Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Bɛhwe Bɛbikye Gyihova Dahuu

Bɛhwe Bɛbikye Gyihova Dahuu

“Bɛhwe bɛbikye Nyamenle, na ɔdaye noko ɔkɛbikye bɛ.”—GYE. 4:8.

1, 2. (a) Seetan “ndenle” a le duzu? (b) Duzu a baboa yɛ yeamaa yɛahwe yɛabikye Nyamenle a?

GYIHOVA NYAMENLE bɔle alesama kɛ bɛhwe bɛbikye ye. Noko Seetan kpondɛ kɛ yɛnyia adwenle mɔɔ ɔlɛ kɛ yɛngyia Gyihova anwo la bie. Ɛhye le adalɛ edwɛkɛ mɔɔ Seetan ɛva ɛli gyima ɔvi mekɛ mɔɔ ɔbɛlɛbɛlale Yive wɔ Yiden tola ne anu la. (Mɔl. 3:4-6) Menli dɔɔnwo noko ɛyɛ nvonleɛ ɛhye bie.

2 Ɔnle kɛ yɛtɔ Seetan ɛhane nu. “Yɛze ye ndenle ne mɔ amuala.” (2 Kɔl. 2:11) Seetan kpondɛ kɛ yɛsi kpɔkɛ ɛtane na ɔtwe yɛ ɔfi Gyihova anwo. Noko kɛmɔ yɛnwunle ye wɔ edwɛkɛ mɔɔ li ɛhye anyunlu anu la, yɛbahola yɛazi gyima, anyelielɛ ninyɛne, nee kɛzi yɛ nee yɛ mbusuafoɔ di ngitanwo la anwo kpɔkɛ kpalɛ. Edwɛkɛ ɛhye bamaa yɛanwu kɛzi adwenle mɔɔ ɔfɛta mɔɔ yɛbanyia ye wɔ ɛlɛtɔlɔnek ninyɛne, kpɔkɛdelɛ, ezukoa, nee anwomemaazo nwo la bamaa ‘yɛahwe yɛabikye Nyamenle la.’—Gye. 4:8.

ƐLƐTƆLƆNEK NINYƐNE

3. Maa kɛzi bɛkola bɛfa ɛlɛtɔlɔnek ninyɛne bɛdi gyima wɔ adenle kpalɛ anzɛɛ ɛtane zo la anwo neazo.

3 Ɛnɛ, ɛlɛtɔlɔnek ninyɛne ɛbu ɛleka biala. Saa yɛfa yɛdi gyima wɔ adenle kpalɛ zo a, yɛnyia zolɛ nvasoɛ. Na saa yɛanva yɛanli gyima wɔ adenle kpalɛ zo a, ɔbahwe yɛ yeavi yɛ anwuma Selɛ ne anwo. Fa kɔmputa kɛ neazo. Kɔmputa a boale manle bɛhɛlɛle na bɛyɛle magazine ɛhye mɔɔ ɛlɛkenga la a. Kɔmputa bahola ayɛ adenle kpalɛ mɔɔ bɛdua zo bɛyɛ neɛnleanu anzɛɛ bɛdi adwelie a. Ɔdwu mekɛ ne bie noko a bɛdua zo bɛdielie bɛ nye. Noko, kɔmputa eza bahola agya awie. Gualilɛma dua nrɛlɛbɛ adenle zo di menli nzo kɛ bɛdɔ ninyɛne fofolɛ mɔɔ bɛyɛ la bie. Kakula kpavolɛ bie mɔɔ anye bolole kɔmputa bie la veale ɔ nwo dɔnenle ye ɛzizira ne mɔ ko vale hɔdɔle bie. Nea kɛzi yeandwenle ninyɛne nwo yeangɔ moa a!

4. Kɛzi Keleseɛnenli bie yɛle nzenzaleɛ wɔ kɔmputa mɔɔ ɛnee ɔfa ɔdi gyima wɔ adenle ɛtane zo la anwo ɛ?

 4 Esiane kpole kpalɛ wɔ nu kɛ ɛbava ɛlɛtɔlɔnek ninyɛne wɔali gyima wɔ adenle ɛtane zo wɔamaa yeazɛkye wɔ nee Gyihova avinli. Jon, Keleseɛnenli bie mɔɔ asɛɛ ɛli ɛvolɛ 30 la ka kɛ, * “Meze kɛ Baebolo ne ka kɛ ‘bɛdɔ mekɛ kpalɛ biala mɔɔ bɛkɛnyia la’ bɛyɛ sunsum nu ninyɛne. Noko memaa kɔmputa ɛboda me bɔkɔɔ.” Fane dɔɔnwo ne ala, Jon tɛnla Intanɛte nwo dedee nɔɔzo. Ɔka kɛ: “Mekɛ mɔɔ mekɛvɛ kpalɛ bɔbɔ la yɛɛ ɔyɛ se ɔmaa me kɛ mebahoati kɔmputa zo adwelielilɛ anzɛɛ video nzinrenzinra mɔɔ bie mɔ ɛnle kpalɛ la ɛnleanlɛ a.” Amaa Jon ahola agyakyi subane ɛtane ɛhye la, ɔsɛtele ye kumputa ne mɔɔ saa ɔdwu mekɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ ɔkɔda la a, ɛnee ɔdaye ngome yenlu a.—Bɛgenga Ɛfɛsɛsema 5:15, 16.

Awovolɛ, bɛboa bɛ mra bɛmaa bɛva ɛlɛtɔlɔnek ninyɛne bɛli gyima nrɛlɛbɛ nu

5, 6. (a) Ɛzonlelilɛ boni a awovolɛ lɛ ye wɔ bɛ mra nwo a? (b) Kɛ ɔkɛyɛ na awovolɛ anwu ye kɛ bɛ mra ɛlɛtu agɔnwolɛ kpalɛ ɛ?

5 Nwolɛ ɛngyia kɛ awovolɛ bɛanyia debie biala mɔɔ bɛ mra yɛ la azo tumi, noko ɔwɔ kɛ bɛnea kɛzi bɛfa kɔmputa bɛdi gyima la. Mmagyakyi bɛ ɛmaa bɛfa bɛ nwo bɛwula Intanɛte zo ɛbɛlatane, nwɔhoa mɔɔ basabasayɛlɛ wɔ nu, sunsum ɛtane nyɛleɛ, yɛɛ agɔnwolɛ ɛtane ɛdulɛ nu amaa wɔanyia adenle wɔayɛ mɔɔ ɛkulo kɛ ɛyɛ la. Saa ɛyɛ zɔ a, bie a ɔbamaa bɛanyia adwenle kɛ, ‘Kɛmɔ yɛ Ze nee yɛ Nli ɛnga nwolɛ edwɛkɛ la ati, nvonleɛ biala ɛnle nwo.’ Awovolɛ, ɔle bɛ gyima kɛ bɛbabɔ bɛ mra ne mɔ anwo bane wɔ debie biala mɔɔ ɔbahwe bɛ yeavi Gyihova anwo la anwo. Nane bɔbɔ bɔ bɛ mra nwo bane fi esiane nwo. Nea mɔɔ anrɛɛ bɛdi belɛ bayɛ wɔ mekɛ mɔɔ awie kpondɛ kɛ ɔkye ɔ ra la!—Fa to Hozia 13:8 anwo.

6 Boa ɛ mra maa bɛ nee Keleseɛnema mgbanyinli nee ngakula mɔɔ bɛyɛ neazo kpalɛ la ɛdu. Noko kakye kɛ, ɔwɔ kɛ ɛnyia mekɛ ɛmaa ɛ mra ne mɔ! Yemɔti, nyia mekɛ ɛ nee bɛ ɛzele, ɛli nwɔhoa, ɛyɛ gyima, na “bɛhwe bɛbikye Nyamenle.” *

KPƆKƐDELƐ

7. Duzu ati a awie biala kulo kɛ ɔnyia kpɔkɛdelɛ kpalɛ ɛ?

7 “Wɔ akpɔkɛ nu ɛ?” Edwɛkɛ ɛhye mɔɔ menli ta biza la maa bɛnwu kɛzi awie anwo de la. Kɛmɔ yɛ awovolɛ mɔɔ bɛlumua la manle Seetan hwenle bɛ vile Gyihova anwo la ati, yɛ muala yɛ nwo to yɛ. Anwodolɛ di Seetan bodane nwo gyima ɔluakɛ saa yɛ nwo to yɛ a, ɔmaa ɔyɛ se kpalɛ kɛ yɛbazonle Gyihova. Na saa yɛwu a, yemɔ yɛngola yɛnzonle ye bɔbɔ. (Edw. 115:17) Ɛhye ati, yɛkpondɛ kɛ yɛyɛ mɔɔ ɔbamaa yɛanyia kpɔkɛdelɛ kpalɛ la. * Yɛɛ ɔwɔ kɛ yɛdwenle yɛ mediema kpɔkɛdelɛ nee bɛ boɛyɛlɛ noko anwo.

8, 9. (a) Kɛ ɔkɛyɛ na yɛanyɛ ninyɛne yɛammaa yɛambo zo wɔ yɛ kpɔkɛdelɛ nwo ɛ? (b) Nvasoɛ boni a wɔ zo kɛ yɛbamaa yɛ nye alie ɛ?

 8 Noko akee, ɔnle kɛ yɛyɛ yɛmaa ɔbo zo. Bie mɔ ɛhanvo aleɛ, ayileyɛlɛ, anzɛɛ ayile bie ɛdɛla Nyamenle Belemgbunlililɛ ne anwo edwɛkpa ne bɔbɔ. Bie a bɛdie bɛdi kɛ bɛlɛboa awie mɔ. Noko, ɔnle kpalɛ kɛ yɛbaha kpɔkɛdelɛ nee ninyɛne mɔɔ bɛfa bɛsiezie bɛ nwo anzɛɛ nyɛleɛ bie mɔ anwo edwɛkɛ wɔ debiezukoalɛ bo wɔ Belemgbunlililɛ Asalo nee maanzinli anzɛɛ maangyeba nyianu bo. Duzu ati ɔ?

9 Yɛyia nu yɛsuzu sunsum nu ninyɛne mɔɔ maa yɛ anyelielɛ yɛ kpole la anwo. Anyelielɛ le Nyamenle sunsum nwuanzanwuanza ne ma. (Gal. 5:22) Saa yɛka kpɔkɛdelɛ nwo edwɛkɛ wɔ mekɛ zɛhae mɔ anu a, ɔbamaa yɛ adwenle avi yɛ sunsum nu bodane ne azo na ɔnrɛmaa bie mɔ anye ɛnrɛlie. (Wulo. 14:17) Kɛzi awie bayɛ ɔ nwo ayile la le ɔdaye mumua ne ye kpɔkɛzilɛ. Bieko, awie biala ɛnle ɛkɛ mɔɔ ɔlɛ anwodolɛ kɔsɔɔti ayile a. Dɔketama mɔɔ bɛze ayile kpalɛ bɔbɔ la yɛ mrelera na bɛwu. Yɛɛ saa yɛdwenledwenle yɛ kpɔkɛdelɛ nwo somasoma a, ɔngola ɔmmaa yɛ ngoane mekɛ ɛnyɛ tendenle. (Luku 12:25) Noko, ‘ɛzelekɛ anzɛɛ anyelielɛ le ayile.’—Mrɛ. 17:22.

10. (a) Subane boni mɔ a le ngɛnlɛma wɔ Gyihova anye zo a? (b) Kɛ ɔkɛyɛ na yɛanyia kpɔkɛdelɛ kpalɛ ɛ?

10 Zɔhane ala a ɔfɛta kɛ yɛmaa yɛ nwo yɛ fɛ a. Noko nwolɛ ɛngyia kɛ yɛbabɔ mɔdenle kɛ yɛye debie biala mɔɔ kile kɛ yɛlɛnyi la yɛavi yɛ nwo. Ninyɛne ɛhye mɔ di daselɛ kɛ yɛnyi, yɛfɛta ɛbulɛ, yɛɛ yɛ nwo yɛ fɛ. Kɛ neazo la, Baebolo ne ka kɛ: “Mgbanyinli egyɛne le anyunlunyia abɔtile maa mɔɔ lɛ ye la; ɛbɛla kpalɛ ɛbɔlɛ a maa bɛnyia ye a.” (Mrɛ. 16:31) Zɔhane a Gyihova bu yɛ a, na ɔwɔ kɛ yɛbɔ mɔdenle yɛbu yɛ nwo kɛmɔ ɔbu yɛ la. (Bɛgenga 1 Pita 3:3, 4.) Ɛhye ati, asoo nrɛlɛbɛ wɔ nu kɛ yɛbava yɛ ngoane yɛado esiane nu yɛayɛ apelehyɛne anzɛɛ yɛbava nyile, saminla anzɛɛ nwole yɛakpolo yɛ nwo ɔluakɛ yɛkpondɛ kɛ yɛ nwo yɛ fɛ la ati? Ɔnva nwo ɛvolɛ mɔɔ awie ɛli nee ye kpɔkɛdelɛ, ‘anyelielɛ ne mɔɔ Gyihova fa maa la’ a le nɔhalɛ anwofɛlɛko ɛvileka a. (Nih. 8:10) Kyesɛ ewiade fofolɛ ne ala anu na yɛanyia kpɔkɛdelɛ mɔɔ di munli nee yɛ mgbavolɛ nu anwofɛlɛko ne bieko. (Dwo. 33:25; Aye. 33:24) Kɔkpula zɔhane mekɛ ne, saa yɛda nrɛlɛbɛ nee diedi ali ɔnva nwo kɛzi yɛ tɛnlabelɛ ne de la a, ɔbamaa yɛabikye Gyihova.—1 Tem. 4:8.

EZUKOA

11. Kɛzi ezukoa bahola ayɛ ɛhane ɛ?

11 Ezukoa ɛnle debie ɛtane, yɛɛ nvonleɛ ɛnle nwo kɛ awie bava nɔhalɛlilɛ ali gua. (Nolo. 7:12; Luku 19:12, 13) Noko, “ezukoa nwo anyebolo” bahola ahwe yɛ avi Gyihova anwo. (1 Tem. 6:9, 10) “Aleɛabo ɛbɛlabɔlɛ nwo adwenleadwenle” somasoma bahola azɛkye yɛ sunsum nu gyinlabelɛ. Zɔhane ala a “anwonyia ɛhulolɛ,” adwenle mɔɔ menli lɛ kɛ anwonyia fa anyelielɛ nee banebɔlɛ ba la noko de a. (Mat. 13:22) Gyisɛse manle ɔlale ali wienyi kɛ “awie biala” ɛnrɛhola ɛnrɛzonle Nyamenle nee anwonyia.—Mat. 6:24.

12. Ezukoa ɛkpondɛlɛ nwo ngane boni mɔ a wɔ ɛkɛ ɛnɛ a, na kɛzi yɛbahola yɛahoati ɛ?

12 Ezukoa nwo adwenle mɔɔ ɛndenrɛ mɔɔ yɛbanyia la bahola amaa yɛayɛ ɛtane. (Mrɛ. 28:20) Ɛwɔkɛ mɔɔ bɛbɔ kɛ awie bahola anyia ezukoa ndɛndɛ la ɛmaa bie mɔ ɛpɛ loto anzɛɛ ɛva bɛ nwo ɛwula gualilɛ mɔɔ ɔbamaa bɛanyia ezukoa kpole arɛlevilɛ nu la anu, na bɛhwe asafo ne anu amra bie mɔ bɔbɔ bɛboka bɛ nwo. Bɛyɛ bie mɔ koasea bɛmaa bɛva bɛ ezukoa bɛwula gyima mɔɔ bɛsuzu kɛ ɔbamaa bɛanyia nvasoɛ dɔɔnwo la anu. Mmayɛ anyebolo ɛmaa bɛsisi wɔ. Yɛ nrɛlɛbɛvolɛ. Fane dɔɔnwo ne ala, ɔnyɛ nɔhalɛ kɛ awie bahola anyia ezukoa dɔɔnwo ndɛndɛ.

13. Kɛzi adwenle mɔɔ Gyihova lɛ ye wɔ ezukoa nwo la nee ewiade ne ɛdeɛ ne le ngakyile ɛ?

 13 Saa yɛdumua yɛkpondɛ “Belemgbunlililɛ ne nee mɔɔ Nyamenle kpondɛ kɛ [y]ɛyɛ la” a, Gyihova yila mɔdenle mɔɔ yɛbɔ yɛkpondɛ ɛbɛlabɔlɛ nu ninyɛne wɔ adenle kpalɛ zo la azo. (Mat. 6:33; Ɛfɛ. 4:28) Ɔngulo kɛ yɛbala wɔ debiezukoalɛ bo ɔlua gyima dɔɔnwo ɛyɛlɛ ti, anzɛɛ yɛbadwenledwenle ezukoa nwo wɔ Belemgbunlililɛ Asalo. Noko, menli dɔɔnwo mɔɔ ɛbɔ yɛ ɛyia la die di kɛ saa bɛfa bɛ mekɛ dɔɔnwo bɛkpondɛ ezukoa a, yɛɛ bɛ nwo ɛnrɛhyelɛ bɛ wɔ mekɛ mɔɔ bɛkɛyɛ mgbanyinli la a. Mekɛ dɔɔnwo ne ala, bɛmaa bɛ mra noko fa ninyɛne dɔɔnwo ɛkpondɛlɛ sie bɛ nye zo. Gyisɛse hanle kɛ adwenle zɛhae ɛnle kpalɛ. (Bɛgenga Luku 12:15-21.) Ɛhye maa yɛkakye Gɛheezae mɔɔ ɔyɛle anyebolo na ɔzuzule kɛ ɔbahola yeava yeazonle Gyihova la.—2 Arl. 5:20-27.

14, 15. Duzu ati a ɔnle kɛ yɛfa yɛ nye yɛto ezukoa zo ɛ? Maa neazo.

14 Amaneɛbɔlɛ kile kɛ kɔleɛ bie mɔ mɔɔ kulo kɛ fa fɛlɛ mgbole wɔ azule nu la nlomanle. Saa yɛmaa yɛ nye bolo kɛ yɛbanyia yɛ nwo a, ɛhye bie bahola ado yɛ. Asafo nu kpanyinli bie mɔɔ bɛfɛlɛ ye Alex la hanle kɛ ɛnee ɔnea ye ezukoa zo boɛ kpalɛ. Ɛnee ɔngulo kɛ ɔbazɛkye ezukoa fee. Noko ɔnyianle adwenle kɛ saa ɔnyia ezukoa ekyi ɔboka ye ezukoa nwo a, ɔbahola yeagyakyi gyima na yeayɛ adekpakyelɛ. Yemɔti, ɔzukoale kɛzi bɛtu ninyɛne bɛtɔne ye la na ɔvale ye ezukoa kɔsɔɔti ɔhɔdule ninyɛne. Ɔbizale bosea bɔbɔ ɔzɔle zo! Noko ninyɛne ne mɔɔ ɔhɔdule la annyia gua. Alex ka kɛ: “Ɛnee mesika me bo kɛ me sa baha me ezukoa ne.” Ɔzuzule kɛ saa ɔkendɛ ekyii a bɛbadɔ ye ninyɛne ne bolɛ kpalɛ.

15 Ɛnee Alex ɛndwenle debie biala anwo kɛ ye ninyɛne ne ala. Ɛnee ɔngola ɔnva Gyihova ɛzonlenlɛ ɔnlumua yɛɛ ɔngola da. Noko ye ninyɛne ne annyia bolɛ ɛlɛ. Alex ezukoa ne kɔsɔɔti minlinle na ɛnee ɔwɔ kɛ ɔtɔne ye sua. Ɔka kɛ ɔmanle ye abusua ne anwo hyelele bɛ. Noko ɔnyianle ezukoalɛdeɛ mɔɔ anwo hyia la. Ɔhanle kɛ awie biala mɔɔ kɛva ɔ rɛle kɛwula Seetan ewiade ɛhye anu kɛ ɔbamaa yeanyia anwobanebɔlɛ nee anyelielɛ la asa bazi aze. (Mrɛ. 11:28) Saa yɛfa yɛ nwo kɔsɔɔti yɛto yɛ ezukoa anzɛɛ mɔdenle mɔɔ yɛbɔ yɛkpondɛ ezukoa la azo a, ɛnee yɛlɛfa yɛ rɛle yɛawula Seetan mɔɔ ɔle “ewiade ɛhye nyamenle” la anu. (2 Kɔl. 4:4; 1 Tem. 6:17) Kɛkala Alex ɛyɛ nzenzaleɛ wɔ ye ɛbɛlabɔlɛ nu amaa yeanyia mekɛ dɔɔnwo yeaha ‘edwɛkpa ne.’ Ɛhye ɛmaa ɔ nee ye abusua ne anye ɛlie kpole na yeboa bɛ yemaa bɛhwe bɛbikye Gyihova.—Bɛgenga Maake 10:29, 30.

ANWOMEMAAZO

16. Kɛzi anwomemaazo mɔɔ fɛta la le ngakyile fi anwomemaazo mɔɔ ɛnfɛta la anwo ɛ?

16 Ɔle kpalɛ kɛ yɛbanyia adwenle mɔɔ fɛta la wɔ anwomemaazo nwo. Kɛ neazo la, ɔwɔ kɛ yɛfa yɛtu yɛ nwo kɛ yɛle Gyihova Alasevolɛ. (Gyɛ. 9:24) Saa yɛnyia ɛbulɛ mɔɔ fɛta la yɛmaa yɛ nwo a, ɔbamaa yɛazi kpɔkɛ kpalɛ na yɛnrɛtoto yɛ nwo aze. Noko saa yɛdie yɛ nwo yɛdi somasoma a, ɔbahola yeahwe yɛ yɛavi Gyihova anwo.—Edw. 138:6; Wulo. 12:3.

Mmakpondɛ dibilɛ wɔ asafo ne anu, maa ɛ nye ɛlie daselɛlilɛ gyima ne anu!

17, 18. (a) Bobɔ menli mɔɔ memanle bɛ nwo zo nee menli mɔɔ bɛlɛle bɛ nwo aze wɔ Baebolo ne anu bie mɔ aluma. (b) Kɛzi adiema nrenya bie ammaa anwomemaazo andwe ye anvi Gyihova anwo ɛ?

17 Menli mɔɔ memanle bɛ nwo zo nee menli mɔɔ bɛlɛle bɛ nwo aze la anwo edwɛkɛ dɔɔnwo wɔ Baebolo ne anu. Belemgbunli Devidi bɛlɛle ɔ nwo aze kpondɛle adehilelɛ vile Gyihova ɛkɛ, na Gyihova yilale ye. (Edw. 131:1-3) Noko Gyihova bɛlɛle Arelemgbunli Nɛbukadenɛza nee Bɛlehyaza mɔɔ bɛmemanle bɛ nwo zo la aze. (Dan. 4:30-37; 5:22-30) Ɛnɛ noko, ninyɛne bie mɔ kola sɔ yɛ mɛlɛbɛnwoaze nea. Ryan mɔɔ ɛnee yeli ɛvolɛ 32 na ɔle asafo nu sonvolɛ la dule hɔle asafo fofolɛ nu. Ryan ka kɛ, “Ɛnee me nye la  kɛ ɔnrɛhyɛ bɛbakpa me asafo nu kpanyinli, noko ɛvolɛ ko pɛle nu meande ɛhwee.” Asoo Ryan bava ɛya, na yeade nganeɛ kɛ mgbanyima ne mɔ anva ɛbulɛ mɔɔ fɛta la ammaa ye ɔ? Asoo ɔbagyakyi debiezukoalɛ ɛhɔlɛ, yeamaa anwomemaazo ahwe ye avi Gyihova nee Ye menli ne anwo ɔ? Saa ɛdawɔ a anrɛɛ duzu a ɛbayɛ a?

18 Ryan ka kɛ: “Mengengale debie biala mɔɔ fane anyelazo mɔɔ ɛmba nu ndɛ anwo mɔɔ ɔwɔ yɛ mbuluku ne mɔ anu la.” (Mrɛ. 13:12) “Menwunle kɛ ɔwɔ kɛ menyia abotane na mebɛlɛ me nwo aze. Ɛnee ɔhyia kɛ memaa Gyihova tete me.” Ryan andwenle ɔdaye mumua ne ɔ nwo bieko, emomu, ɔboale awie mɔ wɔ asafo ne nee daselɛlilɛ nu. Yeangyɛ ɔnyianle Baebolo sukoavoma mɔɔ bɛbɔ mɔdenle la dɔɔnwo. Ɔka kɛ: “Mekɛ mɔɔ bɛkpale me kpanyinli wɔ ɛvolɛ ko nee foa anzi la, ɔzinle me nwo ɔluakɛ ɛnee mendwenle nwolɛ bieko na me nye die daselɛlilɛ nu kpalɛ.”—Bɛgenga Edwɛndolɛ 37:3, 4.

KƆ ZO BETA GYIHOVA ANWO

19, 20. (a) Kɛ ɔkɛyɛ na yɛammaa ninyɛne mɔɔ yɛyɛ la bie andwe yɛ anvi Gyihova anwo ɛ? (b) Menli mɔɔ betanle Gyihova anwo mɔɔ yɛbahola yɛazukoa bɛ neazo ne la bie mɔ a le nwane?

19 Ninyɛne mɔɔ yɛzuzu nwo wɔ edwɛkɛ ɛhye nee mɔɔ ɔli ɔ nyunlu anu la anwo hyia wɔ yɛ ɛbɛlabɔlɛ nu. Yɛfa yɛtu yɛ nwo kɛ yɛle Gyihova azonvolɛ la. Abusua mɔɔ anyelielɛ wɔ nu nee kpɔkɛdelɛ kpalɛ boka ahyɛlɛdeɛ kpalɛ mɔɔ vi Gyihova la anwo. Yɛze kɛ gyima nee ezukoa kola boa yɛ maa yɛdi yɛ ngyianlɛ nwo gyima. Yɛze kɛ ɛnwomenlelielɛ kola maa yɛ ahonle tɔ yɛ azule nu yɛɛ ɛlɛtɔlɔnek ninyɛne zo lɛ nvasoɛ. Noko saa yɛanva ninyɛne ɛhye mɔ yɛanli gyima wɔ adenle kpalɛ zo a, bɛbahola bɛadenda yɛ gyakɛ anu wɔ yɛ ɛzonlenlɛ nu na bɛahwe yɛ bɛavi Gyihova anwo.

Bɛmmamaa debie biala twe bɛ fi Gyihova anwo!

20 Nɔhalɛ, ɛhye a Seetan kpondɛ a. Noko yɛbahola yɛazi ye adenle! (Mrɛ. 22:3) Bɛhwe bɛbikye Gyihova na bɛbeta ɔ nwo. Yɛlɛ ɛhye anwo neazo dɔɔnwo wɔ Baebolo ne anu mɔɔ yɛbahola yɛazukoa a. Yinɔko yɛɛ Nowa nee ‘nɔhalɛ Nyamenle ne luale.’ (Mɔl. 5:22; 6:9) Mosisi gyinlanle “kpundii kɛ sonla mɔɔ ɛnwu Nyamenle ne mɔɔ bɛnnwu ye la.” (Hib. 11:27) Nyamenle boale Gyisɛse dahuu ɔluakɛ ɔyɛle mɔɔ sɔ ye anwuma Selɛ ne anye la mekɛ biala. (Dwɔn 8:29) Bɛzukoa neazo ɛhye mɔ. “Dahuu bɛmaa bɛ nye ɛlie, bɛyɛ nzɛlɛlɛ dahuu, na bɛyɛ Nyamenle mo wɔ gyinlabelɛ biala anu.” (1 Tɛs. 5:16-18) Yɛɛ bɛmmamaa debie biala twe bɛ fi Gyihova anwo!

^ ɛden. 4 Tɛ bɛ aluma kpalɛ kpalɛ ɔ.

^ ɛden. 6 Nea edwɛkɛ “How to Raise Responsible Children” mɔɔ wɔ October 2011 Awake! ne anu la.

^ ɛden. 7 Nea edwɛkɛ “Five Keys to Better Health” mɔɔ wɔ March 2011 Awake! ne anu la.