔsuɔmɔ mli wɔkɛ wɔbe, wɔnyɛmɔ, kɛ nii fɛɛ ni wɔyɔɔ lɛ shiɛɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ. (Nyɛkanea Mateo 16:24.) Nyɔŋmɔ ni wɔsɔmɔɔ lɛ haa wɔnáa miishɛɛ, titri lɛ, kɛ́ wɔye wɔbua mɛi ni amɛbale Nyɔŋmɔ.

8. Mɛɛ Biblia mli nɔkwɛmɔnɔ haa wɔnaa akɛ esa akɛ wɔkɛ wɔhe afɔ̃ Yehowa kɛ e-Wiemɔ lɛ nɔ kwraa?

8 Nɔ ni ji ejwɛ lɛ, gbi lɛ loo ŋmɛlɛtswaa lɛ ní wɔleee lɛ yeɔ ebuaa wɔ ni wɔkɛ wɔhe fɔ̃ɔ Yehowa nɔ kwraa, ni no haa wɔmiaa wɔhiɛ wɔkɛ e-Wiemɔ lɛ tsuɔ nii. Akɛni wɔyeee emuu hewɔ lɛ, ewaaa akɛ wɔkɛ wɔhe baafɔ̃ wɔ diɛŋtsɛ wɔhe nɔ. Paulo bɔ Kristofoi fɛɛ kɔkɔ akɛ: “Mɔ ni susuɔ akɛ edamɔ shi lɛ akwɛ ehe ni ahi koni ekagbee shi.” Beni eshwɛ fioo ni Yoshua kɛ Nyɔŋmɔ webii lɛ baayashɛ Shiwoo Shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, mɛi 23,000 gboi akɛni amɛbooo Yehowa toi lɛ hewɔ. Paulo kɛɛ akɛ: “Aŋma [enɛɛmɛi fɛɛ] ni aŋɔbɔ wɔ kɔkɔ, wɔ mɛi ni je lɛ naagbee lɛ enina wɔ lɛ.”—1 Kor. 10:8, 11, 12.

9. Mɛɛ gbɛ nɔ shihilɛi ni mli wawai baanyɛ awaje wɔhemɔkɛyeli lɛ, ní eha wɔtsi wɔbɛŋkɛ Nyɔŋmɔ?

9 Nɔ ni ji enumɔ lɛ, be ni naagbee lɛ baaba ni wɔleee lɛ haa wɔkaseɔ nii kɛjɛɔ shihilɛi ni mli wawai ni wɔkɛkpeɔ lɛ amli, ni ewajeɔ wɔhemɔkɛyeli lɛ. (Nyɛkanea Lala 119:71.) Nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ naagbee gbii lɛ ji “jaramɔ bei” lɛɛlɛŋ. (2 Tim. 3:1-5) Akɛni mɛi pii ni yɔɔ Satan je lɛ mli lɛ nyɛɔ wɔ hewɔ lɛ, ekolɛ amɛbaawa wɔyi. (Yoh. 15:19; 16:2) Shi taakɛ akɛ la tsuɔ dade he lɛ, kɛ́ wɔba wɔhe shi ni wɔkɛ Nyɔŋmɔ gbɛtsɔɔmɔ tsu nii lɛ, shihilɛ ni mli wawai nɛɛ baanyɛ atsuu wɔhemɔkɛyeli lɛ he ni eha emli awa. Wɔkpaŋ Yehowa sɔɔmɔ. Moŋ lɛ, wɔbaatsi wɔbɛŋkɛ Yehowa fe bɔ ni wɔkpaa gbɛ po.—Yak. 1:2-4; 4:8.

10. Mɛni haa efeɔ tamɔ nɔ ni be miiho oyayaayai lɛ?

10 Be baanyɛ aho oya loo esɛɛ baanyɛ agbala shi. Kɛ́ wɔkɛ hiɛdɔɔ miitsu nii ni wɔkwɛɛɛ be lɛ, efeɔ tamɔ be lɛ miiya oyayaayai. Nakai nɔŋŋ hu kɛ́ wɔkɛ hiɛdɔɔ tsu nitsumɔ ni Yehowa kɛha wɔ lɛ, naagbee lɛ baashɛ mra fe bɔ ni wɔkpaa gbɛ. Mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɛi babaoo feɔ nɔkwɛmɔnɔ kpakpa yɛ enɛ gbɛfaŋ. Nyɛhaa wɔkɛ be fioo asusua nɔ ni ba beni awo Yesu Maŋtsɛ yɛ 1914 lɛ mli lɛ he, ni wɔkwɛ bɔ ni mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɛi komɛi saa amɛhe amɛto kɛ bɔ ni mɛi krokomɛi efeee nakai.

MƐI NI AFƆ AMƐ MU LƐ HA ANA AKƐ AMƐSAA AMƐHE AMƐTO

11. Beni 1914 lɛ ho lɛ, mɛni hewɔ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɛi komɛi susu akɛ Nuŋtsɔ lɛ sɛɛ etsɛ lɛ?

11 Nyɛhaa wɔsusua Yesu abɛbua ni kɔɔ oblayei lɛ kɛ talentai lɛ ahe lɛ he ekoŋŋ wɔkwɛa. Eji oblayei lɛ loo tsuji lɛ le be ni ayemforowu lɛ loo nuŋtsɔ lɛ baa kulɛ, ehe ebahiaŋ ni amɛsara. Shi amɛleee, no hewɔ esa akɛ amɛsaa amɛhe amɛto. Eyɛ mli akɛ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ kɛ afii babaoo kwɛ afi 1914 lɛ gbɛ akɛ ebaafee afi krɛdɛɛ ko moŋ, shi amɛyaleee nɔ tuuntu ni baaba nakai afi lɛ. Beni nibii eyabaaa lɛ bɔ ni amɛkpaa gbɛ lɛ, efee amɛteŋ mɛi komɛi akɛ Ayemforowu lɛ sɛɛ etsɛ. Sɛɛ mli lɛ, nyɛmi nuu ko wie nakai afi lɛ he akɛ: “Wɔteŋ mɛi komɛi susu akɛ wɔbaaya ŋwɛi yɛ October [1914] klɛŋklɛŋ otsi lɛ mli.”

12. Mɛɛ gbɛ nɔ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ tsɔɔ akɛ amɛji anɔkwafoi kɛ nilelɔi?

12 Kwɛ bɔ ni ebaafee nijiaŋwujee eha akɛ mɔ ko aaakpa naagbee lɛ gbɛ aahu, shi ebaaa! Kɛfata he lɛ, nyɛmimɛi lɛ kɛ shiteekɛwoo kpe beni awuɔ Jeŋ Ta I lɛ. Enɛ ha shiɛmɔ nitsumɔ lɛ ba shi kwraa, oookɛɛ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ eyawɔ. Shi yɛ afi 1919 lɛ, nɔ ko ha amɛhiɛ tsɛ̃! Yesu ba Nyɔŋmɔ mumɔŋ sɔlemɔtsu lɛ mli, ni ebakwɛ nɔ ni yaa nɔ. Shi mɛi komɛi tsuuu nitsumɔ ni akɛwo amɛdɛŋ lɛ, no hewɔ lɛ ashwie amɛ kɛjɛ Maŋtsɛ lɛ nitsumɔ lɛ mli. (Mat. 25:16) Amɛhiɛ bɛ amɛhe nɔ tamɔ oblayei kwashiai ní taooo mu amɛwooo amɛkanei lɛ amli lɛ. Ni taakɛ tsulɔ fɔŋ lɛ fee lɛ, amɛ hu amɛsumɔɔɔ ni amɛkɛ amɛhe shãa afɔle yɛ Maŋtsɛyeli lɛ hewɔ. Shi mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ tsiimɔ tee nɔ amɛye amɛ-Nuŋtsɔ lɛ anɔkwa, ni amɛsɔmɔ lɛ kɛmɔ shi yɛ nakai afii ni jaraa ni awuɔ ta lɛ amli po.

13. Mɛɛ su tsulɔ kuu lɛ jie lɛ kpo yɛ afi 1914 lɛ sɛɛ, ni mɛɛ su amɛjieɔ lɛ kpo ŋmɛnɛ?

13 Yɛ afi 1914 lɛ sɛɛ lɛ, aŋma wiemɔi ni sa kadimɔ waa nɛɛ yɛ Buu-Mɔɔ lɛ mli akɛ: “Nyɛmimɛi, wɔteŋ mɛi ni hiɛ Nyɔŋmɔ he jwɛŋmɔ kpakpa lɛ anijiaŋ ejeko wui yɛ E-gbɛjianɔtoi lɛ eko kwraa he. Jeee nɔ ni wɔ diɛŋtsɛ wɔsumɔɔ lɛ wɔkpa gbɛ akɛ Nuŋtsɔ lɛ afee aha wɔ; no hewɔ lɛ, beni wɔna akɛ nɔ ni wɔkpaa gbɛ yɛ October, 1914 lɛ ejaaa lɛ, wɔná miishɛɛ akɛ Nuŋtsɔ lɛ tsakeee E-gbɛjianɔtoo lɛ yɛ wɔhewɔ. Wɔkpaaa gbɛ akɛ E-fee nakai. Wɔshwelɛ ji ní wɔnu E-gbɛjianɔtoi kɛ E-yiŋtoi lɛ ashishi.” Mɛi ni Nuŋtsɔ lɛ efɔ amɛ mu lɛ jieɔ heshibaa kɛ hetuukɛhamɔ nɛɛ nɔŋŋ kpo ŋmɛnɛ. Amɛkɛɛɛ akɛ amɛtɔ̃ɔɔ yɛ nibii ni amɛwieɔ lɛ amli, shi amɛtswa amɛfai shi akɛ amɛbaatsu nitsumɔ ni Nuŋtsɔ lɛ kɛwo amɛdɛŋ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ. Ni amrɔ nɛɛ, Kristofoi ní hiɛ kã nɔ akɛ amɛbaahi shikpɔŋ lɛ nɔ, ni ji “asafo babaoo” ni jɛ “tooi krokomɛi” lɛ ateŋ lɛ, miikase bɔ ni mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ saraa kɛ bɔ ni amɛkɛ hiɛdɔɔ tsuɔ nii lɛ.—Kpoj. 7:9; Yoh. 10:16.

NƆ NI TSƆƆ AKƐ WƆSAA WƆHE WƆTO

14. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔkɛ wɔhe afɔ̃ nɔ ni tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ lɛ tsɔɔ wɔ lɛ nɔ lɛ?

14 Asafo babaoo lɛ ateŋ mɛi ni hiɛ yɔɔ amɛhe nɔ lɛ boɔ mɛi ni Nyɔŋmɔ ehala akɛ amɛha amɛ mumɔŋ niyenii lɛ atoi, taakɛ Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ feɔ lɛ. Enɛ hewɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔkɛɛ yɛ gbɛ ko nɔ akɛ, amɛtsɔɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kɛ emumɔ lɛ nɔ amɛwoɔ amɛkanei lɛ amli mu. (Nyɛkanea Lala 119:130; Yohane 16:13.) Enɛ wajeɔ amɛ ni amɛsaa amɛhe amɛtoɔ naagbee lɛ, ni amɛnyɛɔ amɛdamɔɔ shihilɛi ni mli wawai anaa. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, yɛ Nazi nsara ko mli lɛ, no mli lɛ Biblia kome pɛ nyɛmimɛi lɛ yɔɔ yɛ jɛmɛ. No hewɔ lɛ, amɛsɔle koni amɛná mumɔŋ niyenii babaoo. No sɛɛ etsɛɛɛ lɛ, amɛná amɛle akɛ nyɛmi nuu ko ni kpaako akɛ lɛ eba nsara lɛ mli lɛ ebɔ mɔdɛŋ ekɛ Buu-Mɔɔ ni akala etsɛko lɛ fioo komɛi ewo enane ni awo lɛ tso lɛ mli kɛba. Nyɛminuu Ernst Wauer, ni ji mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɔ kome ní fata mɛi ni sɛɛ mli lɛ amɛye amɛhe lɛ ahe lɛ kɛɛ akɛ: “Yehowa ye ebua wɔ yɛ naakpɛɛ gbɛ nɔ ni wɔnyɛ wɔkpe woji tɛtrɛbii lɛ amli saji ni woɔ mɔ hewalɛ waa lɛ saŋŋ wɔwo wɔyitsoŋ.” No sɛɛ lɛ ekɛɛ akɛ: “Gbii etɛ nɛɛ, etɔɔɔ wɔ kwraa kɛ mumɔŋ niyenii namɔ, shi ani wɔhiɛ sɔɔ enɛ be fɛɛ be? Miyɛ nɔmimaa akɛ Yehowa esaa jɔɔmɔi babaoo eto mɛi ni kɛ amɛhe fɔ̃ɔ enɔ, amɛyaa nɔ amɛyeɔ anɔkwa, ni amɛyeɔ nii yɛ ekpɔlɔ lɛ nɔ lɛ.”

15, 16. Mɛɛ gbɛ nɔ ajɔɔ gbalashihilɛ mli hefatalɔi komɛi ni ji Kristofoi lɛ yɛ hiɛdɔɔ ni amɛkɛtsu sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ he, ni mɛni obaanyɛ okase kɛjɛ niiashikpamɔi ni tamɔ enɛɛmɛi lɛ amli?

15 Tooi krokomɛi lɛ hu kɛ hiɛdɔɔ tsuɔ Nuŋtsɔ lɛ nitsumɔ lɛ kɛfĩɔ Kristo nyɛmimɛi lɛ asɛɛ. (Mat. 25:40) Ákɛ mɛi ni tamɔɔɔ tsulɔ fɔŋ kɛ anihaolɔ ni yɔɔ Yesu abɛbua lɛ mli lɛ, amɛmiisumɔ ni amɛtsu nii waa ni amɛkɛ amɛhe ashã afɔle bɔni afee ni amɛkɛ Maŋtsɛyeli lɛ nibii lɛ aye klɛŋklɛŋ gbɛhe. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, beni afɔ̃ Jon kɛ Masako nine akɛ amɛbaye amɛbua mɛi ni wieɔ Chinese yɛ Kenya lɛ, amɛshashao shi fioo. Shi beni amɛkɛ hiɛdɔɔ susu nibii ahe saŋŋ lɛ, amɛkpɛ mli akɛ amɛbaaya.

16 Ajɔɔ amɛnitsumɔ lɛ nɔ waa. Amɛwie akɛ: “Shiɛmɔ nitsumɔ lɛ ŋɔɔ waa yɛ biɛ.” Amɛkɛ mɛi kpawo bɔi Biblia lɛ kasemɔ. Amɛná niiashikpamɔi ni yɔɔ miishɛɛ babaoo. Amɛwie hu akɛ: “Wɔdaa Yehowa shi daa akɛ eha wɔba biɛ.” Nyɛmimɛi babaoo kɛ amɛnifeemɔi tsɔɔ akɛ amɛtswa amɛfai shi akɛ amɛbaatsu babaoo yɛ Nyɔŋmɔ sɔɔmɔ lɛ mli, ekɔɔɔ he eko be ni naagbee lɛ baaba. Susumɔ mɛi akpei abɔ ni egbe Gilead Skul lɛ naa ni miisɔmɔ akɛ maŋsɛɛ sɔɔlɔi lɛ ahe okwɛ. Mɛni hewɔ okaneee sɔɔmɔ krɛdɛɛ nɛɛ he sane yɛ October 15, 2001 Buu-Mɔɔ lɛ mli sane ni yitso ji “Wɔfeɔ Bɔ Fɛɛ Bɔ Ni Wɔbaanyɛ!” lɛ? Beni okaneɔ nakai sane ni taa mɔ tsuiŋ ni kɔɔ nɔ ni maŋsɛɛ sɔɔlɔi feɔ gbi fɛɛ gbi lɛ he lɛ, susumɔ gbɛi ni obaanyɛ otsɔ nɔ otsu babaoo yɛ sɔɔmɔ lɛ mli kɛjie Nyɔŋmɔ yi, ní baaha oná miishɛɛ lɛ he.

BO HU YAA NƆ OSARA

17. Mɛɛ gbɛ nɔ lé ni wɔleee gbi lɛ loo ŋmɛlɛtswaa lɛ ji jɔɔmɔ kɛha wɔ?

17 Eyɛ faŋŋ akɛ, lé ni wɔleee gbi lɛ loo ŋmɛlɛtswaa ni nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ baaba naagbee lɛ ji jɔɔmɔ kɛha wɔ. Yɛ nɔ najiaŋ ni wɔnijiaŋ aaaje wui lɛ, ehaa wɔbɛŋkɛɔ Yehowa, ni ji wɔŋwɛi Tsɛ lɛ kpaakpa, kɛtsɔ esuɔmɔnaa nii ní wɔkɛ hiɛdɔɔ feɔ lɛ nɔ. Akɛni wɔkɛ wɔjwɛŋmɔ fɛɛ ema nitsumɔ ni Yesu kɛwo wɔdɛŋ lɛ nɔ, ní wɔhaaa nɔ ko nɔ ko agbala wɔjwɛŋmɔ hewɔ lɛ, wɔnáa miishɛɛ waa yɛ wɔ-Nuŋtsɔ lɛ sɔɔmɔ lɛ mli.—Luka 9:62.

18. Mɛni hewɔ wɔsumɔŋ ni wɔŋmɛɛ wɔnɔkwayeli lɛ he lɛ?

18 Nyɔŋmɔ kojomɔ gbi lɛ miibɛŋkɛ oyayaayai. Wɔteŋ mɔ ko mɔ ko sumɔŋ akɛ efee nɔ ko ni baadɔ Yehowa loo Yesu. Amɛtuu sɔɔmɔ krɛdɛɛ ko amɛwo wɔdɛŋ yɛ naagbee gbii nɛɛ amli. Eŋɔɔ wɔnaa waa akɛ amɛyɛ hekɛnɔfɔɔ ni tamɔ nɛkɛ yɛ wɔmli!—Nyɛkanea 1 Timoteo 1:12.

19. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔtsɔɔ akɛ wɔsaa wɔhe wɔto lɛ?

19 Kɛ́ wɔhiɛ kã nɔ akɛ wɔbaaya ŋwɛi jio, wɔbaahi Paradeiso yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ jio, nyɛhaa wɔtswaa wɔfai shi akɛ wɔbaaya nɔ wɔtsu shiɛmɔ kɛ kaselɔfeemɔ nitsumɔ ni Nyɔŋmɔ kɛwo wɔdɛŋ lɛ. Wɔleee gbi tuuntu loo ŋmɛlɛtswaa ni Yehowa gbi lɛ baaba lɛ lolo, shi ani ehe miihia ni wɔle po? Wɔbaanyɛ wɔya nɔ wɔsaa wɔhe wɔto, ni wɔbaafee nakai hu. (Mat. 24:36, 44) Wɔyɛ nɔmimaa akɛ kɛ́ wɔtee nɔ wɔkɛ wɔhe fɔ̃ Yehowa nɔ kwraa, ni wɔkɛ e-Maŋtsɛyeli lɛ ye klɛŋklɛŋ gbɛhe lɛ, wɔnine enyɛŋ shi kɔkɔɔkɔ.—Rom. 10:11.

[Shishigbɛ niŋmaa]

^ kk. 3 Kwɛmɔ March 1, 2004, Buu-Mɔɔ lɛ, baafa 14-18 lɛ.

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 26]

Taomɔ mumɔŋ niyenii sɛɛ gbɛ yɛ shihilɛi ni jaraa po amli

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 27]

Kɛ́ wɔkɛ hiɛdɔɔ tsu Kristofoi anitsumɔi lɛ, wɔnaŋ akɛ be lɛ miiya