Prejsť na článok

Prejsť na obsah

„Vyučuj ma konať tvoju vôľu“

„Vyučuj ma konať tvoju vôľu“

„Vyučuj ma konať tvoju vôľu, lebo si môj Boh.“ ​(ŽALM 143:10)

1., 2. Prečo je užitočné mať na zreteli Božiu vôľu a čo sa v tomto smere môžeme naučiť od kráľa Dávida?

VYUŽIL si už niekedy pred cestovaním počítačovú mapu, na ktorej si mohol vidieť cesty a krajinu z leteckého pohľadu? Možno ti to pomohlo rozhodnúť sa, kadiaľ by bolo najlepšie ísť. Podobne môžeme postupovať, keď robíme dôležité rozhodnutia. Ak sa pozrieme na veci z nadhľadu, tak ako ich vidí Stvoriteľ, budeme môcť ísť cestou, ktorú schvaľuje. (Iz. 30:21)

Dávid, kráľ starovekého Izraela, je vynikajúcim príkladom človeka, ktorý vo svojom živote mal na zreteli Božiu vôľu. Hoci sa dopustil chýb, dokázal, že jeho srdce je celé s Jehovom. Pozrime sa teraz na niektoré udalosti v jeho živote a zamyslime sa, čo sa môžeme z jeho konania naučiť. (1. Kráľ. 11:4)

DÁVID MAL VEĽKÚ ÚCTU K JEHOVOVMU MENU

3., 4. a) Čo podnietilo Dávida postaviť sa Goliátovi? b) Ako sa Dávid pozeral na Božie meno?

Pouvažujme o situácii, keď sa Dávid postavil mocnému filištínskemu bojovníkovi Goliátovi. Čo podnietilo mladého Dávida prijať výzvu obra, ktorý mal skoro tri metre a bol po zuby ozbrojený? (1. Sam. 17:4) Odvaha? Viera v Boha? Je pravda, že v jeho chrabrom skutku zohrali úlohu obe tieto vlastnosti, ale hlavnou motivačnou silou preňho bola úcta k Jehovovi a jeho veľkému menu. Pobúrene sa opýtal: „Kto je ten neobrezaný Filištínec, že musí podpichovať bojové línie živého Boha?“ ​(1. Sam. 17:26)

Keď Dávid stál proti Goliátovi, vyhlásil: „Prichádzaš ku mne s mečom a s kopijou a s oštepom, ale ja prichádzam k tebe s menom Jehovu vojsk, Boha izraelských bojových línií, ktorého si podpichoval.“ ​(1. Sam. 17:45) Keďže Dávid sa spoliehal na pravého Boha, zrazil tohto filištínskeho obra jediným kameňom hodeným z praku. A nie iba v tejto situácii, ale celý svoj život dôveroval Jehovovi a mal veľkú úctu k jeho menu. Aj ďalších Izraelitov nabádal, aby ‚sa chválili Jehovovým svätým menom‘. (Prečítajte 1. Paralipomenon 16:8–10.)

5. Čo v dnešnej dobe sa dá porovnať s Goliátovými posmeškami?

Si hrdý na to, že Jehova je tvojím Bohom? (Jer. 9:24) Ako reaguješ, keď tvoji susedia, kolegovia, spolužiaci či príbuzní nepekne hovoria o Jehovovi a robia si žarty z jeho svedkov? Ozveš sa, keď niekto haní Jehovovo meno, s dôverou, že Jehova ťa podporí? Je pravda, že niekedy je „čas mlčať“, ale nesmieme sa hanbiť za to, že sme svedkami Jehovu a nasledovníkmi Ježiša. (Kaz. 3:1, 7; Mar. 8:38) Hoci by sme k ľuďom, ktorí nemajú úctu k Jehovovi a jeho posolstvu, mali byť taktní a zdvorilí, nechceme byť ako Izraeliti, ktorí sa „predesili a mali veľký strach“, keď počuli Goliátove posmešky. (1. Sam. 17:11) Konajme rozhodne a snažme sa posvätiť Jehovovo meno. Túžime, aby ľudia spoznali pravdu o Bohu Jehovovi. Preto sa na základe jeho písaného Slova usilujme pomôcť im, aby videli, aké je dôležité priblížiť sa k Bohu. (Jak. 4:8)

6. Čo bolo prvoradé pre Dávida, keď šiel bojovať s Goliátom, a čo by malo byť prvoradé pre nás?

Z príbehu Dávida a Goliáta sa môžeme naučiť ešte niečo dôležité. Keď Dávid prišiel na bojové pole, pýtal sa: „Čo sa stane mužovi, ktorý zrazí tamtoho Filištínca a odvráti pohanu od Izraela?“ Vojaci mu zopakovali, čo už predtým hovorili: „Muža, ktorý ho zrazí, kráľ obohatí veľkým bohatstvom a dá mu vlastnú dcéru.“ ​(1. Sam. 17:25–27) Ale zaujímal sa Dávid v prvom rade o to, akú by mohol dostať odmenu? Nie. Mal šľachetnejšiu pohnútku. Chcel vyvýšiť pravého Boha. (Prečítajte 1. Samuelovu 17:46, 47.) A čo my? Záleží nám v prvom rade na našom vlastnom mene? Usilujeme sa predovšetkým zhromažďovať hmotné veci a získať významné postavenie vo svete? Nepochybne chceme byť ako Dávid, ktorý spieval: „Velebte so mnou Jehovu a spoločne vyvyšujme jeho meno.“ ​(Žalm 34:3) Teda vkladajme svoju dôveru v Jehovu a zaujímajme sa viac o jeho meno ako o svoje. (Mat. 6:9)

7. Ako si môžeme upevňovať vieru, aby sme dokázali vytrvávať v službe, hoci niekedy ľudia nechcú počúvať?

Ak sa mal Dávid odvážne postaviť Goliátovi, musel Jehovovi bezvýhradne dôverovať a mať pevnú vieru. Tú získal okrem iného tak, že pri svojej práci pastiera sa spoliehal na Jehovu. (1. Sam. 17:34–37) Aj my musíme mať pevnú vieru, ak máme vytrvávať v službe, zvlášť keď sa stretávame s ľuďmi, ktorí nechcú počúvať. Takú vieru získavame, keď sa na Boha spoliehame v každodenných situáciách. Môžeme napríklad začať rozhovor o biblickej pravde s ľuďmi, ktorí sedia vedľa nás v hromadnej doprave. A čo keby sme využili príležitosť porozprávať sa s ľuďmi, ktorých stretneme na ulici, keď sme v službe z domu do domu? (Sk. 20:20, 21)

DÁVID ČAKAL NA JEHOVU

Prečo Dávid nepripravil Saula o život, keď mal na to príležitosť?

8., 9. Ako z Dávidovho správania ku kráľovi Saulovi vidieť, že Dávid vždy bral do úvahy Jehovovu vôľu?

8 Ďalším dôkazom toho, že Dávid pevne dôveroval Jehovovi, bolo to, ako sa správal k Saulovi, prvému izraelskému kráľovi. Žiarlivý Saul sa trikrát pokúsil Dávida pribodnúť kopijou k stene, no on sa zakaždým uhol a nijako sa nesnažil odplatiť. Nakoniec pred Saulom utiekol. (1. Sam. 18:7–11; 19:10) Saul potom vybral z celého Izraela 3 000 mužov a vydal sa do pustatiny hľadať Dávida. (1. Sam. 24:2) Raz nič netušiac vošiel do jaskyne, kde sa skrýval Dávid so svojimi mužmi. Dávid mohol túto príležitosť využiť a zbaviť sa kráľa, ktorý mu chcel siahnuť na život. Mohol uvažovať, že aj tak je Jehovovou vôľou, aby Saula vystriedal na izraelskom tróne. (1. Sam. 16:1, 13) A keby bol počúval svojich mužov, kráľ by bol zomrel. Ale Dávid povedal: „Z Jehovovho hľadiska je nemysliteľné, aby som ja urobil tú vec svojmu pánovi, Jehovovmu pomazanému.“ ​(Prečítajte 1. Samuelovu 24:4–7.) Saul bol ešte stále Božím pomazaným kráľom. Jehova ho zatiaľ nezbavil kraľovania a Dávid nechcel vziať veci do vlastných rúk. A tak Saulovi len odrezal kus látky z jeho plášťa bez rukávov, čím dokázal, že nemá v úmysle mu ublížiť. (1. Sam. 24:11)

Dávid prejavil úctu Božiemu pomazanému kráľovi aj vtedy, keď ho videl naposledy. S Abišajom prišiel do Saulovho tábora a našiel Saula spať. Abišaj prišiel k záveru, že Boh odovzdáva Dávidovi nepriateľa do rúk, a ponúkol sa, že ho pribodne kopijou k zemi. Dávid to však nedovolil. (1. Sam. 26:8–11) Keďže sa vždy dal viesť Bohom, nezakolísal v odhodlaní konať v súlade s jeho vôľou a nedal sa ovplyvniť Abišajom.

10. V akej náročnej situácii sa môžeme ocitnúť a čo nám pomôže zostať pevní?

10 Aj my sa môžeme ocitnúť v podobnej náročnej situácii. Napríklad sa môže stať, že priatelia na nás budú vyvíjať nátlak, aby sme dali na ich rady, namiesto toho, aby nás podporili v konaní Jehovovej vôle. Niektorí sa možno zachovajú ako Abišaj a budú nás chcieť presvedčiť, aby sme urobili nejaké rozhodnutie skôr, než sa zamyslíme, aká je v danej záležitosti Božia vôľa. Ak máme zostať pevní, musíme mať jasno v tom, ako sa na danú vec pozerá Jehova, a musíme byť odhodlaní konať v súlade s jeho vôľou.

11. Ako Dávid ukázal, že konanie Božej vôle je preňho to najdôležitejšie, a ako ho môžeme napodobňovať?

11 Dávid sa modlil k Bohu Jehovovi: „Vyučuj ma konať tvoju vôľu.“ ​(Prečítajte Žalm 143:5, 8, 10.) Dávid sa nespoliehal na vlastné názory ani sa nedal ovplyvniť naliehaním druhých, ale veľmi si prial, aby ho vyučoval a viedol Boh. Povedal: „Rozjímal som o celej tvojej činnosti; ochotne som sa zaoberal dielom tvojich rúk.“ Aj my môžeme zistiť, aká je Božia vôľa, keď sa zahĺbime do Písma a rozjímame o tom, čo sa z neho dozvedáme o Jehovovom zaobchádzaní s ľuďmi.

DÁVID CHÁPAL ZÁSADY, NA KTORÝCH STÁL ZÁKON

12., 13. Prečo Dávid vylial vodu, ktorú mu priniesli traja jeho muži?

12 Od Dávida sa môžeme učiť aj niečo ďalšie. Chápal zásady, na ktorých stál Zákon, a túžil podľa nich žiť. Všimnime si, čo sa udialo, keď Dávid vyjadril túžbu „napiť [sa] vody z betlehemskej cisterny“. Traja jeho muži sa prebojovali do Betlehema, ktorý bol vtedy obsadený Filištíncami, a vodu mu priniesli. No „Dávid nepristal na to, aby ju pil, ale ju vylial Jehovovi“. Prečo? Vysvetlil to slovami: „Je pre mňa nemysliteľné vzhľadom na môjho Boha, aby som to urobil! Mám piť krv týchto mužov za nasadenie ich duší? Veď ju priniesli s nasadením svojich duší.“ ​(1. Par. 11:15–19)

Čo sa môžeme naučiť z toho, že Dávid odmietol piť vodu, ktorú mu priniesli jeho muži?

13 Dávid vedel, že podľa Zákona má byť krv vyliata Jehovovi na zem a nemá sa jesť. Chápal aj to, prečo bol tento zákon daný — lebo „duša tela je v krvi“. Ale toto bola voda, nie krv. Prečo ju teda Dávid odmietol piť? Z jeho pohľadu bola táto voda rovnako hodnotná ako krv tých troch mužov. Keďže rozumel, z akej zásady vychádza zákaz jesť krv, bolo preňho nemysliteľné, aby ju pil. Prišiel k záveru, že by ju mal vyliať na zem. (3. Mojž. 17:11; 5. Mojž. 12:23, 24)

14. Čo Dávidovi pomáhalo pozerať sa na veci z Jehovovho pohľadu?

14 Dávid sa usiloval čo najviac venovať Božiemu zákonu. V piesni sa vyjadril: „Je mi potešením konať tvoju vôľu, ó, môj Bože, a tvoj zákon je v mojom vnútri.“ ​(Žalm 40:8) Dávid študoval Boží zákon a hlboko o ňom rozjímal. Bol presvedčený, že Jehovove príkazy sú rozumné. Preto veľmi dbal na to, aby zachovával nielen literu, ale najmä ducha mojžišovského Zákona. Aj my urobíme múdro, keď pri štúdiu Biblie rozjímame o tom, čo sme si prečítali, a naučíme sa uvažovať v duchu zásad. Potom budeme môcť robiť rozhodnutia, ktoré budú prinášať Jehovovi radosť.

15. V akej oblasti Šalamún prejavil nedostatok úcty k Božiemu Zákonu?

15 Dávidov syn Šalamún sa tešil výnimočnej priazni Boha Jehovu. Časom však prestal mať úctu k Božiemu Zákonu. Neposlúchol Jehovov príkaz, že izraelský kráľ „si nemá zväčšovať počet manželiek“, a oženil sa s mnohými cudzinkami. (5. Mojž. 17:17) Keď zostarol, „jeho manželky naklonili jeho srdce, aby nasledovalo iných bohov“. Nech si Šalamún svoje rozhodnutie zdôvodňoval akokoľvek, faktom zostáva, že „začal robiť to, čo bolo zlé v Jehovových očiach, a nenasledoval Jehovu plne ako jeho otec Dávid“. (1. Kráľ. 11:1–6) Aké je dôležité, aby sme sa držali zákonov a zásad z Božieho Slova! Na to treba zvlášť pamätať napríklad vtedy, keď uvažujeme o manželstve.

16. Ako tí, ktorí chcú uzavrieť manželstvo, dajú najavo, že chápu ducha požiadavky vstupovať do manželstva „iba v Pánovi“?

16 Ako sa zachováme, keď sa s nami pokúša zblížiť neveriaci? Prejaví sa v našej reakcii Dávidov postoj alebo Šalamúnov? Pre pravých ctiteľov platí, že do manželstva majú vstupovať „iba v Pánovi“. (1. Kor. 7:39) Inými slovami, kresťan, ktorý sa rozhodne vstúpiť do manželstva, si má vziať pokrsteného Jehovovho ctiteľa. A ak chápeme ducha tejto biblickej požiadavky, nielenže si nevezmeme neveriaceho, ale ani nám nebude lichotiť jeho záujem.

17. Čo nám pomôže nechytiť sa do osídla pornografie?

17 Ako sme si ukázali, Dávid sa usiloval vidieť veci z Jehovovho pohľadu. Pouvažuj teraz, ako ti jeho príklad môže pomôcť odolať pokušeniu pozerať pornografiu. Prečítaj si uvedené biblické texty, pouvažuj o zásadách, ktoré obsahujú, a snaž sa zistiť, aká je v tejto záležitosti Božia vôľa. (Prečítajte Žalm 119:37; Matúša 5:28, 29; Kolosanom 3:5.) Rozjímanie o Jehovových vznešených normách ti pomôže nechytiť sa do osídla pornografie.

STÁLE SA SNAŽ VIDIEŤ VECI Z JEHOVOVHO HĽADISKA

18., 19. a) Vďaka čomu si Dávid napriek svojej nedokonalosti zachoval Božiu priazeň? b) Čo si odhodlaný robiť?

18 Hoci Dávid je pre nás v mnohých ohľadoch príkladom, dopustil sa aj niekoľkých vážnych hriechov. (2. Sam. 11:2–4, 14, 15, 22–27; 1. Par. 21:1, 7) Ale vždy, keď zhrešil, úprimne sa kajal. Slúžil Bohu „s rýdzosťou srdca“. (1. Kráľ. 9:4) Prečo to môžeme povedať? Lebo sa usiloval konať v súlade s Jehovovou vôľou.

19 Aj my si môžeme zachovať Jehovovu priazeň napriek tomu, že sme nedokonalí. Aby sa nám to podarilo, usilovne študujme Božie Slovo, hlboko rozjímajme o tom, čo sme si prečítali, a pohotovo konajme v duchu zásad, ktoré obsahuje. Tak ukážeme, že túžime po tom, po čom túžil žalmista, keď Jehovu prosil: „Vyučuj ma konať tvoju vôľu.“