1., 2. K čomu Ježiš nabádal svojich apoštolov a prečo?

PÍSAL sa rok 32 n. l. Ježiš bol práve v Galilei, keď medzi jeho apoštolmi vznikli problémy. Niektorí z nich sa hádali, kto je medzi nimi najväčší. Evanjelista Lukáš situáciu opisuje takto: „Začali medzi sebou uvažovať, kto by bol z nich najväčší. Ježiš, ktorý poznal úvahy ich sŕdc, vzal malé dieťa, postavil ho vedľa seba a povedal im: ‚Ktokoľvek prijíma toto malé dieťa na základe môjho mena, prijíma aj mňa, a ktokoľvek prijíma mňa, prijíma aj toho, ktorý ma poslal. Veď ten, kto sa správa ako menší medzi vami všetkými, ten je veľký.‘“ ​(Luk. 9:46–48) Ježiš trpezlivo, no pevne pomáhal apoštolom chápať potrebu pokory.

² Bolo Ježišovo nabádanie správať sa ako menší v súlade so zmýšľaním Židov v prvom storočí alebo bolo v rozpore s ich bežným postojom? Istý teologický slovník opisuje sociálne podmienky tej doby nasledovne: „Nech už išlo o čokoľvek, neprestajne vznikala otázka, kto je väčší, a vzdávanie náležitej úcty každému bolo dôležitou vecou, ktorou sa neustále zaoberali.“ ​(Theological Dictionary of the New Testament) Ježiš nabádal svojich apoštolov, aby boli iní ako ľudia okolo nich.

3. a) Čo znamená správať sa ako menší a prečo to môže byť pre nás ťažké? b) Aké otázky vznikajú v súvislosti s rozvíjaním pokory?

³ Grécke slovo preložené ako „menší“ sa vzťahuje na niekoho, kto je skromný, pokorný, prostý, bezvýznamný alebo málo vážený či vplyvný. Ježiš dal svojim apoštolom za príklad malé dieťa, aby im pomohol pochopiť, že majú byť pokorní a skromní. Dnes je pre pravých kresťanov toto nabádanie  rovnako vhodné, ako bolo v prvom storočí. Prinajmenšom v niektorých situáciách môže byť pre nás ťažké správať sa ako menší. Ľudský sklon k pýche nás môže viesť k snahe o výsadné postavenie. Duch tohto sveta, ktorý sa vyznačuje súperením, nás môže navádzať, aby sme boli egoistickí, bojovní alebo sa snažili ovládať druhých. Čo nám môže pomôcť rozvíjať si pokoru? V akom zmysle je ‚ten, kto sa správa ako menší, veľký‘? V ktorých oblastiach nášho života sa máme usilovať správať ako menší?

4., 5. Čo nás môže podnietiť k tomu, aby sme si rozvíjali pokoru? Uveď príklad.

⁴ Hlboké uvažovanie o tom, aký je Jehova veľký v porovnaní s nami, je jedným zo spôsobov, ako si môžeme rozvíjať pokoru. V Biblii sa píše, že „jeho porozumenie sa nedá vyskúmať“. (Iz. 40:28) Keď apoštol Pavol rozoberal niektoré črty Jehovovej vznešenosti, napísal: „Ó, hĺbka Božieho bohatstva a múdrosti a poznania! Aké nevyskúmateľné sú jeho súdy a ako je nemožné vystopovať jeho cesty!“ ​(Rim. 11:33) Hoci ľudské poznanie v mnohých oblastiach zaznamenalo mimoriadny pokrok, tieto slová, ktoré Pavol napísal asi pred 2 000 rokmi, sú stále pravdivé. Bez ohľadu na to, koľko toho vieme, mali by sme si pokorne uvedomiť, že pred nami je ešte nekonečné množstvo informácií, ktoré sa o Jehovovi a jeho skutkoch môžeme dozvedieť.

⁵ Keď si brat menom Leo * uvedomil, že Božie cesty nikdy plne nepochopíme, pomohlo mu to správať sa ako menší. Ako mladého človeka ho fascinovala veda. Keďže túžil čo najlepšie porozumieť tomu, ako funguje vesmír, začal študovať astrofyziku. To ho priviedlo k dôležitému záveru. „Počas štúdií som pochopil, že len na základe súčasných vedeckých teórií sa ľudstvu asi nikdy nepodarí rozumieť vesmíru úplne,“ hovorí Leo. „A tak som sa preorientoval na štúdium práva.“ Časom sa Leo stal advokátom a neskôr sudcom. Nakoniec on i jeho manželka začali študovať Bibliu s Jehovovými svedkami, prijali pravdu a stali sa oddanými služobníkmi Boha. Čo pomohlo Leovi, aby sa správal ako menší, napriek tomu, čo v živote dosiahol? Bez meškania odpovedá: „Uvedomil som si, že nehľadiac na to, koľko toho o Jehovovi a vesmíre vieme, je oveľa viac toho, čo ešte nevieme.“

6., 7. a) Aký ohromujúci príklad pokory nám dáva Jehova? b) Ako môže Božia pokora urobiť niekoho „veľkým“?

 ⁶ Prejavovať pokoru nám pomôže aj to, keď si uvedomíme, že sám Jehova je pokorný. Pouvažuj nad týmto: „Sme Božími spolupracovníkmi.“ ​(1. Kor. 3:9) Nie je to úžasné? Hoci Jehova je neporovnateľne väčší, preukazuje nám česť tým, že nám dáva príležitosť zvestovať dobré posolstvo a používať pri tom jeho Slovo, Bibliu. Aj keď je to Jehova, kto spôsobuje, že semená, ktoré sadíme a polievame, rastú, preukazuje nám úctu tým, že s ním môžeme spolupracovať. (1. Kor. 3:6, 7) Či to nie je ohromujúci prejav Božej pokory? Áno, Jehovov príklad pokory by nás mal veľmi povzbudzovať k tomu, aby sme sa správali ako menší.

⁷ Boží príklad pokory mal nesmierny vplyv na žalmistu Dávida. V piesni Jehovovi sa vyjadril: „Dáš mi svoj štít záchrany, a tvoja pokora ma robí veľkým.“ ​(2. Sam. 22:36) Dávid pripisoval akúkoľvek veľkosť, ktorú mal v Izraeli, Jehovovej pokore — tomu, že sa Boh znížil alebo pokoril, aby si ho všimol. (Žalm 113:5–7) Je to tak aj v našom prípade? Pokiaľ ide o vlastnosti, schopnosti alebo výsady, či azda máme niečo, ‚čo sme nedostali‘? (1. Kor. 4:7) Človek, ktorý sa správa ako menší, je „veľký“, lebo ho to robí hodnotnejším služobníkom Jehovu. (Luk. 9:48) Pozrime sa, prečo je to tak.

8. Ako pokora vplýva na náš postoj k Jehovovej organizácii?

⁸ Pokora je nutná, ak máme byť v Božej teokratickej organizácii spokojní a podporovať zborové opatrenia. Zamysli sa nad príkladom Petry, ktorá vyrastala v rodine svedkov. Vzdialila sa od zboru, pretože si chcela robiť veci po svojom. Po rokoch sa však so zborom znova skontaktovala. Teraz je v Jehovovej organizácii šťastná a horlivo podporuje zborové opatrenia. Čo sa zmenilo? „Aby som sa v Božej organizácii cítila doma,“ hovorí, „potrebovala som pochopiť, že musím pracovať hlavne na dvoch vlastnostiach, na pokore a skromnosti.“

9. Aký postoj má pokorný človek k duchovnému pokrmu a prečo ho to robí hodnotnejším?

⁹ Pokorný človek si zo srdca cení Jehovove opatrenia vrátane duchovného pokrmu. Preto je usilovným študentom Biblie a náruživým čitateľom časopisov Strážna veža a Prebuďte sa! Má vo zvyku prečítať si každú novú publikáciu ešte predtým, ako si ju odloží do poličky v osobnej knižnici. Tak to robia mnohí verní služobníci Jehovu. Keď si čítame a študujeme naše publikácie založené na Biblii, dávame tým najavo, že si ich vážime, a pomáha nám to duchovne napredovať. Jehova nás potom môže v službe viac používať. (Hebr. 5:13, 14)

10. Ako môžeme prejavovať pokoru v zbore?

¹⁰ Ten, kto sa správa ako menší, je „veľký“ ešte aj v inom ohľade. V každom zbore sú duchovne spôsobilí muži, ktorí sú pod vedením Jehovovho svätého ducha vymenovaní za starších. Organizujú duchovné veci, ako napríklad zborové zhromaždenia, zvestovateľskú službu a pastiersku činnosť. Keď sa správame ako menší a ochotne podporujeme tieto opatrenia, prispievame k tomu, že v zbore panuje radosť,  pokoj a jednota. (Prečítajte Hebrejom 13:7, 17.) Ak slúžiš ako starší alebo služobný pomocník, prejavuje sa tvoja pokora tak, že si vďačný za to, že ti Jehova zveril takúto výsadu?

11., 12. Vďaka akému postoju budeme hodnotnejší pre Jehovovu organizáciu a prečo?

¹¹ Ten, kto sa správa ako menší, je „veľký“, čiže hodnotnejší pre Jehovovu organizáciu, pretože pokora z neho robí dobrého a užitočného Božieho služobníka. Ježiš nabádal svojich učeníkov, aby sa správali ako menší, lebo niektorí z nich boli ovplyvnení prevládajúcim duchom vtedajšieho sveta. „Začali medzi sebou uvažovať, kto by bol z nich najväčší,“ čítame v Lukášovi 9:46. Mohlo by sa aj nám stať, že si začneme namýšľať, že sme v niečom lepší ako naši spoluveriaci alebo že sme niečo viac ako ľudia okolo nás? V dnešnom svete sú mnohí motivovaní pýchou a sebectvom. Nedajme sa nimi ovplyvniť a buďme pokorní. Keď to budeme robiť a dávať vo svojom živote konanie Jehovovej vôle do popredia, budeme pre našich bratov a sestry príjemnými spoločníkmi.

¹² Ježišovo nabádanie, aby sme sa správali ako menší, je naozaj motivujúce. Nemali by sme sa usilovať prejavovať takého ducha vo všetkých oblastiach života? Zamerajme sa na tri z nich.

13., 14. V akej situácii sa môžu manžel a manželka správať ako menší a aký vplyv to bude mať na ich manželstvo?

¹³ V manželstve. Mnohí ľudia sú dnes natoľko zameraní na svoje osobné práva, že sa ich dožadujú aj na úkor zasahovania do práv iných. Ten, kto sa správa ako menší, sa necháva viesť postojom, ku ktorému nás povzbudzoval Pavol. V liste Rimanom napísal: „Usilujme [sa] o to, čo slúži pokoju, a o to, čo je na vzájomné budovanie.“ ​(Rim. 14:19) Človek, ktorý sa správa ako menší, sa usiluje o pokoj so všetkými a hlavne so svojím milovaným manželským partnerom.

¹⁴ Zamyslime sa nad oblasťou rekreácie. Manželia môžu mať rozdielny názor na to, ako tráviť voľný čas. Napríklad manžel možno chce oddychovať doma a čítať si knihu. Na druhej strane manželka by možno bola rada, keby išli do reštaurácie alebo navštívili priateľov. Nebude pre manželku ľahšie ctiť si svojho manžela, keď vidí, že manžel prejavuje pokoru a úprimne zvažuje, čo sa jej páči a nepáči, a nie je zameraný len na to, čomu dáva prednosť on? A ako si bude manžel vážiť a milovať svoju manželku, keď vidí, že sa nesnaží presadiť si svoje, ale berie do úvahy jeho priania! Keď sa budú obaja partneri snažiť správať ako menší, posilní to ich manželské puto. (Prečítajte Filipanom 2:1–4.)

15., 16. Aký postoj Dávid odporúčal v 131. žalme a ako by tento postoj mal ovplyvniť naše správanie v zbore?

¹⁵ V zbore. Mnohí jednotlivci vo svete žijú len pre okamžité uspokojovanie svojich túžob. U takýchto ľudí je trpezlivosť nedostatkovým tovarom a čakanie je utrpením. Keď si budeme pestovať pokoru, pomôže nám to čakať na Jehovu. (Prečítajte Žalm 131:1–3.) Keď sa správame ako menší a čakáme na Jehovu, prináša nám to mnohé požehnania, napríklad pocit  bezpečia, útechu a spokojnosť. Nie div, že Dávid povzbudzoval Izraelitov, aby trpezlivo čakali na svojho Boha!

¹⁶ Aj ty môžeš zažiť podobnú útechu, keď pokorne čakáš na Jehovu. (Žalm 42:5) Možno ‚si želáš znamenitú prácu‘, a preto ‚sa usiluješ o úrad dozorcu‘. (1. Tim. 3:1–7) Samozrejme, mal by si robiť všetko, čo v rozumnej miere môžeš, aby si umožnil svätému duchu vytvoriť v tebe vlastnosti, ktoré dozorca potrebuje. Ale čo ak sa zdá, že ti to trvá dlhšie ako iným? Ten, kto sa správa ako menší a trpezlivo čaká na výsadu služby, naďalej s radosťou slúži Jehovovi a teší sa z akejkoľvek úlohy, ktorú dostane.

17., 18. a) K akým dobrým výsledkom to vedie, keď sme ochotní poprosiť o odpustenie a keď sme ochotní odpustiť druhým? b) Akú radu nachádzame v Prísloviach 6:1–5?

¹⁷ V medziľudských vzťahoch. Pre väčšinu ľudí je ťažké ospravedlniť sa. Napriek tomu sa Boží služobníci snažia rozvíjať si pokoru a byť ochotní priznať si chybu a poprosiť o odpustenie. Sami tiež ochotne odpúšťajú druhým. Pýcha vedie k rozdeleniam a svárom, ale ochota odpustiť vedie k pokoju v zbore.

¹⁸ Pokoriť sa možno musíme aj vtedy, keď sa máme niekomu úprimne ospravedlniť, pretože sme nedodržali nejakú dohodu, hoci nám v tom bránili okolnosti, ktoré sme nemohli ovplyvniť. Pokorný kresťan neberie na ľahkú váhu svoje vlastné zlyhania a je ochotný priznať si ich, aj keď možno nenesie za to, čo sa stalo, plnú zodpovednosť. (Prečítajte Príslovia 6:1–5.)

19. Prečo by mal byť každý z nás vďačný za biblickú radu, aby sme sa správali ako menší?

¹⁹ Sme nesmierne vďační, že nás Biblia nabáda, aby sme sa správali ako menší. Niekedy to môže byť ťažké. No keď budeme mať správny pohľad na naše postavenie voči Stvoriteľovi a budeme si ceniť jeho pokoru, bude nás to motivovať, aby sme sa aj my snažili pestovať si túto znamenitú vlastnosť. Staneme sa tak hodnotnejšími Jehovovými služobníkmi. Kiež sa preto každý z nás správa ako menší!