Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

Moo Hi Yehowa He Piɛ Pomi Dɔgba a Mi

Moo Hi Yehowa He Piɛ Pomi Dɔgba a Mi

‘Yehowa kɛ je ma amɛ maa to ní ngɛ e ta hwumi ligbi ɔ nɔ.’—ZAK. 14:3.

1, 2. Mɛni ta nitsɛnitsɛ nɛ e be kɛe nɛ e ma fɛ, nɛ mɛni nɛ e he be hiae nɛ Mawu sɔmɔli nɛ a pee ngɛ jamɛ a ta a mi?

NIMLI ayɔhi abɔ nɛ a ngɛ United States ɔ bu radio nɔ ní peemi ko tue ngɛ October 30, jeha 1938 ɔ mi. Ngɛ radio nɔ ní peemi nɛ ɔ mi ɔ, nihi nɛ a pee a ní kaa radio nɔ amaniɛ bɔli ɔ bɔ amaniɛ kaa ní komɛ je si bɔlemi dodoe nɛ ji Mars ɔ nɔ kɛ ma Zugba a hɛ mi kpatami. E ngɛ mi kaa a fia adafi kaa e ji radio nɔ fiɛmi ko kɛkɛ mohu, se nihi babauu susu kaa ta nitsɛnitsɛ ko lɛ je sisi. Ni komɛ bɔ mɔde kaa a maa po a he piɛ ngɛ haomi nɛ a susu kaa e ma a he.

2 Mwɔnɛ ɔ, ta nitsɛnitsɛ ko ma ngɛ wa hɛ mi. Se nihi fuu dla we a he kɛ ha ta nɛ ɔ. A gba ta nɛ ɔ he sane kɛ fɔ si ngɛ Mawu Munyu nɛ ji Baiblo ɔ mi. Ta nɛ ɔ biɛ ji Harmagedon. Ta nɛ ɔ nɔ nɛ Mawu maa gu kɛ kpata je yaya nɛ ɔ hɛ mi. (Kpoj. 16:14-16) Ngɛ ta nɛ ɔ mi ɔ, e he be hiae nɛ Mawu sɔmɔli nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ nɛ a po a he piɛ ngɛ nɔ́ ko nɛ maa je si bɔlemi dodoe kpa ko nɔ kɛ ba a he. Se kɛ̃ ɔ, Yehowa maa ngɔ e he wami ɔ kɛ he wa yi wami ngɛ blɔ nɛ ngɛ nyakpɛ nɔ.

3. Mɛni gbami he wa ma susu, nɛ mɛni heje nɛ e sa nɛ e he nɛ hia wɔ ɔ?

3 Baiblo gbami ko nɛ a ngma ngɛ Zakaria yi 14 ɔ tu Harmagedon ta a he munyu tɛ̃ɛ. E ngɛ mi kaa a ngma gbami nɛ ɔ kɛ fɔ si maa pee jeha 2,500 ji nɛ ɔ mohu lɛɛ, se e saa wa si himi he wawɛɛ. (Rom. 15:4) Gbami nɛ ɔ tsɔɔ níhi nɛ ba Mawu webi a nɔ kɛ je benɛ a to Mesia Matsɛ Yemi ɔ sisi ngɛ hiɔwe ngɛ jeha 1914 ɔ. E tsɔɔ níhi hu nɛ a ngɛ bua jɔmi nɛ e be kɛe nɛ maa ba. Níhi nɛ a he hia nɛ gbami ɔ tu a he munyu ɔ ekomɛ ji, “kɔ̃” aloo dɔgba agbo ko kɛ “nyu nɛ haa wami.” (Zak. 14:4, 8) Dɔgba nɛ ɔ buɔ Yehowa jali a he. Ke wa le nɔ́ nɛ nyu nɛ haa wami ɔ ma nyɛ ma tsu ha wɔ ɔ, pi numi kɛkɛ nɛ wa maa nu, se wa maa suɔ kaa waa nu. Lɛɛ e sa nɛ waa bu gbami nɛ ɔ tue saminya konɛ wa ná he se.—2 Pet. 1:19, 20.

‘YEHOWA LIGBI KO JE SISI’

4. (a) Mɛni be nɛ ‘Yehowa ligbi’ ɔ je sisi? (b) Mɛni Yehowa sɔmɔli pee loko jeha 1914 su, nɛ kɛ ma nya dali pee a ní ngɛ he ha kɛɛ?

4 Zakaria yi 14 ɔ tu ‘Yehowa ligbi’ ko he munyu. (Kane Zakaria 14:1, 2.) Mɛni ji ligbi nɛ ɔ? Ligbi nɛ ɔ ji “Nyɔmtsɛ ɔ ligbi ɔ” nɛ. Ligbi nɛ ɔ je sisi benɛ ‘Nyɔmtsɛ ɔ kɛ e Kristo ɔ bɔni je ɔ nɔ yemi ɔ.’ (Kpoj. 1:10; 11:15) Ligbi nɛ ɔ je sisi jeha 1914 benɛ a to Mesia Matsɛ Yemi ɔ sisi ngɛ hiɔwe ɔ. Yehowa sɔmɔli fiɛɛ kɛ tsɔɔ je ma amɛ kaa ‘ma jeli ɔmɛ a be’ ɔ ba nyagbe loko e su jeha 1914. A fiɛɛ hu kaa kɛ je jamɛ a be ɔ mi kɛ ma a, haomi babauu nɛ a nɛ eko hyɛ maa ba je ɔ mi. (Luka 21:24) Kɛ je ma amɛ pee a ní ngɛ he ha kɛɛ? Ngɛ be mi nɛ e sa kaa ma nya dali kɛ osɔfo ɔmɛ nɛ a bu kɔkɔ bɔmi nɛ ba ngɛ be nya a tue ɔ, a ye nihi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a kɛ kã ngɛ fiɛɛe ɔ a he fɛu nɛ a wa mɛ yi mi mohu. Jã nɛ a pee ɔ tsɔɔ kaa a ye Mawu Ope ɔ he fɛu, ejakaa nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ ji Matsɛ Yemi ɔ nane mi dali, nɛ ji “hiɔwe Yerusalem” ɔ mi bimɛ.—Heb. 12:22, 28.

5, 6. (a) Mɛni Mawu webi a he nyɛli maa pee? (b) Mɛnɔmɛ nɛ a “maa piɛ” ngɛ ma a mi?

5 Zakaria gba nɔ́ nɛ je ma amɛ maa pee ɔ kɛ fɔ si. E de ke: “a maa ngɔ [Yerusalem] ma a.” “Ma a” peeɔ Mawu Matsɛ Yemi ɔ he okadi. Nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a kpɛti nihi nɛ a piɛ ngɛ zugba a nɔ ɔ peeɔ ‘ma a mi bimɛ’. (Filip. 3:20) A “ngɔ” ma a benɛ a nuu nihi nɛ a da Yehowa blɔ nya tomi ɔ fã nɛ ngɛ zugba a nɔ ɔ nya nɛ́ a wo mɛ tsu ngɛ Atlanta, Georgia, U.S.A. ngɛ Je Mi Ta I ɔ mi ɔ. He nyɛli ɔmɛ ‘hà ní ngɛ we ɔmɛ a mi.’ Enɛ ɔ tsɔɔ kaa he nyɛli ɔmɛ ye Kristofoli nɛ a pɔ mɛ nu ɔ sane nɛ dɛ nɛ a wa mɛ yi mi. He nyɛli ɔmɛ tsi a womihi a nya, nɛ a bɔ mɔde kaa a maa tsi fiɛɛmi nítsumi ɔ hu nya.

6 E ngɛ mi kaa Mawu webi a he nyɛli hiɛ pe mɛ, nɛ a poɔ a nya, nɛ a teɔ si kɛ woɔ mɛ, nɛ a waa mɛ yi mi mohu lɛɛ, se he nyɛli ɔmɛ nyɛ we nɛ a gu anɔkuale jami. Zakaria de ke ‘ni komɛ maa piɛ.’ Nimli nɛ ɔmɛ ji Kristofoli nɛ a pɔ mɛ nu ɔ nɛ. Nimli nɛ ɔmɛ ngmɛ́ blɔ nɛ a ‘kpata’ a hɛ mi ngɛ ma a mi.

7. Mɛni Kristofoli nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ ma nyɛ maa kase kɛ je Yehowa Odasefoli nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a he?

7 Anɛ gbami nɛ ɔ ba mi kɛ pi si benɛ a hwu Je Mi Ta I ɔ ta a lo? Dɛbi. Je ma amɛ maa ya nɔ maa te si kɛ wo nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a kpɛti nihi nɛ piɛ ɔ, kɛ nihi nɛ a ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa a maa hi zugba a nɔ nɛ a kɛ anɔkuale yemi fĩ a se ɔ. (Kpoj. 12:17) Yi mi nɛ a wa mɛ ngɛ Je Mi Ta II ɔ mi ɔ maa enɛ ɔ nɔ mi. Anɔkuale nɛ Odasefoli nɛ a pɔ mɛ nu ɔ ye ɔ woɔ Mawu sɔmɔli nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ he wami nɛ a nyɛɔ toɔ a tsui si ngɛ ka saisaa nɛ a kɛ kpeɔ ɔ mi. A kɛ ka nɛ ɔmɛ ekomɛ kpeɔ ngɛ a wekuli nɛ a pi Yehowa Odasefoli, nihi nɛ a kɛ mɛ tsuɔ ní, kɛ nihi nɛ a kɛ mɛ yaa sukuu ɔ a dɛ mi. (1 Pet. 1:6, 7) E sa nɛ he tsuaa he nɛ wa ngɛ ɔ, waa ma wa juɛmi nya si kaa, waa kɛ ‘juɛmi kake maa hɛɛ hemi kɛ yemi ɔ mi kpɛii.’ E sɛ nɛ wa ha nɛ ‘nihi nɛ a teɔ si kɛ woɔ wɔ ɔ nɛ a wo wa he gbeye.’ (Filip. 1:27, 28) E ngɛ mi kaa je ɔ ngɛ Yehowa webi nyɛe mohu, se kɛ Yehowa webi ma plɛ kɛ hi si slɔkee kɛɛ?—Yoh. 15:17-19.

YEHOWA ‘GBA DƆGBA AGBO KO’

8. (a) Ke Baiblo ɔ tu yokuhi a he munyu ɔ, mɛni e nyɛɔ daa si kɛ ha? (b) Mɛni “oliv yo ɔ” daa si kɛ ha?

8 Akɛnɛ Yerusalem “ma a” peeɔ hiɔwe Yerusalem nɛ ji “oliv yo ɔ nɛ ngɛ Yerusalem beleku je” ɔ he okadi heje ɔ, e sa nɛ yoku ɔ hu nɛ da si kɛ ha nɔ́ ko. Mɛni yoku ɔ daa si kɛ ha? Kɛ yoku ɔ mi ma plɛ kɛ “gba” enyɔ ha kɛɛ? Mɛni heje nɛ Yehowa tsɛ yoku ɔmɛ ke ‘e yoku ɔ’? (Kane Zakaria 14:3-5.) Baiblo ɔ ngɔɔ yokuhi kɛ daa si haa matsɛ yemihi aloo nɔ yemihi. Jehanɛ se hu ɔ, Baiblo ɔ nyɛɔ deɔ ke, jɔɔmihi kɛ he bumi jeɔ Mawu yoku ɔ nɔ kɛ baa. (Yes. 11:9; Yes. 25:6, 7) Enɛ ɔ he ɔ, oliv yo ɔ nɛ Mawu daa si ngɛ nɔ ngɛ zugba nɔ Yerusalem beleku je aloo puje he ɔ, daa si kɛ ha Yehowa je mluku ɔ nɔ yemi ɔ.

9. “Oliv yo ɔ” mi nɛ gba enyɔ ɔ tsɔɔ mɛni?

9 Oliv yo ɔ mi nɛ gba enyɔ ɔ tsɔɔ mɛni? Yoku ɔ nɛ ngɛ Yerusalem beleku je ɔ mi gba enyɔ kɛ sisi numi kaa Yehowa je nɔ yemi ekpa sisi. Nɔ yemi enyɔne nɛ ɔ ji Mesia Matsɛ Yemi ɔ nɛ Yesu Kristo ji e nya dalɔ ɔ. Enɛ ɔ heje nɛ benɛ a gba “oliv yo ɔ” mi enyɔ ɔ, Yehowa tu a he munyu kaa ‘e yokuhi’ ɔ nɛ. (Zak. 14:4) E níhi ji yoku enyɔ ɔmɛ tsuo.

10. Mɛni “kɔ̃” aloo dɔgba ngua a nɛ ngɛ yoku enyɔ ɔmɛ a kpɛ ɔ daa si kɛ ha?

10 Benɛ yoku ɔ mi gba enyɔ nɛ kasa fã ya je omleyi je [yiti je], nɛ kasa fã hu ya je leneyi je [woyi je] ɔ, Yehowa kɛ e nane ma yoku enyɔ ɔmɛ tsuo a nɔ. “Kɔ̃” aloo dɔgba ngua ko maa hi yoku enyɔ ɔmɛ a kpɛti ngɛ Yehowa nane enyɔ ɔmɛ a kpɛ. Okadi peemi mi dɔgba nɛ ɔ daa si kɛ ha he bumi nɛ Mawu kɛ haa e sɔmɔli. He bumi nɛ ɔ haa nɛ Yehowa sɔmɔli hiɔ si slɔkee ngɛ e je mluku ɔ nɔ yemi ɔ kɛ e Bi ɔ Mesia Matsɛ Yemi ɔ sisi. Yehowa be blɔ ngmɛe kɔkɔɔkɔ nɛ nihi ma kpata anɔkuale jami hɛ mi. Mɛni be nɛ a gba oliv yo ɔ mi? A gba oliv yo ɔ mi benɛ a to Mesia Matsɛ Yemi ɔ sisi ngɛ jeha 1914 ɔ mi. Jamɛ a be ɔ mi ji be nɛ Je Ma Amɛ A Be ɔ ba nyagbe. Mɛni be nɛ anɔkuale jali bɔni fo tumi kɛ ngɛ okadi peemi mi dɔgba a mi yae?

MAWU WEBI BƆNI FO TUMI KƐ NGƐ DƆGBA A MI YAE!

11, 12. (a) Mɛni be nɛ Mawu webi bɔni fo tumi kɛ ngɛ okadi peemi mi dɔgba a mi yae? (b) Mɛni tsɔɔ kaa Yehowa kɛ kɔni si wami ngɛ e webi a yi wami hee?

11 Yesu bɔ e se nyɛɛli ɔmɛ kɔkɔ ke: “Ye he ɔ, je ma amɛ tsuo maa nyɛ nyɛ.” (Mat. 24:9) Je nɛ ɔ nyagbe ligbi ɔmɛ je sisi ngɛ jeha 1914 ɔ mi, nɛ kɛ je jamɛ a be ɔ mi kɛ ma nɛ ɔ, nihi ngɛ wɔ nyɛe wawɛɛ nitsɛ. Ngɛ Je Mi Ta I ɔ mi ɔ, he nyɛli wa nihi nɛ a pɔ mɛ nu ɔ a kpɛti nihi nɛ a piɛ ngɛ zugba a nɔ ɔ yi mi wawɛɛ nitsɛ, se a nyɛ we nɛ a kpata a hɛ mi pɛsɛpɛsɛ. Ngɛ jeha 1919 ɔ mi ɔ, Kristofoli nɛ a pɔ mɛ nu ɔ ye a he kɛ je Babilon Ngua a, nɛ ji je ɔ lakpa jami blɔ nya tomi ɔ he. (Kpoj. 11:11, 12) * Jamɛ a be ɔ mi nɛ a bɔni fo tumi kɛ ngɛ dɔgba nɛ ngɛ Yehowa yoku ɔmɛ a kpɛ ɔ mi yae.

12 Kɛ je jeha 1919 kɛ ma a, Mawu he piɛ pomi dɔgba a ya nɔ ngɛ anɔkuale jali nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ a he piɛ poe. Ngɛ jeha nyɔngmahi abɔ nɛ be ɔ mi ɔ, ma nɔ yeli fuu bɔ mɔde kaa a maa tsi Yehowa Odasefoli a nya konɛ a ko fiɛɛ aloo a ko pee Baiblo kasemi womihi hu. Loloolo ɔ, nya tsimi nɛ ɔ ngɛ nɔ yae ngɛ ma komɛ a nɔ. Se ngɛ mɔde nɛ je ma amɛ ngɛ bɔe tsuo se ɔ, a be nyɛe ma kpata anɔkuale jami hɛ mi kɔkɔɔkɔ! Yehowa kɛ kɔni si wami ma he e webi a yi wami.—5 Mose 11:2.

13. Kɛ wa plɛɔ kɛ hiɔ Yehowa he piɛ pomi dɔgba a mi ha kɛɛ, nɛ mɛni heje nɛ e he hia wawɛɛ kaa waa pee jã amlɔ nɛ ɔ?

13 Ke wa ya nɔ nɛ wa hi Yehowa kasa mi, nɛ wa fi si kpɛii ngɛ anɔkuale ɔ mi ɔ, e kɛ e Bi Yesu Kristo a be blɔ ngmɛe kɔkɔɔkɔ nɛ́ nɔ ko aloo nɔ́ ko nɛ e ‘kpɔ̃ wɔ ngɛ a dɛ.’ (Yoh. 10:28, 29) Yehowa haa wɔ níhi tsuo nɛ maa ye bua wɔ konɛ waa ya nɔ nɛ waa bu lɛ tue kaa lɛ ji Je Mluku ɔ Matsɛ, konɛ waa ba wa he si kɛ ha Mesia Matsɛ Yemi ɔ. E he hia wawɛɛ kaa wa maa ya nɔ maa hi he piɛ pomi dɔgba a mi, ejakaa dɔgba nɛ ɔ maa po anɔkuale jali a he piɛ ngɛ amanehlu ngua nɛ ma kɛ fo ɔ mi.

LIGBI NƐ MAWU KƐ E HE NYƐLI MAA HWU TA A SU

14, 15. Ligbi nɛ Mawu kɛ e he nyɛli maa hwu ta a, mɛni maa ba nihi nɛ a be kɔ̃ aloo dɔgba a mi hie ɔ a nɔ?

14 Benɛ je nɛ ɔ nyagbe ɔ ngɛ sue nɛ ɔ, Satan maa wa Yehowa webi yi mi wawɛɛ nitsɛnitsɛ. Jamɛ a ligbi ɔ, ‘Mawu kɛ he nyɛli ɔmɛ maa hwu ta.’ Lɔɔ se ɔ, Yehowa be hae nɛ Satan nɛ wa e webi a yi mi hu. Jamɛ a ligbi ɔ, Je Mluku ɔ Matsɛ ɔ ma je e he kpo kaa Tatsɛ Kpanaa, nɛ e maa wo lɛ nitsɛ e hɛ mi nyami pe bɔnɛ e pee ngɛ ‘tahi’ tsuo nɛ e hwu kɛ be ɔ a mi ɔ.—Zak. 14:3.

15 Ngɛ ligbi nɛ Mawu kɛ e he nyɛli ɔmɛ maa hwu ta a nɔ ɔ, mɛni maa ba nihi nɛ a be he piɛ pomi “kɔ̃” ɔ aloo dɔgba ngua a mi ɔ a nɔ? Mawu be jamɛatsɛmɛ ɔmɛ mɔbɔ nae. Ta nɛ a maa hwu ngɛ jamɛ a ligbi ɔ nɔ ɔ maa sa lohwehi nɛ a peeɔ je ma amɛ a ta hwumi níhi a he okadi ɔ he. Lohwe nɛ ɔmɛ ji ‘okpɔngɔ, teji okpɔngɔ, afukpɔngɔ, teji, kɛ lohwe saisaa nɛ a kɛ hwuɔ ta.’ “Fĩɛ” maa ye lohwe nɛ ɔmɛ. Enɛ ɔ tsɔɔ kaa a ma kpata je ma amɛ a ta hwumi ní ɔmɛ tsuo a hɛ mi. Yehowa ma ha nɛ a maa nu hiɔ. A maa nu hiɔ nitsɛ jio, a be hiɔ nitsɛ nue jio, haomi nɛ Yehowa kɛ maa ba a nɔ ɔ be hae nɛ a ye wɔ awi hu. Jamɛ a ligbi ɔ, a ‘hɛngmɛhi kɛ a lilɛhi ma pɔtɔ.’ Enɛ ɔ tsɔɔ kaa wa he nyɛli ɔmɛ be nɔ́ hyɛe, nɛ a be nyɛe maa tu munyu hulɔ. (Zak. 14:6, 7, 12, 15) He ko he ko be zugba a nɔ nɛ nɔ ko ma ya laa e he ngɛ nɛ a be e hɛ mi kpatae. Nihi nɛ a maa piɛɛ Satan he kɛ hwu ta a, a he maa hiɛ wawɛɛ. (Kpoj. 19:19-21) ‘Nihi nɛ Yehowa maa gbe ɔ, a ma sake mɛ ngɔ fɔ he kɛ maa je je ɔ nyagbe he kake kɛ maa ya nyagbe he kake.’—Yer. 25:32, 33.

16. Benɛ ligbi nɛ Mawu kɛ e he nyɛli ɔmɛ maa hwu ta a ngɛ sue nɛ ɔ, mɛni sane bimi komɛ a he e sa kaa wa susu, nɛ mɛni e he hia nɛ waa pee?

16 Ta haa nɛ nɔ tsuaa nɔ hao ɔ, nɛ e saa nihi nɛ a yeɔ kunimi ɔ po a he. Ta haa nɛ hwɔ baa. Weto níhi a hɛ mi nyɛɔ kpataa. Nihi yeɔ ohia. E ha we nɛ nihi peeɔ níhi ngɛ a dɛhe. Ke si himi kaa kikɛ ba a, kɛ wa maa pee wa ní ha kɛɛ? Anɛ wa maa ye gbeye lo? Anɛ lɔɔ ma ha nɛ wa maa ngmɛɛ wa hemi kɛ yemi ɔ he lo? Anɛ wa hɛ kɛ nɔ fɔmi maa ta nɛ wa kɔni mi maa jɔ lo? Ke amanehlu ngua a ba a, e he maa hia nɛ waa ya nɔ nɛ wa ná hemi kɛ yemi ngɛ Yehowa mi kaa e ngɛ he wami nɛ e kɛ ma he wa yi wami. E he hia kaa wa maa ya nɔ maa hi Yehowa he piɛ pomi dɔgba a mi hulɔ.—Kane Habakuk 3:17, 18.

‘NYU NƐ HAA WAMI MAA BE’

17, 18. (a) Mɛni ji “nyu nɛ haa wami” ɔ? (b) ‘Ngo Wo ɔ’ kɛ ‘Mediterenia Wo ɔ’ daa si ha mɛni? (d) Ngɛ nɔ́ nɛ maa ba hwɔɔ se ɔ heje ɔ, mɛni o mwɔ o yi mi kpɔ kaa o maa pee?

17 Ngɛ Harmagedon se ɔ, “nyu nɛ haa wami” maa je Mesia Matsɛ Yemi sɛ ɔ mi kɛ be daa. “Nyu nɛ haa wami” nɛ ɔ ji níhi nɛ Yehowa ha wɔ konɛ wa nyɛ nɛ waa hi si kɛ ha neneene. Nyu ɔ fã maa be ya sɛ ‘Ngo Wo ɔ’ mi, nɛ fã hu ma ya sɛ ‘Mediterenia Wo ɔ’ mi. Wo enyɔ ɔmɛ tsuo kɔɔ adesahi a he. Ngo Wo ɔ daa si kɛ ha adesahi tsuo nɛ a gbo nɛ a ngɛ yɔkɔ ɔmɛ a mi ɔ. Akɛnɛ níhi nɛ wami ngɛ a mi ngɛ Mediterenia Wo ɔ mi heje ɔ, jamɛ a Wo ɔ daa si kɛ ha “nimli asafo” nɛ a ma he a yi wami kɛ gblee Harmagedon ta a mi ɔ. (Kane Zakaria 14:8, 9; Kpoj. 7:9-15) Enɛ ɔ he ɔ, kuu enyɔ ɔmɛ tsuo maa ye a he kɛ je Adam gbenɔ ɔ he, nɛ a kɛ okadi peemi mi nyu nɛ haa wami aloo “pa kɛ e mi nyu nɛ haa nɔ wami ɔ” maa gbe kuma nɛ ngɛ mɛ yee ɔ.—Kpoj. 22:1, 2.

Moo mwɔ o yi mi kpɔ kaa o maa hi Yehowa he piɛ pomi dɔgba a mi

18 Yehowa maa baa wa yi kɛ gblee je yaya nɛ ɔ nyagbe ɔ mi kɛ sɛ Mawu dami je ehe ɔ mi. E ngɛ mi kaa je ma amɛ tsuo ngɛ wɔ nyɛe mohu lɛɛ, se nyɛ ha nɛ waa mwɔ wa yi mi kpɔ kaa wa maa ya nɔ maa ba wa he si kɛ ha Mawu Matsɛ Yemi ɔ, nɛ waa ma wa juɛmi nya si be tsuaa be kaa wa maa hi Yehowa he piɛ pomi dɔgba a mi.

^ kk. 11 Hyɛ Revelation—Its Grand Climax at Hand! bafa 169-170.