NIKDY nezabudnem na to pondelkové ráno. Bolo 22. augusta 2005 a moja najbližšia rodina sa stretla pri raňajkách. Mala som na mozgu veľký nádor, a tak môj život visel na vlásku. Môj manžel Krishna vyslovil modlitbu a potom som prehovorila k rodine.

„Idem do nemocnice na veľmi riskantnú operáciu,“ vysvetlila som svojej rodine. „Musíte sa pripraviť na to, že sa môže stať čokoľvek. Urobila som už aj prípravy na svoj pohreb, ak by došlo k najhoršiemu. Vy, ktorí uctievate Jehovu, prosím, nevzdávajte sa. A vás ostatných úpenlivo prosím, aby ste prijali ponuku biblického štúdia a začali chodiť na naše kresťanské zhromaždenia. Tak môžete získať rovnakú vieru, akú mám ja — že príde nový svet, v ktorom budú praví Boží ctitelia žiť večne na rajskej zemi v dokonalom zdraví.“

Predtým než vám poviem, ako dopadla moja operácia, dovoľte mi povedať vám niečo o tom, z akej rodiny pochádzam a ako som spoznala pravého Boha.

Naša rodina žila vo veľkom dome postavenom z dreva a železa na jednom kopci v pobrežnom meste Durban v Južnej Afrike. Aby sme sa dostali k našej bráne, museli sme z hlavnej cesty, ktorá bola v údolí, vyšliapať 125 schodov. Odtiaľ viedol chodníček lemovaný kríkmi až k železnej bráne. Pri nej stála rodinná svätyňa plná obrazov a sôch hinduistických bohov. Stará mama mi povedala, že som „chrámové dieťa“ ​(v hindčine mandir ke bače), lebo za to, že som sa narodila, vďačíme bohom, ktorých uctievame. Naproti svätyni boli červené schody, ktoré viedli k vchodovým dverám. Dom bol priestranný, s dlhou chodbou, veľkou kuchyňou, v ktorej bol sporák na uhlie, so siedmimi spálňami a jednoizbovou prístavbou. Bývalo nás tam 27 — moji starí rodičia, môj otec, jeho traja mladší bratia, jeho najmladšia sestra a ich rodiny.

Nebolo ľahké postarať sa o takú veľkú rodinu. Ale spoločné bývanie posilňovalo naše rodinné vzťahy a vďaka tomu sme spolu prežili veľa pekných chvíľ. Štyri nevesty mojich starých rodičov, vrátane mojej mamy Gargee Devi, spoločne vykonávali domáce práce. Striedali sa v upratovaní a varení. Hlavou domácnosti bol starý otec, ktorý nakupoval potraviny pre celú rodinu. Každú stredu chodievali spolu so starou mamou na trh kupovať mäso, ovocie a zeleninu na celý týždeň. Sedávali sme v tieni stromu na okraji svahu, z ktorého bol výhľad do údolia, a čakávali sme ich, kedy sa vrátia z trhu. Hneď ako sme ich zbadali vystupovať z autobusu, bežali sme dolu po tých 125 schodoch, aby sme im pomohli odniesť veľké koše plné dobrôt domov.

V záhrade sme mali vysokú palmu, na ktorej hniezdili škorce. Vídavali sme ich, ako poletujú sem a tam, a počuli sme ich štebot. Stará mama sedávala na schodoch pred vchodovými dverami a rozprávala nám príbehy,  v ktorých nám často akoby prerozprávala to, čo štebotali škorce. Mám veľa pekných spomienok na spoločný život v tom dome, kde sme žili ako jedna veľká rodina — spolu sme sa smiali, plakali, hrali sa a delili sa o veci. A čo je najdôležitejšie, tu sme začali spoznávať nášho Stvoriteľa, Jehovu, a jeho Syna, Ježiša Krista.

Predtým ako sme spoznali Jehovu, boli sme hinduisti a denne sme vykonávali mnoho rituálov. Pravidelne sme mávali veľké oslavy, kde sme pozývali hostí, aby si spolu s nami uctili rôznych bohov a bohyne. Občas sa na takýchto slávnostiach stará mama dostala do tranzu a komunikovala s duchmi a presne o polnoci sme prinášali zvieracie obete, aby sme si ich uzmierili. Starý otec bol v našej komunite známy, pretože dával dobročinné príspevky na výstavbu a prevádzku škôl a hinduistických chrámov.

V roku 1972 starý otec ochorel a zomrel. O niekoľko mesiacov jedna z mojich tiet, Indervathey, ktorú volajú Jane, dostala od dvoch Jehovových svedkýň časopisy Strážna veža a Prebuďte sa! Teta mala výčitky, že ich nepozvala dnu na rozhovor. Svedkov sme vždy posielali preč. Ale keď prišli opäť, pozvala ich dovnútra a zverila sa im so svojimi manželskými problémami, ktoré vyplývali z toho, že jej manžel bol alkoholik. Susedia a príbuzní jej radili, aby sa s ním rozviedla. Ale svedkyne jej vysvetlili, aký je Boží názor na manželstvo. (Matúš 19:6) Na moju tetu zapôsobili biblické rady a tiež biblický sľub, že v budúcnosti bude tu na zemi lepší život. * Rozhodla sa, že od môjho strýka neodíde, a začala so svedkami pravidelne študovať Bibliu. Štúdium mávali v našom dome v obývacej izbe a jej švagriné ich rozhovory počúvali zo svojich izieb.

Napokon začali študovať Bibliu všetky jej švagriné. Teta Jane nám rozprávala o tom, čo sa dozvedala, a často nám čítavala a vysvetľovala príbehy z knihy Počúvať veľkého Učiteľa. * Keď sa moji strýkovia dozvedeli, že ich manželky študujú Bibliu, začali nám odporovať. Jeden z nich zobral všetku našu literatúru aj Bibliu a spálil ich. Za to, že sme chodili na zhromaždenia, nám nadávali a bili nás. Jediný, kto neprejavil takýto postoj, bol môj otec; nikdy nám nebránil v spoznávaní Jehovu. Všetky štyri nevesty v dome ďalej chodili na zhromaždenia a prehlbovali si lásku k Bohu Jehovovi.

V roku 1974 bola moja teta Jane pokrstená ako Jehovova svedkyňa a krátko nato sa dala pokrstiť aj moja mama a ďalšie dve tety. Časom sa aj moja stará mama vzdala zvykov, ktoré súviseli s hinduizmom. Mnoho rokov som s mamou a tetami chodievala na všetky kresťanské zhromaždenia, ale nič viac. Potom, na jednom veľkom zjazde Jehovových svedkov, sa ma jedna svedkyňa, Shameela Rampersadová, opýtala: „Kedy sa dáš pokrstiť?“ Odpovedala som: „Nemôžem sa dať  pokrstiť, lebo so mnou nikto nikdy neviedol biblické štúdium.“ Tak sa ponúkla, že so mnou bude študovať ona. Na ďalšom oblastnom zjazde, dňa 16. decembra 1977, som bola pokrstená. Nakoniec sa z 27 členov našej rodiny, ktorí sme žili pod jednou strechou, dalo pokrstiť 18. Ale v čase mojej operácie bol môj otec Sonny Deva ešte stále hinduista.

Keď mi zistili, že mám nádor na mozgu, nesmierne mi pomáhali slová zaznamenané vo Filipanom 4:6, 7: „O nič sa úzkostlivo nestarajte, ale nech sa vaše prosebné žiadosti oznamujú Bohu modlitbou a pokornou prosbou spolu s vďakou; a Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie, bude strážiť vaše srdce a vaše myšlienkové sily prostredníctvom Krista Ježiša.“ Je náročné ‚o nič sa úzkostlivo nestarať‘, zvlášť keď vám povedia, že môžete kedykoľvek zomrieť. Najskôr som len plakala, ale potom som sa pomodlila k Jehovovi. Od tej chvíle som zažívala „Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie“.

Mala som pocit, akoby ma Jehova zobral za ruku a po celý ten čas ma viedol. (Izaiáš 41:13) Pomohol mi odvážne vysvetliť lekárom moje odhodlanie poslúchať biblický príkaz zdržiavať sa krvi. (Skutky 15:28, 29) A tak chirurg i anestéziológ súhlasili, že operáciu vykonajú bez transfúzie. Neskôr mi chirurg povedal, že operácia sa podarila a že mi odstránili celý nádor. Povedal mi tiež, že sa ešte nestretol s tým, aby sa pacient po takej rozsiahlej operácii mozgu tak rýchlo uzdravil.

Tri týždne po operácii som už z postele viedla biblické štúdium. Po siedmich týždňoch som začala znova šoférovať, chodiť do zvestovateľskej služby a navštevovať zhromaždenia Jehovových svedkov. Veľmi som si cenila pomoc mojich kresťanských bratov a sestier, s ktorými som spolupracovala vo zvestovateľskej službe. Vždy dbali na to, aby som nešla sama a aby som sa bezpečne dostala domov. Som presvedčená, že v mojom rýchlom uzdravení mi pomohlo počúvanie audionahrávok Biblie a to, že som sa zameriavala na duchovné veci.

Bola som šťastná, keď som sa dozvedela, že po mojej operácii otec začal študovať Bibliu so svedkami. Ako 73-ročný sa dal pokrstiť a teraz horlivo slúži Jehovovi. Dnes je v uctievaní Jehovu s nami zjednotených viac než 40 členov našej širšej rodiny. Následkom operácie mám poškodené zorné pole ľavého oka a lebku mám zdrôtovanú, ale teším sa na čas, keď Jehova v prichádzajúcom pozemskom raji urobí „všetky veci nové“. (Zjavenie 21:3–5)

Mám milujúceho manžela, ktorý slúži ako kresťanský starší, a vynikajúcu dcéru Cleristu, ktorá mi pomáha, aby som sa mohla vo zvýšenej miere venovať zvestovaniu ako služobníčka celým časom. Boh Jehova moju službu bohato žehná. Doteraz som mala výsadu pomôcť mnohým ľuďom, s ktorými som študovala Bibliu, pocítiť v živote moc Božieho Slova. Viac než 30 z nich sa oddalo Bohu a dali sa pokrstiť.

Naplnená nádejou sa teším na čas, keď nás Boh Jehova oslobodí z tohto systému vecí plného bolestí a vovedie nás do pozemského raja.