Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Pejéramo pejapotaha peteĩ mbaʼe, pejapovaʼerã

Pejéramo pejapotaha peteĩ mbaʼe, pejapovaʼerã

“Pejéramo pejapotaha peteĩ mbaʼe, pejapovaʼerã, ha pejéramo ndapejapomoʼãiha, anítei pejapo.” (MAT. 5:37, NM)

1. ¿Mbaʼépa heʼi Jesús umi ojepokuaávare ohurapa rei, ha mbaʼérepa?

 JEPIVE ningo kristianokuéra natekotevẽi ohura ohechauka hag̃ua añeteha pe heʼíva. Haʼekuéra okumpli Jesús mandáto: “Pejéramo pejapotaha peteĩ mbaʼe, pejapovaʼerã”. Upéva heʼise nañapyrũivaʼerãha ñane ñeʼẽre. Jesús heʼivaʼekue upe mboyvemi: “Ni mbaʼevéicharõ ani pehura”. Péicha ohechauka ndoguerohoryiha umi ohurapa reívape ha ndojepyʼapýiva okumpli hag̃ua oprometéva. Añetehápe, ovaléma jaʼéramo: “Ajapóta”, térã: “Ndajapomoʼãi”. Umi ‘heʼivéva upévagui’ térã nokumplíriva iñeʼẽ, ohechaukahína ndaikatuiha jajerovia hese ha ojapoha pe ‘aña’ rembipota (elee Mateo 5:33-37).

2. ¿Mbaʼérepa ikatu jaʼe ndaivairiha sapyʼánte jahura?

2 ¿Heʼisépa Jesús ndovaleiha jahura arakaʼeve? Nahániri. Jahecha haguéicha pe artíkulo ohasavaʼekuépe, Jehová ha isiérvo hekojojaitéva, Abrahán, ohuravaʼekue tekotevẽ jave. Hiʼarive Ñandejára Léi heʼi ojejapo hag̃ua huraménto ikatu hag̃uáicha oñesolusiona umi mbaʼe ijetuʼúva (Éx. 22:10, 11; Núm. 5:21, 22). Koʼág̃a rupi, tekotevẽ jepi peteĩ kristiáno ohura ndaijapumoʼãiha oĩ jave trivunálpe. Sapyʼánte avei ikatu ohura osolusiona hag̃ua peteĩ provléma, térã ohechauka hag̃ua ojaposeha peteĩ mbaʼe. Jesús ndorrechasaivaʼekue peteĩ huraménto pe saserdóte guasu ojerurérõ guare chupe heʼi hag̃ua Sanedrín renondépe mávapa haʼe (Mat. 26:63, 64). Péro Jesús ningo natekotevẽivaʼekue ohura mbaʼeve ni avavére. Upéicharõ jepe, heta vése ohechauka ndaijapuiha heʼívo: “Añetehápe haʼe peẽme” (Juan 1:51, NM; 13:16, 20, 21, 38). Jahechamína mbaʼépa ikatu ñaaprendeve Jesús, Pablo ha ambue Jehová siervokuéragui ohechaukavaʼekue nopyrũiha iñeʼẽre.

JESÚS, PE EHÉMPLO IPORÃVÉVA

Ojevautisa guive omano meve, Jesús okumpli oprometevaʼekue

3. ¿Mbaʼépa Jesús opromete Itúvape, ha mbaʼépa ojapo Jehová?

3 “Ápe aime [...] ajapo hag̃ua ne rembipota [Ñandejára].” (Heb. 10:7.) Heʼívo koʼã mbaʼe porãite, Jesús oñepresenta Ñandejára renondépe okumpli hag̃ua umi profesía oñeʼẽva pe Ñemoñare oñeprometevaʼekuére. Umíva apytépe oĩ pe heʼíva Satanás oisuʼutaha chupe “ipytápe” (Gén. 3:15). Ndaipóri ambue yvypóra ojagarráva peichagua kompromíso tuichaitéva. Jehová oñeʼẽ yvága guive ohechauka hag̃ua ojeroviaha Itaʼýrare, ha ndojeruréi chupe ohura hag̃ua okumplitaha oñehaʼarõva chugui (Luc. 3:21, 22).

4. ¿Mbaʼeichaite pevépa Jesús oñemeʼẽ okumpli hag̃ua oprometéva?

4 Jesús arakaʼeve nopyrũi iñeʼẽre ha péicha ohechauka mbaʼéichapa ojeikovaʼerã. Haʼe opredika pe marandu porã oñeʼẽva Jehová Rréinore ha omboʼe entéro umi hénte oñemoag̃uívape hese Ñandejára omomýigui chupekuéra. Péicha ndohejái mbaʼeve ojoko chupe okumpli hag̃ua Itúva rembipota (Juan 6:44). ¿Mbaʼeichaite pevépa Jesús oñemeʼẽ okumpli hag̃ua oprometéva? La Biblia voi heʼi: “Opa mbaʼe Ñandejára oprometéva, oñekumpli Jesús rupive” (2 Cor. 1:20, NM). Péicha jahecha Jesús omoĩha pe ehémplo iporãvéva okumplívo opa mbaʼe oprometevaʼekue Itúvape. Jahechamína koʼág̃a mávapa oñehaʼãmbaite avei ohaʼanga Jesúspe.

PABLO, PETEĨ KUIMBAʼE OKUMPLÍVA IÑEʼẼ

5. ¿Mbaʼe ehémplopa omoĩ apóstol Pablo?

5 “¿Mbaʼépa ajapovaʼerã Karai?” (Hech. 22:10, NM.) Péicha ombohovái Pablo, térã Saulo, ohecha rire peteĩ visión. Jesucristo oikove jey rire ojechauka chupe anivéma hag̃ua opersegi hemimboʼekuérape. Upe rire Saulo oñearrepenti, ojevautisa ha oñemoĩ opredika meme heta tetã rupi pe marandu porã oñeʼẽva Jesús rehe. Haʼe akóinte ohenói Jesúspe “Karai” ha iñeʼẽrendu chupe omohuʼã meve hembiapo ko yvy ape ári (Hech. 22:6-16; 2 Cor. 4:5; 2 Tim. 4:8). Oĩvaʼekue umi heʼíva Jesúspe: “¡Che Ruvicha!, ¡che Ruvicha!”, péro ‘ndojapói umi mbaʼe heʼíva’. Pablo katu ndojoguái umívape (Luc. 6:46, NM). Añetehápe Jesús oipota opavave omoirũva chupe okumpli iñeʼẽ, ojapo haguéicha Pablo.

6, 7. a) ¿Mbaʼérepa Pablo okambia pe fécha ovisita hag̃ua Corinto? b) ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa tuicha ojavy hague umi heʼivaʼekue ndaikatuiha ojejerovia Pablo rehe? c) ¿Mbaʼéichapa jatratavaʼerã umi Jehová omoĩvape ñanemoakã hag̃ua?

6 Pablo opredika meme vaʼekue pe marandu porã oñeʼẽva Ñandejára Rréinore Asia Menórpe ha avei heta lugár Európape. Omoñepyrũ heta kongregasión ha upe rire ovisita jey umi ermánope. Sapyʼánte tekotevẽvaʼekue ohura ohechauka hag̃ua añeteha pe ohaíva (Gál. 1:20). Heta Corintoygua heʼírõ guare ndaikatuiha ojejerovia hese, Pablo oñedefende ha heʼi: “Ikatuháicha pejerovia Ñandejárare, ikatu avei peguerovia añeteha umi mbaʼe roʼéva peẽme, ha roʼéramo: ‘Si’, norokambiamoʼãi ha upéi roʼe: ‘No’” (2 Cor. 1:18, NM). Ñepyrũrã haʼe ohose raẽ Éfesogui Coríntope. Péro oikoháicha jepi umi superintendénte rehe, tekotevẽkuri okambia hape, ha oho rangue upépe oho raẽ Macedonia rupi (2 Cor. 1:15, 16). Pablo ndodesidíri upéva oñantoháguinte chupe térã ojaposégui ambue mbaʼe, síno oĩgui peteĩ mbaʼe iñimportánteva oñeñatende raẽ vaʼerã Coríntope. Pablo okambia pe fécha ovisitataha Corinto ikatu hag̃uáicha oñepytyvõ upe kongregasiónpe. Jahechamína mbaʼépa oikóraʼe.

7 Pablo odesidi riréma moõpa ohóta, ohendu Coríntope oĩha ermáno ndoikoporãiva oñondive ha oĩha avei hekovaíva (1 Cor. 1:11; 5:1). Upévare, ohai ikuatiañeʼẽ peteĩha oñemoñeʼẽ mbarete hag̃ua chupekuéra. Upe rire katu oviaha rangue Éfesogui Coríntope, odesidi omeʼẽ tiémpo osegi hag̃ua hikuái ikonsého. Upéicha, ág̃a og̃uahẽ vove upépe, oñesolusionátama umi provléma ha haʼe ikatúta omokyreʼỹ umi ermánope. Ohechauka hag̃ua mbaʼérepa ndovisitáima raʼe chupekuéra, ohai ikuatiañeʼẽ mokõiha ha heʼi: “Koʼág̃a Ñandejára renondépe che rekovére ahura, che ndahái hague Coríntope ani hag̃ua peñeñandu vaive che káusare” (2 Cor. 1:23). Aníkena jajogua umi otakyvaʼekuépe Páblore. Upéva rangue jarrespetavaʼerã ñande pyʼaite guive umi Jehová omoĩvape ñanemoakã hag̃ua. Añetehápe ou porãitereíta ñandéve jasegíramo Pablo ehémplo, haʼe osegi haguéicha Cristo ehémplo (1 Cor. 11:1; Heb. 13:7).

ÓTRO EHÉMPLO IPORÃVA

8. ¿Mbaʼe ehémplopa omoĩ Rebeca?

8 “Che ahase.” (Gén. 24:58, ÑÑB.) Rebeca heʼívo péicha, ohechauka isy ha iñermánope naiprovlemaiha oheja hag̃ua hóga upe díape voi ha mombyry oviaha hag̃ua, 800 kilómetro rasa. Hiʼarive ohóta peteĩ karai ni ndoikuaáiva ndive omenda hag̃ua Isaac rehe, Abrahán raʼy (Gén. 24:50-58). Jahechaháicha, Rebeca heʼírõ guare ojapotaha peteĩ mbaʼe, okumpli iñeʼẽ. Haʼe oñemoĩ iména poguýpe ha iñeʼẽrendu Ñandejárape. Osẽ rire hógagui katu oiko umi óga kárpape oikove aja pukukue pe Yvy Oñeprometevaʼekuépe. Ñandejára omyengovia porã chupe iñeʼẽrendu haguére ha ifamiliarégui ou Jesucristo, pe Ñemoñare oñeprometevaʼekue (Heb. 11:9, 13).

9. ¿Okumplípa rakaʼe Rut iñeʼẽ?

9 “Nahániri, nendive rohóta ne retãme.” (Rut 1:10.) Péicha heʼi jey jey Rut ha Orpá isuégra Noemíme. Mbohapyvéva ningo viúda ha oviaha ohóvo Belénpe. Péro Noemí ojerure jey jey chupekuéra opytánte hag̃ua Moábpe. Upémarõ Orpá oho jey hetãme. Rut katu ndojevýi. Haʼe heʼíkuri ndojevymoʼãiha ha okumpli iñeʼẽ (elee Rut 1:16, 17). Rut oho Noemí ndive ohejáramo jepe ihentekuéra ha pe rrelihión japu oĩva Moábpe. Oñehaʼã meme rupi oservi porã Jehovápe, haʼe ohupyty peteĩ mbaʼe iporãitereíva: Mateo ohaírõ guare umi Jesús ypykue réra, omoĩ avei cinco kuña réra, ha Rut oĩ ijapytepekuéra (Mat. 1:1, 3, 5, 6, 16).

10. ¿Mbaʼe ehémplopa omoĩ ñandéve Isaías?

10 “Ápe aime. Chejokuái chéve.” (Is. 6:8.) Heʼi mboyve upéva, Isaías ohecha peteĩ visiónpe Israel témplo ha pe témplo ári ojekuaa Jehová oguapyha itrónope. Upe visiónpe ohendu avei Jehová oporanduha: “¿Mávapepa amondóta? ¿Mávatapa ñane rembijokuái?”. Upérõ ningo Jehová oheka peteĩ ohovaʼerã oñeʼẽ hérape ha ogueraha imensáhe ipuévlo naiñeʼẽrendúivape. Isaías okumpli Jehovándi. Oservi iprofétaramo cuarenta y seis áño rasa ha omeʼẽ umi mensáhe ipohýiva ha avei umi iporãva, Jehová oprometehápe oñemombaʼeguasu jeytaha chupe hekoitépe.

11. a) ¿Mbaʼérepa tekotevẽterei ñakumpli ñane ñeʼẽ? b) ¿Mbaʼe ehémplopa ohechauka osẽ vaiha umi opyrũva iñeʼẽre?

11 ¿Mbaʼérepa Ñandejára omoĩka koʼã ehémplo Iñeʼẽme? ¿Mbaʼérepa tekotevẽ ñakumpli ñaprometéva? La Biblia heʼi umi ‘opyrũva iñeʼẽre’ “omanovaʼerãha” (Rom. 1:31, 32, NM). Pór ehémplo pe faraón Egiptoygua, rréi Sedequías Judaygua, ha Ananías ha Safira nokumplirivaʼekue iñeʼẽ ha omano hikuái. Koʼã mbaʼe ohechauka mbaʼépa oiko umi ijapúvare (Éx. 9:27, 28, 34, 35; Ezeq. 17:13-15, 19, 20; Hech. 5:1-10).

12. ¿Mbaʼépa ñanepytyvõta ñakumpli hag̃ua ñane ñeʼẽ?

12 “Koʼã ára pahápe” hetaiterei oĩ “opyrũva iñeʼẽre” ha “oiko hekomarangatúvaramo, péro opa mbaʼe ojapóvare ohechauka ijapuha” (2 Tim. 3:1-5, NM). Upévare ñañehaʼãmbaitevaʼerã ani jajeheʼa koʼãichagua tapicháre. Jajeheʼa meme vaʼerã umi oñehaʼãmbaitévare akóinte okumpli iñeʼẽ (Heb. 10:24, 25).

PE PROMESA IÑIMPORTANTEVÉVA

13. ¿Mbaʼépa pe promésa iñimportantevéva jajapovaʼekue opavave Jesucristo remimboʼe?

13 Ñande ningo ñañemeʼẽ Jehovápe jajapo hag̃ua hembipota, ha upéva hína pe promésa iñimportantevéva jajapovaʼekue. Opavave oikoséva Jesús remimboʼéramo oreko mbohapy oportunida ohechauka hag̃ua ojaposeha haʼe ojeruréva (Mat. 16:24). Peteĩ ostudiáva la Biblia osẽséramo opredika, mokõi ansiáno oporandu chupe: “¿Añetehápepa reikose testígo de Jehováramo?”. Amo gotyove katu pe estudiánte oñakãrapuʼãrõ ohóvo ha ojevautisase, umi ansiáno oporandu chupe: “¿Ndépa reñemboʼéma Ñandejárape reñemeʼẽ hag̃ua chupe?”. Upéi, pe vautísmo díape oñeporandu opavave ojevautisátavape: “Jesucristo ojesakrifika rupi nderehehápe, ¿reñembyasýmapa ne rembiapo vaikuégui ha reñemeʼẽ Jehovápe rejapo hag̃ua hembipota?”. Péicha opavave ñañekompromete jaservitaha Jehovápe opa árare ha jajapo upéva heta tapicha renondépe.

¿Rekumplípa hína pe promésa tuichavéva rejapovaʼekue?

14. ¿Mbaʼépa pyʼỹinte ñañeporanduvaʼerã?

14 Oiméramo jajevautisa ramo térã aréma jajapo hague upéva, tekotevẽ ñañeporandu jepi: “¿Akumplípa aikóvo aprometevaʼekue Jehovápe, Jesús ojapo haguéicha? ¿Cheñeʼẽrendúpa Jesúspe amotenondévo pe predikasión ha aipytyvõ che rapichakuérape oservi hag̃ua Jehovápe?” (elee 2 Corintios 13:5).

15. ¿Mbaʼe mbaʼépa tekotevẽ avei ñakumpli?

15 Ñakumpli hag̃ua ñaprometevaʼekue Jehovápe, tekotevẽ avei ñakumpli entéro umi ótro kompromíso jajapovaʼekue. Pór ehémplo, oiméramo ñamendáva, jahayhuvaʼerã ñane ména térã ñane rembirekópe ha ñañangareko hese ñapromete haguéicha. Ñafirmáramo peteĩ kontráto jajapo hag̃ua negósio, térã peteĩ solisitu ñambaʼapove hag̃ua Jehová servísiope, ñakumplivaʼerã katuete. Ikatu avei sapyʼánte ñañeinvita jakaru hag̃ua peteĩ imboriahumíva rógape. Aníkena ñamboyke upe invitasión oĩgui ótro iplatavéva ñaneinvitáva avei. Ha japredika jave jajuhúramo peteĩ ohendu porãva, ha ñapromete chupe jaha jeytaha ñañemongetave hag̃ua Ñandejára Ñeʼẽre, katuete jahavaʼerã. Ñañehaʼãmbaitéke jajapo opa mbaʼe jaʼevaʼekue jajapotaha, ha Jehová ovendesíta ñane rembiapo (elee Lucas 16:10).

MBAʼÉICHAPA ÑANEPYTYVÕ PE RRÉI HA SASERDÓTE GUASU

16. ¿Mbaʼépa jajapovaʼerã jahechakuaáramo nañakumplíri hague jaʼevaʼekue?

16 La Biblia heʼi “opavave ñande [jajavyha] heta mbaʼépe” ñaneimperfékto rupi, ha koʼýte jajavy ñañeʼẽ jave (Sant. 3:2, ÑÑB). ¿Mbaʼépa jajapovaʼerã jahechakuaáramo nañakumplíri hague jaʼevaʼekue? Pe Léi Ñandejára omeʼẽvaʼekue umi isrraelítape heʼi ikatuha ojeporiahuvereko peteĩ “oñeʼẽ rei ha ojapo vai” vaʼekuépe opensa porãʼỹre (Lev. 5:4-7, 11, ÑÑB). Koʼág̃a avei ikatu ojeporiahuvereko umi kristiáno péicha ojavývape. Upearã orrekonosevaʼerã Ñandejára renondépe ojapo vai hague ha haʼe operdonáta chupe Jesucristo, pe Saserdóte Guasu rupive (1 Juan 2:1, 2). Upéicharõ jepe, ikatu hag̃uáicha akóinte ñaime porã Jehovándi, tekotevẽ jahechauka ñañearrepentiha jajapo haguére pe ivaíva. Upéva heʼise ñañatendevaʼerãha ani hag̃ua jaʼa jey upe tembiapo vaípe ha ñañehaʼãmbaite ñasolusiona umi provléma oikovaʼekue ñañeʼẽ rupi ñapensa porãʼỹre (Prov. 6:2, 3). Péro ikuentaiteve ñapensa porãnte ñapromete mboyve peteĩ mbaʼe, ani ág̃a upe rire ndaikatúi ñakumpli (elee Eclesiastés 5:2).

17, 18. ¿Mbaʼépa ohupytýta umi oñehaʼãmbaitéva okumpli iñeʼẽ?

17 Umi oñehaʼãmbaitéva okumpli iñeʼẽ ohupytýta heta mbaʼe porã tenonderãme. Umi 144.000 unhído nomanomoʼãvéima arakaʼeve ha oikóta yvágape Jesús ndive. Upépe haʼekuéra “oisãmbyhýta hendive mil áño pukukue” (Rev. 20:6, ÑÑB). Avei hetaiterei tapicha ohupytýta perfeksión Cristo goviérno poguýpe ko yvy ape ári peteĩ lugár neporãmba jepévape (Rev. 21:3-5).

18 Opa rire Jesús goviérno ipukútava mil áño, jahasavaʼerã peteĩ pruéva paha. Ha ñaneñeʼẽrendúramo avei upépe, jahecháta ndaiporiveimaha opyrũva iñeʼẽre (Rev. 20:7-10). Opavave oprometéva ojapotaha peteĩ mbaʼe, okumplíta katuete. Entéro oikótava upépe ‘heʼíta pe añeteguánte’, ojapoháicha Jehová (Sal. 31:5, NM).