Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

Anɛ O Bua Jɔ Wa Mumi Mi Gbosi Ní ɔ He Lo?

Anɛ O Bua Jɔ Wa Mumi Mi Gbosi Ní ɔ He Lo?

‘Mawu ba slaa ma je li ɔmɛ, nɛ e hla a kpɛti ma ko ngɔ ha e biɛ ɔ.’​—NÍTS. 15:14.

1, 2. (a) Mɛni ji “David matsɛ yemi ɔ,” nɛ mɛni blɔ nɔ e maa gu kɛ bɔni nɔ yemi ekohu? (b) Mɛnɔmɛ pee kake kɛ ngɛ sɔmɔe kaa Yehowa webi mwɔnɛ ɔ?

BLƆ tsɔɔmi ajla toli nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ pee kpe klɛdɛɛ ko ngɛ Yerusalem ngɛ jeha 49 M.B. Ngɛ jamɛ a kpe ɔ sisi ɔ, kaselɔ Yakobo de ke: “Simon [Petro] sɛɛ bɔnɛ kekle ɔ, Mawu ba slaa ma je li ɔmɛ, nɛ e hla a kpɛti ma ko ngɔ ha e he. Amaniɛ nɛ ɔ maa gbali ɔmɛ a munyu ɔ nɔ mi ke, ‘Nyɔmtsɛ ɔ ke, pee se ɔ, ma kpale kɛ ba; nɛ ma ngɔ David matsɛ yemi ɔ ngɔ ma si kaa sá a. Ma dla e ma doku ɔmɛ, nɛ e tsɛ yemi ɔ maa ma si kpɛii ekohu. Kɛkɛ ɔ, adesahi nɛ piɛ ɔ tsuo maa ba ye ngɔ; nɛ ma je li ɔmɛ tsuo nɛ i tsɛ ɔ maa ba ma ba pee ye ma. Nyɔmtsɛ ɔ, nɔ nɛ ha nɛ a le enɛ ɔmɛ tsuo kɛ je blema lokoo ɔ lɛ de.’”—Níts. 15:13-18.

2 “David matsɛ yemi ɔ” se po be nɛ a kpa Matsɛ Zedekia tsɛ yemi ɔ. (Amos 9:11) Se “David matsɛ yemi ɔ” ma bɔni nɔ yemi ekohu benɛ David nina nɛ ji Yesu ma ba pee Matsɛ nɛ ngɛ kɛ yaa neneene ɔ. (Eze. 21:27; Níts. 2:29-36) Kaa bɔnɛ Yakobo de ngɛ kpe klɛdɛɛ nɛ a pee ɔ sisi ɔ, gbami nɛ ɔ nɛ Amos gba kɛ fɔ si ɔ ngɛ mi bae. A ngɛ Matsɛ Yemi ɔ gbosi ní yeli hlae ngɛ Yudabi kɛ Ma Je Li ɔmɛ a kpɛti. Mwɔnɛ ɔ, Kristofoli nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a kpɛti nihi nɛ piɛ ɔ kɛ Yesu ‘to kpahi’ ayɔhi abɔ pee kake kɛ ngɛ Baiblo ɔ mi anɔkuale ɔ fiɛɛe kɛ ngɛ nihi tsɔɔe.—Yoh. 10:16.

YEHOWA WEBI KƐ HAOMI KPE

3, 4. Mɛni ha nɛ Yudabi nɛ a nuu mɛ nyɔguɛ kɛ ho Babilon ya a nyɛ nɛ a hi Yehowa kasa mi?

3 Benɛ a nuu Yudabi ɔmɛ nyɔguɛ kɛ ho Babilon ya a, e ngɛ heii kaa “David matsɛ yemi ɔ” se po. Lakpa jami pɔhe ngɛ Babilon. Mawu webi ya ye jeha 70 ngɛ Babilon kaa nyɔguɛhi. Kɛ a plɛ kɛ ye Mawu anɔkuale ngɛ jamɛ a be ɔ mi ha kɛɛ? Mwɔnɛ ɔ hu ɔ, Satan ji nɔ nɛ ngɛ je nɛ ɔ kudɔe, se kɛ̃ ɔ, Yehowa webi nyɛ nɛ a ngɛ Yehowa anɔkuale yee. (1 Yoh. 5:19) Yehowa sɔmɔli ngɛ gbosi ní klɛdɛɛ ko, nɛ enɛ ɔ yeɔ bua mɛ nɛ a yeɔ Mawu anɔkuale.

4 Mawu Munyu ɔ nɛ a ngma a piɛɛ wa mumi mi gbosi ní ɔmɛ a he. Yudabi nɛ a nuu mɛ kɛ ho nyɔguɛ yemi mi ya ngɛ Babilon ɔ be Baiblo mluku ɔ tsuo mohu, se a le Mose Mlaa a kɛ Kita Nyɔngma a. A le “Zion la amɛ” nɛ a nyɛ nɛ a kai abɛhi fuu, nɛ a le Yehowa sɔmɔli fuu nɛ́ a ye Yehowa anɔkuale. Benɛ Yudabi nɛ a nuu mɛ nyɔguɛ ɔ kai Zion kɛ Yehowa a, a fo ya. (Kane La 137:1-6.) Enɛ ɔ ha nɛ benɛ a ngɛ Babilon nɛ lakpa tsɔɔmi pɔ he wawɛɛ ngɛ lejɛ ɔ po ɔ, a ya nɔ nɛ a hi Yehowa kasa mi.

TRINITI TSƆƆMI Ɔ PI NƆ́ EHE

5. Mɛni triniti mawuhi nɛ Babilonbi kɛ Egiptbi jaa?

5 Babilonbi jaa triniti mawuhi aloo mawuhi etɛ nɛ a bla pee kake. Babilonbi a triniti mawu ɔ ekomɛ ji, Sin (nyɔhiɔ mawu), Shamash (pu mawu), kɛ Ishtar (bi fɔmi kɛ ta hwumi yo mawu). Ngɛ blema Egipt ɔ, a buɔ mawu ɔ ekomɛ kaa nyumuhi, nɛ a buɔ ekomɛ hu kaa yihi. A susuɔ kaa mawu ɔ eko ya ngɔɔ yo mawu ɔ eko nɛ e kɛ lɛ fɔɔ binyumu, “nɛ tsɛ ɔ, kɛ nyɛ ɔ, kɛ binyumu ɔ ba peeɔ mawuhi etɛ nɛ a bla pee kake. Se be komɛ ɔ, mawu etɛ nɛ ɔmɛ a he wami sɔɛ.” (New Larousse Encyclopedia of Mythology) Osiris, kɛ yo mawu Isis, kɛ a binyumu Horus ji mawuhi etɛ nɛ a bla pee kake nɛ a jaa ngɛ Egipt ɔ a kpɛti kake.

6. Mɛni ji Triniti ɔ, nɛ mɛni heje nɛ Yehowa webi he we Triniti tsɔɔmi ɔ yi ɔ?

6 Jamihi nɛ a tsɛɔ a he ke Kristofoli ɔ hu tsɔɔ kaa Triniti mawu ko ngɛ. Osɔfohi tsɔɔ nihi kaa Tsɛ ɔ, kɛ Bi ɔ, kɛ mumi klɔuklɔu ɔ blaa peeɔ Mawu kake. Se tsɔɔmi nɛ ɔ gbeɔ Yehowa nɛ ngɛ he wami pe nɔ tsuaa nɔ ɔ he guɛ, ejakaa nihi susuɔ kaa ja mawu kpahi piɛɛ e he loko a ma nyɛ ma tsɛ lɛ ke Mawu. Yehowa bu e webi a he kɛ je lakpa tsɔɔmi nɛ ɔ he ejakaa e Munyu ɔ de ke: ‘Israel ma, nyɛ hɛ nɛ hi nɔ kaa Yehowa wa Mawu ɔ, lɛ pɛ ji Mawu.’ (5 Mose 6:4) Yesu tsɛ munyu nɛ ɔ se, nɛ anɔkuale Kristofoli hu kplɛɛ nɔ.—Mar. 12:29.

7. Mɛni heje nɛ a be nyɛe maa baptisi nɔ ko nɛ e heɔ Triniti tsɔɔmi ɔ yeɔ ɔ?

7 Triniti tsɔɔmi ɔ kɛ fami nɛ Yesu kɛ ha e se nyɛɛli ɔmɛ ɔ kɔ we. Yesu de e se nyɛɛli ɔmɛ ke ‘a pee nihi nɛ a ngɛ je ma amɛ tsuo a mi ɔ e kaseli, nɛ a baptisi mɛ ngɔ wo Tsɛ ɔ, kɛ Bi ɔ, kɛ mumi klɔuklɔu ɔ biɛ mi.’ (Mat. 28:19) Loko a maa baptisi nɔ ko kaa anɔkuale Kristofono aloo Yehowa Odasefoli ɔmɛ a kpɛti nɔ kake ɔ, e sa nɛ nɔɔ nɛ́ e kplɛɛ nɔ kaa Yehowa ji Tsɛ Ope, nɛ Yesu ji Mawu Bi. E sa nɛ nɔ nɛ a maa baptisi lɛ ɔ nɛ he ye hu kaa mumi klɔuklɔu ɔ ji he wami nɛ Mawu kɛ tsuɔ ní, se pi Triniti mawu ko e fã. (1 Mose 1:2) Ke loloolo ɔ, nɔ ko heɔ Triniti tsɔɔmi ɔ yeɔ ɔ, a be nyɛe maa baptisi lɛ. Wa bua jɔ wawɛɛ nitsɛ kaa a ye bua wɔ nɛ wa yu wa he ngɛ tsɔɔmihi nɛ a wui Mawu hɛ mi nyami nɛ ɔmɛ a he. Enɛ ɔ hu piɛɛ wa mumi mi gbosi ní ɔmɛ a he!

MUMI YAYAMIHI KƐ NÍTSUMI!

8. Kɛ Babilonbi ɔmɛ buɔ mawuhi kɛ daimoniohi ha kɛɛ?

8 Babilonbi ɔmɛ kɛ daimoniohi tsuɔ ní wawɛɛ. Womi ko nɛ ji, The International Standard Bible Encyclopaedia a de ke: “Ngɛ mawuhi nɛ Babilonbi ɔmɛ jaa a se ɔ, a heɔ yeɔ hu kaa daimoniohi ngɛ he wami, nɛ a nyɛɔ yeɔ nihi awi, nɛ a woɔ nihi hiɔ. A sɔleɔ kɛ haa a mawu ɔmɛ nɛ a deɔ daimonio ɔmɛ kaa a bu a he.”

9. (a) Mɛni ha nɛ Yudabi nɛ a nuu mɛ nyɔguɛ kɛ ho Babilon ya a a ti nihi fuu kplɛɛ lakpa jami mi tsɔɔmihi a nɔ ɔ? (b) Mɛni blɔ nɔ Mawu gu kɛ po wa he piɛ ngɛ mumi yayamihi kɛ nítsumi he?

9 Benɛ a nuu Yudabi ɔmɛ nyɔguɛ kɛ ho Babilon ya a, a ti nihi fuu kɛ a he wo lakpa jami mi ní peepeehi a mi. Pee se ɔ, Yudabi fuu ba he Helabi a tsɔɔmi ɔmɛ ye. Tsɔɔmi nɛ ɔ eko ji kaa daimoniohi nyɛɔ tsuɔ ní kpakpahi. Se Mawu de wɔ ke oslaa ngɛ mumi yayamihi kɛ nítsumi aloo daimoniohi nɛ waa kɛ mɛ maa bɔ ɔ he. Anɔkuale nɛ ɔ hu piɛɛ wa mumi mi gbosi ní ɔ he. (Yes. 47:1, 12-15) Jehanɛ se hu ɔ, wa yuɔ wa he ngɛ mumi yayamihi kɛ nítsumi he kaa bɔnɛ Mawu de wɔ ke waa pee ɔ, nɛ enɛ ɔ poɔ wa he piɛ.—Kane 5 Mose 18:10-12; Kpojemi 21:8.

10. Mɛni a ma nyɛ ma de ngɛ Babilon Ngua a tsɔɔmihi kɛ kusumihi a he?

10 Mwɔnɛ ɔ, nihi fuu nɛ a kɛ a he wo lakpa jami mi ɔ kɛ mumi yayamihi tsuɔ ní kaa bɔnɛ nihi nɛ a hi si ngɛ blema Babilon ɔ pee ɔ. Enɛ ɔ heje nɛ Baiblo ɔ tsɛɔ lakpa jamihi tsuo nɛ a ngɛ je ɔ mi ɔ ke Babilon Ngua a nɛ. (Kpoj. 18:21-24) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, nihi nɛ a ngɛ lakpa jamihi a mi mwɔnɛ ɔ peeɔ a ní kaa bɔnɛ nihi nɛ a hi blema Babilon jami ɔ mi ɔ pee a ní ɔ, ejakaa Babilon ji he nɛ lakpa tsɔɔmihi kɛ kusumi yayahi puɛ kɛ je. Akɛnɛ Babilon Ngua a kɛ e he woɔ mumi yayami kɛ nítsumi, wɔ jami, kɛ yayami kpahi a mi heje ɔ, e be kɛe kulaa nɛ a ma kpata e hɛ mi.—Kane Kpojemi 18:1-5.

11. Mɛni kɔkɔ bɔmi a kɛ haa wɔ ngɛ wa womi ɔmɛ a mi?

11 Yehowa de ke: ‘I hla we nyɛ kunya yemi ɔ.’ (Yes. 1:13) Nihi nɛ a hi si ngɛ jeha 1800 jeha amɛ a mi ɔ kɛ a he wo mumi yayami kɛ nítsumi mi. Enɛ ɔ he ɔ, May 1885 Zion’s Watch Tower a de ke: “Hemi kɛ yemi nɛ nihi hɛɛ kaa ni gbogboe ɔmɛ ngɛ wami mi ngɛ je kpa ko mi ɔ, pi nɔ́ ehe. Blema jami slɔɔtohi hu tsɔɔ hemi kɛ yemi nɛ ɔ. Munyuhi fuu nɛ nihi po de kɛ kɔ gbogboehi a he ɔ daa si ngɛ hemi kɛ yemi nɛ ɔ nɔ.” Womi tɛtlɛɛ ɔ de hu ke, “lakpa tsɔɔmi kaa gbogboehi kɛ nihi nɛ a ngɛ wami mi nyɛɔ sɛɛɔ ní ɔ he si wawɛɛ. ‘Daimoniohi’ guu blɔhi kaa kikɛ ɔ a nɔ kɛ sisiɔ nihi konɛ a nine nɛ su a nɔ.” Womi wayo ko nɛ a pee blema nɛ a tsɛɛ ke, What Say the Scriptures About Spiritism? ɔ kɛ kɔkɔ bɔmi nɛ ɔ nɔuu ha, nɛ jã kɛ̃ nɛ wa womihi nɛ a ngɛ pee mwɔnɛ ɔ hu bɔɔ wɔ kɔkɔ ngɛ hemi kɛ yemi kaa jã a he.

ANƐ SUSUMAHI NGƐ PIIE NGƐ JE KPA KO MI LO?

12. Mɛni Mawu mumi ɔ ha nɛ Salomo de kɛ kɔ ni gbogboe ɔmɛ a he?

12 “Nɔ tsuaa nɔ nɛ le anɔkuale ɔ” ma nyɛ ma ha sane bimi nɛ ɔ heto. (2 Yoh. 1) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wa kplɛɛ munyu nɛ Salomo tu ɔ nɔ. E de ke: ‘Gbe hɛ ngmengmle hi pe jata gbogboe. Nihi nɛ a hɛ ngɛ ɔ le kaa a ma ba gbo; se ni gbogboe ɔmɛ lɛɛ a li nɔ́ ko nɔ́ ko. Nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ o ngɛ tsue ɔ, tsu kɛ o he wami tsuo. Ejakaa gbeje, he nɛ o maa ya hwɔɔ se ɔ, nítsumi, loo yi mi susumi, loo nile, loo ga be lejɛ ɔ.’—Fiɛlɔ 9:4, 5, 10.

13. Kɛ e ba kɛɛ nɛ Helabi a jami kɛ a kusumihi ná Yudabi ɔmɛ a nɔ he wami?

13 Yudabi ɔmɛ le anɔkuale nɛ kɔɔ gbogboehi a he. Se benɛ Alexander Ngua a tatsɛmɛ ɔmɛ gba Hela nɔ yemi ɔ mi, nɛ́ Hela ba ye Yuda kɛ Siria nɔ ɔ, Helabi ɔmɛ bɔ mɔde kaa a ma ha nɛ nihi nɛ a kɛ a he nɛ wo Helabi a jami kɛ a kusumi ní peepeehi a mi. Enɛ ɔ ha nɛ Yudabi ɔmɛ kplɛɛ lakpa tsɔɔmi kaa susuma gbo we ɔ nɔ, nɛ a he ye hu kaa a piiɔ nihi ngɛ je kpa ko mi. Pi Hela nɛ tsɔɔmi nɛ ji kaa a piiɔ susumahi ngɛ je kpa ko mi ɔ puɛ kɛ je. Babilonbi hu susu kaa ‘je kpa ko ngɛ, nɛ jamɛ a je ɔ mi ngɛ gbeye. Mawuhi kɛ daimoniohi nɛ a ngɛ he wami nɛ a he ngɛ gbeye nɛ a yeɔ jamɛ a je ɔ nɔ.’ (The Religion of Babylonia and Assyria) Niinɛ, Babilonbi ɔmɛ he ye kaa susuma gbo we.

14. Mɛni Hiob kɛ Abraham le ngɛ gbogboehi kɛ gbogboehi a si temi he?

14 E ngɛ mi kaa anɔkualetsɛ Hiob be Baiblo mohu lɛɛ, se e le anɔkuale nɛ kɔɔ gbogboehi a he ɔ. E le hu kaa Yehowa nɛ ji Mawu nɛ ngɛ suɔmi ɔ suɔ wawɛɛ kaa e ma tle lɛ si. (Hiob 14:13-15) Abraham hu he ye kaa a ma tle gbogboehi a si. (Kane Hebribi 11:17-19.) Nimli nɛ ɔmɛ he we yi kaa ke nɔ ko gbo ɔ, e ya hiɔ je kpa ko mi. Ke nɔ ko gbo nɛ nihi he ye kaa e gbo we se e ho je kpa ko mi ya a, lɛɛ e he be hiae mɔ nɛ a tle gbogboehi a si. Mawu mumi ɔ ye bua Hiob kɛ Abraham nɛ a ná hemi kɛ yemi kaa a ma tle gbogboehi a si. Anɔkuale nɛ ɔmɛ hu piɛɛ wa gbosi ní ɔ he.

WA HIA KPƆMI NƆ́ Ɔ KONƐ ‘WAA YE WA HE’

15, 16. Mɛni blɔ nɔ a gu kɛ kpɔ wɔ kɛ je yayami kɛ gbenɔ mi?

15 Wa bua hu jɔ kaa Mawu ha nɛ wa le anɔkuale nɛ kɔɔ bɔnɛ e ma plɛ kɛ kpɔ wɔ kɛ je yayami kɛ gbenɔ nɛ Adam kɛ ba a mi ɔ he. (Rom. 5:12) Wa le kaa Yesu “bɛ nɛ a sɔmɔlɔ lɛ, se mohu e ba sɔmɔ, nɛ́ e ngɔ e wami ngɔ ha kɛ kpɔ nihi babauu.” (Mar. 10:45) Wa le kaa kɛ ‘gu Kristo Yesu kpɔmi afɔle sami ɔ nɔ ɔ, wa ye wa he.’ Wa bua jɔ enɛ ɔ he wawɛɛ!—Rom. 3:22-24.

16 E he hia nɛ Yudabi kɛ Ma Je Li nɛ a hi si ngɛ kaseli ɔmɛ a be ɔ mi ɔ nɛ́ a tsake a tsui ngɛ a yayamihi a he, nɛ a ná Yesu kpɔmi afɔle sami ɔ mi hemi kɛ yemi. Ke a pee we jã a, a kɛ a he yayami be mɛ pae. Mwɔnɛ ɔ hu jã nɔuu nɛ e ji. (Yoh. 3:16, 36) Ke nɔ ko ya nɔ nɛ e hɛɛ lakpa tsɔɔmihi kaa Triniti kɛ susuma nɛ gbo we ɔ mi ɔ, e be nyɛe ma ná kpɔmi nɔ́ ɔ he se. Se wɔɔ lɛɛ wa ma nyɛ ma ná he se, ejakaa “e bi ɔ ha nɛ wa ye wa he; ee, e kɛ wa he yayami pa wɔ.”—Kol. 1:13, 14.

YAA NƆ NƐ O SƆMƆ YEHOWA!

17, 18. Jije wa ma nyɛ maa na Yehowa Odasefoli a yinɔ sane ngɛ, nɛ kɛ yinɔ sane nɛ ɔ ma plɛ kɛ ye bua wɔ kɛɛ?

17 Anɔkualehi nɛ Mawu tsɔɔ wɔ, níhi a si kpami nɛ wa ná kaa Mawu sɔmɔli, kɛ jɔɔmihi nɛ Mawu jɔɔ wɔ ngɛ mumi mi kɛ helo nya a tsuo piɛɛ wa mumi mi gbosi ní ɔ he. A ngmaa bua jɔmi munyuhi nɛ kɔɔ bɔnɛ wa nítsumi ɔ ngɛ nɔ yae ngɛ je kɛ wɛ ha a he ngɛ wa Yearbook ɔmɛ a mi. Wa ma nyɛ maa kase Yehowa Odasefoli a yinɔ sanehi a he ní ngɛ videohi nɛ ji, Faith in Action, Fã 1 kɛ 2, kɛ womi komɛ kaa Jehovah’s Witnesses—Proclaimers of God’s Kingdom ɔ mi. Behi fuu ɔ, a ngmaa wa nyɛmimɛ Odasefoli a níhi a si kpamihi nɛ woɔ nɔ he wami ngɛ wa womi tɛtlɛɛ ɔmɛ a mi.

18 Kaa bɔnɛ ke Israelbi ɔmɛ susu bɔnɛ Mawu plɛ kɛ kpɔ mɛ ngɛ Egipt ɔ he nɛ e woɔ mɛ he wami ɔ, jã nɔuu nɛ ke wɔ hu wa susu asafo ɔ yinɔ sanehi a he ɔ, e woɔ wɔ he wami. (2 Mose 12:26, 27) Benɛ Mose bwɔ ɔ, e de Israelbi ɔmɛ ke: “Nyɛ susu blema lokoo ɔ he; nyɛ bi nyɛ nɛmɛ, kɛ nimeli ɔmɛ nɛ a gba nyɛ blema sane.” (5 Mose 32:7) Akɛnɛ wa ji ‘Yehowa webi loo e to kuu’ heje ɔ, wɔ tsuo waa kɛ bua jɔmi jeɔ e yi nɛ wa deɔ nihi ní nguanguahi nɛ e pee ɔ. (La 79:13) E he hia hu nɛ wa susu níhi nɛ ya nɔ ngɛ Yehowa asafo ɔ mi kɛ be ɔ he, nɛ waa kase ní ngɛ mi, nɛ waa to níhi a he blɔ nya kɛ ha hwɔɔ se.

19. Akɛnɛ wa ngɛ nyɛɛe ngɛ mumi mi la a nya heje ɔ, mɛni e sa nɛ waa pee?

19 Wa bua jɔ kaa wa lilaa we si ngɛ diblii mi, se mohu wa ngɛ nyɛe ngɛ mumi mi la nɛ Mawu ha wɔ ɔ nya. (Abɛ 4:18, 19) Enɛ ɔ he ɔ, nyɛ ha nɛ waa bɔ mɔde wawɛɛ nɛ waa kase Mawu Munyu ɔ, nɛ waa kɛ kã nɛ tu anɔkuale ɔ he munyu kɛ tsɔɔ nihi kaa bɔnɛ la polɔ ɔ sɔle nɛ e je Nyɔmtsɛ Matsɛ Yehowa yi ɔ. E de ke: “Ma je o yi ke mo pɛ lɛ o peeɔ nɔ́ nɛ da. Mawu, kɛ je ye nihe mi tɔɔ nɛ o tsɔɔ mi ní, nɛ amlɔ nɛ ɔ hu i ngɛ o nyakpɛ nítsumi ɔmɛ a he odase yee. Lɔ ɔ he ɔ, amlɔ nɛ ɔ nɛ i bwɔ, nɛ ye yi mi hiɛ futaa kɛ mua a, Mawu, ko kua mi! O kɛ mi nɛ hi si kɛ yaa si ma sɛɛ nyakpɛ ní nguanguahi nɛ o tsu ɔ kɛ ha yinɔhi nɛ maa ba ngɛ se ɔ.”—La 71:16-18.

20. Mɛni nya pomi Satan kɛ ba Yehowa kɛ adesahi a nɔ, nɛ kɛ o susu ngɛ he ha kɛɛ?

20 Akɛnɛ wa ji nihi nɛ a jɔɔ a he nɔ ha Yehowa heje ɔ, wa le kaa Satan po Yehowa nya kaa pi lɛ Yehowa nɛ e sa kaa e ye e nibɔ níhi a nɔ. E po adesahi hu a nya kaa a be nyɛe maa ye Mawu anɔkuale kɛ pi si. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, wa fiɛɛɔ kɛ tsɔɔ nihi kaa Yehowa ji Je Mluku ɔ Matsɛ, nɛ e sa kaa adesahi nɛ a je a tsui mi kɛ sɔmɔ lɛ. (Kpoj. 4:11) Akɛnɛ Yehowa mumi ɔ ngɛ wa nɔ heje ɔ, wɔ hu wa fiɛɛɔ sane kpakpa a kɛ haa nihi nɛ a he jɔ, kɛ nihi nɛ a ngɛ kɔmɔ yee, nɛ wa woɔ nihi nɛ a ngɛ aywilɛho yee ɔ hu a bua. (Yes. 61:1, 2) Satan bɔ mɔde kaa e maa ye Mawu webi kɛ adesahi tsuo a nɔ se e nyɛ we. Wa bua jɔ wa mumi mi gbosi ní ɔ he, nɛ wa mwɔ wa yi mi kpɔ kaa wa maa ye Mawu anɔkuale, nɛ wa ma je Yehowa, nɛ ji Je Mluku ɔ Matsɛ ɔ yi amlɔ nɛ ɔ kɛ ya neneene.—Kane La 26:11; 86:12.