1. Čo Ježiš povedal v súvislosti s prisahaním a prečo?

KEĎŽE praví kresťania poslúchajú Ježišov príkaz „nech vaše slovo áno znamená áno, vaše nie, nie“, vo všeobecnosti nemusia robiť prísažné vyhlásenia. Ježiš týmto príkazom myslel, že človek by mal dodržať svoje slovo. Uviedol ho týmto vyjadrením: „Vôbec neprisahajte.“ Chcel tým odsúdiť bežný zvyk ľudí, ktorí v každodenných rozhovoroch prisahajú, že urobia to či ono, hoci nemajú v úmysle dodržať to. ‚Idú nad‘ jednoduché áno alebo nie, čím dávajú najavo, že sa ich slovám v skutočnosti nedá veriť a že sú pod vplyvom „toho zlého“. (Prečítajte Matúša 5:33–37.)

2. Vysvetli, prečo nie je vždy zlé potvrdiť svoje slová prísahou.

² Znamenajú Ježišove slová, že prisahať je vždy zlé? To sotva. V predchádzajúcom článku sme videli, že Boh Jehova, ako aj jeho spravodlivý služobník Abrahám prisahali, keď išlo o dôležité veci. Aj Boží Zákon uvádzal, že na urovnanie určitých sporov, bolo nutné prisahať. (2. Mojž. 22:10, 11; 4. Mojž. 5:21, 22) Teda môže byť nevyhnutné, aby kresťan prisahal, že hovorí pravdu, keď svedčí na súde. Vo výnimočných situáciách môže považovať za nutné urobiť prísažné vyhlásenie, aby druhých uistil o svojich pohnútkach alebo aby urovnal nejakú záležitosť. Ani Ježiš, keď ho židovský Sanhedrin zaviazal prísahou, nenamietal, ale pravdivo odpovedal. (Mat. 26:63, 64) No Ježiš nepotreboval nikomu prisahať. Napriek tomu, keď chcel zdôrazniť spoľahlivosť svojich slov, často ich uvádzal týmto jedinečným spôsobom: „Pravdivo, pravdivo vám hovorím.“ ​(Ján 1:51; 13:16, 20, 21, 38) Pozrime sa,  čo všetko sa môžeme naučiť z príkladu Ježiša, Pavla a ďalších, ktorých áno znamenalo áno.

3. Čo Ježiš sľúbil Bohu v modlitbe a ako na to jeho nebeský Otec zareagoval?

³ „Hľa, prišiel som... aby som konal, ó, Bože, tvoju vôľu.“ ​(Hebr. 10:7) Tieto slová mali hlboký význam. Ježiš nimi prejavil ochotu vykonať všetko, čo bolo predpovedané o sľúbenom Semene, vrátane toho, že mu Satan ‚rozmliaždi pätu‘. (1. Mojž. 3:15) Žiadny iný človek nikdy na seba nezobral takú veľkú zodpovednosť. Jehova hlasom z neba vyjadril úplnú dôveru vo svojho Syna a nevyžadoval, aby mu prisahal. (Luk. 3:21, 22)

4. Do akej miery Ježišovo áno znamenalo áno?

⁴ Ježiš vždy žil v súlade s tým, čo hlásal, a tak ukazoval, že jeho áno znamená áno. Od svojho Otca dostal príkaz zvestovať dobré posolstvo o Božom Kráľovstve a robiť učeníkov zo všetkých ľudí, ktorých k nemu Boh pritiahol. Nedovolil, aby niečo odviedlo jeho pozornosť od plnenia tohto príkazu. (Ján 6:44) Mieru, v akej Ježiš prejavoval vernosť, Biblia opisuje týmito známymi slovami: „Nech je Božích sľubov akokoľvek veľa, stali sa Áno jeho prostredníctvom.“ ​(2. Kor. 1:20) Ježiš je naozaj najlepším príkladom človeka, ktorý dodržal to, čo svojmu Otcovi sľúbil. Teraz pouvažujeme o niekom, kto sa zo všetkých síl snažil Ježiša napodobňovať.

5. Aký príklad nám dal apoštol Pavol?

⁵ „Čo mám robiť, Pane?“ ​(Sk. 22:10) Pavol, ktorý bol vtedy známy ako Saul, týmito úprimnými slovami reagoval na usmernenie, ktoré dostal od osláveného Pána Ježiša. Ten sa mu zjavil vo videní, aby ho zastavil v prenasledovaní svojich učeníkov. Po tomto stretnutí sa Pavol pokorne kajal zo svojho predošlého spôsobu života, dal sa pokrstiť a prijal mimoriadne poverenie svedčiť o Ježišovi národom. Odvtedy Pavol nazýval Ježiša svojím „Pánom“ a v súlade s tým konal až do konca svojho života na zemi. (Sk. 22:6–16; 2. Kor. 4:5; 2. Tim. 4:8) Pavol nebol ako tí, ktorým Ježiš povedal: „Prečo ma nazývate ‚Pane! Pane!‘, ale nerobíte to, čo hovorím?“ ​(Luk. 6:46) Áno, Ježiš od všetkých, ktorí ho prijali za svojho Pána, očakáva, že tak ako apoštol Pavol si budú za svojím slovom stáť.

6., 7. a) Prečo Pavol zmenil plán návštevy korintského zboru a prečo kritici nemali dôvod spochybňovať jeho slová? b) Ako by sme sa mali pozerať na vymenovaných bratov, ktorí sa ujímajú vedenia?

 ⁶ Pavol po celej Malej Ázii i v Európe horlivo šíril posolstvo o Kráľovstve, zakladal zbory a opätovne ich navštevoval. Z času na čas považoval za nevyhnutné prisahať na pravdivosť toho, čo napísal. (Gal. 1:20) Keď niektorí v Korinte Pavla obvinili, že sa mu nedá veriť, na svoju obhajobu napísal: „Na Boha sa možno spoľahnúť, že naša reč určená vám nie je Áno, a pritom Nie.“ ​(2. Kor. 1:18) V čase, keď písal tieto slová, bol na ceste z Efezu do Korintu a šiel tam cez Macedóniu. Pôvodne plánoval navštíviť Korint ešte predtým, ako pôjde do Macedónie. (2. Kor. 1:15, 16) Ale podobne ako to niekedy urobia aj dnešní cestujúci dozorcovia, plán svojej cesty zmenil. Takéto zmeny sa nerobia z nejakých triviálnych alebo sebeckých dôvodov, ale iba v naliehavých prípadoch. Pavol prišiel do Korintu neskôr, ako to pôvodne sľúbil, lebo chcel tomuto zboru pomôcť. V akom zmysle?

⁷ Nejaký čas po naplánovaní cesty do Korintu, dostal Pavol znepokojujúce správy o korintskom zbore. Dozvedel sa, že nie sú jednotní a že tolerujú nemravnosť. (1. Kor. 1:11; 5:1) Pavol chcel situáciu napraviť, a preto dal Korinťanom vo svojom prvom liste dôraznú radu. Potom nešiel loďou z Efezu priamo do Korintu, ale rozhodol sa, že dá bratom čas na to, aby radu uplatnili. Ak by to urobili, jeho návšteva by bola povzbudzujúcejšia. V druhom liste im Pavol vysvetlil, prečo svoje plány zmenil: „Tak volám Boha za svedka proti svojej duši, že som dosiaľ neprišiel do Korintu, aby som vás šetril.“ ​(2. Kor. 1:23) Nikdy nebuďme ako tí, ktorí kritizovali Pavla. V skutočnosti by sme ho mali napodobňovať, tak ako on napodobňoval Krista. Na vymenovaných bratov, ktorí sa ujímajú vedenia, sa vždy pozerajme s hlbokou úctou. (1. Kor. 11:1; Hebr. 13:7)

8. Aký príklad nám zanechala Rebeka?

⁸ „Som ochotná ísť.“ ​(1. Mojž. 24:58) Takto jednoducho odpovedala Rebeka svojej matke a bratovi, keď sa jej pýtali, či je ochotná hneď v ten deň odísť z domu a cestovať viac ako 800 kilometrov s cudzím mužom, aby sa stala manželkou Abrahámovho syna Izáka. (1. Mojž. 24:50–58) Rebekine áno znamenalo áno a bola vernou a bohabojnou manželkou. Po zvyšok svojho života bývala v stanoch v Zasľúbenej krajine ako cudzinka. Za svoju vernosť bola odmenená tým, že sa stala pramatkou Ježiša Krista, sľúbeného Semena. (Hebr. 11:9, 13)

9. Ako Rút dodržala svoje slovo?

⁹ „Nie, my sa vrátime s tebou k tvojmu ľudu.“ ​(Rút 1:10) Toto opakovane hovorili ovdovené Moábčanky Rút a Orpa svojej svokre Noeme, ktorá bola tiež vdovou, keď sa vracala z Moábu do Betlehema. Nakoniec sa na Noemino naliehanie Orpa vrátila domov, ale Rútino nie znamenalo nie. (Prečítajte Rút 1:16, 17.) Rút navždy opustila svoju rodinu i falošné moábske náboženstvo a lojálne sa pridŕžala Noemy. Zostala vernou ctiteľkou Jehovu a bola odmenená tým, že patrí medzi päť žien v Kristovej rodovej línii, ktoré spomína Matúš. (Mat. 1:1, 3, 5, 6, 16)

10. Prečo je Izaiáš pre nás dobrým príkladom?

 ¹⁰ „Tu som! Pošli ma.“ ​(Iz. 6:8) Tieto slová vyslovil Izaiáš, keď vo veľkolepom videní videl Jehovu, ako sedí na svojom tróne. Vo videní počul, ako Jehova hovorí: „Koho pošlem a kto nám pôjde?“ Bolo to pozvanie slúžiť ako Jehovov hovorca a oznamovať posolstvo od Boha jeho spurnému národu. Izaiáš si stál za slovom — jeho áno znamenalo áno. Vyše 46 rokov verne slúžil ako prorok a odovzdával závažné posolstvá odsúdenia, ako aj nádherné sľuby o obnove pravého uctievania.

11. a) Prečo je dôležité, aby sme svoje slovo vždy dodržali? b) Kto je pre nás varovným príkladom v tom, že nedodržal svoje slovo?

¹¹ Prečo dal Jehova tieto príklady zaznamenať do svojho Slova? A nakoľko závažné je to, keď naše áno neznamená áno? Biblia jasne varuje, že tí, ktorí ‚nedodržiavajú zmluvy si zasluhujú smrť‘. (Rim. 1:31, 32) V Biblii sa spomínajú ľudia, ktorých áno neznamenalo áno, a patria medzi nich egyptský faraón, judský kráľ Cedekijah a Ananiáš a Zafíra. Všetci zle dopadli a slúžia ako varovné príklady. (2. Mojž. 9:27, 28, 34, 35; Ezech. 17:13–15, 19, 20; Sk. 5:1–10)

12. Čo nám pomôže, aby naše áno znamenalo áno?

¹² Žijeme „v posledných dňoch“ a sme obklopení ľuďmi, ktorí sú „neverní“, ľuďmi, „ktorí majú spôsob zbožnej oddanosti, ale vzhľadom na jej silu sa preukazujú ako falošní“. (2. Tim. 3:1–5) Musíme robiť všetko preto, aby sme sa takejto zlej spoločnosti vyhýbali. Mali by sme sa pravidelne stretávať s tými, ktorí sa usilujú, aby ich áno vždy znamenalo áno. (Hebr. 10:24, 25)

13. Ktoré áno je pre nasledovníka Ježiša Krista najdôležitejšie?

¹³ Najdôležitejší sľub, ktorý človek môže dať, sa týka oddanosti Bohu. Tí, ktorí chcú zaprieť sami seba a stať sa Ježišovými učeníkmi, trikrát potvrdia svoj úmysel konať Božiu vôľu slovom áno. Tieto tri áno sa týkajú jednej a tej istej veci — služby Jehovovi — a sú spolu najdôležitejším áno, aké kresťan vyslovil. (Mat. 16:24) Keď sa chce niekto stať nepokrsteným zvestovateľom, stretnú sa s ním dvaja starší a opýtajú sa ho: „Naozaj chceš byť Jehovovým svedkom?“ Neskôr, keď taký jednotlivec urobí duchovný pokrok a chce byť schválený na krst, opäť sa stretne so staršími, ktorí mu položia otázku: „Oddal si sa Jehovovi osobne v modlitbe?“ A napokon v deň krstu dostane otázku: „Robil si na základe obete Ježiša Krista pokánie zo svojich hriechov a oddal si sa Jehovovi, aby si konal jeho vôľu?“  Teda títo noví služobníci tri razy pred svedkami sľúbia, že budú navždy slúžiť Bohu.

14. Aké otázky by si si mal pravidelne klásť?

¹⁴ Či už slúžiš Jehovovi desaťročia, alebo si bol pokrstený len nedávno, mal by si si pravidelne klásť nasledujúce otázky: ‚Napodobňujem Ježiša Krista a žijem v súlade so svojím najdôležitejším áno? Poslúcham Ježiša a stále dávam zvestovanie a robenie učeníkov na prvé miesto vo svojom živote?‘ (Prečítajte 2. Korinťanom 13:5.)

15. V akých oblastiach života je dôležité, aby naše áno znamenalo áno?

¹⁵ Z nášho sľubu oddanosti vyplýva, že musíme byť verní aj v iných dôležitých oblastiach. Napríklad: Si ženatý alebo vydatá? Potom si neprestajne ceň sľub, ktorý si dal svojmu manželskému partnerovi, že ho budeš milovať a vážiť si ho. Uzavrel si nejakú obchodnú zmluvu alebo si vyplnil prihlášku do určitej formy služby v Božej organizácii? Potom plň svoje záväzky a sľuby. Prijal si pozvanie na obed od niekoho, kto žije v skromných pomeroch? Potom ho nezruš, keď sa ti naskytne zdanlivo lepšia ponuka. Sľúbil si niekomu vo zvestovateľskej službe, že ho znova navštíviš, aby si mu poskytol duchovnú pomoc? Potom urob všetko preto, aby tvoje áno znamenalo áno, a Jehova tvoju službu požehná. (Prečítajte Lukáša 16:10.)

16. Čo by sme mali robiť, ak sme nedodržali svoje slovo?

¹⁶ V Biblii sa píše, že ako nedokonalí ľudia sa „všetci... mnohokrát potkýname“, a to zvlášť v reči. (Jak. 3:2) Čo by sme mali robiť, ak zistíme, že sme nedodržali svoje slovo? Zákon, ktorý dal Boh Izraelitom, umožňoval, aby tým, ktorí ‚bezmyšlienkovite hovorili svojimi perami‘, bolo prejavené milosrdenstvo. (3. Mojž. 5:4–7, 11) Aj kresťanom môže byť odpustené, keď sa dopustia podobného hriechu. Ak svoj hriech vyznáme Jehovovi, môže nám milosrdne odpustiť, pretože Ježiš Kristus slúži ako náš Veľkňaz. (1. Jána 2:1, 2) Aby sme si zachovali Božiu priazeň, musíme tiež prinášať ovocie, ktoré zodpovedá pokániu, nesmieme hrešiť zo zvyku a musíme urobiť všetko preto, aby sme odčinili škody, ktoré sme spôsobili neuváženým používaním jazyka. (Prísl. 6:2, 3) Samozrejme, lepšie je dôkladne si vopred premyslieť, či to, čo sľubujeme, sme schopní aj splniť. (Prečítajte Kazateľa 5:2.)

17., 18. Aká veľkolepá budúcnosť čaká všetkých, ktorí sa usilujú, aby ich áno znamenalo áno?

¹⁷ Všetkých ctiteľov Jehovu, ktorí sa usilujú, aby ich áno znamenalo áno, čaká nádherná budúcnosť. Pomazaní kresťania, ktorých je 144 000, získajú nesmrteľný život v nebi a spolu s Ježišom budú v jeho Kráľovstve „vládnuť ako králi tisíc rokov“. (Zjav. 20:6) Nespočetné milióny ďalších sa budú tešiť zo života v raji na zemi. Kristova vláda im pomôže, aby dospeli k telesnej i duševnej dokonalosti. (Zjav. 21:3–5)

¹⁸ Ak úspešne zvládneme záverečnú skúšku na konci Ježišovej tisícročnej vlády, už nikdy nebudeme musieť pochybovať o tom, čo druhí hovoria. (Zjav. 20:7–10) Každé áno bude znamenať áno a každé nie, nie. Každý inteligentný tvor bude dokonale napodobňovať nášho milujúceho Otca, Jehovu, „Boha pravdy“. (Žalm 31:5)