1. V čom sa líšia Jehovove slová od slov ľudí?

JEHOVA je Boh pravdy. (Žalm 31:5) Na rozdiel od nedokonalých ľudí mu vždy môžeme dôverovať, pretože „je nemožné, aby Boh luhal“. (Hebr. 6:18; prečítajte 4. Mojžišovu 23:19.) To, čo si zaumieni urobiť na úžitok ľudí, sa vždy splní. Napríklad na konci každého stvoriteľského dňa mohol v súvislosti s tým, čo povedal, že sa stane, vyhlásiť: „Stalo sa tak.“ Preto na konci šiesteho stvoriteľského dňa „Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré.“ ​(1. Mojž. 1:6, 7, 30, 31)

2. Čo je deň Božieho odpočinku a prečo ho Boh urobil svätým?

² Keď Boh Jehova zhodnotil svoje stvoriteľské diela, začal sa siedmy deň. Netrval 24 hodín, ale oveľa dlhšie obdobie, počas ktorého odpočíva od ďalších diel v súvislosti so svojou stvoriteľskou činnosťou na zemi. (1. Mojž. 2:2) Deň Božieho odpočinku sa ešte neskončil. (Hebr. 4:9, 10) Biblia nehovorí, kedy sa presne začal. Bolo to niekedy po stvorení Evy, Adamovej manželky, asi pred 6 000 rokmi. Pred nami je Kristova tisícročná vláda, prostredníctvom ktorej sa splní Božie predsavzatie a zem bude večným rajom naplneným dokonalou ľudskou spoločnosťou. (1. Mojž. 1:27, 28; Zjav. 20:6) Môžeš si byť istý, že aj teba čaká takáto šťastná budúcnosť? Áno, môžeš! Lebo Boh „požehnal siedmy deň a urobil ho svätým“. To je záruka, že nech by nastali akékoľvek nepredvídané problémy, Božie predsavzatie sa na konci dňa odpočinku určite splní. (1. Mojž. 2:3)

3. a) Aká vzbura sa odohrala na začiatku dňa Božieho odpočinku? b) Ako Jehova vyjadril, že chce vzburu potlačiť?

 ³ Na začiatku dňa Božieho odpočinku sa stala tragédia. Satan, jeden z anjelských Božích synov, sa ustanovil za boha a postavil sa do opozície proti Jehovovi. Vyslovil prvú lož a oklamal Evu. Tá neposlúchla Jehovu a vzbúrila sa proti nemu. (1. Tim. 2:14) Eva potom naviedla svojho manžela, aby sa k nej pridal. (1. Mojž. 3:1–6) Jehova ani v tomto kritickom období dejín, keď bola spochybnená jeho pravdovravnosť, nepovažoval za nutné nejakou prísahou potvrdiť, že sa jeho predsavzatie naplní. Povedal len, ako bude táto vzbura potlačená: „Položím nepriateľstvo medzi teba [Satana] a ženu a medzi tvoje semeno a jej semeno. Ono [sľúbené Semeno] ti rozmliaždi hlavu a ty mu rozmliaždiš pätu.“ Jehova neskôr ozrejmil, čo tieto slová znamenajú. (1. Mojž. 3:15; Zjav. 12:9)

4., 5. Aký právny prostriedok niekedy využíval aj Abrahám?

⁴ Úplne na začiatku ľudskej histórie pravdepodobne nebolo nutné, aby slová vyjadrujúce prísahu boli súčasťou slovnej zásoby, ktorú dal Boh Adamovi a Eve. Dokonalí tvorovia, ktorí milujú Boha a napodobňujú ho, nepotrebujú prisahať, pretože vždy hovoria pravdu a navzájom si plne dôverujú. Situácia sa však zmenila, keď ľudia zhrešili a stratili dokonalosť. Postupne sa klamstvo a podvod stali medzi ľuďmi bežnými, a tak ľudia považujú za dôležité prisahať, keď ide o nejakú podstatnú vec.

⁵ Prísaha bola užitočným právnym prostriedkom, ktorý najmenej pri troch príležitostiach využil aj Abrahám. (1. Mojž. 21:22–24; 24:2–4, 9) Napríklad vtedy, keď porazil elámskeho kráľa a jeho spojencov a vracal sa domov. Kráľ Sodomy a kráľ Sálemu mu vyšli v ústrety. Melchisedek, kráľ Sálemu, bol okrem toho „kňazom Najvyššieho Boha“, a preto Abraháma požehnal a chválil Boha za víťazstvo, ktoré mu dal. (1. Mojž. 14:17–20) Keď chcel neskôr kráľ Sodomy odmeniť Abraháma za to, že oslobodil jeho ľudí z rúk nepriateľa, Abrahám prisahal: „Ja dvíham ruku v prísahe k Najvyššiemu Bohu Jehovovi, Pôvodcovi neba a zeme, že nevezmem nič z toho, čo je tvoje, od nite po remienok sandála, aby si nemohol povedať: ‚Ja som urobil Abrama bohatým.‘“ ​(1. Mojž. 14:21–23)

6. a) V čom je nám Abrahám príkladom? b) Aký úžitok máme z Abrahámovej poslušnosti?

⁶ Na úžitok hriešnych ľudí aj Boh Jehova potvrdzoval svoje sľuby. Robil to napríklad slovami „‚akože žijem,‘ je výrok Zvrchovaného Pána Jehovu“. (Ezech. 17:16) V Biblii sa opisuje viac ako 40 rôznych príležitostí, pri ktorých Jehova vyslovil prísahu. Pravdepodobne najznámejším príkladom sú sľuby dané Abrahámovi. V priebehu mnohých rokov s ním uzavrel niekoľko zmlúv formou sľubu, ktoré spolu poukazovali na to, že sľúbené Semeno príde cez Abraháma a jeho syna Izáka. (1. Mojž. 12:1–3, 7; 13:14–17; 15:5, 18; 21:12) Potom Jehova podrobil  Abraháma náročnej skúške, keď mu prikázal obetovať svojho milovaného syna. Abrahám bez otáľania poslúchol, a keby Jehova neposlal anjela, bol by svojho syna naozaj obetoval. Potom mu Boh prisahal: „Ja prisahám pri sebe... preto, že si urobil túto vec a neodoprel si mi svojho syna, svojho jediného, istotne ťa požehnám a istotne rozmnožím tvoje semeno ako nebeských hviezd a ako zrniek piesku, ktoré sú na morskom brehu; a tvoje semeno si vezme do vlastníctva bránu svojich nepriateľov. A prostredníctvom tvojho semena sa budú určite žehnať všetky národy zeme preto, že si počúval môj hlas.“ ​(1. Mojž. 22:1–3, 9–12, 15–18)

7., 8. a) Aký bol účel prísahy, ktorú dal Boh Abrahámovi? b) Ako môžu mať z Božej prísahy úžitok aj Ježišove „iné ovce“?

⁷ Prečo Boh prisahal Abrahámovi, že svoje sľuby splní? Aby vlial istotu tým, ktorí sa stanú spoludedičmi s Kristom a budú tvoriť druhotnú časť sľúbeného „semena“, a aby posilnil ich vieru. (Prečítajte Hebrejom 6:13–18; Gal. 3:29) Apoštol Pavol vysvetlil, že Jehova „vystúpil s prísahou, aby dvoma nezmeniteľnými vecami [svojím sľubom a svojou prísahou], v ktorých je nemožné, aby Boh luhal, sme boli... silne povzbudení a chopili sa predloženej nádeje“.

⁸ Pomazaní kresťania nie sú jediní, kto má úžitok z Božích prísažných vyhlásení daných Abrahámovi. Jehova prisahal, že prostredníctvom Abrahámovho „semena sa budú určite žehnať všetky národy zeme“. (1. Mojž. 22:18) Medzi týchto požehnaných patria Kristove poslušné „iné ovce“, ktoré majú nádej na večný život v pozemskom raji. (Ján 10:16) Či už máš nebeskú, alebo pozemskú nádej, pevne ju drž tým, že budeš naďalej poslušný Bohu. (Prečítajte Hebrejom 6:11, 12.)

9. Aké prísažné vyhlásenie dal Boh Abrahámovým potomkom, ktorí boli otrokmi v Egypte?

⁹ O niekoľko storočí Jehova opäť prisahal vzhľadom na skôr spomenuté sľuby, keď poslal Mojžiša, aby sa prihovoril Abrahámovým potomkom, ktorí boli otrokmi v Egypte. (2. Mojž. 6:6–8) Keď sa neskôr Boh odvolával na túto situáciu, povedal: „V deň, keď  som si vyvolil Izrael... som k nim zodvihol ruku v prísahe, že ich vyvediem z egyptskej krajiny do krajiny, ktorú som vyhliadol pre nich, tečúcej mliekom a medom.“ ​(Ezech. 20:5, 6)

10. Aký sľub dal Boh Izraelitom, keď ich vyslobodil z Egypta?

¹⁰ Keď Jehova vyslobodil Izraelitov z Egypta, urobil ďalšie prísažné vyhlásenie: „Ak budete teraz prísne poslúchať môj hlas a skutočne budete dodržiavať moju zmluvu, tak sa istotne stanete mojím zvláštnym majetkom zo všetkých ostatných národov, lebo mne patrí celá zem. A vy sa mi stanete kráľovstvom kňazov a svätým národom.“ ​(2. Mojž. 19:5, 6) Aké výsadné postavenie ponúkol Boh Izraelu! Ak by bol Izrael poslušný, jednotlivci z tohto národa by mali nádej, že ich Boh použije ako kráľovstvo kňazov na požehnanie zvyšku ľudstva. Neskôr Jehova opísal, čo vtedy pre Izrael urobil. Povedal: „Potom som... ti [vyriekol] prísažné vyhlásenie a vstúpil s tebou do zmluvy.“ ​(Ezech. 16:8)

11. Ako Izraeliti zareagovali, keď ich Boh pozval, aby s ním vstúpili do zmluvného vzťahu a stali sa jeho vyvoleným národom?

¹¹ Jehova nevyžadoval, aby Izraeliti urobili prísažné vyhlásenie, že budú poslušní, a ani ich nenútil, aby do tohto výsadného vzťahu vstúpili. Oni sami na základe slobodnej vôle povedali: „Všetko, čo hovoril Jehova, sme ochotní robiť.“ ​(2. Mojž. 19:8) O tri dni Boh Jehova oznámil, čo bude od svojho vyvoleného národa očakávať. Izraeliti si najskôr vypočuli Desať prikázaní a potom ich Mojžiš oboznámil s ďalšími príkazmi; tie sú zaznamenané v 2. Mojžišovej 20:22 až 23:33. Ako Izraeliti zareagovali? „Všetok ľud jedným hlasom odpovedal a riekol: ‚Všetky slová, ktoré hovoril Jehova, sme ochotní konať.‘“ ​(2. Mojž. 24:3) Mojžiš potom zákony zapísal do „knihy zmluvy“ a nahlas ich prečítal, aby ich celý národ opäť počul. Nato ľud po tretí raz sľúbil: „Všetko, čo hovoril Jehova, sme ochotní konať a byť poslušní.“ ​(2. Mojž. 24:4, 7, 8)

12. Aký rozdiel bol medzi Jehovovým prístupom a prístupom izraelského národa k zmluve, ktorú spolu uzavreli?

¹² Jehova okamžite konal v súlade so zmluvou Zákona a zriadil stan uctievania a kňazstvo, aby umožnil nedokonalým ľuďom uctievať ho. Izraeliti však rýchlo zabudli na svoju oddanosť Bohu a „pôsobili bolesť dokonca Svätému Izraela“. (Žalm 78:41) Keď napríklad Mojžiš dostával na vrchu Sinaj ďalšie pokyny, stratili trpezlivosť a ich viera v Boha zoslabla, lebo si mysleli, že ich Mojžiš opustil. A tak si urobili zlaté teľa a povedali: „To je tvoj Boh, Izrael, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny.“ ​(2. Mojž. 32:1, 4) Potom usporiadali slávnosť a nazvali ju „sviatok Jehovovi“. Počas nej sa klaňali soche, ktorú urobili, a prinášali jej obete. Keď to Jehova videl, povedal Mojžišovi: „Rýchlo odbočili z cesty, po ktorej som im prikázal ísť.“ ​(2. Mojž. 32:5, 6, 8) Je smutné, že odvtedy boli dejiny Izraela poznačené sústavným porušovaním sľubov daných Bohu. (4. Mojž. 30:2)

13. Aký sľub dal Boh kráľovi Dávidovi a ako sa týkal sľúbeného Semena?

¹³ Za vlády kráľa Dávida Jehova urobil na úžitok všetkých, ktorí ho poslúchajú, ďalšie dve prísažné vyhlásenia.  Najskôr prisahal, že Dávidov trón bude trvať navždy. (Žalm 89:35, 36; 132:11, 12) To znamenalo, že sľúbené Semeno sa bude nazývať „Syn Dávidov“. (Mat. 1:1; 21:9) Dávid sa o tomto potomkovi pokorne vyjadril ako o svojom „Pánovi“, pretože Kristus mal mať nadradené postavenie. (Mat. 22:42–44)

14. Aké prísažné vyhlásenie urobil Jehova v súvislosti so sľúbeným Semenom a aký máme z toho úžitok?

¹⁴ Potom Jehova inšpiroval Dávida predpovedať, že tento výnimočný Kráľ bude ľudstvu slúžiť aj ako Veľkňaz. V Izraeli boli králi a kňazi dve úplne oddelené skupiny. Kňazi pochádzali z kmeňa Lévi a králi z kmeňa Júda. No Dávid v súvislosti so svojím slávnym budúcim dedičom predpovedal: „Jehovov výrok môjmu Pánovi: ‚Seď po mojej pravici, dokiaľ ti nedám tvojich nepriateľov ako podnož pod nohy.‘ Jehova prisahal (a nepocíti ľútosť): ‚Ty si kňazom na neurčitý čas podľa spôsobu Melchisedeka!‘“ ​(Žalm 110:1, 4) Toto proroctvo sa splnilo a Ježiš Kristus, sľúbené Semeno, teraz vládne z nebies. Slúži tiež ako Veľkňaz pre ľudstvo a kajúcnym jednotlivcom pomáha získať dobrý vzťah k Bohu. (Prečítajte Hebrejom 7:21, 25, 26.)

15., 16. a) Aké dva Izraely sa spomínajú v Biblii, a ktorý z nich má dnes Božie schválenie? b) Čo prikázal Ježiš svojim nasledovníkom v súvislosti s prisahaním?

¹⁵ Keďže izraelský národ Ježiša Krista zavrhol, stratil výsadné postavenie pred Bohom, ako aj vyhliadku stať sa „kráľovstvom kňazov“. Ježiš židovským vodcom povedal: „Božie kráľovstvo vám bude odňaté a bude dané národu, ktorý prináša jeho ovocie.“ ​(Mat. 21:43) Tento nový národ sa zrodil na Letnice roku 33 n. l., keď bol vyliaty Boží duch na 120 Ježišových učeníkov zhromaždených v Jeruzaleme. Stal sa známym ako „Boží Izrael“, zakrátko sa rozrástol a patrili doň tisíce ľudí pochádzajúcich z každého národa vo vtedy známom svete. (Gal. 6:16)

¹⁶ Na rozdiel od prirodzeného Izraela Boží nový duchovný národ neprestajne poslúcha Boha a prináša dobré ovocie. Jeden z príkazov, ktorý jeho členovia poslúchajú, sa týka prísažných vyhlásení. Keď bol Ježiš na zemi, ľudia prísahy zneužívali tým, že prisahali falošne alebo že prisahali aj vtedy, keď išlo o triviálne veci. (Mat. 23:16–22) Ježiš svojich nasledovníkov učil: „Vôbec neprisahajte... Nech vaše slovo áno znamená áno, vaše nie, nie; lebo to, čo je nad to, pochádza od toho zlého.“ ​(Mat. 5:34, 37)

17. O akých otázkach budeme uvažovať v ďalšom študijnom článku?

¹⁷ Znamená to, že prisahať je vždy zlé? Alebo ešte dôležitejšia otázka: Čo všetko zahŕňa príkaz, že naše áno má znamenať áno? O týchto otázkach budeme uvažovať v nasledujúcom študijnom článku. Keď budeme naďalej rozjímať o Božom Slove, podnieti nás to vždy poslúchať Jehovu. On nás zato bude s radosťou večne žehnať, tak ako sľúbil.