Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

¿Ñamombaʼépa pe erénsia Jehová omeʼẽva ñandéve?

¿Ñamombaʼépa pe erénsia Jehová omeʼẽva ñandéve?

“Ñandejára [...] ojesareko umi tetã ambuére oguenohẽ hag̃ua ijapyteguikuéra peteĩ tetã oguerahavaʼerã héra.” (HECH. 15:14, NM)

1, 2. a) ¿Mbaʼépa heʼise “David róga”, ha mbaʼéichapa oñemopuʼã jey? b) ¿Máva mávapa oservi oñondive Ñandejárape ñane tiémpope?

ÁÑO 49-pe, pe Kuérpo Governánte omotenondéva kongregasión kristiána, ojapo peteĩ rreunión iñimportantetereíva Jerusalénpe. Upérõ disípulo Santiago heʼi: “Symeón [Pedro] omombeʼu porã ñandéve mbaʼéichapa Ñandejára koʼág̃a ojesareko umi tetã ambuére oguenohẽ hag̃ua ijapyteguikuéra peteĩ tetã oguerahavaʼerã héra. Upéva heʼíma vaʼekue voi umi proféta, ha upéicha ojehai Ñandejára Ñeʼẽme: ‘Oikopa rire koʼã mbaʼe ajúta amyatyrõ David róga hoʼapa vaʼekue, ha amopuʼã jeýta, ikatu hag̃uáicha umi kuimbaʼe opytáva oñehaʼãmbaite oheka Jehovápe umi hénte opa tetãygua ndive, ha haʼekuéra ogueraha che réra, heʼi Jehová. Haʼe ojapohína koʼã mbaʼe ojekuaáva ymaite guive’” (Hech. 15:13-18, NM).

2 Santiago imanduʼa peteĩ profesía Amós heʼivaʼekuére oñeʼẽrõ guare “David róga” rehe, térã umi rréi oúvare iñemoñarégui. Sedequías hoʼa rire ndaiporivéima rréi oisãmbyhýva David familiarégui (Amós 9:11). Upéicharõ jepe, Jesús omopuʼã jey “David róga”. Haʼe ou iñemoñarégui ha ogovernáta opa árare (Ezeq. 21:27; Hech. 2:29-36). Pe rreuniónpe, Santiago heʼi upe profesía oñekumplitaha oñembyatývo umi ogovernátava Ñandejára Rréinope, tahaʼe hudío térã tetã ambuegua. Ñane tiémpope, umi kristiáno unhído oĩva gueteri ko yvy ape ári, ha “ambue ovechakuéra” oĩva avei Jesús poguýpe, oservi Jehovápe opredikávo oñondive la Biblia omboʼéva (Juan 10:16, NM).

ÑANDEJÁRA PUÉVLO OHASA PETEĨ MBAʼE IJETUʼÚVA

3, 4. ¿Mbaʼépa oipytyvõ umi hudío oĩvape Babilóniape ani hag̃ua oñemomombyry Jehovágui?

3 “David róga” hoʼavaʼekue ojeguerahapárõ guare Babilóniape umi hudíope. Upe távape katu henyhẽ rrelihión japu, ha umi hudío oiko upépe setenta áñore, 607  guive 537 peve, Jesús ou mboyve. ¿Mbaʼépa oipytyvõ chupekuéra ani hag̃ua oñemomombyry Jehovágui? Peteĩ erénsia ijojahaʼỹva oúva Ñandejáragui. Peichagua erénsia Jehová omeʼẽ avei koʼág̃a ipuévlope, upéicha rupi ikatu ombohovái hikuái ko múndo oĩva Satanás poguýpe (1 Juan 5:19).

4 La Biblia ningo peteĩ erénsia oñemeʼẽva ñandéve. Umi hudío ndorekoivaʼekue Ñandejára Ñeʼẽ kompletoite, péro oreko pe Léi mosáika, oĩháme umi Diez Mandamiénto. Avei imanduʼa hikuái Jehová siervokuéra yma guare rembiasakuére, oikuaa umi “purahéi Sión rehegua” ha heta ñeʼẽ arandu. Ndareíri umi hudío hasẽ jepi imanduʼávo Sión rehe ha ndahesaráiri Jehovágui (elee Salmo 137:1-6). Pe erénsia Jehová omeʼẽvaʼekue umi hudíope, oipytyvõ chupekuéra ani hag̃ua oñemomombyry chugui, jepe Babilóniape oñemboʼe heta japu ha ojesegi umi kostúmbre Ñandejárape ndogustáiva.

PE TRINIDA NOÑEMBOʼÉI KOʼÁG̃ANTE

5. ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa Babilonia ha Egíptope ojeguerovia hague pe trinida?

5 Pe rrelihión oĩvaʼekue Babilóniape omboʼémi pe trinida. Haʼekuéra omombaʼeguasu Sin (diós orrepresentáva jasy), Shamash (diós orrepresentáva kuarahy) ha Istárpe (diósa omombaʼéva umi ifamiliaséva ha umi ohóva gerrahápe), ha koʼã mbohapy diós peteĩnte. Egíptope avei ojegueroviavaʼekue pe trinida, péro haʼekuéra orekómi umi diós oĩháme túva, sy ha taʼýra, peteĩ famíliaicha. Pe lívro Mitología General heʼi: “Pe túva, haʼéramo jepe peteĩ diós, ndahaʼéi katuete pe tuichavéva. Pór ehémplo, umi lugár oñemombaʼehápe peteĩ diósape, pe túva opyta peteĩ prínsipeicha ha omoirũnte pe diósape”. Koichagua trinidápe oĩvaʼekue diós Osiris, diósa Isis ha imemby Horus.

6. ¿Mbaʼépa heʼise pe trinida, ha mbaʼérepa Jehová rembiguaikuéra ndogueroviái upéva?

6 Heta heʼíva ijehe kristianoha oguerovia avei pe trinida. Umi rrelihión omoakãva omboʼe pe Túva, Taʼýra ha espíritu sánto peteĩ Ñandejaranteha. Péro entéro ogueroviáva upéva oapoʼi Jehovápe. Ohechauka hikuái Ñandejára ndahaʼeiha pe Ipuʼakapáva, síno omoirũnteha umi mokõi dióspe. Péro Jehová puévlope nombotavýi koʼã japu. Haʼekuéra oguerovia ko téxto heʼíva: “Ehendúke Israel: Jehová Ñandejára, peteĩ Jehová añónte hína” (Deut. 6:4, NM). Jesús voi oiporuvaʼekue ko téxto, ¿ha mbaʼéicha piko peteĩ kristiáno tee ndogueroviamoʼãi haʼe heʼíva? (Mar. 12:29.)

7. ¿Mbaʼérepa peteĩ tapicha ogueroviáva trinida ndaikatumoʼãi oñemeʼẽ Jehovápe ni ojevautisa?

7 Jesús heʼi idisipulokuérape: “Tapeho pemboʼe umi hénte opa tetãyguápe oiko hag̃ua chuguikuéra che remimboʼe; ha pevautisa Túva, Taʼýra ha espíritu sánto rérape” (Mat. 28:19, NM). Entéro osegíva ko mandáto ndaikatúi oguerovia pe trinida. Peteĩ tapicha ojevautisa ha oiko hag̃ua chugui testígo de Jehová, tekotevẽ orrekonose pe Túva Jehová tuichaveha, ha ohechakuaavaʼerã mbaʼe autoridápa oreko pe Taʼýra Jesús. Ogueroviavaʼerã avei pe espíritu sánto haʼeha Ñandejára puʼaka ha noĩriha peteĩ trinidápe (Gén. 1:2). Upévare, peteĩ ogueroviáva pe trinida ndaikatumoʼãi oñemeʼẽ Jehovápe ni ojevautisa. ¡Ajépa javyʼaite Jehová omeʼẽ haguére ñandéve peteĩ erénsia ñanepytyvõva ani hag̃ua jaguerovia umi mbaʼe omotĩva chupe!

OÑEPYRŨ PE ESPIRITÍSMO

8. ¿Mbaʼépa ogueroviavaʼekue umi vavilónio?

8 Babilóniape, pe rrelihiónpe oñemboʼe heta japu, oĩ heta diós ha demónio ha ojejapo paje. Peteĩ ensiklopédia heʼi: “Babilóniape oñemombaʼeterei vaʼekue umi diós ha ojekyhyjeterei umi demóniogui, oñepenságui haʼekuéra oporombohasyha. Heta hénte osegíva pe rrelihión upepegua ohecha ndaikatuiha ipuʼaka umi demóniore. Upémarõ oñemboʼe heta dióspe oipytyvõ hag̃ua chupekuéra ikatu hag̃uáicha ombohovái umi  demóniope” (The International Standard Bible Encyclopaedia).

9. a) ¿Mbaʼérepa heta hudío ou oguerovia umi japu? b) ¿Mbaʼéichapa Jehová ñanemboʼe ani hag̃ua ñande voi jaheka umi demóniope?

9 Ojegueraha rire hudiokuérape Babilóniape, hetaiterei oguerovia umi japu oñemboʼéva upépe. Tiémpo rire, umi griégo oñepyrũma omboʼe avei opárupi irrelihión, ha heta hudío hoʼa umi demónio poguýpe oimoʼãgui oĩha demónio ivuénova ha iñañáva. Péro haʼetépe Jehová oñangareko ñanderehe ha ñanemboʼe mbaʼépa jajapovaʼerã ani hag̃ua ñande voi jaheka umi demóniope. Ñane erénsia ñanepytyvõ jaikuaa hag̃ua ndogustái hague chupe pe espiritísmo ojeporuvaʼekue Babilóniape (Is. 47:1, 12-15). Upévare ñande ñaneñeʼẽrendu Jehovápe ha ndajaiporúi mbaʼeveichagua espiritísmo (elee Deuteronomio 18:10-12 ha Revelación 21:8).

10. ¿Mbaʼépa ikatu jaʼe umi mbaʼe ojejapóva ha oñemboʼévare Babilonia Guasúpe?

10 Ojapo haguéicha umi vavilónio, koʼág̃a avei Babilonia Guasu, térã entéro rrelihión japu, oiporu meme pe espiritísmo (Rev. 18:21-24). Peteĩ diksionário heʼi: “Ndaikatúi ningo jaʼe Babilonia [Guasu] oĩha peteĩ tiémporente, térã ojagarraha ko yvy tuichakue ha umi kostúmbrente. Babilonia Guasúpe oike opa mbaʼe ojejapóva oñemombaʼeguasu hag̃ua ótrope ndahaʼéiva Ñandejára” (The Interpreterʼs Dictionary of the Bible, vol. 1, páh. 338). Babilonia Guasu henyhẽte espiritísmogui, umi omombaʼévagui ñandejára guaʼúpe ha ambue tembiapo vaígui. Ha oĩramo jepe koʼág̃a peve, ndahiʼaremoʼãvéima (elee Revelación 18:1-5).

11. ¿Mbaʼe konséhopa oñemeʼẽ ñane puvlikasionkuérape espiritísmo rehe?

11 Peteĩ jey Jehová heʼi: “Vyʼa guasu oĩháme [máhia] chembopochy” (Is. 1:13). Pe espiritísmo, oñehenóiva avei espiritualísmo, ojeporueterei vaʼekue síglo 19-pe. Upévare pe rrevísta Zionʼs Watch Tower (La Torre del Vigía de Sión) osẽvaʼekue mayo 1885-pe heʼi: “Umi rrelihión yma guarépe ojeguerovia umi omanóva oikoveha ótro lugárpe, térã ambue situasiónpe, ha upégui oñepyrũ opaichagua kuénto”. Upe rire ohechauka mbaʼéichapa demoniokuéra ijyvytu umi hénte ogueroviávare omanóva ikatuha oñeʼẽ umi oikovévandi. Pe rrevísta heʼi: “Demoniokuéra oiporu umi mbaʼe ojegueroviáva omoʼã hag̃ua mávapa añetehápe hikuái, ha upéi ombotavy umi héntepe ojechaukávo chupekuéra haʼerõguáicha pe omanóva espíritu. Péicha umi demónio ojapo opa ikatúva ani hag̃ua ojekuaa chupekuéra ha oreko ipoguýpe hetaitereípe”. Pe folléto What Say the Scriptures About Spiritism? (¿Qué dicen las Escrituras acerca del espiritismo?), osẽvaʼekue ko rrevísta rire, heʼi kristianokuéra tekotevẽha oñeñangareko koʼã mbaʼégui. Ha koʼág̃a peve osẽ puvlikasión omeʼẽva konsého jajehekýi hag̃ua espiritísmogui.

¿IKATÚPA OHASA ASY ÑANE ÁLMA ÑAMANO RIRE?

12. ¿Mbaʼépa heʼivaʼekue Salomón espíritu sánto rupive umi omanóvare?

12 “Enterove umi oikuaáva pe añetegua” ontende porã mbaʼéichapa oĩ umi omanovaʼekue (2 Juan 1, NM). Ñande jaguerovia Salomón heʼivaʼekue: “Peteĩ jagua oikovéva iporãve peteĩ león omanóma vaʼekuégui. Umi oikovéva oikuaa porã omanotaha; omanóma vaʼekue katu ndoikuaái mbaʼeve [...]. Opaite mbaʼe nde rejapóva guive, ejapo ikatumiháicha; pe omanóma vaʼekue [...] ohohápe ndaipóri tembiaporã, ndaipóri jepyʼamongeta, ndaipóri akãguapy, ha ndaipóri arandu” (Ecl. 9:4, 5, 10, ÑÑB).

13. ¿Mbaʼéichapa ombotavy hudiokuérape umi griégo rrelihión ha ikostumbrekuéra?

13 Umi hudío oikuaa mbaʼépa oiko umi omanovaʼekuégui. Péro upéi, umi henerál ojupíva Alejandro Magno rendaguépe odividírõ guare Grecia, umi hudío opyta ipoguýpe. Upémarõ umi griégo oiporu irrelihión  ha ikostumbrekuéra ombojoaju hag̃ua Judá ha Siria. Upéicha rupi hudiokuéra oguerovia yvypóra álma nomanoiha ha ikatuha oho osufri peteĩ lugár ojehasa asyetereihápe. Péro upéva noñemboʼeʼypyivaʼekue Gréciape. Babilóniape ojegueroviáma vaʼekue voi “umi omanóva álma ohoha peteĩ lugár ojehasa asyhápe [...] ha upépe omandaha heta diós ha demónio ipoderóso ha iñañaitereíva” (The Religion of Babylonia and Assyria). Upéicha jahecha Babilóniape ojegueroviáma hague pe álma nomanoiha.

14. ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa Job ha Abrahán ontende hague mbaʼépa oiko umi omanóvagui?

14 Job ndorekoivaʼekue Ñandejára Ñeʼẽ, upéicharõ jepe ontende mbaʼépa oiko umi omanóvagui. Avei oikuaa porã Jehová oporohayhuetereiha ha ojerovia omoingove jeytaha chupe omanóramo (Job 14:13-15). Abrahán avei ogueroviavaʼekue umi omanóva oikove jeytaha (elee Hebreos 11:17-19). Koʼã Ñandejára siérvo oikuaa porã pe álma omanoha. Ndaikatúi ningo oñemoingove jey peteĩ ndaikatúivape omano. Oiméne Jehová oipytyvõraʼe ijespíritu rupive Job ha Abrahánpe ontende hag̃ua mbaʼépa oiko umi omanóvagui ha ojerovia hag̃ua oikove jeytaha hikuái. Koʼã mbaʼe Ñandejára ñanemboʼéva oike avei ñane erénsiape.

‘OJEPAGA ÑANDEREHE JAJESALVA HAG̃UA’

15, 16. ¿Mbaʼéichapa ñanesãso pekádo ha ñemano poguýgui?

15 Jehová omombeʼu mbaʼépa ojapo ñandepeʼa hag̃ua pekádo ha ñemano poguýgui, jahupytýva Adán opeka rupi (Rom. 5:12). Jaikuaa Jesús ‘ndoúi hague oporojokuái hag̃ua’, síno ou “oiko tembiguáiramo ha omeʼẽ hekove opaga ha oguenohẽ hag̃ua hetápe pekádo poguýgui” (Mar. 10:45, NM). ¡Ajépa javyʼaite jaikuaágui ‘Cristo Jesús opaga hague ñandesalva hag̃ua’! (Rom. 3:22-24, NM).

16 Síglo primérope, hudiokuéra ha umi ndahaʼéiva hudío avei, ohechaukavaʼerã oñarrepentiha ipekádogui ha ojeroviaha  Jesús sakrifísiore ikatu hag̃uáicha oñeperdona chupekuéra. Ñande avei jajapovaʼerã upéva Jehová ñaneperdona hag̃ua (Juan 3:16, 36). Umi ogueroviáva trinida, pe álma nomanoiha térã ambue japu, ndaikatúi oñevenefisia Jesús sakrifísiogui. Péro ñandéve katu ideprovechoiterei jaikuaa porãgui mbaʼépa ojapo Ñandejára Raʼy: “Haʼe opaga ñanesãso hag̃ua ha oñeperdona hag̃ua ñande pekádo” (Col. 1:13, 14, NM).

JASEGÍKENA JASERVI JEHOVÁPE

17, 18. ¿Moõpa jajuhúta informasión oñeʼẽva Ñandejára organisasión rehe, ha mbaʼéichapa umíva ñanepytyvõ?

17 Ikatu ñamombeʼu hetaitereive mbaʼe ñanemanduʼávo umi añetegua ñaaprendévare, umi mbaʼe jahasávare jaservívo Jehovápe ha umi mbaʼe porãita jahupytývare. Heta áñorema osẽ pe Anuario, omombeʼúva mbaʼéichapa Jehová organisasión ombaʼapo ko yvy tuichakuére. Pe lívro Los testigos de Jehová, proclamadores del Reino de Dios ha umi DVD Testigos de Jehová ohechauka ojeroviaha 1 ha 2, omombeʼu mbaʼe mbaʼépa ohasa oúvo Jehová puévlo koʼág̃a peve. Rrevistakuérape katu osẽ jepi ñane ermanokuéra rembiasakue ñanemokyreʼỹetereíva.

18 Yma umi isrraelíta ojerovia mbareteve ohesaʼỹijóvo mbaʼéichapa Ñandejára omosãsovaʼekue chupekuéra Egíptogui. Péicha avei ñanepytyvõiterei jajepyʼamongetávo umi mbaʼe ohasavaʼekuére Jehová organisasión (Éx. 12:26, 27). Moisés omano mboyvemi, omombeʼu umi mbaʼe porãita Ñandejára ojapovaʼekue, ha oñemoñeʼẽ Israélpe: “Penemanduʼáke umi ára yma guare rehe, ha pemaʼẽ porãke pende ypykuéra ohasavaʼekue rehe; peporandu pende rukuérape, haʼekuéra omyesakãta peẽme, peporandu [umi itujávape], haʼekuéra omombeʼupáta peẽme” (Deut. 32:7, ÑÑB). Ñande ningo Ñandejára ovecha ha ñaime ipuévlope, upévare vyʼapópe ñamombaʼeguasu chupe ha ñamombeʼu opárupi umi mbaʼe ijojahaʼỹva ojapóva (Sal. 79:13). Hiʼarive tuicha ñanepytyvõ jaikuaávo mbaʼépa ohasavaʼekue Jehová puévlo, ñaaprende umívagui ha jahecha mbaʼépa jajapóta amo gotyove.

19. ¿Mbaʼépa jajapovaʼerã Ñandejára omyesakã haguére ñandéve heta mbaʼe?

19 ¡Ajépa javyʼaite Jehová omyesakã haguére ñandéve heta mbaʼe! Upéicha rupi umi rrelihión japu ndaikatúi ñanembotavy (Prov. 4:18, 19). Upévare, ñahesaʼỹijo memékena la Biblia ha kyreʼỹme ñamombeʼu ñande rapichápe pe añetegua. Péichamante ñamombaʼeguasúta Ñandejára Tuichaitévape ha ñahaʼangáta pe salmísta heʼivaʼekuépe: “Amoherakuãne nde añonteha upe nderekojojáva. [Ñandejára], chemitãrusu guive ningo nde cherekomboʼe ha koʼág̃a peve amombeʼu umi mbaʼe tuichaite nde rejapovaʼekue. Koʼág̃a niko chetujáma ha che akã iñapatĩ, [Ñandejára], anítei chereja rei. Amombeʼúne gueteri umi ouvaʼerãme umi mbaʼe pyapy mbaretépe rejapovaʼekue” (Sal. 71:16-18).

20. ¿Mbaʼépa ojeʼevaʼekue Jehová goviérnore ha yvypórare, ha mbaʼépa nde redesidi rejapo?

20 Jaikuaa porã oĩ hague ndorrespetáiva pe derécho Jehová orekóva ogoverna hag̃ua ha ojeʼe hague yvypóra noĩriha iñeʼẽrendu hag̃uáicha chupe. Péro ñande ñaime pe puévlo Ñandejára oiporavovaʼekuépe. Upévare, ñadefendevaʼerã Jehovápe ñamombeʼúvo opárupi haʼeha pe Mburuvicha Tuichavéva omandapáva yvy ha yvága ha haʼe añoite omereseha ñamombaʼeguasu (Rev. 4:11). Ñandejára ñanepytyvõgui ijespíritu rupive, ñamombeʼu pe marandu porã umi ipyʼaporãvape, ñakonsola umi oñembyasývape ha ñambopyʼaguapy umi oñekevrantávape (Is. 61:1, 2). Satanás oñehaʼãramo jepe oreko ipoguýpe Ñandejára puévlope ha opa yvypórape, ñande ñamombaʼeterei pe erénsia Jehová omeʼẽva ñandéve, jahechauka ñaneñeʼẽrenduseha chupe ha ñamombeʼu opárupi haʼe añoiteha Ñandejára, koʼág̃a ha opa árare (elee Salmo 26:11 ha 86:12).