Kal idhi e weche manie iye

Kal idhi kama ochanie weche mantie

Nyagruok gi Chandruoge Mag Kindegi gi Chir

Nyagruok gi Chandruoge Mag Kindegi gi Chir

Nyagruok gi Chandruoge Mag Kindegi gi Chir

“Nyasaye en kar bwokwa gi tekrewa, en jakony man kodwa chuth e chandrwok.”​​—⁠ZAB. 46:1.

BE INYALO DWOKO?

Wanyalo timo ang’o mondo chandruoge mag ngima kik onyos chunywa?

Gin gik mage mamiyo wabedo gi chir?

Gin yore mage ma Jehova konyowago mondo wabed gi chir sama wanyagoregi chandruoge mag ngima?

1, 2. Gin masiche mage ma dhano mang’eny osekale, to jotich Nyasaye to oikore timo ang’o?

WADAK e kinde mag chandruok. Piny osiko opong’ gi masiche. Yiengni mag piny, tsunami, masiche mag mach, ataro, volcano, kaachiel gi yembe madongo mag kalausi, osebedo kakelo chandruoge malich ne dhano. E wi mago, chandruoge mayudo ji e udi kaachiel gi chandruoge mayudo ng’ato owuon, osekelo luoro kod lit mang’eny. Onge kiawa ni ‘weche maricho yudowa’ waduto.​​—⁠Ekl. 9:​11.

2 Jotich Nyasaye osedhi nyime tiyone gi mor kata ka gikalo e chandruogego. Kata kamano, ng’ato ka ng’ato kuomwa dwaro bedo moikore nyagruok gi chandruoge manyalo yudowa kaka giko mar pinyni medo sudo machiegni. Ere kaka wanyalo nyagore gi chandruogegi e yo maber maok wawe mondo gilowa? Ang’o mabiro konyowa timo kamano gi chir?

LUW RANYISI MAG JOMA NONYAGORE GI CHANDRUOGE GI CHIR

3. Mana kaka onyis e Jo Rumi 15:⁠4, wanyalo yudo hoch nade sama wanyagore gi chandruok?

3 Kata obedo ni kindegi chandruoge yudo ji mang’eny moloyo kinde moro amora, chandruogego ok gin gik manyien kuom dhano. Weuru wane ane gima wanyalo puonjore kuom jotich Nyasaye moko machon ma nonyagore maber gi chandruoge ka gin gi chir.​​—⁠Rumi 15:4.

4. Gin chandruoge mage ma Daudi nonanoe, kendo ang’o ma ne okonye?

4 Par ane gik ma Daudi nokaloe. Kinde moro Ruoth Saulo ne dwaro nege. Kinde moro bende nokedo gi jowasike ma gimaye mondene. Kinde moro, moko kuom jolweny mage kaachiel gi joode owuon kod osiepene, nondhoge. To seche moko ne ojabedo gi chuny monyosore. (1 Sam. 18:​8, 9; 30:​1-5; 2 Sam. 17:​1-3; 24:⁠15, 17; Zab. 38:​4-8) Muma nyiso ayanga lit ma chandruogegi nokelone Daudi. Kata kamano, gik marichogi ok nomiyo oweyo lamo Jehova. Ka en gi yie mogundho, nowacho niya: “Jehova en tekra ma an go e ngimana; ng’a ma dimiya luoro?”​​—⁠Zab. 27:1; som Zaburi 27:⁠5, 10.

5. Ang’o ma nokonyo Ibrahim gi Sara e nyagruok gi ngima matek?

5 Ibrahim gi Sara nodak e hembe higini mang’eny ka gin jodak e piny mawendo. Kinde duto ngima ok ne yotnegi. Kata kamano, ne ginano e chandruoge machalo kaka kech koda monj ma ne wuok kuom ogendini ma nolworogi. (Chak. 12:10; 14:⁠14-​16) Ang’o ma ne okonyogi nano? Wach Nyasaye nyisowa ni Ibrahim “ne en ng’a ma kiyo dala man gi mise, ma Nyasaye e ma nochano kendo ogero.” (Hib. 11:​8-​10) Ibrahim gi Sara noketo pachgi duto kuom singo mag Nyasaye maok giweyo gik ma ne olworogi ogal pachgi.

6. Wanyalo luwo nade ranyisi mar Ayub?

6 Ayub nokalo e chandruoge malich miwuoro. Par ane kaka nowinjo e chunye kane chiegni gik moko duto e ngimane ne dhi marach. (Ayub 3:⁠3, 11) To gimarach moloyo en ni ne ok ong’eyo maler gimomiyo masichego ne yude. Kata kamano, chunye ne ok ool. Ne ok oweyo rito tim makare kendo nosiko koketo yie kuom Nyasaye. (Som Ayub 27:5.) Mano kaka noketonwa ranyisi maber miwuoro!

7. Gin chandruoge mage ma Paulo nokale kane otiyo ne Nyasaye, to ang’o ma ne okonye bedo gi chir mar nano?

7 Par ane bende ranyisi mar jaote Paulo. Nondiko kaka ngimane nobedo kamarach e taon, e thim koda e nam. Owuoyo bende kaka nokalo e ‘kech gi riyo, e koyo kendo bedo maonge lewni moromo.’ Paulo bende wacho kaka nitie kinde moko ma ne oriyo e chuny ‘nam odiechieng’ gotieno,’ nikech yie ne obarore e nam. (2 Kor. 11:⁠23⁠-⁠27) Kata kane mago duto yude, pod nosiko gi paro mowinjore, kendo ne ane kaka nowuoyo chieng’ moro bang’ tony e tho, nikech tiyo ne Nyasaye. Nowacho kama: “To wachni nobet mondo kik wagenre wawegi to mondo wagen Nyasaye ma chiero jo motho. Noresowa a e masich thono malich; kendo enoreswa; en e mwagene ni pod noreswa moloyo.” (2 Kor. 1:​8-​10) Ji mang’eny pok oyudo chandruoge malich machalo gi ma Paulo nokaloego. Kata kamano, thothwa nyalo ng’eyo chal moko ma nokale kendo ginyalo yudo hoch kuom neno chir ma nonyiso.

KIK IWE CHANDRUOGE ONYOS CHUNYI CHUTH

8. Chandruoge mandalogi nyalo hinyowa nade? Ler ane.

8 Nikech piny masani opong’ gi masiche kaachiel gi pek mamoko, yot ahinya mondo chuny ng’ato onyosre. Kata mana Jokristo mamoko bende osebedo gi chuny machalo kamano. Lani, * gi chwore mosebedo ka lendo kuom thuologi duto e piny Australia, wacho ni kane ofwenyne e osiptal ni en gi tuwo mar kansa e thunde, wachno nobwoge mana ka mor polo. Owacho niya, “Thieth ma ne itimona, ne medo mana tuoya, kendo nomiyo abedo gi paro ni an ng’at manono.” E wi mago duto, ne chuno Lani mondo en ema orit chwore ma bende noyudo osetimne yeng’o e lihumbru. Kapo ni chal ma kamano oyudowa, wanyalo timo ang’o?

9, 10. (a) En thuolo mane maok onego wami Satan? (b) En paro mane manyalo konyowa mondo wanan “e sand mang’eny” ma owuo kuomgi e Tich Joote 14:22?

9 Onego wang’e ni Satan dwaro tiyo gi chandruoge ma wakaloe mondo onyosgo yie marwa. Kata kamano, ok onego wawene thuolo mar ketho mor marwa. Ngeche 24:10 wacho niya: “Ka dipo nongn’no oteri chieng’ chandruok, tekoni tin.” Paro matut kuom ranyisi manie Muma, kaka ma ne wawuoyoe motelogo, biro konyowa wabed gi chir sama wakalo e chandruoge machalo gi mago.

10 Bende onego wang’e ni kata watem nade, ok wanyal tieko chandruok duto. Ka kuom adier onego waikre mar kalo e moko kuomgi. (2 Tim. 3:​12) Tich Joote 14:22 wachonwa niya: “Onego wadonj e pinyruodh Nyasaye, ka wakadho e sand mang’eny.” Kar weyo mondo chandruok onyos chunyi, donge inyalo nenogi kaka thuolo mar nyiso chir ni in gi yie kuom nyalo ma Nyasaye nigo mar konyi?

11. Wanyalo timo ang’o mondo chandruoge mag ngima kik onyos chunywa?

11 Dwarore ni waket pachwa kuom gik mabeyo matimore e ngimawa. Wach Nyasaye wachonwa kama: “Mor mei chuny omiyo wang’ ng’ato nenore mamor; to parruok mei chuny onyoso dhano.” (Nge. 15:13) Lakteche ong’eyo ni gimoro achiel manyalo konyo jatuwo en bedo gi paro ni obiro chango. Kinde mang’eny, kapo ni omi jatuwo yath maok masie, to en gi yie ni obiro chango, kuom adier jatuwono chango. Kata kamano, kapo ni jatuwo nigi paro ni yadhno mede mana tuwo, en adier ni ok obi chango. Kendo tuwono biro mana medore. Keto pachwa kuom gik maok wanyal loko e ngimawa nyalo mana medo nyoso chunywa. Wamor ni Jehova miyowa kony madier. Kata mana e kinde mag chandruok, omiyowa kony madier, kokalo kuom jip ma wanwang’o e Wachne, riwruok mar owetewa, koda teko kokalo kuom roho maler. Keto pachwa kuom gik ma Jehova miyowagi, biro tegowa. Kar keto pachi kuom gik maricho matimore e ngimani, tim gima nyalo konyi mondo inyagri gi moro kamoro kuom chandruoge miromogo, kae to iket pachi kuom gik mabeyo matimore e ngimani.​​—⁠Nge. 17:22.

12, 13. (a) Ang’o mosekonyo jotich Nyasaye mondo onan e masiche mayudogi? Chiw ane ranyisi. (b) Ere kaka masiche nyalo miyo wafweny gimaduong’ e ngimawa?

12 E higini matin mosekalo, masiche madongo osetimore e pinje moko. Wanyalo puonjore gimoro kuom kaka owetewa nonano e bwo chandruogego, kata obedo ni ngima ok ne yot negi. E chak higa 2010, yiengni maduong’ mar piny ne otimore e piny Chile ma oketho ute koda mwandu mag owetewa. Moko kuomgi nolalo tijegi. Kata ne tek machalo nade, owetego ne odhi nyime timo kinda e tij Jehova. Samuel, ma ode ne okethore chuth, nowacho kama: “Kata mana e kinde ma gik moko ne tek miwuoro, an gi jaoda ok ne waweyo dhi e chokruoge kendo dhi e tij lendo. An gadier ni mago e gik ma nokonyowa mondo kik chunywa nyosre chuth.” Gin kaachiel gi owete koda nyimine mamoko, ne ok giweyo mondo masirano onyos chunygi, kar mano, ne gidhi nyime tiyo ne Jehova gi kinda.

13 E dwe mar Septemba 2009, koth maduong’ ne ochwe e piny Philippines kendo chiegni ni alwora duto mar taon miluongo ni Manila, ne pi ataro oumo. Jamoko moro ma mwandune mang’eny nokethore nowacho niya, “Atarono nomiyo ji duto​​—⁠jo ma nigi mwandu koda jo modhier obedo marom.” Mani paronwa gima Yesu nowacho niya: “Kanuru mwandu ni ngimau e polo, ka ma olwenda kata nyal ok kethoe, to jokuo bende ok pow kata kwaloe.” (Math. 6:​20) Pesa kod mwandu nyalo lal mapiyo, omiyo joma keto genogi duto kuom pesa gi mwandu, thoro winjo malit bang’e. Mano kaka keto geno kuom Jehova e ngimawa en gima nyiso rieko, nikech wanyalo dhi nyime bedo osiepe Jehova kata bed ni ang’o matimore e ngimawa!​​—⁠Som Jo Hibrania 13:​5, 6.

GIMOMIYO ONEGO WABED GI CHIR

14. Gin gik mage mamiyo wabedo gi chir?

14 Yesu nowacho ne jopuonjrene ni chandruoge ne dhi bedo mang’eny e kinde ma nodhi chako locho, mak mana ni nowacho niya: “Kik ubwogi.” (Luka 21:9) Ka wan kode kaka Ruodhwa, to kendo Jehova Jachwech mar piny gi polo bende riwowa lwedo, onge gima nyalo monowa bedo gi chir. Paulo nojiwo Timotheo kowacho niya: “Nyasaye ne ok omiyowa chuny mar bedo ngoro, to nomiyowa bedo jo man gi teko, jo man gi hera, kendo jo moritore.”​​—⁠2 Tim. 1:7.

15. Moko kuom jotich Nyasaye osewacho ang’o manyiso genogi kuom Nyasaye, kendo lerane kaka wanyalo bedo gi chir ma kamano.

15 Ne ane moko kuom gik ma jotich Nyasaye ma ne nigi chir nowacho. Daudi nowacho kama: “Jehova en tekra gi kuoda: chunya osegeno kuome, kendo osekonya. E momiyo chunya oyil ahinya moloyo.” (Zab. 28:7) Paulo bende nonyiso chir ma ne en-go kowacho kama: “E mago duto waloyo chuth kuom en ma noherowa.” (Rumi 8:​37) Kamano bende, kane Yesu ong’eyo ni askeche chiegni make, nowacho weche manyiso maler ni ne en gi winjruok motegno gi Nyasaye, kowacho kama: “Ok an kenda, nikech Wuoro ni koda.” (Joh. 16:32) En ang’o manenore ayanga kuom weche ma ne giwachogo? Ng’ato ka ng’ato noketo geno mare chuth kuom Jehova. Wan bende ka waketo genowa chuth kuom Nyasaye, wabiro bedo gi chir mar nyagruok gi chandruoge ma waromogo e ndalowagi.​​—⁠Som Zaburi 46:​1-3.

YORE MA JEHOVA KONYOWAGO MONDO WASIK KA WAN GI CHIR

16. Ang’o momiyo puonjruok Wach Nyasaye en gimaduong’ e ngimawa?

16 Chir mar Jokristo ok wuog kuomgi giwegi. Kar mano, gibedo gi chir nikech ging’eyo Nyasaye kendo giketo geno kuome. Wanyalo nyiso ni waketo genowa kuom Nyasaye ka wasomo Wachne mondiko ma en Muma. Nyaminwa moro ma nyagore gi tuwo mar depression lero gima konyega kowacho niya, “Ajasomo sula moko machiwo hoch kinde ka kinde.” Be watiyo gi jip mimiyowa mondo watim lamo mar joot maok wabare? Timo gigi biro konyowa wabed gi paro machal gi mar jandik-zaburi ma nowacho kama: “Ahero chikni nadi! Apare e chunya pile ka pile.”​​—⁠Zab. 119:97.

17. (a) En yo mane machielo ma Jehova konyowago mondo wabed gi chir? (b) Chiw ane ranyisi kaka somo sula moro mawuoyo e wi owadwa kata nyaminwa moro nokonyi ahinya.

17 Wan gi buge malero Muma moting’o weche majiwowa mondo waket genowa kuom Jehova. Thoth owetewa oseyudo ni sulago mayudore e gasedewa, mawuoyo e wi ngima owete gi nyiminewa moko, osekonyogi ahinya. Nyaminwa moro modak Asia, ma nigi tuwo miluongo ni bipolar mood disorder, ne mor kane osomo wach owadwa moro ma kinde moko ne en misonari ma bende ne nigi tuwono to ne onyagore kode e yo maber. Nyaminwano nondiko kama, “Sigand owadwano nokonya ng’eyo tuwonano e yo maber moloyo, kendo mano nomiyo abedo gi geno.”

18. Ang’o momiyo kinde ka kinde onego wawuo gi Nyasaye e lamo?

18 Lamo nyalo konyowa ka wan e chal mopogore opogore. Jaote Paulo nojiwo kaka lamo en gimaduong’ ka nowacho niya: “Kik uparru e wach moro, to e weche duto umi Nyasaye ong’e gik mudwaro, kulemo, kusayo, kendo kugoyone erokamano. Mi kuwe mar Nyasaye, modhierore ng’eyo, norit chunyu gi parou e Kristo Yesu.” (Fili. 4:​6, 7) Be wakwayo e lamo pile kaka nyalore mondo wayud teko mar nano e chandruoge mopogore opogore? Owadwa moro miluongo ni Alex modak Ingeresa, mosebedo gi tuwo mar depression, nowacho kama: “Wuoyo gi Jehova e lamo kendo winje sama asomo Wachne osebedona kaka okumba.”

19. Onego wabed gi paro mane kuom wach dhi e chokruogewa mag Jokristo?

19 Chokruoge mag Jokristo en yo machielo maduong’ ma konyowa. Jandik-zaburi nondiko niya: “Siso oloya gi laru mag Jehova, ee, nyaka aol.” (Zab. 84:2) Be kamano e kaka in bende iwinjo? Lani, ma nosewuo kuome motelocha, lero kaka oneno ber mar bedo kanyachiel gi Jokristo. Owacho niya: “Dhi e chokruoge en gima ochuno. Nang’eyo ni ne nyaka adhi e chokruok, ka adier adwaro mondo Jehova okonya nyagruok gi tuwona.”

20. Ere kaka dhi e tij lendo en gima konyowa?

20 Bende, wayudo chir kuom bedo modich e lando wach Pinyruoth. (1 Tim. 4:​16) Nyaminwa moro man e piny Australia mabende osekalo e chandruoge mang’eny wacho niya: “Chunya noyudo oseol chuth gi tij lendo, to kata kamano jaduong’ moro nogwela mondo wadhi walend kode. Ne adhi. Nyaka bed ni Jehova ema ne konya nimar kinde duto kane adhi e tij lendo, nawinjo ka amor sidang’.” (Nge. 16:20) Owete gi nyimine mang’eny osefwenyo ni konyo jomoko mondo obed gi yie kuom Jehova, osekonyogi jiwo yie margi giwegi. Sama gitimo kamano, ok giket pachgi kuom chandruoge ma gin-go, to giketo pachgi moloyo kuom gik makare kende.​​—⁠Fili. 1:⁠10, 11.

21. Wanyalo bedo gadier kuom wach mane sama waromo gi chandruoge?

21 Jehova osemiyowa gik mang’eny manyalo konyowa bedo gi chir mar nyagruok gi chandruoge mag kindegi. Ka watiyo gi yoregi duto, kendo paro matut kuom jotich Nyasaye ma nonyiso chir kendo luwo ranyisi maggi mabeyo, wan gadier ni wanyalo nyagore gi chandruoge e yo maber. Kata obedo ni gik maricho mang’eny pod biro timore kaka giko medo kayo machiegni, wanyalo winjo e chunywa mana kaka Paulo ma nowacho niya: “Igoyowa piny, to ok negwa. . . . Ok wanyosre.” (2 Kor. 4:⁠9, 16) Ka wan gi kony ma Jehova miyowa, wanyalo nyagore gi chandruok me kindegi gi chir.​​—⁠Som 2 Jo Korintho 4:⁠17, 18.

[Wech moler piny]

^ par. 8 Nyinge moko oseloki.

[Penjo mag Puonjruok]

[Piche e ite mag 10, 11]

Sama iromo gi chandruoge, ti gi chenro ma Jehova osechiwo mondo okonywa