Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Hai Rri Omara Nnọ Whọ Mae Kawo

Hai Rri Omara Nnọ Whọ Mae Kawo

Hai Rri Omara Nnọ Whọ Mae Kawo

“Ọnọ ọ mae kawo kpobi udevie rai ọye họ ọnọ ọ mae ro.”—LUK 9:48.

KỌ WHỌ SAE KIYO ENỌ NANA?

Eme ọ rẹ sai fi obọ họ k’omai rri omamai wọhọ enọ e mae kawo?

Ẹvẹ ohwo nọ o rri omariẹ kawo ọ rọ rrọ ọnọ ọ mae ‘rro’?

Ẹvẹ ma sai ro dhesẹ omaurokpotọ evaọ orọo, evaọ ukoko na, gbe evaọ oghẹrẹ nọ ma re yerikugbe amọfa?

1, 2. Didi ohrẹ Jesu ọ kẹ ikọ riẹ, kọ fikieme?

ẸDẸJỌ evaọ ukpe 32 C.E. nọ Jesu ọ jọ obọ Galili, ẹbẹbẹ jọ ọ tẹ roma via. Ikọ riẹ jọ a jẹ vro avro kpahe ohwo nọ ọ mae rro evaọ usu rai. Luk o kere nọ: “Avro ọ tẹ rọ udevie rai ọnọ ọ rẹ te jọ ọnọ ọ mae ro. Rekọ nọ Jesu ọ riẹ iroro eva rai, ọ tẹ rehọ ọmọfofa dikihẹ akotọ riẹ, ọ tẹ ta kẹ ae nọ, ‘Kohwo kohwo nọ ọ rẹ te rehọ odẹ mẹ rehọ ọmaha ọnana ọ rehọ omẹ, kohwo kohwo nọ ọ rẹ te rehọ omẹ ọ rehọ ọnọ o vi omẹ; keme ọnọ ọ mae kawo kpobi udevie rai ọye họ ọnọ ọ mae ro.’” (Luk 9:46-48) Jesu ọ rọ odiri wuhrẹ ilele riẹ inọ u fo re a wo omaurokpotọ.

2 Kọ ahwo Ju erọ ikpe-udhusoi ọsosuọ a wo uruemu omaurokpotọ nọ Jesu ọ ta nọ ilele riẹ a dhesẹ na? Manikọ a jẹ hai ru oma oruoro? Obe na Theological Dictionary of the New Testament o ta kpahe oghẹrẹ uruemu nọ ahwo oke oyena a wo inọ: “Evaọ omoware kpobi, ahwo a jẹ hae vro avro kpahe ohwo nọ ọ mae rro, yọ o jọ oware nọ a se gboja inọ ohwo kpobi o re wo adhẹẹ nọ o te rie.” Jesu ọ kẹ ikọ riẹ ohrẹ inọ a re wo ohẹriẹ no amọfa.

3. (a) Re ohwo o rri omariẹ wọhọ ọnọ ọ mae kawo eme u dhesẹ, kọ fikieme o sae rọ jọ bẹbẹ re ma ru ere? (b) Enọ vẹ ma be te k’iyo rai evaọ uzoẹme nana?

3 Ẹme Griki nọ a fa “ọnọ ọ mae kawo” na u dhesẹ ohwo nọ ọ rrọ kpatiẹ, ọnọ ọ rẹ kpare igabọ họ, nọ o wo omaurokpotọ, ababọ omorro. Jesu ọ rehọ ọmọboba kẹ oriruo, onọ u ru rie vẹ kẹ ikọ na inọ u fo nọ a re dhesẹ omaurokpotọ. Ohrẹ yena u wuzou kẹ Ileleikristi ikpe-udhusoi ọsosuọ yọ ere o rrọ kẹ omai nẹnẹ re. Ẹsejọ o rẹ sae jọ bẹbẹ kẹ omai re ma rri omamai wọhọ ọnọ ọ mae kawo. Fikinọ ma gba ha, ma rẹ gwọlọ omorro yọ onana u re ru omai roro nọ ma woma vi amọfa. Fikinọ ahwo buobu nọ a wariẹ omai họ a wo uruemu oma-uhrowo jẹ be wọ oma kpehru, onana o rẹ sai ru omai gwọlọ rọ aro kele ai. Eme ọ rẹ sai fi obọ họ k’omai rri omamai wọhọ ọnọ ọ mae kawo? Oghẹrẹ vẹ ‘ọnọ ọ mae kawo evaọ udevie mai ọ rọ rrọ ọnọ ọ mae rro’? Abọ vẹ evaọ uzuazọ ma rẹ jọ daoma dhesẹ uruemu omaurokpotọ?

“O! WHA RI EDIDI EFE, GBE AREGHẸ, GBE ẸRIẸ ỌGHẸNẸ!”

4, 5. Eme ọ rẹ sai fi obọ họ k’omai wo omaurokpotọ? Kẹ oriruo.

4 Oware jọ nọ u re fi obọ họ k’omai wo omaurokpotọ họ, nọ ma te bi roro kpahe epanọ Jihova ọ rro te yọ ma te oware ovo ho. Evaọ uzẹme, “ohwo ọvo ọ riẹ eriariẹ riẹ hẹ.” (Aiz. 40:28) Pọl ukọ na ọ ta kpahe oruaro Jihova inọ: “O! Wha ri edidi efe, gbe areghẹ, gbe ẹriẹ Ọghẹnẹ! Epanọ iziẹibro riẹ idhere te, gbe epanọ a sae riẹ idhere riẹ hẹ!” (Rom 11:33) Dede nọ ahwo-akpọ a nyaharo ziezi no evaọ abọ eriariẹ anwọ ikpe idu ivẹ (2,000) nọ Pọl o ro kere ẹme yena, ẹme na ọ gbẹ rrọ uzẹme. Epanọ ma wo eriariẹ te kẹhẹ, eware nọ ma re gbe wuhrẹ kpahe Jihova, iruẹru riẹ, gbe idhere riẹ, i w’oba ha, yọ u fo nọ onana u re ru omai wo omaurokpotọ.

5 Ọzae jọ nọ a re se Leo * ọ ruẹ vuhumu inọ a rẹ sae kiẹ edidi eriariẹ Ọghẹnẹ via ha. Onana u fi obọ họ kẹe rri oma riẹ wọhọ ọnọ ọ mae kawo. Nọ Leo ọ jọ uzoge, o wo isiuru gaga kpahe iwuhrẹ otọkiẹ-eriariẹ. Fikinọ ọ gwọlọ wo eriariẹ kpahe ehrugbakpọ na, o te wuhrẹ kpahe onana evaọ isukulu, jẹ ta ẹme jọ nọ o wuzou gaga. Anọ: “Me vuhumu rono eware nọ me wuhrẹ ze inọ iwuhrẹ otọkiẹ-eriariẹ ọvo o rẹ sai fi obọ họ kẹ ohwo wo otoriẹ ehrugbakpọ na vevẹ hẹ. Fikiere mẹ tẹ rọ ovao rri ofẹ uwuhrẹ elọya.” Uwhremu na, Leo o te zihe ruọ elọya, kẹsena o te ti zihe ruọ obruoziẹ. Nọ oke jọ o vrẹ no, Isẹri Jihova a te muọ Ebaibol họ ewuhrẹ kugbe Leo avọ aye riẹ, a tẹ jẹ uzẹme na rehọ, kẹsena a tẹ họ-ame. Dede nọ Leo o kparo gaga evaọ ofẹ eriariẹ, eme o fi obọ họ kẹe rri omariẹ wọhọ ọnọ ọ mae kawo? Nọ a nọe, ọ k’uyo ababọ okioraha inọ: “Me vuhumu inọ epanọ ma wuhrẹ kpahe Jihova gbe ehrugbakpọ na te kẹhẹ, eware buobu e gbẹ vọ nọ ma re riẹ hẹ.”

6, 7. (a) Ẹvẹ Jihova ọ rọ rrọ emamọ oriruo ọrọ omaurokpotọ? (b) Ẹvẹ omaurokpotọ Ọghẹnẹ o sai ro ru ohwo ‘rro’?

6 Oware ofa nọ u re fi obọ họ k’omai wo omaurokpotọ họ, Jihova omariẹ ọ rẹ wọ oma ha. Roro kpahe onana: ‘Mai yọ otu nọ i bi ru iruo kugbe Ọghẹnẹ.’ (1 Kọr. 3:9) Kọ oyena u gbe gbunu? Jihova, Ọghẹnẹ Erumeru na ọ do orro họ omai oma ẹkwoma uvẹ nọ ọ kẹ omai re ma rọ Ẹme riẹ, Ebaibol na ta usiuwoma. Dede nọ Jihova họ ọnọ o bi fi obọ họ kẹ ahwo wo otoriẹ uzẹme na, o bru ọghọ họ omai oma nọ ọ rọ kẹ omai iruo usiuwoma ota na. (1 Kọr. 3:6, 7) Kọ oghẹrẹ nọ Ọghẹnẹ o ro dhesẹ omaurokpotọ evaọ onana u gbe gbunu? Ajọ oriruo omaurokpotọ Jihova o wọ omai omomọvo rri omamai wọhọ ọnọ ọ mae kawo.

7 Oriruo omaurokpotọ Ọghẹnẹ u duobọte Devidi gaga. Ọ so kpahe Jihova inọ: ‘Whọ kẹ omẹ ojese esiwo ra, omaurokpotọ ra u ru omẹ rro.’ (2 Sam. 22:36) Devidi ọ riẹ nọ orro kpobi nọ o wo evaọ Izrẹl, o wo rie fiki omaurokpotọ Jihova, koyehọ fiki oma nọ Jihova ọ rọ ziọ otọ re ọ gaviezọ kẹe. (Ol. 113:5-7) Kọ o gbẹ rrọ nọ ere o rrọ k’omai re? Onaa, ọkwa-iruo, gbe emamọ iruemu kpobi nọ ma wo, ọvuọvo nọ ma “mi hi” o rrọ họ keme obọ Jihova i no ze. (1 Kọr. 4:7) Edhere jọnọ ohwo nọ o bi ru oma riẹ kpotọ ọ rẹ rọ jọ ọnọ ọ “mae ro” họ, Jihova o re rri rie ghaghae. (Luk 9:48) Joma ta kpahe oware nọ o rọ rrọ ere.

“ỌNỌ Ọ MAE KAWO KPOBI UDEVIE RAI ỌYE HỌ ỌNỌ Ọ MAE RO”

8. Fikieme u ro fo re idibo Jihova a dhesẹ omaurokpotọ?

8 Re ma sai wo evawere evaọ egagọ Ọghẹnẹ je ru lele ọruẹrẹfihotọ ukoko na, ma re wo omaurokpotọ. Joma ta kpahe Petra, uvovo aye nọ ọsẹgboni riẹ a rrọ ukoko na. Fikinọ Petra ọ gwọlọ yeri uzuazọ epanọ u je rie, o te no ukoko na. Nọ ikpe buobu e vrẹ no, ọ tẹ wariẹ mu iwuhrẹ họ ẹnya. Enẹna eva e be were iẹe inọ ọ rrọ ukoko Jihova yọ u no rie eva ze inọ o re ru lele ọruẹrẹfihotọ ukoko na. Eme u fi obọ họ kẹe nọ o ro nwene iroro? O kere nọ: “Re mẹ sae wereva evaọ ukoko Ọghẹnẹ, eware ivẹ nọ i wuzou gaga k’omẹ họ, me re dhesẹ omaurokpotọ je ru lele ọruẹrẹfihotọ ukoko na.”

9. Eme ohwo nọ o wo omaurokpotọ o re ru kpahe ebe ukoko na, kọ ẹvẹ oyena o sai ro ru ohwo na jọ ghaghae?

9 Ohwo nọ o wo omaurokpotọ o re wo evawere kpahe ọruẹrẹfihọ ukoko Jihova, te eware nọ ma bi wuhrẹ evaọ ukoko na. Fikiere, ohwo otiọye na o re se Ebaibol na ẹsikpobi, je se emagazini ọ Uwou-Eroro gbe Awake! na. Wọhọ epanọ idibo Jihova efa buobu a be hai ru, ohwo otiọye na ọ rẹ daoma se obe kpobi nọ a siobọno taure o te ti fi ei họ obei. Nọ ma te bi dhesẹ omaurokpotọ ẹkwoma ebe ukoko na nọ ma re se, ma re wo ẹnyaharo evaọ ukoko na, Jihova ọ vẹ jẹ rọ omai ru iruo ziezi evaọ egagọ riẹ.—Hib. 5:13, 14.

10. Ẹvẹ ma sai ro dhesẹ nọ ma rri omamai wọhọ enọ e mae kawo evaọ ukoko na?

10 Ohwo nọ o rri omariẹ wọhọ ọnọ ọ mae kawo ọ rrọ ‘ruaro’ evaọ edhere ọfa. Evaọ ukoko kpobi, ezae e riẹ nọ a ro mu ekpako ẹkwoma ẹzi ọfuafo Jihova. A rẹ rẹrote iruẹru sa-sa evaọ ukoko na, wọhọ iwuhrẹ ukoko, ọruẹrẹfihotọ usiuwoma ota, gbe inievo na nọ a re weze bru kẹ uduotahawọ. Nọ ma te bi rri omamai wọhọ enọ e mae kawo ẹkwoma eruẹrẹfihotọ nana nọ ma re ru lele, yọ ma be zọhọ fihọ oghọghọ, udhedhẹ, gbe okugbe nọ ọ rrọ ukoko na. (Se Ahwo Hibru 13:7, 17.) Otẹrọnọ whẹ yọ ọkpako ukoko hayo odibo oruiruo, kọ who gbe yere Jihova rọkẹ ọkwa-iruo otiọye nọ ọ kẹ owhẹ?

11, 12. Uruemu vẹ ma re wo nọ a jẹ r’omai ru iruo ziezi evaọ ukoko Jihova, kọ fikieme o jẹ rrọ ere?

11 Ọnọ o rri omariẹ wọhọ ọnọ ọ mae kawo họ ọnọ ọ ‘rro,’ hayo ọnọ ọ mae ghare evaọ ukoko Jihova keme omaurokpotọ riẹ u re ru ei nọ Ọghẹnẹ ọ rẹ rọ rehọ iẹe ru iruo ziezi. Ilele Jesu jọ a je dhesẹ uruemu omorro nọ o j’otọ evaọ oke rai, fikiere Jesu ọ tẹ kẹ ae ohrẹ inọ jọ a ru omarai wọhọ enọ e mae kawo. Obe Luk 9:46 o ta nọ: “Avro ọ tẹ rọ udevie rai ọnọ ọ rẹ te jọ ọnọ ọ mae ro.” Ẹsejọhọ ma sai muhọ eroro nọ ma woma vi ibe Ileleikristi mai evaọ oghẹrẹ jọ hayo inọ ma woma vi amọfa. Ahwo buobu evaọ akpọ na a wo uruemu omorro gbe oriobọ. Joma kẹnoma kẹ uruemu omorro kpobi re ma hai dhesẹ omaurokpotọ. Nọ ma te ru ere jẹ rọ oreva Jihova karo, u re ru omai jọ ahwo nọ inievo a rẹ dhẹ gbalọ evaọ ukoko na.

12 Ohrẹ nọ Jesu ọ kẹ inọ ma rri omamai wọhọ enọ e mae kawo na u woma kẹhẹ. Kọ u gbe fo re ma daoma rri omamai wọhọ enọ e mae kawo evaọ kabọ kabọ uzuazọ mai? Joma ta kpahe idhere esa jọ nọ ma sai ro ru onana.

DAOMA RRI OMARA WỌHỌ ỌNỌ Ọ MAE KAWO

13, 14. Ẹvẹ ọzae hayo aye o re ro dhesẹ nọ o bi rri omariẹ wọhọ ọnọ ọ mae kawo evaọ orọo, kọ ẹvẹ orọo na o rẹ jọ nọ a te ru ere?

13 Evaọ orọo. Ahwo buobu nẹnẹ a rẹ gwọlọ nọ oware nọ u te rai, a re ru ei kẹ ae gba o tẹ make rọnọ ere oruo o rẹ wha ẹbẹbẹ se amọfa. Rekọ ohwo nọ o rri omariẹ wọhọ ọnọ ọ mae kawo o re wo oghẹrẹ uruemu nọ Pọl ọ tuduhọ omai awọ inọ ma wo na. Ọ jọ ileta nọ o kere se inievo obọ Rom ta nọ: ‘Joma lele oware nọ o rẹ wha udhedhẹ tha, nọ u re ru omai rro te eva ọriẹruo.’ (Rom 14:19) Ohwo nọ o re rri omariẹ wọhọ ọnọ ọ mae kawo o re ru udhedhẹ kugbe ahwo kpobi, maero kọ ọrivẹ-orọo riẹ nọ o you gaga na.

14 Joma ta kpahe eware eriosehọ. Ẹsejọhọ oware nọ o rẹ were ọzae o rẹ were aye riẹ hẹ evaọ ofẹ nana. O sae jọnọ o rẹ were ọzae na re ọ rehọ oke eriosehọ riẹ se obe evaọ uwou. Rekọ o rẹ were aye na re o weze bru egbẹnyusu riẹ. Otẹrọnọ ọzae na o bi dhesẹ omaurokpotọ ẹkwoma ẹgwọlọ aye na nọ ọ rẹ rọ karo, kọ o gbẹ te mae lọhọ kẹ aye na re ọ rehọ adhẹẹ kẹ ọzae riẹ? Epọvo na re, ọzae na o ti you aye na ziezi nọ ọ tẹ ruẹ nọ aye riẹ ọ be rọ ẹgwọlọ ọzae na karo re. Nọ ọzae o te bi rri omariẹ wọhọ ọnọ ọ mae kawo yọ aye riẹ o bi ru epọvo na, uyoyou rai imava o re dhe ẹgẹga.—Se Ahwo Filipai 2:1-4.

15, 16. Didi uruemu Devidi ọ ta nọ ma re wo evaọ Olezi avọ 131, kọ ẹvẹ ma sai ro fi onana h’iruo evaọ ukoko na?

15 Evaọ ukoko na. Ahwo buobu evaọ akpọ inẹnẹ a gwọlọ nọ oware kpobi nọ o rrọ isiuru rai, a re woi okioke oyena. Oma o rẹ sa ahwo otiọye na okpọ, a riẹ epanọ a rẹ hẹrẹ hayo thihakọ họ. Nọ ma te rri omamai wọhọ enọ e mae kawo, u re fi obọ họ k’omai hẹrẹ oke Jihova. (Se Olezi 131:1-3.) Irere nọ i re te omai nọ ma tẹ roma kpotọ jẹ be hae hẹrẹ Jihova họ, omofọwẹ, omosasọ, edẹro, gbe eghale efa. Agbẹta nọ Devidi ọ rọ tuduhọ emọ Izrẹl awọ inọ jọ a thihakọ hẹrẹ Ọghẹnẹ na.

16 Irere evona e sai te owhẹ nọ whọ tẹ roma kpotọ hẹrẹ Jihova. (Ol. 42:5) Ẹsejọhọ whọ ‘gwọlọ iruo ezi’ evaọ ukoko na, onana u te ru nọ who bi ro le utee ‘ọsẹro.’ (1 Tim. 3:1-7) U fo nọ whọ rẹ daoma ziezi re who wo iruemu nọ a gwọlọ mi ọsẹro, enọ ẹzi ọfuafo na o re fi obọ họ k’owhẹ wo. Kọ ẹvẹ o rẹ jọ otẹrọnọ whọ hẹrẹ bẹ no yọ o wọhọ nọ ewha-iruo itiena i bi te amọfa obọ vẹrẹ vi owhẹ? Ohwo nọ o rri omariẹ wọhọ ọnọ ọ mae kawo nọ ọ be hẹrẹ bẹsenọ uvẹ iruo u re tei obọ o re gbe wo evawere evaọ egagọ Jihova je ru iruo kpobi nọ a kẹ riẹ avọ evawere.

17, 18. (a) Nọ ma tẹ be hai wounu jẹ rọ vrẹ amọfa, didi irere i re noi ze? (b) Ohrẹ vẹ a kẹ omai evaọ Itẹ 6:1-5?

17 Evaọ oghẹrẹ nọ ma re yerikugbe amọfa. O rọ bẹbẹ kẹ ahwo buobu re a wounu. Rekọ Ileleikristi a rẹ rọwo iruthọ rai jẹ yare erọvrẹ, onọ u re dhesẹ nọ a rri omarai wọhọ enọ e mae kawo. A rẹ jẹ rọ vrẹ amọfa. Omorro o rẹ hẹriẹ ahwo jẹ wha egrẹ tha, rekọ nọ ma tẹ be rọ vrẹ amọfa, udhedhẹ o rẹ jọ ukoko na.

18 Edhere jọ nọ ma re ro dhesẹ omaurokpotọ họ, nọ mai avọ amọfa ma tẹ ta ẹme mu no rekọ ma sai ru oware nọ ma ta na ha fiki oware jọ, ma re wounu. O tẹ make rọnọ ohwo ọdekọ na ọ wha riẹ ze re nọ ma gbẹ sai ru oware nọ ma ta mu na ha, Oleleikristi nọ o wo omaurokpotọ o re roro kpahe ofẹ nọ ọyomariẹ ọ jọ ru te he, o ve wounu.—Se Itẹ 6:1-5.

19. Fikieme o rọ rrọ oware evawere k’omai inọ Ebaibol na ọ ta nọ mai omomọvo ma rri omamai wọhọ ọnọ ọ mae kawo?

19 U woma gaga inọ Ebaibol na ọ ta nọ ma rri omamai wọhọ enọ e mae kawo. Dede nọ o sae jọ bẹbẹ k’omai ẹsejọ re ma ru ere, nọ ma te vuhumu inọ Ọghẹnẹ nọ ọ ma omai o kpehru vi omai thesiwa yọ o wo omaurokpotọ ghele, u re ru omai rri omamai wọhọ enọ e mae kawo. Nọ ma te bi ru ere, ma rẹ jọ obọ Jihova ghaghae. Fikiere, jọ mai omomọvo o rri omariẹ wọhọ ọnọ ọ mae kawo.

[Oruvẹ-obotọ]

^ edhe-ẹme 5 Ma nwene edẹ na.

[Enọ Uwuhrẹ]

[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 16]

Jihova o bru ọghọ họ omai oma nọ ọ rọ kẹ omai uvẹ nọ ma be rọ ta usiuwoma na

[Uwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 19]

Uvẹ sa-sa vẹ who wo nọ who re ro dhesẹ nọ who rri omara wọhọ ọnọ ọ mae kawo?