Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Feemɔ Onii akɛ Mɔ Bibioo

Feemɔ Onii akɛ Mɔ Bibioo

Feemɔ Onii akɛ Mɔ Bibioo

“Mɔ ni ji bibioo yɛ nyɛ fɛɛ nyɛteŋ lɛ, lɛ nɔŋŋ ji agbo.”—LUKA 9:48.

ANI OBAANYƐ OHA HETOO?

Mɛni baaye abua wɔ ni wɔfee wɔnii akɛ mɛi bibii?

Mɛɛ gbɛi anɔ mɔ ni ji bibioo lɛ ji “agbo”?

Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔba wɔhe shi yɛ gbalashihilɛ mli, asafo lɛ mli, kɛ wɔkɛ mɛi krokomɛi asharamɔ mli lɛ?

1, 2. Mɛɛ hewalɛ Yesu wo ebɔfoi lɛ, ni mɛni hewɔ efee nakai?

YƐ AFI 32 Ŋ.B. beni Yesu kɛ ebɔfoi lɛ yɔɔ Galilea kpokpaa lɛ nɔ lɛ, naataamɔ ko te shi. Ebɔfoi lɛ ateŋ mɛi komɛi taa naa yɛ mɔ ni ji agbo fe fɛɛ yɛ amɛteŋ lɛ he. Sanekpakpa ŋmalɔ Luka bɔ amaniɛ akɛ: “Ŋwanejee ko bate shi yɛ amɛteŋ akɛ namɔ baafee agbo fe fɛɛ yɛ amɛteŋ. Shi beni Yesu na amɛtsuiiaŋ ŋwanejee lɛ, eŋɔ gbekɛ fioo ko ni ekɛ lɛ badamɔ emasɛi; ni ekɛɛ amɛ akɛ: Mɔ fɛɛ mɔ ni aaaŋɔ gbekɛ fioo nɛɛ yɛ migbɛ́i anɔ lɛ, eŋɔɔ mi; ni mɔ ni aaaŋɔ mi lɛ, eŋɔɔ mɔ ni tsu mi lɛ; ejaakɛ mɔ ni ji bibioo yɛ nyɛ fɛɛ nyɛteŋ lɛ, lɛ nɔŋŋ ji agbo.” (Luka 9:46-48) Yesu to etsui shi ni eye ebua ebɔfoi lɛ koni amɛna nɔ hewɔ ni esa akɛ amɛba amɛhe shi lɛ.

2 Ani klɛŋklɛŋ afii 100 lɛ mli Yudafoi lɛ baa amɛhe shi taakɛ Yesu wo ebɔfoi lɛ hewalɛ ni amɛfee lɛ? Dabi. Yɛ anɔkwale mli lɛ, amɛbaaa amɛhe shi kwraa. Wolo ko (Theological Dictionary of the New Testament) wie akɛ: “Yɛ amɛnifeemɔi fɛɛ mli lɛ, amɛsumɔɔ akɛ amɛna mɔ ni ji agbo fe fɛɛ, ni bɔ ni akɛ woo ni sa mɔ fɛɛ mɔ lɛ aaaha lɛ lɛ ji nɔ ko ni amɛgbaa amɛhe naa waa yɛ he.” Yesu miitao ni esoro ekaselɔi lɛ kwraa yɛ maŋbii lɛ ahe.

3. (a) Mɛni wiemɔ akɛ mɔ afee enii akɛ mɔ bibioo lɛ tsɔɔ, ni mɛni hewɔ bei komɛi lɛ ebaawa akɛ wɔɔfee nakai lɛ? (b) Mɛɛ sanebimɔi ni kɔɔ heshibaa he wɔbaasusu he yɛ nikasemɔ nɛɛ mli?

3 Hela wiemɔ ni atsɔɔ shishi akɛ “mɔ bibioo” lɛ shishi ji mɔ ko ni efeee nii kɛtekeee hegbɛ ni eyɔɔ, heshibalɔ, humi, mɔ ko ni enaaa ehe tuutu, loo mɔ ko ni abuuu lɛ tsɔ. Yesu tsɔɔ ebɔfoi lɛ akɛ esa akɛ amɛba amɛhe shi tamɔ gbekɛbii, ni amɛkafee nii kɛteke hegbɛ ni amɛyɔɔ. Esa akɛ anɔkwa Kristofoi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ hu afee taakɛ Yesu tsɔɔ ebɔfoi lɛ. Ekolɛ ebaawa akɛ wɔɔba wɔhe shi tamɔ gbekɛbii—titri lɛ, yɛ shihilɛi komɛi amli. Bei komɛi lɛ, emuu ni wɔyeee lɛ haa wɔwóɔ wɔhe nɔ, ni wɔnuɔ he akɛ wɔhi fe mɛi krokomɛi. Satan je lɛ hu baanyɛ aha wɔfó wɔ pɛ wɔnɔ mli, wɔhiɛ afee laŋlaŋ, ni wɔsumɔ akɛ wɔye mɛi anɔ. Mɛni baanyɛ aye abua wɔ koni wɔba wɔhe shi? Mɛni Yesu tsɔɔ beni ekɛɛ akɛ, mɔ ni ji bibioo yɛ wɔ fɛɛ wɔteŋ lɛ, “lɛ nɔŋŋ ji agbo” lɛ? Yɛ mɛɛ shihilɛi amli esa akɛ wɔbɔ mɔdɛŋ wɔba wɔhe shi?

“OO, BƆ NI NYƆŊMƆ NIFÁLƐ KƐ ŊAA KƐ NILEE MLI KWƆ HA NƐ!”

4, 5. Mɛni baanyɛ aye abua wɔ ni wɔba wɔhe shi? Okɛ enɛ he nɔkwɛmɔnɔ aha.

4 Gbɛ kome ni wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔná heshibaa ji, ni wɔha ehi wɔjwɛŋmɔŋ akɛ Yehowa nɔ kwɔ kwraa fe wɔ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, “ejwɛŋmɔ lɛ anyɛɛɛ mli atao.” (Yes. 40:28) Bɔfo Paulo wie Yehowa agbojee lɛ he akɛ: “Oo, bɔ ni Nyɔŋmɔ nifálɛ kɛ ŋaa kɛ nilee mli kwɔ ha nɛ! Ekojomɔi lɛ anyɛɛɛ shishi ana, ni egbɛi lɛ hu anyɛɛɛ sɛɛ mo aja!” (Rom. 11:33) Eyɛ mli akɛ kɛjɛ beni Paulo wie nakai nɛɛ aaafee afii 2,000 eho, ni adesai ekase nibii babaoo moŋ, shi nakai sane lɛ kã he eji anɔkwale. Ekɔɔɔ he eko nii abɔ ni wɔle lɛ, esa akɛ ehi wɔjwɛŋmɔŋ akɛ nibii babaoo yɛ lolo ni wɔbaakase yɛ Yehowa, enitsumɔi, kɛ egbɛi lɛ ahe.

5 Yɔsemɔ ni nuu ko ni atsɛɔ lɛ Leo * lɛ yɔse akɛ enyɛŋ ekase Nyɔŋmɔ adebɔɔ nibii lɛ fɛɛ ahe nii lɛ ha ena ehe akɛ eji mɔ bibioo. Beni Leo ji oblanyo lɛ, enyaa adebɔɔ nibii ahe nikasemɔ he waa. Akɛni eesumɔ ni ele je lɛ he nii babaoo hewɔ lɛ, ekpɛ eyiŋ akɛ ebaakase no yɛ skul, ni enɛ ha ewie nɔ ko ni he hiaa waa. Ekɛɛ akɛ: “Nibii ni mikase lɛ ha mibana akɛ adebɔɔ nibii ahe nilee pɛ nyɛŋ aye abua mɔ ko ni ele je lɛ he nɔ fɛɛ nɔ kɛmɔ shi. No hewɔ lɛ, mikpa adebɔɔ nibii ahe nikasemɔ lɛ ni miyakase mla saji ahe nii.” Leo batsɔ lɔyafonyo, ni no sɛɛ lɛ ebatsɔ kojolɔ. Sɛɛ mli lɛ, Yehowa Odasefoi kɛ lɛ kɛ eŋa fɛɛ kase Biblia lɛ, amɛmɔ anɔkwale lɛ mli, ni abaptisi amɛ. Yɛ nibii ni Leo kase lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, mɛni ye ebua lɛ ni eba ehe shi? Ekɛɛ akɛ: “Yɔsemɔ ni miyɔse akɛ ekɔɔɔ he eko nibii abɔ ni wɔbaakase yɛ Yehowa kɛ jeŋ muu lɛ fɛɛ he lɛ, babaoo yɛ lolo ni wɔbaakase lɛ ji nɔ ni ye ebua mi.”

6, 7. (a) Mɛɛ heshibaa he nɔkwɛmɔnɔ ni sa jogbaŋŋ Yehowa feɔ ehaa wɔ? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ Nyɔŋmɔ heshibaa lɛ baanyɛ afee mɔ ko “agbo”?

6 Nɔ kroko hu ni yeɔ ebuaa wɔ koni wɔba wɔhe shi ji akɛ, Yehowa po baa ehe shi. Susumɔ wiemɔ nɛɛ he okwɛ: “Nyɔŋmɔ hefatalɔi nitsulɔi ji wɔ.” (1 Kor. 3:9) Ani ebɛ naakpɛɛ? Hegbɛ ni Yehowa, ni ji Nyɔŋmɔ ni nɔ kwɔ fe fɛɛ lɛ kɛha wɔ akɛ wɔtsɔ e-Wiemɔ, ni ji Biblia lɛ nɔ wɔshiɛ lɛ tsɔɔ akɛ ewoɔ wɔ. Eyɛ mli akɛ Yehowa ji mɔ ni haa anɔkwale wui ni wɔduɔ, ní wɔshwieɔ nɔ nu lɛ shwereɔ moŋ, shi ewoɔ wɔ kɛtsɔ hegbɛ ni eha wɔná akɛ ehefatalɔi nitsulɔi lɛ nɔ. (1 Kor. 3:6, 7) Ani enɛ jeee heshibaa he nɔkwɛmɔnɔ ni sa jogbaŋŋ ní Nyɔŋmɔ feɔ ehaa wɔ? Esa akɛ Yehowa heshibaa he nɔkwɛmɔnɔ nɛɛ atsirɛ wɔ ni wɔfee wɔnii akɛ mɛi bibii.

7 Bɔ ni Nyɔŋmɔ baa ehe shi ehaa lɛ ná lalatsɛ David nɔ hewalɛ waa. Elá eha Yehowa akɛ: “Okɛ oyiwalaheremɔ tsɛŋ lɛ eha mi, ni omlihilɛ [loo oheshibaa] lɛ ehã mitsɔ agbo.” (2 Sam. 22:36) David tsɔɔ akɛ Yehowa heshibaa lɛ—bɔ ni Nyɔŋmɔ maa eyi shi, loo ebaa ehe shi ni eyeɔ ebuaa lɛ lɛ—ji nɔ ni ha enyɛ etsu nibii wuji ni etsu yɛ Israel lɛ fɛɛ. (Lala 113:5-7) Ani nakai wɔ hu wɔnaa wɔhe? Mɛɛ sui, nyɛmɔi, loo hegbɛi komɛi wɔyɔɔ ni ‘jeee ha Yehowa ha wɔ’? (1 Kor. 4:7) Mɔ ni feɔ ehe mɔ bibioo lɛ ji mɔ “agbo,” ejaakɛ ebafeɔ Yehowa tsulɔ ko ni he yɔɔ sɛɛnamɔ waa. (Luka 9:48) Ha wɔkwɛ nɔ hewɔ.

‘MƆ NI JI BIBIOO YƐ NYƐTEŊ LƐ, LƐ NƆŊŊ JI AGBO’

8. Mɛni hewɔ esa akɛ mɛi ni yɔɔ Yehowa asafo lɛ mli lɛ aba amɛhe shi lɛ?

8 Ja wɔbaa wɔhe shi dani wɔbaanyɛ wɔná miishɛɛ yɛ Nyɔŋmɔ teokrase gbɛjianɔtoo lɛ mli, ní wɔfĩ gbɛjianɔi fɛɛ ni atoɔ yɛ asafo lɛ mli lɛ sɛɛ. Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, susumɔ oblayoo fioo ko ni atsɛɔ lɛ Petra ni atsɔse lɛ yɛ Odasefoi aweku ko mli lɛ he okwɛ. Akɛni eesumɔ ni eye etsui naa sane hewɔ lɛ, eshi asafo lɛ. Afii komɛi asɛɛ lɛ, ekɛ asafo lɛ bɔi bɔɔ ekoŋŋ. Amrɔ nɛɛ eyɛ miishɛɛ akɛ eyɛ Yehowa asafo lɛ mli, ni eesumɔ ni efĩ gbɛjianɔi fɛɛ ni atoɔ yɛ asafo lɛ mli lɛ sɛɛ. Mɛni ha efee tsakemɔi nɛɛ? Ewie akɛ: “Kɛ́ maná miishɛɛ yɛ Yehowa asafo lɛ mli lɛ, sui titrii ni he hiaa mi waa ji, ni maba mihe shi, ní mikafee nii kɛteke hegbɛ ni miyɔɔ lɛ.”

9. Te mɔ ko ni baa ehe shi lɛ feɔ enii yɛ mumɔŋ niyenii ni wɔnine shɛɔ nɔ lɛ he ehaa tɛŋŋ, ni mɛni hewɔ nakai mɔ lɛ he baa sɛɛnamɔ waa lɛ?

9 Mɔ ni baa ehe shi lɛ nyaa nibii fɛɛ ni Yehowa kɛduroɔ wɔ, ni mumɔŋ niyenii hu fata he lɛ ahe. Mɔ ko ni tamɔ nɛkɛ lɛ kɛ hiɛdɔɔ kaseɔ Biblia lɛ, ni ebɔɔ mɔdɛŋ ekaneɔ Buu-Mɔɔ Awake! lɛ. Taakɛ Yehowa tsuji anɔkwafoi lɛ ateŋ mɛi babaoo feɔ lɛ, ebɔɔ mɔdɛŋ akɛ ebaakane woji hei ni enine shɛɔ nɔ lɛ fɛɛ, dani ekɛwo ewojiatoohe. Kɛ́ wɔkaneɔ ni wɔkaseɔ asafo lɛ woji lɛ, no tsɔɔ akɛ wɔbaa wɔhe shi ni wɔnyaa nɔ ni Yehowa kɛhaa wɔ lɛ he, ni ebaaha wɔya hiɛ yɛ mumɔŋ, ni Yehowa baanyɛ ekɛ wɔ atsu nii babaoo.—Heb. 5:13, 14.

10. Mɛni baaha ana akɛ wɔfeɔ wɔnii akɛ mɛi bibii yɛ asafo lɛ mli?

10 Mɔ ni feɔ enii akɛ mɔ bibioo lɛ ji “agbo” yɛ gbɛ kroko nɔ. Ayɛ hii ni sa ni atsɔ Yehowa mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ ahala amɛ yɛ asafo fɛɛ asafo mli, ni miisɔmɔ akɛ asafoŋ onukpai. Amɛ ji mɛi ni toɔ asafoŋ kpeei, shiɛmɔ nitsumɔ lɛ, kɛ saramɔ nitsumɔ lɛ he gbɛjianɔ. Kɛ́ wɔjɛ wɔsuɔmɔ mli wɔfĩ gbɛjianɔtoi nɛɛ asɛɛ lɛ, no tsɔɔ akɛ wɔmiifee wɔnii akɛ mɛi bibii, ni wɔbaaha miishɛɛ, toiŋjɔlɛ, kɛ ekomefeemɔ ahi asafo lɛ mli. (Nyɛkanea Hebribii 13:7, 17.) Kɛ́ oji asafoŋ onukpa loo asafoŋ sɔɔlɔ lɛ, ani obaa ohe shi kɛtsɔɔ akɛ onyaa sɔɔmɔ hegbɛ ni Yehowa kɛwo odɛŋ lɛ he?

11, 12. Mɛɛ su baaha wɔhe aba sɛɛnamɔ waa kɛha Yehowa asafo lɛ, ni mɛni hewɔ enɛ he hiaa lɛ?

11 Mɔ ni feɔ enii akɛ mɔ bibioo lɛ bafeɔ “agbo,” loo Yehowa asafo lɛ náa ehe sɛɛ waa, ejaakɛ eheshibaa lɛ haa efeɔ Nyɔŋmɔ tsulɔ ni he yɔɔ sɛɛnamɔ. Yesu wo ekaselɔi lɛ hewalɛ ni amɛfee amɛnii akɛ mɛi bibii, ejaakɛ no mli lɛ amɛteŋ mɛi komɛi miifee amɛnii tamɔ Yudafoi ni yɔɔ nakai beaŋ lɛ. Luka 9:46 lɛ kɛɛ akɛ: “Ŋwanejee ko bate shi yɛ amɛteŋ akɛ namɔ baafee agbo fe fɛɛ yɛ amɛteŋ.” Ani bei komɛi lɛ wɔ hu wɔsusuɔ akɛ wɔhi fe wɔnyɛmimɛi lɛ yɛ gbɛ ko nɔ, loo akɛ wɔnɔ kwɔlɔ fe mɛi krokomɛi? Mɛi babaoo ni yɔɔ je lɛŋ lɛ wóɔ amɛhe nɔ ni amɛfóɔ amɛ pɛ amɛnɔ mli. Nyɛhaa wɔbaa wɔhe shi, ni wɔha esoro wɔ kwraa yɛ mɛi ni wóɔ amɛhe nɔ nɛɛ ahe. Kɛ́ wɔfee nakai, ni wɔkɛ Yehowa suɔmɔnaa nii ye klɛŋklɛŋ gbɛhe lɛ, ebaaha wɔnyɛmimɛi lɛ atsui anyɔ amɛmli kɛ́ amɛyɛ wɔmasɛi.

12 Kɛ́ wɔnu Yesu wiemɔ akɛ wɔfee wɔnii akɛ mɛi bibii lɛ shishi jogbaŋŋ lɛ, ebaaha wɔba wɔhe shi yɛ shihilɛi fɛɛ mli. Nyɛhaa wɔsusua shihilɛi etɛ komɛi ahe.

BƆƆ MƆDƐŊ NI OFEE ONII AKƐ MƆ BIBIOO

13, 14. Mɛɛ gbɛ nɔ wu kɛ ŋa aaatsɔ afee amɛnii akɛ mɛi bibii, ni te enɛ baasa amɛgbalashihilɛ lɛ he eha tɛŋŋ?

13 Yɛ gbalashihilɛ mli. Ŋmɛnɛ lɛ, mɛi babaoo susuɔ amɛ pɛ amɛhilɛkɛhamɔ he aahu akɛ amɛsusuuu mɛi krokomɛi anɔ he. Shi mɔ ni feɔ enii akɛ mɔ bibioo lɛ jieɔ su ni Paulo woɔ wɔ hewalɛ akɛ wɔná lɛ kpo. Ewie yɛ wolo ni eŋma Romabii lɛ mli akɛ: “Nyɛhaa wɔtiua hejɔlɛ nibii kɛ nibii ni wɔkɛaaha wɔnanemɛi anane amɔ shi moŋ.” (Rom. 14:19) Mɔ ni feɔ enii akɛ mɔ bibioo lɛ bɔɔ mɔdɛŋ akɛ ebaaha toiŋjɔlɛ ahi ekɛ mɛi fɛɛ teŋ, titri lɛ ekɛ ewu loo eŋa ni esumɔɔ waa lɛ teŋ.

14 Susumɔ hiɛtserɛjiemɔ he okwɛ. Ekolɛ esoro hiɛtserɛjiemɔ ni wu lɛ sumɔɔ yɛ eŋa lɛ nɔ he. Ekolɛ wu lɛ sumɔɔ ni kɛ́ ená deka lɛ ekome too ehi shĩa ni ekane wolo, shi ŋa lɛ sumɔɔ ni aje kpo ni ayaye nii yɛ he ko loo ayasara nanemɛi. Kɛ́ wu lɛ baa ehe shi, ni esusuuu nibii ni lɛ pɛ enyaa he lɛ ahe, shi moŋ esusuɔ nibii ni eŋa lɛ sumɔɔ kɛ nibii ni esumɔɔɔ lɛ ahe lɛ, ani efeŋ mlɛo kɛhaŋ eŋa lɛ akɛ eeejie bulɛ kpo etsɔɔ lɛ? Ni kɛ ŋa lɛ hu ebɔɔɔ mɔdɛŋ akɛ be fɛɛ be lɛ ebaafee nibii ni lɛ pɛ esumɔɔ, shi moŋ esusuɔ nibii ni ewu lɛ hu sumɔɔ lɛ ahe lɛ, ewu lɛ baasumɔ lɛ waa, ni ekɛ woo kpele baaha lɛ! Kɛ́ wu lɛ kɛ ŋa lɛ fɛɛ baa amɛhe shi lɛ, ewajeɔ wekukpaa ni yɔɔ amɛteŋ lɛ.—Nyɛkanea Filipibii 2:1-4.

15, 16. Mɛɛ su David wo he hewalɛ yɛ Lala 131 lɛ, ni te wɔɔfee tɛŋŋ wɔjie nakai su lɛ kpo yɛ asafo lɛ mli?

15 Yɛ asafo lɛ mli. Mɛi babaoo ni yɔɔ je lɛŋ lɛ sumɔɔ akɛ amɛnine ashɛ nibii ni amɛtaoɔ lɛ anɔ oya nɔŋŋ. Amɛnyɛɛɛ amɛto amɛtsui shi yɛ nɔ ko nɔ ko mli. Kɛ́ wɔfee wɔnii akɛ mɛi bibii lɛ, ebaaye ebua wɔ ni wɔmɛ Yehowa, ni tsɔɔ akɛ wɔkɛ wɔhiɛ baafɔ̃ enɔ. (Nyɛkanea Lala 131:1-3.) Kɛ́ wɔbaa wɔhe shi ni wɔmɛɔ Yehowa lɛ, ebaaha wɔná jɔɔmɔi, wɔbaahi shi shweshweeshwe, wɔtsui baanyɔ wɔmli, ni wɔbaaná miishɛɛ. Ebɛ naakpɛɛ mɔ akɛ David wo enanemɛi Israelbii lɛ hewalɛ ni amɛŋɔ amɛhiɛ amɛfɔ̃ Nyɔŋmɔ nɔ, ni amɛmɛ lɛ!

16 Kɛ́ bo hu oba ohe shi ni omɛ Yehowa lɛ, obaaná miishɛɛ ni tamɔ nakai nɔŋŋ. (Lala 42:6) Ekolɛ akɛni ootao oye obua asafo lɛ babaoo hewɔ lɛ, oosumɔ ni osɔmɔ akɛ asafoŋ onukpa. (1 Tim. 3:1-7) Yɛ anɔkwale mli lɛ, esa akɛ ofee bɔ fɛɛ bɔ ni ooonyɛ koni oha mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ aye abua bo ni oná sui ni ataoɔ yɛ asafoŋ onukpai lɛ adɛŋ lɛ. Shi kɛ́ onuɔ he akɛ omɛ aahu shi awoko bo onukpa hu? Mɔ ni feɔ enii akɛ mɔ bibioo, ni toɔ etsui shi kɛmɛɔ sɔɔmɔ hegbɛ lɛ baaya nɔ ekɛ miishɛɛ asɔmɔ Yehowa, ni ekɛ miishɛɛ baatsu nɔ fɛɛ nɔ ni akɛbaawo edɛŋ lɛ he nii.

17, 18. (a) Kɛ́ wɔkpaa wɔtɔmɔi ahe fai loo wɔkɛ mɛi atɔmɔi keɔ amɛ lɛ, mɛni baajɛ mli kɛba? (b) Mɛɛ ŋaa Abɛi 6:1-3 lɛ woɔ wɔ?

17 Yɛ wɔkɛ mɛi krokomɛi asharamɔ mli. Ewa kɛha mɛi babaoo akɛ amɛaakpa fai. Shi Nyɔŋmɔ tsuji kpɛlɛɔ amɛtɔmɔ nɔ, ni amɛkpaa he fai kɛtsɔɔ akɛ amɛbaa amɛhe shi. Ni kɛ́ mɛi krokomɛi tɔ̃ amɛnɔ lɛ, amɛkɛkeɔ amɛ. Kɛ́ wɔwóɔ wɔhe nɔ lɛ, ekɛ mligbalamɔ kɛ béi baaba, shi kɛ́ wɔkɛ mɛi atɔmɔi keɔ amɛ lɛ, ebaaha toiŋjɔlɛ ahi asafo lɛ mli.

18 Kɛ́ wɔnyɛɛɛ wɔye kpaŋmɔ ko ni wɔkɛ mɔ ko fee lɛ nɔ, yɛ yiŋtoo kpakpa ko hewɔ lɛ, ehe baahia ni wɔkpa fai kɛtsɔɔ akɛ wɔbaa wɔhe shi. Yɛ shihilɛ ni tamɔ nɛkɛ mli lɛ, esa akɛ wɔkpɛlɛ wɔtɔmɔ nɔ, ni wɔkpa fai, eyɛ mli akɛ ekolɛ anyɛŋ ashwa wɔ kwraa yɛ nɔ ni ba lɛ he moŋ.—Nyɛkanea Abɛi 6:1-3, NW. *

19. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ mii ashɛ ehe yɛ Biblia mli ŋaawoo akɛ wɔfee wɔnii akɛ mɛi bibii lɛ he lɛ?

19 Eŋɔɔ wɔnaa waa akɛ ajɛ Ŋmalɛ lɛ mli awo wɔ hewalɛ ni wɔfee wɔnii akɛ mɛi bibii! Eyɛ mli akɛ bei komɛi lɛ wɔnaŋ lɛ mlɛo akɛ wɔɔba wɔhe shi moŋ, shi kɛ́ wɔkai bɔ ni wɔ-Bɔlɔ lɛ baa ehe shi yɛ enɔ ni kwɔ fe wɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, ebaaye ebua wɔ ni wɔjie su nɛɛ kpo. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, wɔbaatsɔmɔ Yehowa tsuji ni he yɔɔ sɛɛnamɔ waa. Eba akɛ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ baafee enii akɛ mɔ bibioo.

[Shishigbɛ niŋmai]

^ kk. 5 Atsake gbɛ́i lɛ.

^ kk. 18 Abɛi 6:1-3, NW: “Mibi, kɛ́ owo onaanyo ko shi yɛ sane ko mli, ni ota dɛ̃ yɛ mɔ kroko hewɔ, ni atsɔ̃ odaaŋ wiemɔ nɔ adũo, ni atsɔ̃ odaaŋ wiemɔ nɔ amɔo lɛ: mibi, feemɔ enɛ, ni okɛjie ohe, ejaakɛ onaanyo lɛ nine egbeo; yaa oya mramra ni oyakpa onaanyo lɛ fai.”

[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 16]

Hegbɛ ni Yehowa kɛha wɔ akɛ wɔshiɛ lɛ tsɔɔ akɛ ewoɔ wɔ

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 19]

Mɛɛ shihilɛi amli obaanyɛ ofee onii akɛ mɔ bibioo?