1., 2. a) Čo je „Dávidov prístrešok“ a ako mal byť vybudovaný? b) Ktoré dve skupiny dnes spolu slúžia ako Jehovovi služobníci?

NA PRELOMOVOM stretnutí vedúceho zboru v Jeruzaleme v roku 49 n. l. učeník Jakub povedal: „Simeon [Peter] obšírne rozprával, ako Boh po prvý raz obrátil svoju pozornosť na národy, aby z nich vybral ľud pre svoje meno. S tým sa zhodujú slová Prorokov, ako je napísané: ‚Potom sa vrátim a znovu vybudujem Dávidov prístrešok, ktorý padol, znovu vybudujem jeho trosky a opäť ho postavím, aby tí, ktorí zostávajú z ľudí, vážne hľadali Jehovu spolu s ľuďmi zo všetkých národov, ľuďmi, ktorí sa nazývajú mojím menom, hovorí Jehova, ktorý koná tieto veci známe oddávna.‘“ (Sk. 15:13–18)

² „Dávidov prístrešok [alebo kráľovský dom]“ padol, keď bol kráľ Cedekijah zosadený z trónu. (Ámos 9:11) No tento „prístrešok“ mal byť znovu vybudovaný a Dávidov potomok Ježiš sa mal stať trvalým Kráľom. (Ezech. 21:27; Sk. 2:29–36) Jakub na tomto historickom stretnutí poukázal na to, že zhromažďovanie dedičov Kráľovstva spomedzi Židov i Nežidov, ktoré vtedy prebiehalo, bolo splnením tohto Ámosovho proroctva. Dnes Jehovovi slúži ostatok pomazaných kresťanov spolu s miliónmi Ježišových „iných oviec“ a jednotne oznamujú biblickú pravdu. (Ján 10:16)

3., 4. Ako Jehovov ľud duchovne prežil v Babylone?

³ Keď boli Židia odvedení do zajatia v Babylone, bolo jasné, že „Dávidov prístrešok“ padol. Ako Boží ľud duchovne prežil počas 70-ročného vyhnanstva, od roku 607 pred n. l. do roku 537 pred n. l., v Babylone presiaknutom falošným náboženstvom?  Rovnakým spôsobom prežívame aj my, Jehovov ľud, v tomto svete ovládanom Satanom. (1. Jána 5:19) K tomuto prežitiu dopomohlo bohaté duchovné dedičstvo.

⁴ Do nášho duchovného dedičstva patrí Božie písané Slovo. Židovskí vyhnanci v Babylone nemali kompletné Sväté Písma, no poznali mojžišovský Zákon, v ktorom bolo Desať prikázaní. Poznali „sionské piesne“, mnohé príslovia a odvážne činy skorších služobníkov Jehovu. Títo vyhnanci nezabudli na Jehovu, veď plakali, keď spomínali na Sion. (Prečítajte Žalm 137:1–6.) To im pomohlo duchovne prežiť dokonca aj v Babylone plnom falošných náuk a praktík.

5. Aké máme dôkazy, že v náboženstvách starovekého Babylona a Egypta existovali triády alebo trojice?

⁵ Význačnou črtou náboženstva v Babylone boli triády alebo trojice. Jednu babylonskú triádu tvorili Sin (mesačný boh), Šamaš (slnečný boh) a Ištar (bohyňa plodnosti a vojny). V starovekom Egypte mal boh často manželku, bohyňu, ktorá mu porodila syna. Spolu „tvorili božskú triádu alebo trojicu, v ktorej však otec nemusel byť vždy hlavou, ale zostala mu úloha manžela zvrchovanej panovníčky, zatiaľ čo hlavným miestnym božstvom bola bohyňa“. (New Larousse Encyclopedia of Mythology) Jedna egyptská triáda pozostávala z boha Ozirisa, bohyne Izis a ich syna Hora.

6. Ako by si definoval Trojicu a ako sme boli pred touto mylnou náukou ochránení?

⁶ Aj takzvané kresťanstvo má svoju triádu — Svätú Trojicu. Duchovenstvo učí, že Otec, Syn a svätý duch sú jedným Bohom. To je však útok na Jehovovu zvrchovanosť, lebo to vyzerá, akoby Jehova bol trojjediný — teda len jednou tretinou božstva. Jehovov ľud je chránený pred touto mylnou náukou, pretože súhlasí s týmito inšpirovanými slovami: „Počúvaj, ó, Izrael: Jehova, náš Boh, je jeden Jehova.“ (5. Mojž. 6:4) Keďže Ježiš tento text citoval, ktorý pravý kresťan by si s ním dovolil nesúhlasiť? (Mar. 12:29)

7. Prečo nie je možné, aby bol človek, ktorý verí v Trojicu, právoplatne pokrstený na znak zasvätenia sa Bohu?

⁷ Náuka o Trojici je v protiklade s príkazom, ktorý dal Ježiš svojim nasledovníkom: „Robte učeníkov z ľudí všetkých národov, krstite ich v mene Otca a Syna a svätého ducha.“ (Mat. 28:19) Aby bol človek pokrstený ako pravý kresťan a Jehovov svedok, musí uznávať nadradenosť Otca, Jehovu, a tiež postavenie a autoritu Božieho Syna, Ježiša. Uchádzač o krst musí veriť, že svätý duch je Božia činná sila, a nie časť Trojice. (1. Mojž. 1:2) Jednotlivec, ktorý naďalej verí v Trojicu, nemôže byť právoplatne pokrstený na znak zasvätenia sa Bohu Jehovovi. Akí sme vďační, že nás naše duchovné dedičstvo chráni pred tým, aby sme verili v túto náuku, ktorá znevažuje Boha!

8. Aké predstavy o bohoch a démonoch mali Babylončania?

⁸ Náboženské myslenie v Babylonii poskytovalo množstvo živnej pôdy pre falošné náuky, falošné božstvá, démonov a špiritizmus. V jednej encyklopédii sa píše: „V poradí dôležitosti boli hneď za bohmi babylonského náboženstva démoni, ktorí mali moc postihnúť ľudí mnohorakými chorobami tela a mysle. Zdá sa, že zúfalý boj s týmito  démonmi tvoril veľkú časť náboženstva, a prostredníctvom modlitieb ľudia prosili bohov, aby im v boji s démonmi pomohli.“ (The International Standard Bible Encyclopaedia)

9. a) Ako sa mnohí Židia po návrate z babylonského vyhnanstva stali obeťou falošných náboženských predstáv? b) Ako sme ochránení pred tým, aby sme vedome nenadviazali kontakt s démonmi?

⁹ Po vyhnanstve v Babylone mnohí Židia padli za obeť názorom, ktoré sa neopierali o Písma. Vplyvom gréckej kultúry sa mnohí Židia dostali pod vplyv démonov, pretože si osvojili predstavu, že démoni môžu byť dobrí aj zlí. Naše duchovné dedičstvo nás chráni pred tým, aby sme vedome nenadviazali kontakt s démonmi, lebo vieme, že Boh odsúdil babylonské špiritistické praktiky. (Iz. 47:1, 12–15) Chráni nás aj Boží pohľad na špiritizmus. (Prečítajte 5. Mojžišovu 18:10–12; Zjavenie 21:8.)

10. Čo môžeme povedať o praktikách a náukách Veľkého Babylona?

¹⁰ Špiritizmus nepraktizovali len Babylončania, ale praktizujú ho aj podporovatelia Veľkého Babylona, celosvetovej ríše falošného náboženstva. (Zjav. 18:21–24) Istý biblický slovník uvádza: „[Veľký] Babylon zahŕňa viac ako len jednu ríšu alebo kultúru. Definovať ho môžeme dominantným modlárstvom, a nie nejakými geografickými alebo časovými hranicami.“ (The Interpreter’s Dictionary of the Bible, zv. 1, str. 338) Veľký Babylon, presiaknutý špiritizmom, modlárstvom a ďalšími hriechmi, stále existuje — ale už nebude dlho. (Prečítajte Zjavenie 18:1–5.)

11. Aké výstrahy ohľadom špiritizmu dostávame v našich publikáciách?

¹¹ Jehova vyhlásil: „Nemôžem strpieť používanie zlej moci.“ (Iz. 1:13) Špiritizmus hral významnú úlohu v myslení ľudí žijúcich v 19. storočí. V Sionskej Strážnej veži z mája 1885 sa písalo: „Názor, že mŕtvi sú živí v nejakom inom priestore alebo v nejakej inej forme života, nie je nový. Bol súčasťou náboženstva starovekých civilizácií a bol základom každej mytológie.“ V článku bolo ďalej uvedené, že nebiblická predstava o tom, že mŕtvi môžu komunikovať so živými, „podporila podvodné skutky páchané démonmi a skryla ich pod rúško odhmotnených ľudských duší. Démoni ochotne využili túto možnosť utajenia svojej identity, aby mohli naďalej ovládať mysle a životy mnohých ľudí.“ Podobné výstrahy sa nachádzali v brožúrke Čo hovorí Písmo o špiritizme? (What Say the Scriptures About Spiritism?), ako aj v našich novších publikáciách.

12. Čo o stave mŕtvych povedal pod inšpiráciou Šalamún?

¹² „Všetci, ktorí spoznali pravdu“, poznajú odpoveď na túto otázku. (2. Jána 1) Určite súhlasíme so slovami kráľa Šalamúna: „Živý pes je na tom lepšie než mŕtvy lev. Lebo živí si uvedomujú, že zomrú, ale mŕtvi si neuvedomujú vôbec nič... Všetko, čo nájde tvoja ruka robiť, rob celou svojou silou, pretože nie je práce ani plánovania, ani poznania, ani múdrosti v šeole [vo všeobecnom hrobe ľudstva], na mieste, na ktoré ideš.“ (Kaz. 9:4, 5, 10)

13. Ako Židov ovplyvnila helénska kultúra a náboženstvo?

¹³ Židia mali možnosť poznať pravdu o smrti. Keď však bolo Grécko rozdelené medzi generálov Alexandra Veľkého, grécke náboženstvo a helénska kultúra mali slúžiť na zjednotenie Judska  a Sýrie. Viedlo to k tomu, že Židia prijali falošné náuky o nesmrteľnosti duše a existencii podsvetia, v ktorom sú mučené duše. Náuku o podsvetí plnom trpiacich duší nevymysleli Gréci, lebo už Babylončania verili, že „ríša mŕtvych... je miesto plné hrôz... ktoré riadia mimoriadne silní a divokí bohovia a démoni“. (The Religion of Babylonia and Assyria) Áno, Babylončania verili v nesmrteľnosť duše.

14. Čo vedeli o smrti a vzkriesení Jób a Abrahám?

¹⁴ Hoci spravodlivý Jób nemal Písma, poznal pravdu o smrti. Uvedomoval si tiež, že Jehova je milujúci Boh, ktorý bude túžiť po tom, aby ho vzkriesil. (Jób 14:13–15) Vo vzkriesenie veril aj Abrahám. (Prečítajte Hebrejom 11:17–19.) Je nemožné vzkriesiť niekoho, kto nemôže zomrieť, a preto títo bohabojní muži neverili v nesmrteľnosť ľudskej duše. Boží duch nepochybne pomohol Jóbovi a Abrahámovi pochopiť pravdu o tom, v akom stave sú mŕtvi, a prejavovať vieru vo vzkriesenie. Tieto pravdy sú tiež časťou nášho duchovného dedičstva.

15., 16. Ako sme boli oslobodení od hriechu a smrti?

¹⁵ Sme vďační, že nám Boh odhalil pravdu o tom, ako nás chce zachrániť z područia hriechu a smrti, ktoré sme zdedili po Adamovi. (Rim. 5:12) Chápeme, že Ježiš „neprišiel, aby mu slúžili, ale aby slúžil a dal svoju dušu ako výkupné na výmenu za mnohých“. (Mar. 10:45) Ako dobre, že vieme o ‚vyslobodení výkupným, ktoré zaplatil Kristus Ježiš‘! (Rim. 3:22–24)

¹⁶ Židia i Nežidia žijúci v prvom storočí sa museli kajať zo svojich hriechov a prejavovať vieru v Ježišovu výkupnú  obeť. Inak nemohli získať odpustenie. Dnes je situácia rovnaká. (Ján 3:16, 36) Ak niekto lipne na falošných náukách, ako napríklad na Trojici alebo na nesmrteľnosti duše, nemôže mať z výkupnej obete úžitok. Ale my môžeme. My poznáme pravdu o ‚Synovi [Božej] lásky, prostredníctvom ktorého máme vyslobodenie výkupným, odpustenie našich hriechov‘. (Kol. 1:13, 14)

17., 18. Kde môžeme nájsť užitočné informácie o našej histórii a aký úžitok nám prinesie to, keď ju preskúmame?

¹⁷ O pravdivých náukách, ktoré poznáme, o našich zážitkoch v službe Bohu a o duchovných i telesných požehnaniach, z ktorých sa tešíme, by sa dalo povedať oveľa viac. Už desaťročia sú v našej Ročenke uverejňované vzrušujúce správy o činnosti v krajinách na celom svete. Naša história je opísaná vo videách Sila živej viery, 1. a 2. časť, a v takých publikáciách ako Jehovovi svedkovia — hlásatelia Božieho Kráľovstva. A naše časopisy obsahujú články, v ktorých naši milovaní spoluveriaci rozprávajú dojímavé osobné skúsenosti.

¹⁸ Vyrovnané uvažovanie o histórii Jehovovej organizácie nám prináša úžitok, tak ako Izraelitom prinášalo úžitok, keď spomínali na to, ako ich Boh zachránil z egyptského otroctva. (2. Mojž. 12:26, 27) Mojžiš mohol vo svojej starobe svedčiť o Božích úžasných skutkoch, a preto Izraelitov nabádal: „Pamätaj na staré dni, uvažujte o minulých rokoch, od pokolenia po pokolenie; spýtaj sa svojho otca, a môže ti to povedať, svojich starcov, a môžu ti to povedať.“ (5. Mojž. 32:7) Keďže sme ‚Jehovov ľud a stádo jeho pastvy‘, je pre nás potešením široko-ďaleko chváliť Jehovu a rozprávať druhým o jeho mocných skutkoch. (Žalm 79:13) Okrem toho urobíme dobre, keď preskúmame našu históriu, poučíme sa z nej a použijeme to pri plánoch do budúcnosti.

19. Čo by sme mali robiť, keďže sa tešíme z duchovného svetla?

¹⁹ Sme vďační, že neblúdime v duchovnej tme, ale tešíme sa z duchovného svetla od Boha. (Prísl. 4:18, 19) Žalmista v modlitbe takto chválil Zvrchovaného Pána Jehovu: „Budem sa zmieňovať o tvojej spravodlivosti, len o tvojej. Ó, Bože, vyučoval si ma od mladosti, a ja až dosiaľ rozprávam o tvojich obdivuhodných dielach. Ba až do staroby a do šedín ma, ó, Bože, neopúšťaj, kým neporozprávam o tvojom ramene tomu pokoleniu, všetkým, ktorí majú prísť, o tvojej moci.“ (Žalm 71:16–18) V duchu týchto slov usilovne študujme Božie Slovo a horlivo šírme pravdu medzi ľuďmi.

20. Ktoré dve závažné otázky spolu súvisia a čo si o nich myslíš?

²⁰ Ako ľud zasvätený Bohu si uvedomujeme závažnosť dvoch otázok, ktoré spolu súvisia — otázky Božej zvrchovanosti a otázky ľudskej rýdzosti. Hlásame nepopierateľnú pravdu o tom, že Jehova je Zvrchovaný Panovník celého vesmíru, ktorý si zaslúži našu bezvýhradnú oddanosť. (Zjav. 4:11) S pomocou Božieho ducha oznamujeme tiež dobrú správu miernym, obväzujeme tých so zlomeným srdcom a utešujeme smútiacich. (Iz. 61:1, 2) Napriek Satanovým márnym pokusom ovládnuť Boží ľud a celé ľudstvo si hlboko ceníme naše duchovné dedičstvo a sme odhodlaní zachovať si rýdzosť a Zvrchovaného Pána Jehovu velebiť teraz i navždy. (Prečítajte Žalm 26:11; 86:12.)