Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Jehová omoʼã ipuévlope

Jehová omoʼã ipuévlope

“Ore Jára [Jehová], nde upe oremoʼãva opa ára ha ymaite guive.” (SAL. 90:1)

1, 2. ¿Mbaʼéichapa Ñandejára siervokuéra oñeñandu ko múndope, ha mbaʼeichagua lugárpepa oiko?

 ¿REÑEÑANDÚPA nderogapeguáicha ko múndope? Oimérõ nahániri, naneañói. Yma guivéma umi tapicha ohayhu añetéva Jehovápe oñeñandu tetã ambuegua ha arrivéñoicha ko múndope. Por ehémplo, oĩ vaʼekue Ñandejára rembiguaikuéra pyʼỹinte ováva peteĩ kampaméntogui ótro kampaméntope oiko tiémpope Canaánpe ha “omombeʼu hikuái opavave renondépe oiko hague tetã ambuegua ha arrivéñoicha” (Heb. 11:13, NM).

2 Haʼekuéraicha avei umi Jesús remimboʼe ojeporavo vaʼekue espíritu sánto rupive ha orekóva “hetã yvágape” oiko “tetã ambuegua ha arrivéñoicha” ko múndope (Filip. 3:20, NM; 1 Ped. 2:11). Upéicha avei “ambue ovechakuéra” omoirũva Crístope “ndojeheʼái ko múndore” (Juan 10:16; 17:16, NM). Péro haʼekuéra noñeñandúi haʼeño. Upéva rangue, umi ojeroviáva Ñandejárare oiko peteĩ lugár isegúro ha iporãvape. Moisés heʼi: “Ore Jára [Jehová], nde upe oremoʼãva opa ára ha ymaite guive” (Sal. 90:1). * ¿Mbaʼéichapa Jehová ohechauka peteĩ ógaicha ‘omoʼãha’ umi isiérvo yma guarépe? ¿Mbaʼéichapa omoʼã isiervokuéra koʼag̃agua oguerahávape héra? ¿Ha mbaʼéichapa omoʼãta chupekuéra amo gotyove?

JEHOVÁ ‘OMOʼÃ’ ISIERVOKUÉRA YMA GUARÉPE

3. ¿Mbaʼe rehépa oñembojoja Jehovápe Salmo 90:1-pe ha mbaʼéicha rupípa?

3 La Bíbliape pyʼỹinte oñembojoja Jehovápe umi mbaʼe jahechávare, ikatu hag̃uáicha ñantende porãve umi mbaʼe porã ohechaukáva. Por ehémplo, Salmo 90:1-pe oñembojoja Jehovápe peteĩ óga oporomoʼãvare. ¿Mbaʼérepa oñembojoja chupe upévare? Peteĩ óga ningo ikatu ñandeprotehe, umi família ikatu oiko pype  pyʼaguapy ha joayhúpe. Upéicha avei Jehová oprotehe isiervokuérape ha oporombopyʼaguapy. La Biblia ningo heʼi voi Ñandejára haʼeha mborayhu ha ndaipóri haʼéicha oñangareko porãva ipuévlore (1 Juan 4:8). Avei haʼe omeʼẽ pyʼaguapy, upéicha rupi hembiguaikuéra iñeʼẽrendúva oiko peteĩ “lugár isegúrovape” (Sal. 4:8, NM). Epensamíntena mbaʼéichapa Haʼe oñangareko vaʼekue isiérvo Abrahán rehe.

4, 5. ¿Mbaʼéichapa Jehová ohovasa ha oprotehe Abrahánpe?

4 Ñapensamína mbaʼeichaitépa oñeñandúne raʼe Abrahán Jehová heʼírõ guare chupe: “Tereho ne retãgui ha nderogayguakuéra apytégui [...] upe tetã ahechaukátavape ndéve”. Katuete ningo okyhyjéne raʼe Abrahán, péro tuicha ipyʼaguapy Jehová heʼívo chupe: “Ajapóta ndehegui peteĩ tetã ndetuicháva. Che rohovasáta ha ambotuicháta nde réra [...]. Ahovasáta umi nderovasávape, ha umi ne maldesívape che amaldesíta avei” (Gén. 12:1-3, ÑÑB).

5 Péicha Jehová opromete oñangarekotaha Abrahán ha ifamiliare rehe (Gén. 26:1-6). Ha Jehová okumpli iñeʼẽ. Por ehémplo ndohejái faraón rréi Egiptogua ha Abimélec rréi Guerargua oviola Sárape ni ojuka Abrahánpe. Upeichaite avei oprotehe vaʼekue Isaac ha Rebécape (Gén. 12:14-20; 20:1-14; 26:6-11). La Biblia heʼi: “Ndohejái avavépe ojopy hendivekuéra. Ha mburuvicha guasukuérape omomarandu heʼívo: ‘Aníke pepoko che rembiporavóre. Ani che profetakuérare mbaʼeve ivaíva pejapo’” (Sal. 105:14, 15).

“Ndorohejamoʼãi”

6. ¿Mbaʼépa heʼi Isaac itaʼýra Jacóbpe ojapo hag̃ua, ha mbaʼéichapa oiméne oñeñandu raʼe Jacob?

6 Umi proféta apytépe oĩ vaʼekue Jacob, Abrahán niéto. Orekórõ guare eda omenda hag̃ua, itúva Isaac heʼi chupe: “Ani remenda Canaán rajykuéra rehe. Epuʼã ha tereho Padán-arampe, Betuel rógape, nde sy ru rógape, ha emenda Labán rajy rehe” (Gén. 28:1, 2, ÑÑB). Jacob ojapo itúva heʼíva. Oiko porãhágui ituvakuérandi Canaánpe, oheja hóga ha oviaha mombyryeterei, ha oiméne haʼeño oho raʼe Harán peve (Gén. 28:10). Ikatu voi oime oñeporandu: “¿Mboy tiémpopa aiméta mombyry che famíliagui? ¿Cherresivi porãtapa che tio ha omeʼẽtapa chéve che rembirekorã omombaʼeguasúva Ñandejárape?”. Péro tuicha ipyʼaguapy og̃uahẽ rire Lúzpe, opytáva 100 kilómetro Beer-sébagui. ¿Mbaʼérepa?

7. ¿Mbaʼépa Jehová opromete Jacóbpe?

7 Pe puévlo héravape Luz Jehová ojechauka Jacóbpe iképe ha heʼi chupe: “Nemanduʼáke. Aiméta nendive, romoʼãta ivaívagui mamo rehohápe, ha rogueru jeýta koʼa gotyo. Ndorohejamoʼãi rejapopaite peve haʼe vaʼekue ndéve” (Gén. 28:15). ¡Mbaʼeichaite piko oiméne Jacob oñeñandu porã ha ipyʼaguapy ohendu rire Jehová heʼíva chupe!  Oiméne kyreʼỹme osegi hape upe rire ha katuete ohechasetereíma mbaʼéichapa Jehová okumplíta ipromésa. Oiméramo nde reheja nde róga reho hag̃ua reservi ótro tetãme, katuete reikuaáta mbaʼéichapa oñeñandu Jacob. Oime vaʼerã avei rehecháma mbaʼéichapa Jehová oñangareko nderehe.

8, 9. ¿Mbaʼéichapa Jehová oñangareko Jacob rehe ha mbaʼépa ñanemboʼe upéva Jehovágui?

8 Jacob og̃uahẽrõ guare Haránpe, itio Labán torypápe omog̃uahẽ chupe, upéi omeʼẽ chupe hembirekorã Lea ha Raquel. Péro tiémpo rire Labán ojaprovechaséma hese, diez vése rupi voi okambia ha okambia chugui oganáva (Gén. 31:41, 42). Jacob ogueropuʼaka upe inhustísia ojeroviágui Jehová osegitaha oñangareko hese. Añetehápe Jehová ndohejái chupe, por ehémplo oho jeýrõ guare Canaánpe, oguerekóma “heta ovecha, kavara, vaka, tembiguái kuimbaʼe ha kuñáva, ha heta kaméllo ha vúrro” (Gén. 30:43). Jacob ipyʼaite guive oagradese Jehovápe ha heʼi: ‘Che ningo namereséi voi kuri ahupyty umi mbaʼe porãita remeʼẽva chéve, ha nde pyʼaporã che ndive. Ahasávo Jordán mboypýri areko vaʼekue peteĩ vastónte che pópe, ha koʼág̃a aju mokõi aty guasu reheve’ (Gén. 32:10).

9 Péicha jahechakuaa añeteha Moisés heʼi vaʼekue iñemboʼépe: “Ore Jára [Jehová], nde upe oremoʼãva opa ára ha ymaite guive” (Sal. 90:1). Jehová “nokambiái hína kuarahyʼã okambiaháicha”, upévare koʼag̃aite peve peteĩ óga isegúro porãvaicha oprotehe ha oreko isiervokuérape peteĩ lugár neporãvape (Sant. 1:17, NM). Jahechamína mbaʼéichapa ojapo upéva.

JEHOVÁ ‘OMOʼÃ’ ISIERVOKUÉRA KOʼAG̃AGUÁPE

10. ¿Mbaʼéichapa jaikuaa Jehová akóinte oĩha isiervokuéra ndive?

10 Epensamína reimeha peteĩ trivunálpe ha redeklara hína peteĩ kuimbaʼe iñarandu ha ipoderosoitereíva kóntrape. Avei reikuaa porã upe kuimbaʼe iñaña ha ikatuha oporojuka ha ko yvy tuichakuére umi hénte ombaʼapoha chupe g̃uarã. ¿Mbaʼéichapa reñeñandúta redeklarapa rire ikóntrape? ¿Nderekyhyjemoʼãipa resẽ hag̃ua upe trivunálgui? Katuete ningo rekyhyjéta, ha rejeruréta voi oñeñangareko hag̃ua nderehe. Enterove jaservíva Jehovápe ñaime ñaína ko situasiónpe. Pyʼaguasúpe ñañeʼẽ Jehová favórpe ha jadeklara Satanás kóntrape, pe iñenemígo iñañaitéva (elee Revelación 12:17). Péro ¿ñandejurumbotýpa Satanás anive hag̃ua jajapo upéva? ¡Nahániri! Upéva rangue ñande jasegi japredika hetave héntepe ko yvy tuichakuére. ¿Mbaʼéicha rupípa ikatu jajapo upéva? Jehová oĩ rupi ñanendive. Haʼe oñangareko ñanderehe, ñanevendesi ha ‘ñanemoʼã’ koʼã ára pahápe (elee Isaías 54:14, 17). Péro iporã ñanemanduʼa peteĩ mbaʼe rehe: Jehová oñangarekóta ñanderehe jasegíramo añoite ijykére ha ndajahejái Satanás ñaneguenohẽ pe lugár Jehová ñanemoʼãhágui.

Umi ánhel oipytyvõ ha oprotehe Jehová siervokuérape

11. ¿Mbaʼépa ñaaprendeve Abrahán, Isaac ha Jacóbgui?

11 ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprendeve Abrahán, Isaac ha Jacóbgui? Haʼekuéra oikóramo jepe Canaánpe, ndojeheʼái vaʼekue umi hénte upepeguáre. Ombojeguaru voi chupekuéra mbaʼéichapa umi Canaangua heko vai ha iñaña (Gén. 27:46). Abrahán, Isaac ha Jacob noikotevẽi vaʼekue oñemoĩmbaite chupekuéra peteĩ kuatiáre umi mbaʼe ndovaléiva ojapo. Haʼekuéra oñehaʼãnte oikuaa porã Jehovápe, mbaʼépa ogusta chupe ha mbaʼépa nahániri. Koʼã kuimbaʼe ndoikói vaʼekue oheka moõite pevépa ikatu ojeheʼa ko múndore, síno ikatuháicha oñehaʼã oñemomombyry chugui. ¡Ajépa ehémplo porã ñandéve g̃uarã! ¿Reñehaʼãpa nde rehaʼanga koʼã kuimbaʼe iñeʼẽrenduetévape ha reiporavo porã ne amigorã térã umi vyʼarã? Ñambyasýramo  jepe, heta kristiáno oservíva Ñandejárape ohechauka ogustavyha chupekuéra Satanás múndo. Oiméramo nde reñeñandu avei upéicha, eñemboʼe vaʼerã Jehovápe upéva rehe. Nemanduʼákena ko múndo oĩha Satanás poguýpe ha opa mbaʼe ojejapóva pype ohechauka mbaʼéichapa haʼe ipyʼahatã ha ndojepyʼapýi avavére (2 Cor. 4:4; Efes. 2:1, 2).

12. a) ¿Mbaʼéichapa Jehová oñangareko isiervokuérare? b) ¿Mbaʼéichapa reñeñandu repensávo umi mbaʼe Jehová omeʼẽvare ñanepytyvõ hag̃ua?

12 Ani hag̃ua jaʼa Satanás ñuhãme, jaaprovecha vaʼerã umi mbaʼe Jehová omeʼẽva oñangareko hag̃ua umi isiérvo oñemoʼãvare ipoguýpe. ¿Mbaʼéichapa Jehová ojapo upéva? Umi rreunión, Aty Jastudia Hag̃ua Ñande Rogayguándi ha umi ansiáno rupive. Koʼã ermáno ningo peteĩ “rregálo” omeʼẽva ñandéve Ñandejára ñanembopyʼaguapy ha ñanepytyvõ hag̃ua umi mbaʼe jahasávape koʼág̃a rupi (Efes. 4:8-12). Ermáno George Gangas, oĩ vaʼekue heta tiémpo pe Kuérpo Governántepe, ohai: “Aime jave [umi oservívandi Ñandejárape] añeñandu cherogapeguáicha, aime porã Jehová ha che ermanokuéra ndive”. ¿Reñeñandúpa nde avei upéicha?

13. ¿Mbaʼe iñimportántevapa ñaaprende ñahesaʼỹijóvo Hebreos 11:13?

13 Ikatu ñaaprendeve ambue mbaʼe iñimportánteva Abrahán, Isaac ha Jacóbgui. Haʼekuéra ndokyhyjéi vaʼekue ohechauka hag̃ua idiferenteha umi hénte oikóvagui ijerére. Jahecha haguéicha  párrafo únope, “omombeʼu hikuái opavave renondépe oiko hague tetã ambuegua ha arrivéñoicha upe yvýpe” (Hebreos 11:13, NM). ¿Ndépa rehechauka avei ne diferenteha ko múndope? Enterove jaikuaa ijetuʼuha jahechauka upéva, péro Jehová ha ñane ermanokuéra ñanepytyvõ ha oĩ rupi ñande ykére ikatu jahupyty upéva. Nemanduʼa vaʼerã ndahaʼeiha ne añónte rehasáva umi mbaʼére. Enterove oserviséva Jehovápe ipyʼaite guive, ombohovái vaʼerã heta mbaʼe ijetuʼúva (Efes. 6:12). Péro katuete ñasẽ porãta jajeroviáramo Jehová rehe ha ñañemoʼã ipoguýpe.

14. ¿Mbaʼeichaguápa hína pe “siuda”ohaʼarõva Jehová siervokuéra?

14 Abrahán ojapo haguéicha, akóinte ñapensa vaʼerã avei umi mbaʼe porã jahupytýtavare tenonderãme (2 Cor. 4:18). Apóstol Pablo ohai Abrahán “ohaʼarõ hague pe siuda oguerekóva simiénto teete; upe siuda ningo Ñandejára odesidi vaʼekue mbaʼéichapa ojejapóta ha haʼe voi omopuʼã” (Heb. 11:10, NM). Upe “siuda” hína Ñandejára Rréino ha Abrahán ohaʼarõ asýma vaʼekue Jesús ogoverna. Ñande jaʼekuaa nañahaʼarõveimaha oñepyrũ oisãmbyhy upe goviérno.  ¿Mbaʼérepa? Jaikuaágui upe goviérno oisãmbyhymaha yvágape ha koʼẽrõitéma ogovernataha ko yvy. ¿Rehechaukápa opa mbaʼe rejapóvape rejeroviaha upe goviérno rehe? ¿Ojekuaápa remotenondeha Ñandejára Rréino ha nderejeheʼaiha ko múndore? (Elee 2 Pedro 3:11, 12.)

JEHOVÁ OSEGÍTA ‘OMOʼÃ’ ISIERVOKUÉRAPE KOʼÃ ÁRA PAHÁPE

15. ¿Mbaʼépa ohaʼarõ umi ojeroviávape ko múndore?

15 Og̃uahẽvo ohóvo huʼãme ko múndo oĩva Satanás poguýpe, pe “jehasa asy” katuete ivaivéta (Mat. 24:7, 8, NM). Ha koʼýte ijetuʼuvéta ou vove pe jehasa asy guasu. Upe tiémpope ikatu opárupi oiko sarambi ha nombaʼapovéi mbaʼeveichagua organisasión, ha umi hénte oikóta kyhyjepópe (Hab. 3:16, 17). Ojepyʼapy ha ndoikuaáigui mbaʼépa ojapóta, ohekáta okañy hag̃ua hikuái “umi itakuáre ha umi sérro paʼũme ita guasu apytépe” (Rev. 6:15-17, NM). Péro ni umíva, ni umi polítiko ha opa organisasión oĩva ko yvy ape ári nomoʼãmoʼãi chupekuéra.

16. ¿Mbaʼe rehépa ñamombaʼe vaʼerã pe kongregasión?

16 Umi oservíva Jehovápe katu ndaipóri okyhyje hag̃ua. Ñandejára Jehová ‘omoʼãta’ chupekuéra. Oñeñandúta hikuái proféta Habacuc heʼi haguéicha: ‘Vyʼágui cherenyhẽta Ñandejára chesalva haguére’ (Hab. 3:18). ¿Mbaʼéichapa Jehová omoʼãta isiervokuérape upe tiémpo ijetuʼuetétavape? Ág̃ante jaikuaáta upéva. Péro jaikuaa porã, umi isrraelíta osẽrõ guaréicha Egíptogui, pe “aty guasu” akóinte oñatende porãta, oikóta peteĩ ñeʼẽme ha ohaʼarõ Jehová heʼi chupekuéra mbaʼépa ojapo vaʼerã (Rev. 7:9, NM; elee Éxodo 13:18). Katuete Jehová oiporúta iñorganisasión omombeʼu hag̃ua ñandéve mbaʼépa jajapóta upe tiémpope ha ikatu omog̃uahẽ hína ñandéve upéva umi kongregasión rupive. Ha umi kongregasión oĩva ko yvy tuichakuére, ikatu oime haʼe hína umi “koty”, oñeʼẽha Isaías 26:20 (elee). ¿Remombaʼépa nde umi rreunión jarekóva kongregasiónpe? ¿Pyaʼépa rejapo umi konsého Jehová omeʼẽva ñandéve umi rreunión rupive? (Heb. 13:17.)

17. ¿Mbaʼérepa jaʼe Jehová ‘omoʼãha’ umi isiérvo omano vaʼekuépe jepe?

17 Jehová ‘omoʼã’ umi isiérvo iñeʼẽrendúva omano vaʼekuépe jepe ou mboyve pe jehasa asy guasu. Por ehémplo, heta áño omano riréma umi isiérvo iñeʼẽrenduetéva, Jehová heʼi Moiséspe: ‘Che hína Abrahán, Isaac ha Jacob Jára’ (Éx. 3:6). Jesús imanduʼa rire ko téxto rehe heʼi: “Haʼe ningo Ñandejára umi oikovévape g̃uarã, ndahaʼéi umi omano vaʼekuépe g̃uarã. Chupe g̃uarã enterove haʼekuéra oikove gueteri” (Luc. 20:38, NM). Jehovápe g̃uarã haʼete oikovéva gueteri enterove umi hembiguái iñeʼẽrendúva omano vaʼekue. ¿Mbaʼérepa? Haʼe oikuaa porãgui omoingove jeytaha chupekuéra (Ecl. 7:1).

18. ¿Mbaʼéichapa pe múndo pyahúpe Jehová ohechaukáta añetehápe ‘omoʼãha’ isiervokuérape?

18 Og̃uahẽmbotaitéma pe múndo pyahu, upépe Jehová añetehápe ‘omoʼã’ ha orekóta hogapeguáicha isiervokuérape. Revelación 21:3 heʼi: “¡Péina! Ñandejára róga oĩta yvyporakuérandi, haʼe oikóta hendivekuéra”. Ñepyrũrã Jehová oĩta isiervokuéra ndive Jesús rupive. Péro ohasa vove pe mil áño ha oñekumplipa rire Jehová rembipota ko yvy ape ári, Jesús omeʼẽta upe Goviérno Itúvape (1 Cor. 15:28). Upérõ g̃uarã yvyporakuéra perféktotama ha noikotevẽvéitama Jesús rehe oñemoag̃ui hag̃ua Ñandejárare; Jehová oĩtama hendivekuéra. ¡Ajépa hetaite mbaʼe porã ñaneraʼarõ! Upévare, ñañehaʼãkena jasegi umi Ñandejára rembiguaikuéra yma guare iñeʼẽrenduetéva ehémplo ha jaheja Jehová ‘tañanemoʼã’.

^ párr. 2 Biblia Salmokuéra oĩva guaraníme, Salmo 90:1-pe heʼi: “Karai, nde haʼe oréve g̃uarã óga”.