Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

Mo Ha Nɛ O Ee Nɛ Pee Ee

Mo Ha Nɛ O Ee Nɛ Pee Ee

‘Ke nɔ́ ɔ ngɛ mi ɔ, nɔ́ nɛ kɛkɛ nɛ o ma de ji, Ee; ke e be mi ɔ, de ke, Dɛbi.’​—MAT. 5:37.

1. Mɛni Yesu de kɛ kɔ kita kami he, nɛ mɛni heje nɛ e de jã a?

BEHI fuu ɔ, e he hia we nɛ anɔkuale Kristofoli nɛ a kã kita. Nɔ́ heje ji kaa a buɔ Yesu munyu nɛ ji: ‘Ke nɔ́ ɔ ngɛ mi ɔ, nɔ́ nɛ kɛkɛ nɛ o ma de ji, Ee’ ɔ tue. Yesu ngɛ tsɔɔe kaa e sa nɛ nihi nɛ a ye a munyu nɔ. Loko Yesu maa wo jamɛ a mlaa a, e sɛ hlami nɛ e de ke: “Nyɛ ko kã kita kulaa!” E de jã ejakaa nihi fuu kãa kita ngɛ a daa ligbi ní sɛɛmihi a mi se a pee we a juɛmi kaa a maa ye nɔ. Nihi nɛ a yi a munyu nɔ ɔ, “Abosiami” ji nɔ nɛ ngɛ mɛ kudɔe, nɛ a ji nihi nɛ waa kɛ wa hɛ be nyɛe maa fɔ a nɔ.—Kane Mateo 5:33-37.

2. Moo tsɔɔ nɔ́ heje nɛ pi be tsuaa be nɛ́ e ji tɔmi kaa nɔ ko ma kã kita.

2 Anɛ Yesu ngɛ tsɔɔe kaa e ji tɔmi kaa nɔ ko ma kã kita lo? Kaa bɔnɛ wa kase ngɛ nikasemi nɛ sɛ hlami ɔ mi ɔ, Yehowa Mawu kɛ e sɔmɔlɔ anɔkualetsɛ Abraham kã kita ngɛ ní komɛ nɛ a he hia a he. Jehanɛ se hu ɔ, Mawu Mlaa a biɔ nɛ nihi nɛ a kã kita kɛ dla sane komɛ. (2 Mose 22:10, 11; 4 Mose 5:21, 22) Enɛ ɔ he ɔ, ke Kristofono ko maa tu munyu ngɛ kojomi he ɔ, eko ɔ, e he maa hia nɛ e kã kita kaa e maa tu anɔkuale. Aloo ngɛ si himi kakaaka komɛ a mi ɔ, eko ɔ, Kristofono ko maa na kaa e he hia nɛ e kã kita kɛ ma sanehi a nɔ mi kɛ ha nihi aloo e kɛ dla sane ko. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, benɛ osɔfo nɔkɔtɔma pe kulaa a kã kita kaa Yesu nɛ tu anɔkuale ɔ, Yesu kua we, mohu ɔ, e tu Sanhedrin bi ɔmɛ anɔkuale. (Mat. 26:63, 64) E he hia we nɛ Yesu nɛ kã kita kaa e maa tu anɔkuale, ejakaa e tuɔ anɔkuale daa. Se ngɛ lɔɔ tsuo se ɔ, ke Yesu ngɛ hlae nɛ e ma nɔ mi kɛ ha nihi kaa a ma nyɛ ma he munyu nɛ e ngɛ tue ɔ maa ye ɔ, e pɔɔ demi ke: “I ngɛ nyɛ dee anɔkuale mi ke.” (Yoh. 1:51; 13:16, 20, 21, 38) Nyɛ ha nɛ waa hyɛ ní kpahi hu nɛ wa ma nyɛ maa kase kɛ je Yesu, Paulo, kɛ ni kpahi nɛ a ye a munyu nɔ nɛ a ha nɛ a Ee pee Ee ɔ a ngɔ.

YESU PEE NƆ HYƐMI NƆ́ NƐ PE KULAA

Yesu ye si nɛ e wo e Tsɛ ɔ nɔ kɛ je benɛ a baptisi lɛ kɛ ya si benɛ e gbo

3. Yesu wo Mawu si ngɛ sɔlemi mi kaa e maa pee mɛni, nɛ kɛ e hiɔwe Tsɛ ɔ he nɔ ha kɛɛ?

3 “Mawu, ne mi! I ba konɛ ma ba pee o suɔmi nya ní.” (Heb. 10:7) Munyu nɛ ɔ nɛ Yesu tu ɔ tsɔɔ kaa e wo Mawu si kaa e maa pee e suɔmi nya ní, nɛ e ma tsu nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ a gba kɛ fɔ si kaa si womi Nina a ma ba tsu ɔ, nɛ e maa ngmɛ Satan blɔ nɛ e ‘kɔ e nane se ja.’ (1 Mose 3:15) Adesa kpa ko ji e tsui mi kaa e ma tsu blɔ nya nítsumi nɛ mi jiɔ nɛ ɔ he ní hyɛ. Yehowa de kɛ je hiɔwe kaa e ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ mi wa ngɛ e bi ɔ mi, e ngɛ mi kaa e he hia we kaa Yesu nɛ kã kita kɛ tsɔɔ kaa munyuhi nɛ e tuɔ ɔ ji anɔkuale.—Luka 3:21, 22.

4. Mɛni Yesu pee kɛ ha nɛ e Ee pee Ee?

4 Be tsuaa be ɔ, Yesu haa nɛ e Ee peeɔ Ee kɛ gu níhi nɛ e fiɛɛɔ kɛ haa nihi kaa a pee nɛ lɛ nitsɛ hu e peeɔ ɔ nɔ. E ha we nɛ nɔ́ ko nɛ je e juɛmi kɛ je nítsumi nɛ e Tsɛ ɔ kɛ wo e dɛ ɔ nɔ. E ya nɔ nɛ e fiɛɛ Mawu Matsɛ Yemi ɔ he sane kpakpa a nɛ e pee nihi nɛ Mawu gbla mɛ kɛ ba ngɔ ɔ kaseli. (Yoh. 6:44) Baiblo ɔ ma nɔ mi kaa Yesu ye si nɛ e wo Mawu kaa e maa pee e suɔmi nya ní ɔ nɔ. Baiblo ɔ de ke: “Níhi tsuo nɛ Mawu wo he si ɔ, e yeɔ nɔ kɛ guu Yesu Kristo nɔ.” (2 Kor. 1:20) Niinɛ, Yesu ye si nɛ e wo e Tsɛ ɔ nɔ nɛ e kɛ lɔɔ pee nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ hi pe kulaa ha wɔ. Jehanɛ ɔ, mo susu nɔ ko nɛ e kase Yesu wawɛɛ ɔ he nɛ o hyɛ.

PAULO—NYUMU NƐ E YE E MUNYU NƆ

5. Mɛni nɔ hyɛmi nɔ́ bɔfo Paulo pee kɛ ha wɔ?

5 “Nyɔmtsɛ, kɛ ma pee kɛɛ?” (Níts. 22:10) Munyu nɛ ɔ ji munyu nɛ Saulo nɛ pee se ɔ, a ba le lɛ kaa Paulo ɔ tu benɛ e yaa nɛ e ya wa Kristo kaseli ɔmɛ yi mi nɛ Nyɔmtsɛ Yesu je e he kpo kɛ tsɔɔ lɛ nɛ e tsi lɛ blɔ ɔ nɛ. Enɛ ɔ ha nɛ Saulo ba e he si nɛ e tsake e tsui ngɛ níhi nɛ e pee kɛ be ɔ a he, e ha nɛ a baptisi lɛ. E kplɛɛ nítsumi klɛdɛɛ nɛ a kɛ wo e dɛ kaa e ye Yesu he odase kɛ tsɔɔ ma jeli ɔmɛ ɔ nɔ. Kɛ je jamɛ a be ɔ se kɛ yaa a, Paulo ya nɔ nɛ e tsɛ Yesu ke e “Nyɔmtsɛ,” nɛ e tsu munyu nɛ e tu ɔ nya ní kɛ ya si benɛ e gbe e zugba a nɔ si himi ɔ nya. (Níts. 22:6-16; 2 Kor. 4:5; 2 Tim. 4:8) Paulo pee we e ní kaa nihi nɛ Yesu de mɛ ke: “Mɛni heje nyɛ tsɛɔ mi ‘Nyɔmtsɛ,’ se níhi nɛ i deɔ nyɛ ke nyɛɛ pee lɛɛ nyɛ pee we ɔ.” (Luka 6:46) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Yesu ngɛ blɔ hyɛe kaa nɔ tsuaa nɔ nɛ kplɛɛ lɛ Yesu ɔ e nɔ kaa e Nyɔmtsɛ ɔ, nɛ́ e ha nɛ e Ee nɛ pee Ee kaa bɔnɛ bɔfo Paulo pee ɔ.

6, 7. (a) Mɛni heje nɛ Paulo tsake blɔ nya nɛ e to kaa e maa kpale kɛ ya Korinto ɔ, nɛ mɛni heje nɛ e dɛ blɔ kaa ni komɛ ma de ke Paulo yi e munyu nɔ ɔ? (b) Kɛ e sa kaa waa na nihi nɛ a hla mɛ kaa a nyɛɛ wa hɛ mi ɔ ha kɛɛ?

6 Bɔfo Paulo fiɛɛ sane kpakpa a kɛ kã kɛ kpa Asia Nyafii kɛ Europa tsuo, e to asafohi a sisi, nɛ e kpale ya slaa asafohi fuu. Be komɛ ɔ, e naa kaa e he hia nɛ e kã kita kɛ ma nɔ mi kaa nɔ́ ko nɛ e ngma a ji anɔkuale. (Gal. 1:20) Benɛ ni komɛ nɛ a ngɛ Korinto ɔ po Paulo nya kaa e yi anɔkuale ɔ, e ngma kɛ fã e he ke: “Mawu yeɔ anɔkuale, lɔɔ he ɔ, nɔ́ nɛ wa de nyɛ ɔ, pi ‘Ee’ kɛ ‘Dɛbi’ nɛ a deɔ be kake too ji lɔɔ.” (2 Kor. 1:18) Benɛ Paulo ngma womi nɛ ɔ, jamɛ a be ɔ mi ɔ, e je Efeso nɛ e gu Makedonia kɛ yaa Korinto. Sisije ɔ, e to e yi mi kaa e maa kpale kɛ ya Korinto loko e maa ya Makedonia. (2 Kor. 1:15, 16) Nɔ́ nɛ e pee ɔ ngɛ kaa nɔ́ nɛ kpokpa nɔ hyɛli peeɔ mwɔnɛ ɔ. Be komɛ ɔ, a tsakeɔ a blɔ nya tomi. Pi mɛɛ a nɔ́ mi fomi heje nɛ a peeɔ tsakemi nɛ ɔmɛ ngɛ, nɛ a pee we tsakemi nɛ ɔmɛ ngɛ níhi nɛ a he hia we tsɔ ɔ a heje hulɔ, mohu ɔ, a peeɔ jã ngɛ si himi komɛ nɛ baa tlukaa a heje. Ngɛ Paulo blɔ fa mi ɔ, e kpɛ se kɛ ya slaa Korinto asafo ɔ, ejakaa e ngɛ hlae nɛ e ye bua mɛ. Mɛni heje?

7 Benɛ Paulo to e yi mi kaa e maa ya Korinto se ɔ, e nu kaa kake peemi be nyɛmimɛ ɔmɛ a kpɛti ngɛ Korinto asafo ɔ mi nɛ a kplɛɛ ajuama bɔmi hu nɔ. Enɛ ɔ hao lɛ. (1 Kor. 1:11; 5:1) Paulo ngma e kekleekle womi ɔ kɛ ya ha Korinto asafo ɔ nɛ e kɛ hɛdɔ wo mɛ ga konɛ e kɛ tsu haomi ɔ he ní. Lɔɔ se ɔ, ngɛ be mi nɛ e sa kaa e ngɔ lɛ kɛ je Efeso kɛ ho Korinto ya tɛ̃ɛ ɔ, Paulo ma e juɛmi nya si kaa e ma ha e nyɛmimɛ ɔmɛ be bɔɔ konɛ a nyɛ nɛ a kɛ e ga womi ɔ nɛ tsu ní, kɛkɛ nyagbe ɔ, ke e ya slaa mɛ ɔ, e maa wo mɛ he wami wawɛɛ. Paulo ngma e womi nɛ ji enyɔne ɔ kɛ mane Korinto asafo ɔ konɛ e kɛ tsɔɔ mɛ yi mi tomi heje nɛ e tsake e juɛmi ɔ. E ngma ke: ‘Mawu ji ye we odase kaa pe i sume nɛ ma hao nyɛ, lɔɔ he loko i tsake ye yi mi tomi ɔ, nɛ i bɛ Korinto ɔ nɛ.’ (2 Kor. 1:23) Nyɛ ko ha nɛ waa pee wa ní kaa nihi nɛ a ngɛ Paulo nya poe ɔ kɔkɔɔkɔ; mohu ɔ, nyɛ ha nɛ wa je bumi nɛ mi kuɔ kpo kɛ ha nihi nɛ a hla kaa a nyɛɛ wa hɛ mi ɔ. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e sa nɛ waa bɔ mɔde nɛ waa kase Paulo kaa bɔnɛ lɛ hu e kase Kristo ɔ, konɛ waa ye wa munyu nɔ.—1 Kor. 11:1; Heb. 13:7.

NI KPAHI NƐ WA MA NYƐ MAA KASE MƐ

8. Mɛni nɔ hyɛmi nɔ́ Rebeka pee kɛ ha wɔ?

8 ‘I suɔ nɛ ma ya.’ (1 Mose 24:58) Heto nɛ ɔ nɛ Rebeka ha e mami kɛ e nyɛminyumu ɔ benɛ a bi lɛ keji e maa suɔ kaa e pee Abraham bi Isak e yo lo ɔ nɛ. Enɛ ɔ ma bi nɛ Rebeka kɛ nubwɔ ko nɛ́ hia blɔ kɛ ya he ko nɛ kɛ pe si tomi 500. (1 Mose 24:50-58) Rebeka ha nɛ e Ee pee Ee, nɛ e ba plɛ Isak yo anɔkualetsɛ nɛ yeɔ Mawu gbeye. E hi bo tsu mi kaa nubwɔ ngɛ Si Womi Zugba a nɔ e wami be tsuo. A jɔɔ lɛ ngɛ e we anɔkuale yemi ɔ heje, nɛ e ba plɛ si womi Nina nɛ ji Yesu Kristo nanakasowa.—Heb. 11:9, 13.

9. Ngɛ mɛni blɔ nɔ Rut ye e munyu nɔ?

9 “Dɛbi! Waa kɛ mo maa ya o wekuli ɔmɛ a ngɔ.” (Rut 1:10) Enɛ ɔ ji nɔ́ nɛ Rut kɛ Orpa, nɛ a ji Moab yalɔyihi ɔ de a nganyɛ Naomi nɛ lɛ hu e ji yalɔyo ɔ si abɔ. A de Naomi nɔ́ nɛ ɔ benɛ e je Moab kɛ yaa Betlehem ɔ. Benɛ Naomi kpa mɛ pɛɛ ke a kpale ɔ, nyagbe ɔ, Orpa kpale kɛ ho e ma mi ya. Se Rut ha nɛ e Dɛbi pee Dɛbi. (Kane Rut 1:16, 17.) E kɛ anɔkuale yemi mɛtɛ Naomi he nɛ e si e wekuli kɛ lakpa jami nɛ ngɛ Moab ɔ. E kɛ anɔkuale yemi ja Yehowa e wami be ɔ tsuo, nɛ enɛ ɔ he ɔ, a jɔɔ lɛ nɛ e ba pee yihi enuɔ pɛ nɛ Mateo wo a ta kaa a ji Kristo nanakasowahi ɔ a kpɛti nɔ kake.—Mat. 1:1, 3, 5, 6, 16.

10. Mɛni nɔ hyɛmi nɔ́ kpakpa Yesaya pee kɛ ha wɔ?

10 “I ngɛ hiɛ ɔ! Moo tsɔ mi!” (Yes. 6:8) Loko Yesaya maa tu munyu nɛ ɔ, e na nina ko nɛ ngɛ nyami, nɛ ngɛ nina nɛ ɔ mi ɔ, e na Yehowa nɛ e hii si ngɛ e matsɛ sɛ ɔ nɔ ngɛ Israel sɔlemi we ɔ yi nɔ. Ngɛ nina a mi ɔ, Yesaya nu nɛ Yehowa bi ke: “Mɛnɔ ma tsɔ? Mɛnɔ maa ya?” Yehowa ngɛ nɔ ko hlae nɛ e maa tsɔ konɛ nɔ ɔ nɛ e ngɔ Mawu sɛ gbi kɛ ya ha Mawu webi nɛ a tue mi ti ɔ. Yesaya ye e munyu nɔ—e ha nɛ e Ee pee Ee. E kɛ anɔkuale yemi sɔmɔ kaa gbalɔ pe jeha 46. E fiɛɛ fɔ bumi sɛ gbihi nɛ a mi wa, kɛ si womihi nɛ a ngɛ bua jɔmi nɛ kɔɔ anɔkuale jami nɛ a kɛ maa ma si ekohu ɔ he.

11. (a) Mɛni heje nɛ e hia wawɛɛ kaa waa ye wa munyu nɔ ɔ? (b) Mɛnɔmɛ nɛ a yi a munyu nɔ nɛ e sɛ kaa waa kase mɛ?

11 Mɛni heje nɛ Yehowa ha nɛ a ngma nɔ hyɛmi níhi nɛ wa susu a he ɔ ngɛ e Munyu ɔ mi ha wɔ ɔ? Nɛ mɛni heje nɛ e he hia wawɛɛ kaa wa ma ha nɛ wa Ee nɛ pee Ee ɔ? Baiblo ɔ bɔ kɔkɔ nɛ ngɛ heii kaa nihi nɛ a piɛɛ nihi nɛ “a sa gbenɔ” ɔ a he ji ‘nihi nɛ ke a wo si ɔ, a yi nɔ.’ (Rom. 1:31, 32) Farao nɛ je Egipt, kɛ Yuda Matsɛ Zedekia, kɛ Anania kɛ Safira piɛɛ nihi nɛ a tu a he munyu ngɛ Baiblo ɔ mi kaa a ha we nɛ a Ee nɛ pee Ee ɔ a he. Mɛ tsuo a kɛ haomi kpe, enɛ ɔ he ɔ, e sɛ nɛ waa kase a ní peepee yaya a.—2 Mose 9:27, 28, 34, 35; Eze. 17:13-15, 19, 20; Níts. 5:1-10.

12. Mɛni maa ye bua wɔ konɛ waa ye wa munyu nɔ?

12 Akɛnɛ wa ngɛ “nyagbe ligbi ɔmɛ” a mi heje ɔ, ‘nihi nɛ a yi anɔkuale,’ kɛ “nihi nɛ a tsɛɔ a he Mawu jali, se ngɛ anɔkuale mi ɔ, a bui e mi he wami ɔ kulaa” a bɔle wɔ. (2 Tim. 3:1-5) E sa nɛ waa bɔ mɔde wawɛɛ nɛ waa yu wa he ngɛ nihi kaa kikɛ ɔ a he, konɛ waa kɛ nihi nɛ a bɔɔ mɔde kaa a ma ha nɛ a Ee nɛ pee Ee ɔ nɛ bɔ daa.—Heb. 10:24, 25.

EE NƐ HE HIA PE KULAA NƐ O DE

13. Mɛni ji Ee nɛ he hia pe kulaa nɛ Yesu Kristo se nyɛɛlɔ ko ma nyɛ ma de?

13 Si nɛ e he hia pe kulaa nɛ nɔ ko ma nyɛ maa wo ɔ ji e he nɔ nɛ e maa jɔɔ ha Mawu. A biɔ nihi nɛ a suɔ kaa a kua a he konɛ a pee Yesu kaseli ɔ sane slɔɔtoslɔɔtohi etɛ konɛ a kɛ je juɛmi nɛ a pee ɔ kpo. (Mat. 16:24) Ke asafo mi nikɔtɔmahi enyɔ ngɛ nɔ ko nɛ e suɔ kaa e maa pee fiɛɛlɔ nɛ kpaako a maa baptisi lɛ munyu bie ɔ, a biɔ lɛ ke, “Anɛ o suɔ niinɛ kaa o maa pee Yehowa Odasefoli ɔmɛ a kpɛti nɔ kake lo?” Lɔɔ se ɔ, ke nɔ ɔ ya e hɛ mi ngɛ Mawu jami mi nɛ e suɔ kaa a baptisi lɛ ɔ, asafo mi nikɔtɔma amɛ kɛ lɛ kpeɔ nɛ a biɔ lɛ ke, “Anɛ o jɔɔ o he nɔ ha Yehowa ngɛ sɔlemi mi lo?” Nyagbe ɔ, ngɛ baptisimi ligbi ɔ nɔ ɔ, a biɔ nihi nɛ a maa baptisi mɛ ɔ a ti nɔ tsuaa nɔ ke, “Ngɛ Yesu Kristo afɔle sami ɔ nya a, anɛ o pia o he ngɛ yayamihi nɛ o pee ɔmɛ a he, nɛ o jɔɔ o he nɔ ngɔ ha Yehowa kaa o maa pee e suɔmi nya ní lo?” Ni he nɛ ɔmɛ heɔ nɔ ke Ee ngɛ nihi tsuo nɛ a ngɛ lejɛ ɔ a hɛ mi kɛ tsɔɔ kaa a wo Mawu si kaa a ma sɔmɔ lɛ kɛ ya neneene.

Anɛ o ngɛ Ee nɛ he hia pe kulaa nɛ o de ɔ he ní tsue lo?

14. Mɛni sanehi e sa kaa waa ya nɔ nɛ wa bi wa he?

14 Lingmi nɛ ɔ nɛ a baptisi mo jio, o ngɛ Mawu sɔmɔe jeha nyɔngmahi abɔ ji nɛ ɔ jio, e he hia nɛ o ya nɔ nɛ o hyɛ o si himi mi nɛ o bi o he sane nɛ ɔmɛ: ‘Anɛ i kase Yesu Kristo, nɛ lɔɔ ha i yaa nɔ nɛ i tsuɔ Ee nɛ he hia pe kulaa nɛ i de ɔ nya ní lo? Anɛ i yaa nɔ nɛ i buɔ Yesu tue nɛ i kɛ fiɛɛmi kɛ kaselɔ peemi nítsumi ɔ peeɔ nɔ́ titli ngɛ ye si himi mi lo?’—Kane 2 Korintobi 13:5.

15. Ngɛ mɛni si himihi a mi kikɛ nɛ e he hia kaa wa ha nɛ wa Ee nɛ pee Ee?

15 Wa he nɔ jɔɔmi ɔ nya nɛ wa maa nyɛɛ ngɛ ɔ biɔ nɛ waa ye anɔkuale ngɛ ní kpa komɛ hu nɛ a he hia a mi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, anɛ o sɛ gba si himi mi lo? Ke jã a, lɛɛ moo ya nɔ nɛ o ye kita nɛ he hia nɛ o kã o huno aloo o yo ɔ kaa o maa suɔ lɛ nɛ o maa bu lɛ ɔ nɔ. Anɛ o kɛ nɔ ko so somi ko ngɛ nítsumi ko he aloo o ngma womi ko nɔ ní konɛ a ha mo sɔmɔmi he blɔ komɛ ngɛ asafo ɔ mi lo? Ke jã a, lɛɛ moo ye si nɛ o wo ɔ nɔ. Anɛ nɔ ko nɛ e be nɔ́ ko tsɔ tsɛ mo ní yemi nɛ o kplɛɛ nɔ lo? Lɛɛ ke nɔ kpa ko hu tsɛ mo ní yemi nɛ o susu kaa lɔɔ hi pe kekle nɔ́ ɔ po ɔ, koo po nɔ nɛ be nɔ́ ko tsɔ ɔ nine fɔmi ɔ mi. Aloo anɛ o wo nɔ ko nɛ o kɛ lɛ kpe ngɛ wehi a mi fiɛɛmi nítsumi ɔ mi ɔ si kaa o maa kpale ya slaa lɛ konɛ o ye bua lɛ nɛ e nu Baiblo ɔ mi anɔkuale ɔ sisi wawɛɛ lo? Ke jã a, lɛɛ moo bɔ mɔde nɛ o ha nɛ o Ee nɛ pee Ee, nɛ Yehowa maa jɔɔ o sɔmɔmi nítsumi ɔ nɔ.—Kane Luka 16:10.

HA NƐ WA OSƆFO NƆKƆTƆMA KƐ WA MATSƐ Ɔ NƐ YE BUA MO

16. Mɛni e sa kaa waa pee ke wa nyɛ we nɛ waa ye wa munyu ko nɔ?

16 Baiblo ɔ tsɔɔ kaa akɛnɛ wa yi mluku heje ɔ, ‘wɔ tsuo wa pɔɔ tɔmi be babauu,’ titli ɔ, ngɛ bɔnɛ waa kɛ wa lilɛ tsuɔ ní ha a mi. (Yak. 3:2) Ke wa yɔse kaa wa yi wa munyu ko nɔ ɔ, mɛni e sa nɛ waa pee? Ngɛ Mlaa nɛ Mawu wo Israelbi ɔmɛ ɔ mi ɔ, e to blɔ nya konɛ ke nɔ ko “kã kita nya mi gu” ɔ, a na lɛ mɔbɔ. (3 Mose 5:4-7, 11) A kɛ Kristofoli nɛ a yi a munyu nɔ ɔ hu a tɔmi ma nyɛ maa pa mɛ. Ke wa jaje yayami pɔtɛɛ nɛ wa pee ɔ kɛ tsɔɔ Yehowa a, e maa na wɔ mɔbɔ nɛ e kɛ maa pa wɔ kɛ gu wa Osɔfo Nɔkɔtɔma Yesu Kristo nɔ. (1 Yoh. 2:1, 2) Se loko wa maa ya nɔ ma ná Mawu hɛ mi dloomi ɔ, e sa nɛ waa pee níhi nɛ tsɔɔ kaa wa tsake wa tsui, nɛ́ wa ko pee jamɛ a yayami ɔ hu, konɛ waa bɔ mɔde nɛ wa dla nɔ́ nɛ wa puɛ kɛ gu munyu nɛ wa susuu we he nɛ wa tu ɔ nɔ. (Abɛ 6:2, 3) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, e maa hi wawɛɛ kaa wa ma susu níhi a he saminya loko waa wo si pe nɛ wa maa wo si nɛ wa be nɔ yee.—Kane Fiɛlɔ 5:2.

17, 18. Mɛni jɔɔmi ngua nɛ nihi tsuo nɛ a bɔɔ mɔde kaa a ma ha nɛ a Ee nɛ pee Ee ɔ ma ná hwɔɔ se?

17 Moo hyɛ jɔɔmi ngua nɛ Yehowa sɔmɔli tsuo nɛ a bɔɔ mɔde kaa a ma ha nɛ a Ee nɛ pee Ee ɔ ma ná hwɔɔ se ha! Ngɛ nimli 144,000 nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a blɔ fa mi ɔ, jɔɔmi nɛ a ma ná hwɔɔ se ɔ ji wami nɛ gbenɔ be mi ngɛ hiɔwe, nɛ a kɛ Yesu “maa ye matsɛ jeha akpe.” (Kpoj. 20:6) Nɛ ngɛ nimli ayɔhi abɔ hu a blɔ fa mi ɔ, mɛɛ a ma ná jɔɔmi nɛ Kristo Matsɛ Yemi ɔ ma kɛ ba zugba a nɔ ngɛ paradeiso mi ɔ eko. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, a maa ye bua mɛ nɛ a maa ye mluku nɛ a ma ná nɔmlɔtso mi he wami kpakpa, nɛ enɛ ɔ ma ha nɛ a ma susu níhi a he saminya.—Kpoj. 21:3-5.

18 Ke wa ye anɔkuale ngɛ nyagbe ka nɛ waa kɛ maa kpe ngɛ Yesu Jeha Akpe Nɔ Yemi ɔ nyagbe ɔ mi ɔ, wa yi mi be wɔ enyɔɔnyɔ pee ngɛ níhi nɛ nihi ma de ɔ a he hu gblegbleegble. (Kpoj. 20:7-10) Wa Ee tsuo maa pee Ee, nɛ wa Dɛbi tsuo maa pee Dɛbi. Ejakaa nɔ tsuaa nɔ maa pee nɔ nɛ e kase Yesu kɛ e hiɔwe Tsɛ Yehowa nɛ ji “Mawu anɔkualetsɛ” ɔ kɛ pi si.—La 31:5.