Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

“Kilehile Me Maa Menyɛ Mɔɔ Ɛkulo La”

“Kilehile Me Maa Menyɛ Mɔɔ Ɛkulo La”

“Kilehile me maa menyɛ mɔɔ ɛkulo la, ɔluakɛ wɔmɔ a ɛle me Nyamenle a!”​—EDW. 143:10.

1, 2. Yɛdwenledwenle Nyamenle ɛhulolɛdeɛ ɛyɛlɛ nwo a kɛzi ɔbaboa yɛ ɛ, na duzu a yɛbahola yɛazukoa ye Belemgbunli Devidi ɛkɛ wɔ ɛhye anwo a?

“FA YE kɛ ɛlua ɛleka mɔɔ awoka dɔɔnwo wɔ la. Adenle ne ɛhyɛ nwiɔ. Boni azo a ɛbava a? Bie a ɛbavo boka ne ko azo na wɔanlea ɛleka mɔɔ adenle ne ko biala kɔ la.” Saa ɛgyinla ɛleka zɛhae ɛnea debie a ɔbaboa wɔ yeamaa wɔanwu adenle kpalɛ ne mɔɔ ɔwɔ kɛ ɛfa nu la. Saa yɛfa ngyinlazo ko ne ala yɛdi gyima wɔ mekɛ mɔɔ yɛlɛsi kpɔkɛ mɔɔ anwo hyia la a ɔbaboa yɛ. Saa yɛnea debie wɔ yɛ Bɔvolɛ ne mɔɔ kpogya la adenle zo a ɔboa yɛ ɔmaa ‘yɛdua adenle ne’ mɔɔ Gyihova die to nu la azo.—Aye. 30:21.

2 Yizilayɛ Belemgbunli Devidi yɛle Nyamenle ɛhulolɛdeɛ ɛyɛlɛ nwo neazo wɔ asɛɛ ye ɛbɛlabɔlɛ kɔsɔɔti anu. Bɛmaa yɛzuzu edwɛkɛ bie mɔ mɔɔ sisile Devidi ɛbɛlabɔlɛ nu mɔɔ ɔbamaa yɛazukoa debie yɛavi awie mɔɔ ɛnee ye ahonle di munli wɔ Gyihova Nyamenle anwo ɛkɛ la anwo.—1 Arl. 11:4.

ƐNEE GYIHOVA DUMA NE ANWO HYIA DEVIDI KPALƐ

3, 4. (a) Duzu a manle Devidi holale hɔle Golayate anyunlu a? (b) Kɛzi Devidi bule Nyamenle duma ne ɛ?

3 Suzu mekɛ mɔɔ Devidi yiale Golayate mɔɔ ɛnee gyi Filisitia ɛlɔnema ne ati la anwo nea. Duzu a hanle kakula Devidi manle ɔ nee nrenya kakanyinli ɛhye mɔɔ ye tendenle kɛyɛ mita nsa na yeziezie ɔ nwo bɔkɔɔ wɔ konle nu la ziele ye zo ɛ? (1 Sam. 17:4) Asoo Devidi akɛnrazilɛ nwo ɔ? Asoo ye diedi mɔɔ ɔlɛ ye wɔ Nyamenle anu la ɔ? Subane nwiɔ ɛhye mɔ a boale ye manle ɔlale akɛnrasesebɛ ali a. Noko akee, ɛbulɛ mɔɔ ɛnee Devidi lɛ maa Gyihova nee ye duma kpole ne la a hanle ye manle ɔholale ɔgyinlanle sonla kakanyinli ɛhye anyunlu a. Devidi vale ɛya na ɔbizale kɛ, “Filisitianli ɛhye mɔɔ ɛnze Nyamenle la a le nwane, mɔɔ ɔdaye bɔbɔ ɔwɔ kɛ ɔko ɔtia tease Nyamenle ne ɛlɔnema a?”—1 Sam. 17:26.

4 Mekɛ mɔɔ kakula Devidi nee Golayate kayia la, ɔhanle kɛ: ‘Wɔmɔ, ɛ nee konle dadeɛ, atwɛ yɛɛ akuma a ɛra a, na mame, me nee Tumivolɛ Gyihova, Yizilayɛ ɛlɔnema Nyamenle ne mɔɔ ɛmbu ye la duma a rale a.’ (1 Sam. 17:45) Devidi vale ɔ nwo dole nɔhalɛ Nyamenle ne anwo zo na ɔvale totoabɔ mgbane ɔhunle mɔɔ gyi Filisitiama ɛlɔne ne ati la. Tɛ mekɛ ɛhye anu angomekye a Devidi vale ɔ nwo dole Gyihova anwo zo na ɔbule ye duma ne bie kpalɛ kpalɛ a, emomu, wɔ ye ɛbɛlabɔlɛ kɔsɔɔti anu. Ɛhɛe, Devidi dule ɔ mediema Yizilayɛma folɛ kɛ “bɛli fɛlɛko wɔ [Gyihova] duma nwuanzanwuanza ne ati.”—Bɛgenga 1 Edwɛkɛsisilɛ 16:8-10.

5. Tɛnlabelɛ boni a ɛbayia ye mɔɔ ɔle kɛ Golayate agolobɛnwo ne ɛ?

5 Asoo ɛ nye die kɛ Gyihova le wɔ Nyamenle ɔ? (Gyɛ. 9:24) Saa menli mɔɔ nee wɔ de, wɔ gyima nu amra, wɔ sukuluma, anzɛɛ wɔ mbusuafoɔ ka Gyihova anwo edwɛkɛ ɛtane na bɛgolo ye Alasevolɛ ne mɔ anwo a, duzu a ɛyɛ a? Asoo ɛfa ɛ nwo ɛto Gyihova anwo zo na ɛtendɛ wɔ mekɛ mɔɔ bɛlɛsɛkye Gyihova duma la? Nɔhalɛ nu, “mekɛ mɔɔ bɛyɛ koonwu” la wɔ ɛkɛ ne ɛdeɛ, noko ɔnle kɛ ɔyɛ yɛ nyiane kɛ yɛle Gyihova Alasevolɛ nee Gyisɛse ɛdoavolɛma. (Nolo. 3:1,  7; Mak. 8:38) Ɔwɔ nuhua kɛ saa yɛ nee menli mɔɔ anye ɛnlie edwɛkɛ ne anwo la ɛlɛdi a ɔwɔ kɛ yɛmaa yɛ nye da ɛkɛ na yɛyɛ ye bɛtɛɛ ɛdeɛ, noko bɛmmamaa yɛyɛ kɛ zɔhane Yizilayɛma ne mɔɔ “bɛ ahonle dule na bɛ rɛle bɔle” wɔ mekɛ mɔɔ bɛdele kɛ Golayate ɛlɛgolo bɛ nwo la. (1 Sam. 17:11) Emomu, bɛmaa yɛyɛ yɛ debie ndɛndɛ amaa yɛade Gyihova Nyamenle duma ne anwo. Yɛkpondɛ kɛ yɛboa menli yɛmaa bɛnwu kɛzi Gyihova Nyamenle ne de la. Zɔhane ati, yɛfa ye Edwɛkɛ ne mɔɔ bɛhɛlɛ la yɛboa awie mɔ yɛmaa bɛnwu kɛ Nyamenle mɔɔ bɛbikye ye la anwo hyia.—Gye. 4:8.

6. Duzu a ɛnee Devidi kpondɛ kɛ ɔyɛ wɔ mekɛ mɔɔ ɔyiale Golayate la ɛ, na duzu a ɔwɔ kɛ ɔkyia yɛ kpalɛ a?

6 Devidi nee Golayate ɛyialɛ ne maa yɛnyia ɛzukoalɛdeɛ mɔɔ hyia la bieko. Mekɛ mɔɔ Devidi nriandi ahɔ konle ne la, ɔbizale kɛ: “Duzu ahyɛlɛdeɛ a sonla mɔɔ kɛhu Filisitianli ye na ɔkɛlie Yizilayɛma ɔkɛvi anyiemgba ɛhye anu la banyia a?” Menli ne buale ye kɛ: “Belemgbunli Sɔɔlo ɛbɔ ɛwɔkɛ kɛ awie biala mɔɔ kɛhu [Golayate] la, ɔkɛmaa ye anwonyia kpole kpalɛ; eza ɔkɛva ɔ ra raalɛ ne ɔkɛmaa ye agyalɛ.” (1 Sam. 17:25-27) Ɛnee tɛ nwonane afoa nu ninyɛne a nwolɛ hyia Devidi titile a. Ɛnee ɔlɛdwenle debie mɔɔ tɛla ɛhye la anwo. Ɛnee Devidi kpondɛ kɛ ɔwula nɔhalɛ Nyamenle ne anyunlunyia. (Bɛgenga 1 Samoɛle 17:46, 47.) Na yɛdayɛ noko ɛ? Asoo yɛdua ezukoa dɔɔnwo mɔɔ yɛkuohua ɔ nloa yɛava yɛalie duma wɔ ewiade ye anu la azo yɛkile kɛ yemɔ a nwolɛ hyia yɛ kpole kpalɛ ɔ? Yɛkpondɛ kɛ yɛyɛ kɛ Devidi mɔɔ dole edwɛne ɛhye la: “O bɛ nee me ɛyeyɛ [Gyihova]; bɛmaa yɛbɔ nu yɛkpogya ye duma ne zo.” (Edw. 34:3) Ɔrɛla ye kɛ yɛbanyia Nyamenle anu anwodozo na yɛava ye duma ne yɛalumua yɛ ɛdeɛ ne anyunlu.—Mat. 6:9.

7. Kɛzi yɛkola yɛnyia diedi kpole mɔɔ yɛhyia nwo la wɔ mekɛ mɔɔ yɛkɛyia menli mɔɔ anye ɛnlie edwɛkpa ne anwo la ɛ?

7 Devidi anwo mɔɔ ɔvale ɔdole Gyihova anwo zo bɔkɔɔ la a manle ɔnyianle akɛnrasesebɛ ɔgyinlanle Golayate anyunlu a. Ɛnee kakula Devidi lɛ diedi kpole. Adenle ko mɔɔ ɔvale zo ɔnyianle diedi la a le kɛ ɔvale ɔ nwo ɔdole Nyamenle anwo zo wɔ mekɛ mɔɔ ɛnee ɔle mboaneneavolɛ la. (1 Sam. 17:34-37) Yɛdayɛ noko yɛhyia diedi kpole amaa yɛadoa ɛzonlenlɛ gyima ne azo, titile mekɛ mɔɔ yɛbayia menli mɔɔ anye ɛnlie edwɛkpa ne anwo la. Saa yɛfa yɛ nwo yɛto Nyamenle anwo zo wɔ yɛ debie biala anu a yɛbanyia diedi zɛhae bie. Kɛ neazo la, yɛbahola yɛ nee menli mɔɔ de yɛ nwo ɛkɛ wɔ kale nu la abɔ Baebolo nu nɔhalɛ ne anwo adawu. Ɛnee duzu ati a ɔnle kɛ yɛtendɛ yɛkile bɛdabɛ mɔɔ yɛyia bɛ wɔ gua zo wɔ mekɛ mɔɔ yɛlɛyɛ sua nu nee sua nu ɛzonlenlɛ gyima ne la ɛ?—Gyi. 20:20, 21.

DEVIDI HENDƐLE GYIHOVA

8, 9. Mekɛ mɔɔ Devidi nee Belemgbunli Sɔɔlo ɛlɛdi la, kɛzi ɔhilele kɛ ɛnee Gyihova ɛhulolɛdeɛ wɔ ye adwenle nu ɛ?

8 Neazo bieko mɔɔ maa yɛnwu kɛ Devidi vale ɔ nwo dole Gyihova anwo zo la a le kɛzi ɔ nee Yizilayɛ belemgbunli mɔɔ lumua—Sɔɔlo zianle la. Sɔɔlo anyebolo bɔle mɔdenle fane nsa kɛ ɔfa atwɛ yeabɛtɛ Devidi wɔ bane ne anwo, noko wɔ ko biala anu Devidi hwenle ɔ nwo vile ɛkɛ na ɔkpole kɛ ɔkɛli nzenralɛ. Awieleɛ kolaa ne, ɔvile Sɔɔlo anwo ɛkɛ ɔnriandinle. (1 Sam. 18: 7-11; 19:10) Yemɔti, Sɔɔlo yele Yizilayɛ ɛlɔnema ne anu 3,000 bɛhɔle Devidi ɛkpondɛlɛ wɔ fienemgbole ne anu. (1 Sam. 24:2) Awieleɛ bɔkɔɔ ne, Sɔɔlo hɔveale bodane bie anu mɔɔ ɛnee ɔnze kɛ Devidi nee ye menli ne vea ɛkɛ a. Anrɛɛ Devidi bahola ava nwolɛ adenle ɛhye aye belemgbunli ne mɔɔ kpondɛ ye nee ewule la avi ɛkɛ. Yeanyɛ boɛ fee la, ɛnee ɔle Nyamenle ɛhulolɛdeɛ kɛ ɔmaa Devidi ali Sɔɔlo agyakɛ anu kɛ Yizilayɛ belemgbunli. (1 Sam. 16:1, 13) Nɔhalɛ nu, saa Devidi diele ye ɛlɔnema ne ane a, anrɛɛ bɛhunle belemgbunli ne. Noko Devidi hanle kɛ: ‘Gyihova ɛkpa ɛgua kɛ menwɔboda me menle mɔɔ Gyihova ɛkpokpa ye nwole kɛ ɔle belemgbunli la.’ (Bɛgenga 1 Samoɛle 24:4-7.) Ɛnee Sɔɔlo tɛde belemgbunli mɔɔ Nyamenle ɛkpokpa ye a. Ɛnee Devidi ɛmkpondɛ kɛ ɔdie belemgbunlililɛ ne ɔfi Sɔɔlo asa anu, ɔluakɛ ɛnee Gyihova ɛtɛyele ye ɛkɛ. Nyaa mɔɔ Devidi yɛle pɛle Sɔɔlo tɛladeɛ ne sinli la hilele kɛ ɔnlɛ Sɔɔlo anwo adwenle ɛtane biala.—1 Sam. 24:11.

9 Mekɛ mɔɔ li awieleɛ mɔɔ Devidi nwunle belemgbunli ne la, ɔhilele kɛ ɔbu ahenle ne mɔɔ Nyamenle ɛkpokpa ye la. Zɔhane mekɛ ne, ɛnee Devidi nee Abehyae ɛradwu ɛleka mɔɔ Sɔɔlo ɛyɛ ye azokoɛleɛ ne la, na bɛnwunle kɛ yelafe. Ɔnva nwo kɛ Abehyae hanle kɛ Nyamenle ɛva Devidi kpɔvolɛ ɛwula ɔ sa nu na ɔhulole kɛ ɔfa atwɛ ne yeawɔ Sɔɔlo yeamaa yeabeta azɛlɛ ne anwo la, Devidi ammaa ye adenle. (1 Sam. 26:8-11) Ɔluakɛ Devidi kpondɛle Nyamenle adehilelɛ dahuu la ati, yeammaa Abehyae ɛpiepianlɛ ne ammaa kpɔkɛ mɔɔ ɛnee yebɔ kɛ ɔbayɛ mɔɔ nee Gyihova ɛhulolɛdeɛ yia la anu ando.

10. Tɛnlabelɛ mɔɔ anu yɛ se la boni a yɛbahola yɛayia a, na duzu a baboa yɛ amaa yɛagyinla kpundii a?

10 Yɛdayɛ noko yɛkola yɛyia tɛnlabelɛ mɔɔ anu yɛ se zɛhae la bie. Bie a ɛnee yɛ gɔnwo mɔ kpondɛ kɛ yɛdi sonla nzuzulɛ nzi tɛla kɛ bɛbaboa yɛ bɛamaa yɛayɛ Gyihova ɛhulolɛdeɛ. Bie mɔ bɛayɛ kɛ Abehyae la azi yɛ adua kɛ yɛyɛ ninyɛne bie mɔ mɔɔ yɛndwenle Nyamenle ɛhulolɛdeɛ nwo wɔ edwɛkɛ ne anwo a. Ɔwɔ kɛ yɛnwu Gyihova adwenle wɔ ninyɛne nwo na yɛsika yɛ bo kɛ yɛbalua ye ndenle ne mɔ azo amaa yɛahola yɛagyinla kpundii.

11. Duzu a wɔzukoa wɔvi Devidi ɛkɛ wɔ Nyamenle ɛhulolɛdeɛ mɔɔ ɛmaa yeadɛnla wɔ adwenle nu dahuu la anwo a?

11 Devidi zɛlɛle Gyihova Nyamenle kɛ: “Kilehile me maa menyɛ mɔɔ ɛkulo la.” (Bɛgenga Edwɛndolɛ 143:5, 8, 10.) Kɛ anrɛɛ Devidi bava ɔ nwo ado ɔdaye mumua ne ye nzuzulɛ zo anzɛɛ ɔbadie mɔɔ awie mɔ ka kile ye la, ɔhulole kɛ Nyamenle kilehile ye. Ɔhanle kɛ: ‘Medwenledwenle mɔɔ Gyihova yɛ la anwo; na menwu mɔɔ Nyamenle yɛ la amuala.’ Saa yɛsukoa Ngɛlɛlera ne anyebolo zo na yɛdwenledwenle Baebolo ne anu edwɛkɛ mɔɔ fane kɛzi Gyihova nee menli lile la anwo a, ɔbamaa yɛanwu Nyamenle ɛhulolɛdeɛ.

DEVIDI NWUNLE NGYINLAZO MƆƆ ƐNEE WƆ MƐLA NE ANU LA

12, 13. Duzu ati a Devidi wolale nzule ne mɔɔ ye ɛlɔnema ne anu nsa zale rɛlɛle ye la guale aze ɛ?

12 Ɔfɛta kɛ yɛsukoa kɛzi Devidi anye liele ngyinlazo mɔɔ wɔ Mɛla ne anu nee ɛhulolɛ mɔɔ ɛnee ɔlɛ kɛ ɔbabɔ ye ɛbɛla yeamaa ɔ nee ye ayia la. Suzu mɔɔ zile mekɛ mɔɔ Devidi hanle kɛ, “anrɛɛ meanyia awie ahɔza nzule wɔ Bɛtelɛhɛm bula ne” anu yeamaa meanlo la anwo nea. Devidi ɛlɔnema ne anu nsa hɔle sua kpole ne mɔɔ ɛnee Filisitiama wɔ zo la azo na bɛzale nzule ne bɛrale. Noko, “Devidi anno. Ɔguale ye aze, ɔvale ɔyɛle azubɔdeɛ ɔmanle [Gyihova].” Duzu ati ɔ? Devidi hanle kɛ: “Menrɛnlo ye ɛnɛ na meanlo ye ɛhyema! Meno a ɛnee menlo menli ɛhye mɔ mogya. Ɔluakɛ bɛvale bɛ ngoane bɛdole nzeleba yɛɛ bɛ nee nzule ne rale a.”—1 Edk. 11:15-19.

13 Ɛnee Devidi ze ye wɔ Mɛla ne anu kɛ bɛfa mogya bɛyɛ mgbɔdalɛdeɛ bɛmaa Gyihova na bɛnli. Eza ɔte deɛmɔti ɔwɔ kɛ bɛyɛ ɛhye la abo. Ɛnee Devidi ze kɛ “nwonane ne ngoane wɔ mogya ne anu.” Noko ɛnee ɛhye le nzule ɔnle mogya. Duzu ati a Devidi kpole kɛ ɔkɛnlo nzule ne ɛ? Ɔnwunle ngyinlazo mɔɔ ɛnee wɔ mɔɔ mɛla ne kpondɛ kɛ bɛyɛ la anu. Wɔ Devidi afoa nu, ɛnee nzule ne sonle bolɛ kɛ mrenya nsa ne mogya la. Zɔhane ati, ɛnee nrɛlɛbɛ ɛnle nu kɛ ɔkɛnlo nzule ne. Kɛ anrɛɛ ɔkɛnlo la, ɔzile kpɔkɛ kɛ ɔwola yeagua azɛlɛ ne anwo.—Sɛlɛ. 17:11; Mɛla 12:23, 24.

14. Duzu a boale Devidi manle ɔnwunle Gyihova adwenle wɔ ninyɛne nwo a?

14 Devidi bɔle mɔdenle kɛ ɔbade Nyamenle mɛla ne abo kpalɛ. Ɔdole edwɛne kɛ: “O me Nyamenle, mekulo kɛ meyɛ wɔ ɛhulolɛdeɛ; wɔ mɛla ne wɔ me ahonle nu.” (Edw. 40:8) Devidi zukoale Nyamenle mɛla ne na ɔdwenledwenlenle nwolɛ kpalɛ. Ɔvale ɔ nwo ɔdole nrɛlɛbɛ mɔɔ wɔ Gyihova mɛla ne anu la azo. Yemɔti, tɛ Mosisi Mɛla ne anu edwɛkɛ ne angome a Devidi lile zo a, emomu, adwenle mɔɔ ɛnee wɔ ɔ nzi la noko. Saa yɛlɛsukoa Baebolo ne a, nrɛlɛbɛ wɔ nu kɛ yɛbadwenledwenle ninyɛne mɔɔ yɛkɛzukoa la anwo na yɛava yɛazie yɛ ahonle nu amaa yɛanwu mɔɔ Gyihova kpondɛ kɛ yɛyɛ ye wɔ tɛnlabelɛ bie anu la.

15. Adenle boni azo a Sɔlɔmɔn angile anyezɔlɛ wɔ Nyamenle Mɛla ne anwo a?

15 Devidi ara Sɔlɔmɔn nyianle Gyihova Nyamenle anyunlu ɛlolɛ kpole. Noko akee, nzinlii yeangile Nyamenle Mɛla ne anwo anyenzɔlɛ. Yeanli Gyihova mɛla mɔɔ ɔvale ɔmanle kɛ ɔnle kɛ Yizilayɛ belemgbunli ‘gya mraalɛ dɔɔnwo’ la azo. (Mɛla 17:17) Nɔhalɛ nu, Sɔlɔmɔn gyale mraalɛ dɔɔnwo mɔɔ ɛnee vi maanle gyɛne zo la. Mɔɔ ɔyɛle kpanyinli bɔkɔɔ la, “ye mraalɛ ne mɔ hakyile ye adwenle manle ɔzonlenle maanle zo awozonle.” Ɔnva nwo adwenle mɔɔ Sɔlɔmɔn nyianle la, ‘ɔyɛle ɛtane ɔtiale Gyihova; yeanli Gyihova anzi nɔhalɛ nu, kɛmɔ ɔ ze Devidi yɛle la.’ (1 Arl. 11:1-6) Nea kɛzi nwolɛ hyia kɛ yɛbava mɛla nee ngyinlazo mɔɔ wɔ Nyamenle Edwɛkɛ ne anu la yɛali gyima a! Kɛ neazo la, ɛhye anwo hyia wɔ mekɛ mɔɔ yɛlɛsuzu agyalɛ nwo la.

16. Saa yɛte mɛla ne mɔɔ ka kɛ yɛgya “Keleseɛnenli” ala la abo kpalɛ a, kɛzi ɔbaha bɛdabɛ mɔɔ bɛkulo kɛ bɛgya kenlebie la ɛ?

16 Saa menli mɔɔ ɛnzonle Gyihova la fa bɛ nwo twilehwile wɔ a, asoo ɛfa wɔ nyɛleɛ ɛkile kɛ ɛlɛsukoa Devidi anzɛɛ ɛle kɛ Sɔlɔmɔn la? Bɛha bɛhile nɔhalɛ azonvolɛ mɔɔ bɛkpondɛ kɛ bɛgya la kɛ “ɔwɔ kɛ nrenya ne yɛ Keleseɛnenli.” (1 Kɔl. 7:39) Saa Keleseɛnenli kulo kɛ ɔgya a, ɔwɔ kɛ ɔgya ɔ diema diedinli. Saa yɛte mɔɔ Ngɛlɛlera ɛhye kile la abo kpalɛ a, tɛ awie mɔɔ ɔnle Keleseɛnenli la angome a yɛnrɛgya ye a, na emomu, yɛbakpo menli mɔɔ fa bɛ nwo twilehwile yɛ la noko.

17. Duzu a baboa yɛ amaa yɛahoati nlanwonvoninli ɛnleanlɛ ɛhane ne ɛ?

17 Eza suzu kɛzi neazo mɔɔ Devidi yɛle ye wɔ Nyamenle adehilele mɔɔ ɔkpondɛle anwo kola boa yɛ maa yɛkoati nlanwonvoninli ɛnleanlɛ la anwo. Kenga ngɛlɛlera ɛhye mɔ, suzu ngyinlazo mɔɔ wɔ nu la anwo, na bɔ mɔdenle kɛ ɛbanwu Gyihova adwenle mɔɔ ɔlɛ ye wɔ nwo la. (Bɛgenga Edwɛndolɛ 119:37; Mateyu 5:28, 29; Kɔlɔsaema 3:5.) Saa yɛdwenledwenle ngyinlazo ɛhye mɔ mɔɔ anwo hyia la anwo a, nlanwonvoninli ɛnleanlɛ ɛhane ne ɛnrɛhye yɛ.

NWU NYAMENLE ADWENLE WƆ DEBIE BIALA ANWO

18, 19. (a) Ɔnva nwo kɛ ɛnee Devidi ɛnli munli la, duzu a boale ye manle ɔnyianle Nyamenle anyunlu ɛlolɛ a? (b) Duzu a wɔsika ɛ bo kɛ ɛbayɛ a?

18 Ɔnva nwo neazo kɛnlɛma mɔɔ Devidi yɛle la, ɔyɛle ɛtane mgbole dɔɔnwo. (2 Sam. 11:2-4, 14, 15, 22-27; 1 Edk. 21:1, 7) Noko akee, ɔlale anlubɛnwo ali wɔ ye ɛbɛlabɔlɛ nu wɔ mekɛ mɔɔ ɔvonle la. Ɔyeyele “ye ahonle nu” ɔ nee Nyamenle luale. (1 Arl. 9:4) Duzu ati a yɛkola yɛka ye zɔ a? Ɔluakɛ Devidi bɔle mɔdenle kɛ ɔbayɛ Gyihova ɛhulolɛdeɛ.

19 Yɛnli munli ɛdeɛ, noko yɛbahola yɛanyia Gyihova anyunlu ɛlolɛ. Ɔlua ɛhye ati, ɔwɔ kɛ yɛmaa yɛ nye bolo Nyamenle Edwɛkɛ ne ɛzukoalɛ, yɛdwenledwenle nwolɛ kpalɛ, na yɛfa mɔɔ yɛva yɛzie yɛ ahonle nu la yɛdi gyima kpalɛ. Saa yɛyɛ zɔ a, yɛbayɛ kɛ edwɛndolɛnli ne mɔɔ zɛlɛle Gyihova kɛ: “Kilehile me maa menyɛ mɔɔ ɛkulo la.”