Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Tembiasakue

Sesenta áñoma oñoamígo hague... hiʼarive roñepyrũ ramónte

Sesenta áñoma oñoamígo hague... hiʼarive roñepyrũ ramónte

Peteĩ pyhare áño 1951-pe, cuatro mitãrusu orekóva 20 áño rasami, oĩva Ithácape (Nueva York, Estados Unidos) ohenói peteĩ kavínagui ivallekuérape: Michigan, Iowa ha California. ¡Oreko hikuái notísia porã!

FEBRERO 1951-pe, 122 prekursór og̃uahẽ South Lánsingpe (Nueva York) oho hag̃ua Eskuéla de Galaádpe, kláse 17. Umíva apytépe oĩ Lowell Turner ha William (Bill) Kasten, mokõivéva Michigangua, Richard Kelsey, Iowaygua ha Ramon Templeton, Californiaygua. Sapyʼaitérõ g̃uarã, koʼã cuatro ermáno oñoamigoitéma.

De iskiérda a derécha: Richard, Lowell, Ramon ha Bill Eskuéla de Galaad guive oñoamígo hague

Cinco mése rire oñemeʼẽ peteĩ anúnsio ombovyʼaitereíva opavavépe: ermáno Nathan Knorr, séde mundialgua, oúta oñeʼẽ hag̃ua umi oservítavape misionéroramo. Umi cuatro mitãrusu heʼíkuri ikatúramo ohoseha oservi peteĩ lugárpe oñondivepa. Oiméne haʼekuéra oikuaasetereíma moõpa oñemondóta chupekuéra.

Koʼýte inervióso hikuái ermáno Knorr oñepyrũvo oñeʼẽ opavave misionéro pyahúpe ha heʼívo moõ moõpa ohóta hikuái. Tenondete oñehenói umi cuatro mitãrusúpe ojupi hag̃ua pe platafórmape. Haʼekuéra ipyʼapererepa, upéicharõ jepe ovyʼa oikuaámagui ohotaha oñondivepa. Péro, ¿moõ piko ohóta hikuái? Iñirũnguéra ojepopetepa ohendúvo oñemondotaha chupekuéra oservi hag̃ua Alemániape.

Umi ermáno oparupigua omombaʼetereivaʼekue umi Testígo Alemaniayguápe ohechauka haguére iñeʼẽrenduha Jehovápe oĩrõ guare Hitler poguýpe áño 1933 guive. Heta ermáno oĩva pe Eskuélape imanduʼa oguerahauka hague ao ha hetave mbaʼe umi ermáno Europayguápe opa rire segunda gérra mundiál. Umi ermáno upepegua ohechauka idesidído, ipyʼaguasu, iñeʼẽrendu ha ojeroviaha Jehováre ipyʼaite guive. Lowell heʼi: “¡Jaikuaamíta umi ermáno ijerovia mbaretetévape!”. Ajeve ningo ovyʼaite ha ohenoisete raʼe hikuái ihénte ha iñamigokuérape upe pyharépe voi.

OVIAHA HIKUÁI ALEMÁNIAPE

Yvate: Ramon omboʼe Eskuéla del Ministério del Rréinope; derécha: Richard opreparahápe pláka oñeimprimi hag̃ua umi direksión Betélpe (Wiesbaden)

El 27 de julio de 1951, umi cuatro ermáno oviaha Alemániape. Haʼekuéra oho peteĩ várko héravape Homeland, osẽva muélle East Rívergui (Nueva York). Pe viáhe ipuku once día. Ermáno Albert Schroeder, omboʼéva upérõ Eskuéla de Galaádpe, ha upe rire oĩvaʼekue Kuérpo Governántepe, omboʼe chupekuéra oñeʼẽʼimi hag̃ua alemán. Pe várkope oviaha avei heta alemán ha haʼekuéra oimoʼã ikatutaha oaprendeve chuguikuéra upe ñeʼẽ. Péro upéi ohechakuaa naentéroi oñeʼẽha peteĩchapa upe idióma. ¡Oiménengo oikuaase raʼe hikuái mbaʼépa ojapóta!

Pe viáhe aja heta iñakãngaʼu ha ipyʼajere hikuái, ha pe martes 7 de agosto koʼẽme hasýpe og̃uahẽ Hambúrgope. Péro umi mbaʼe ohecháva hikuái upépe oity ipyʼa yvýre. Seis áño ramo pe gérra opa hague, ha pe lugár ha umi hénte opyta vaieterei. Upémarõ, upe pyharépe ojagarra hikuái peteĩ trén ha oho sukursálpe, oĩvaʼekue upérõ Wiesbádenpe.

Richard opreparahápe pláka oñeimprimi hag̃ua umi direksión Betélpe (Wiesbaden)

Pe miércoles pyharevete, hasýpe oikuaa hikuái peteĩ Testígo Alemaniayguápe. Ko ermáno hérava Hans, ogueraha chupekuéra pe estasióngui Betélpe. Upépe oñatende hesekuéra peteĩ ermána ijedáva. Ko ermána idesidída ha oñeʼẽ hatã, péro ni michĩmi nontendéi inglés. Amalisia oimoʼã oñentendetaha chupe oimeraẽ idiómape oñeʼẽ hatã hatãramo. Péro osapukaivévo ohóvo oñeñandu vaive rei hikuái. Upéi ou hendapekuéra ermáno Erich Frost, pe siérvo de sukursál, ha osaluda porãiterei chupekuéra ingléspe. Upépe oñeñandu porãmiéma hikuái.

Agosto pahárupi, koʼã cuatro ermáno oho primera vés peteĩ asambléa alemánpe, Francfort del Máinpe. Upe Aty Guasúpe, hérava “Adoración Limpia”, oĩ 47.432 tapicha, ha ojevautisa 2.373. Ko asambléa omombarete ha omokyreʼỹ koʼã misionérope opredika hag̃ua. Péro upe riremínte, ermáno Knorr heʼi chupekuéra ombaʼapo hag̃ua Betélpe.

Ovyʼaiterei hikuái iservísiope ha ontende porã Jehová oikuaaha moõpa ideprovechovéta isiervokuéra

Ramon orekovaʼekue oportunida ombaʼapo hag̃ua Betélpe Estados Unídospe, péro omboyke upéva oserviségui misionéroramo. Richard ha Bill katu nopensáiva voi oservívo Betélpe. Péro upéi ovyʼaiterei hikuái ha ohechakuaa Jehová oikuaaha moõpa ñandedeprovechovéta. Iporãve ningo jahechauka ñanearanduha jajeroviávo Ñandejárare, jaiko rangue jaiporavo moõpa jaservise. Ñantende porãramo upéva, ikatúta javyʼa Ñandejára servísiope oimehápe ha tahaʼe haʼéva ñane asignasión.

“¡VERBOTEN!”

Heta ermáno ombaʼapóva Betélpe ovyʼa oĩ haguére hendivekuéra umi cuatro estadounidénse, péicha ikatúta oñensaja hikuái oñeʼẽ hag̃ua ingléspe. Péro peichaháguinte okambiaite upéva. Peteĩ díape, enterovéva oĩ aja komedórpe, ermáno Frost oñepyrũ oñeʼẽ hatã hatã alemánpe ojepokuaaháicha voi. Haʼete ningo iserioitereíva pe heʼíva, ajeve opavavénte okirirĩjoa ha oñakãity. Umi cuatro misionéro ndopillái mbaʼépa la oikóva, péro mbeguekatúpe ohechakuaa hikuái ermáno Frost oñeʼẽha hesekuéra. Koʼýte oñeñandu vaive hikuái pe ermáno hatã heʼívo: “¡VERBOTEN!”, térã “¡Proivído!”. Upe rire katu hatãvéntema heʼi jey. ¡Mbaʼe piko ojapóraʼe hikuái!

Yvate: Erich Frost (derécha) ha ambue ermáno, ovisita aja chupekuéra Nathan Knorr (iskiérda); derécha: ohórõ guare hikuái de vakasión Suízape, áño 1952-pe

Ojekarupáre, pyaʼeterei káda uno oho ikotýpe. Upe rire peteĩ ermáno heʼi chupekuéra: “Tekotevẽ ningo peñeʼẽ alemán ikatu hag̃uáicha orepytyvõ. Upévare ermáno Frost heʼi oréve “¡VERBOTEN!”, térã oĩha proivído roñeʼẽ penendive ingléspe peaprende porã mboyve alemán”.

Enterovete umi ermáno oĩva Betélpe iñeʼẽrendu, ha upéva oipytyvõ koʼã cuatro ermánope oaprende hag̃ua alemán. Avei oaprende hikuái peteĩ mbaʼe iñimportánteva: peteĩ ermáno oporohayhúva omeʼẽramo ndéve peteĩ konsého katuete nepytyvõta, ñepyrũrã hasýramo jepe rejapo hag̃ua. Ermáno Frost ningo ojepyʼapy Jehová organisasión rehe ha ohayhueterei ermanokuérape. a Upévare umi cuatro misionéro opyta ohayhueterei chupe.

OAPRENDE HIKUÁI OJUEHEGUI

De vakasión Suízape, 1952

Umi ehémplo omoĩva ñane amigokuéra iñeʼẽrendúva Jehovápe tuicha ñanepytyvõ akóinte jaiko hag̃ua Ñandejára amígoramo. Pór ehémplo, umi cuatro misionéro oaprende heta mbaʼe umi ermáno alemángui. Péro oaprende avei heta mbaʼe ojuehegui. Richard heʼi: “Lowell ningo pe oñeʼẽ porãmiéva alemánpe ore apytépe, ore katu apéna apéna roñeʼẽ. Haʼe ijedavemie orehegui ha chupémante roporandu ndoroikuaái jave mbaʼéichapa roʼevaʼerã peteĩ mbaʼe, ha rojerure chupe omotenonde hag̃ua umi mbaʼe rojapótava”. Ramon imanduʼa: “Un áño haguépe rohótama de vakasión, ha peteĩ ermáno suíso heʼi oréve ropyta hag̃ua peteĩ ógape orekóva Suízape. ¡Avyʼaiterei ningo! ¡Dos semánare ndoroikomoʼãi roñemoakãrasy pe idióma alemán rehe! Péro ndoroikuaáikuri Lowell ojedesidíma hague oaprende pyaʼe ko idióma, ha káda pyhareve oremokyreʼỹ rolee ha rohesaʼỹijo hag̃ua pe téysto diário idióma alemánpe. Ndachegustáirõ jepe, haʼe ndoguevíri. Ha aaprende iñimportanteha jajapo umi mbaʼe heʼíva ñandéve umi ñanepytyvõséva, sapyʼánte ndajajaposéiramo jepe. Upéicha ropensa rupi, ndahasýi oréve rojapo hag̃ua umi mbaʼe Jehová heʼíva iñorganisasión rupive”.

Koʼã cuatro amígo ohechakuaa mbaʼépepa ivale káda uno, ha heʼiháicha Filipenses 2:3, ‘oñemomirĩ ha opensa umi ótro tuichaveha chuguikuéra’. Pór ehémplo Lowell, Richard ha Ramon orrekonose oĩha heta mbaʼe Bill ojapo porãvéva chuguikuéra. Lowell omombeʼu: “Oĩ jave provléma ijetuʼúva ha rohechakuaa tekotevẽha oñesolusiona térã oñekambia peteĩ mbaʼe, rojerure Bíllpe oñenkarga hag̃ua. Haʼe ningo ipyʼaguasu ha ikatupyryve orehegui”.

OMENDA HIKUÁI

Koʼã cuatro misionéro peteĩteĩ omenda ohóvo. Haʼekuéra ohayhu Jehovápe ha iservísio de tiémpo kompléto, upévare opromete omendataha umi ermána oñemeʼẽmbaitévare Jehovápe. Iservísio omboʼe chupekuéra pe omeʼẽva ovyʼaveha pe orresivívagui, ha nomotenondeivaʼerãha umi mbaʼe ogustáva chupekuéra, síno Ñandejára Rréino. Haʼekuéra omenda umi ermána oservímavare de tiémpo kompléto, upéicha rupi ovyʼa hikuái ha imatrimónio osẽ porã chupekuéra.

Peteĩ matrimóniope térã umi oñoamígova apytépe, Jehová oĩvaʼerã katuete, upéichamante hiʼaréta oñondive (Ecl. 4:12). Bill ha Ramon opyta viúdo, péro hembirekokuéra oikove tiémpope heta ovyʼa ha oñopytyvõ hikuái. Lowell ha Richard rembirekokuéra katu oikove gueteri. Upe rire Bill omenda jey ha osegi oñondive servísio de tiémpo komplétope.

Tiémpo rire, oñemeʼẽ chupekuéra ótra asignasión, upéicha rupi oiko diferénte tetã rupi, pór ehémplo Alemania, Austria, Luxemburgo, Canadá ha Estados Unidos. Oĩgui mombyrymbyry ojuehegui, ndaikatuvéima ohasa heta tiémpo oñondive, upéicharõ jepe, akóinte oñekomunika ha omombeʼu ojupe umi mbaʼe ohasáva, tahaʼe iporãva térã ivaíva (Rom. 12:15). Koʼãichagua amígo peteĩ jopói neporãva oúva Jehovágui ha ñamombaʼevaʼerã (Prov. 17:17). Hasy ningo jatopa hag̃ua ñane amigorã ovaléva. Péro ñande testígo de Jehová ikatu jatopa umichagua amígo ñane ermanokuéra apytépe opárupi ko yvy tuichakuére. Ha javyʼaveha katu, jaikokuaa Jehová ha Jesucristo amígoramo.

Jaikuaaháicha, enterovéva jahasa umi mbaʼe ijetuʼúva, ha koʼã cuatro amígo ohasa avei heta mbaʼe ipohýiva. Pór ehémplo, omano chuguikuéra hembireko, ou hasyete, oñangareko ituvakuéra ijedávare, omongakuaa ifamília oservíramo jepe hikuái de tiémpo kompléto. Sapyʼánte avei ojepyʼapy oñemeʼẽ jave chupekuéra peteĩ asignasión pyahu, térã nahesãivéi ijeda rupi. Péro koʼã ermáno oaprende peteĩ mbaʼe iñimportánteva: Peteĩ amígo ñanderayhúva, ñanepytyvõta ñambohovái hag̃ua oimehaichagua provléma, toĩ jepe raʼe mombyry ñandehegui.

AMÍGO OPA ÁRA G̃UARÃ

Lowell, Ramon, Bill ha Richard odesidi porãiterei oñemeʼẽrõ guare Jehovápe ha ojevautisa orekópe 18, 12, 11 ha 10 áño, ha oñepyrũrõ guare oservi de tiémpo kompléto orekópe 17 áño pe imitãvéva ha 21 pe ijedamiéva. Osegi hikuái pe konsého oĩva Eclesiastés 12:1-pe: “Nemanduʼákena nde Apohare rehe nemitãrusu árape” (ÑÑB).

Oiméramo nde peteĩ mitãrusu, Jehová nemokyreʼỹ reservi hag̃ua de tiémpo kompléto. ¿Ikatúpa reasepta upe invitasión? Oiméramo ikatu, Ñandejára ipyʼaporã rupi nendive, ikatu koʼã cuatro amígoicha, reservi superintendénte de sirkuíto, distríto térã de sónaramo; reservi Betélpe, térã reime voi Komite de Sukursálpe mbaʼe. Avei ikatu remboʼe Eskuéla del Ministério del Rréinope, Eskuéla del Servísio de Prekursór, térã rejapo diskúrso umi asambléape. Umi cuatro misionéro ovyʼaiterei oikuaa rupi hembiapokuéra oipytyvõha hetaiterei ermánope. Opa koʼã mbaʼe ohupyty hikuái oasepta haguére imitãre pe invitasión oservi hag̃ua Jehovápe ipyʼaite guive (Col. 3:23).

De iskiérda a derécha: Richard, Bill, Lowell ha Ramon ojededikárõ guare pe sukursál pyahu Sélterspe, 1984-pe

Koʼág̃a Lowell, Richard ha Ramon oservi jey oñondive Sukursál Alemaniayguápe, oĩva Sélterspe. Péro Bill omano áño 2010-pe oservívo de prekursór espesiál Estados Unídospe. Upéva oheja vaieterei chupekuéra. ¡Haimetéma ningo sesenta áño oñoamígo hague hikuái! Péro Jehová ndahesaraimoʼãi arakaʼeve iñamigokuéragui. Irréino poguýpe oĩmbaite jeýta oñondive opavave oñoamígova.

“Koʼã sesenta áño rohasavaʼekuépe nachemanduʼái roiko vai hague”

Omano mboyvemi, Bill ohai: “Koʼã sesenta áño rohasavaʼekuépe nachemanduʼái roiko vai hague. Che amigokuéra ningo iñimportanteterei chéve g̃uarã”. Ha umi tres iñamígo opensávo pe múndo pyahúre, heʼi: “Hiʼarive roñepyrũ ramónte”.

a Ermáno Frost rembiasakue osẽ La Atalaya 15 de julio de 1961-pe, páhina 437 guive 443 peve.