Skip to content

Al lor tablo konteni

Donne l’Honneur Grand Nom Jéhovah

Donne l’Honneur Grand Nom Jéhovah

“Mo pou glorifié to nom pou touletan.”​—PS. 86:12.

1, 2. Comparé ar bann l’eglise la Chretienté, couma bann Témoins de Jéhovah zot, zot considere nom Bondié?

 BANN l’eglise la Chretienté en general finn crée enn distance entre zot ek nom Bondié. Par exemple, dan so preface, la Bible Revised Standard Version dire: “Servi enn nom prop pou koz lor sel Bondié . . . c’est enn kitsoz ki pa en accord ditou avek la foi [bann membre] l’Eglise dan le monde entier.”

2 Mais bann Témoins de Jéhovah zot, zot fiere pou porte nom Bondié ek pou donne li la gloire. (Lire Psaume 86:12; Isaïe 43:10.) En plus, pou nou c’est enn grand privilege ki nou kapav comprend signification nom Bondié ek pou koné kifer li important ki sa nom-la li sanctifié. (Mat. 6:9) Mais sa c’est enn privilege ki fodé jamais nou prend en l’air-en-l’air. Anou examine trois question bien important: Ki sa vedir konn nom Bondié? Couma Jéhovah finn agir en accord avek so nom, ek finn donne so nom encore plus la gloire? Ek couma nou kapav marche au nom Jéhovah?

KI SA VEDIR KONN NOM BONDIÉ?

3. Ki sa vedir konn nom Bondié?

3 Konn nom Bondié pa vedir zis ki nou konn mot “Jéhovah,” li implik plus ki sa. Sa vedir ki nou koné ki qualité Bondié Jéhovah été, so reputation, so bann qualité, so projet, ek seki Li faire, couma par exemple, fason ki Li agir avek so bann serviteur. Nou kapav trouve tousala dan la Bible. Bien sur, a mesure ki Jéhovah inn realise so projet, tigit-tigit, Li’nn faire koné ki qualité Bondié Li été. (Prov. 4:18) Jéhovah ti faire premier couple humain konn so nom; nou konn sa parski Ève ti servi sa nom-la apré ki li ti donne naissance Caïn. (Gen. 4:1) Bann fidele serviteur dan le passé couma Noé, Abraham, Isaac, ek Jacob ti konn nom Bondié. En plus, a mesure ki zot ti trouve Bondié beni zot, prend zot soin, ek faire zot konn different l’aspect so projet, zot reconnaissance pou Li ti augmenté. Bien apré, Bondié ti revele enn kitsoz special concernant signification so nom ar Moïse.

Moïse so la foi ti vinn pli fort parski li ti konn signification nom Bondié

4. Kifer Moïse ti pose Bondié question concernant So nom, ek kifer Moïse ti ena raison pou tracassé?

4 Lire Exode 3:10-15. Kan Moïse ti ena 80 an, Bondié ti donne li enn l’ordre bien important: “To bizin tire mo peuple, bann Israélite, dan l’Égypte.” Avek respé, Moïse ti pose Jéhovah enn question ki ena beaucoup poids: ‘Ki to nom?’ Sa faire bien longtemps ki bann dimoune ti konn nom Bondié. Alors, kifer Moïse ti pose sa question-la? Pena doute ki li ti envie konn plus lor sa kikenn ki porte sa nom-la​—bann preuve ki ti pou convaink peuple Bondié ki vrai-mem Li ti pou delivré zot. Moïse ti ena raison pou tracassé, parski sa faire inpé le temps ki bann Israélite ti esclave en Égypte. Surement zot ti demann-zot-mem si Bondié zot bann ancetre ti pou kapav delivré zot. En realité, certain Israélite ti’nn mem commence adore bann bondié Égyptien!​—Ézék. 20:7, 8.

5. Couma Jéhovah ti donne plus renseignement lor signification so nom kan Li’nn reponn Moïse?

5 Ki reponse Jéhovah ti donne Moïse? Li ti dire Moïse: “Sa-mem seki to bizin dire bann garson Israël: ‘MO POU VINI finn envoye moi vers zot.’” a Apré Li ajouté: “Jéhovah, Bondié to bann ancetre, . . .  finn envoye moi vers zot.” Bondié finn faire koné ki Li pou vinn seki Li envie vini pou realise so projet, ek ki Li pou toujours tini so parole. A cause sa, dan verset 15, guette seki Jéhovah dire Li-mem: “Sa-mem mo nom pou touletan, ek avek sa nom-la, bann dimoune pou rappel moi pou generation apré generation.” Nou kapav sur ki Moïse so la foi finn fortifié ek so leker finn rempli ar la crainte kan li’nn tann sa bann parole-la!

JÉHOVAH FINN AGIR EN ACCORD AVEK SO NOM

6, 7. Couma Jéhovah finn agir en accord avek so nom?

6 Enn tipé apré ki Jéhovah ti donne Moïse enn mission, Jéhovah finn prouvé ki Li agir en accord avek so nom, kan Li finn sauve Israël. Li’nn puni l’Égypte kan Li’nn envoye lor zot dix plaie, ek en mem temps Li’nn montré ki Pharaon ek so bann bondié zot bien faible. (Ex. 12:12) Apré sa, Jéhovah finn ouvert la Mer Rouge, Li’nn faire bann Israélite passé, ek Li’nn noye Pharaon ek so l’armée dan sa la mer-la. (Ps. 136:13-15) Dan enn “grand desert ki faire peur,” Jéhovah finn prouvé ki Li enn Bondié ki preserve la vie kan Li’nn donne mangé ek de l’eau environ deux ou trois million Israélite, ou-soit-mem plus. Li’nn mem faire enn fason ki zot linge ek zot sandalette pa usé. (Deut. 1:19; 29:5) Oui, nanyé pa kapav arrete Jéhovah pou agir en accord avek so grand nom. Plitar Li’nn dire Isaïe: “Moi, mo-mem Jéhovah, ek a part moi pena okenn sauveur.”​—Is. 43:11.

7 Josué, prochain chef bann Israélite, li aussi li ti trouve bann kitsoz extraordinaire ki Jéhovah ti faire en Égypte ek dan desert. Alors, vers la fin so la vie, avek enn grand l’assurance, Josué finn kapav dire bann Israélite: “Zot bien koné avek tou zot leker ek tou zot nâme ki dan tou bann bon parole ki Jéhovah zot Bondié inn dire zot, pena enn sel parole ki pa finn accompli. Tou finn realisé pou zot. Pena enn sel parole ladan ki pa finn accompli.” (Jos. 23:14) Oui, Jéhovah finn faire exactement seki Li finn promette.

8. Couma Jéhovah pé agir en accord avek so nom, zordi?

8 Zordi aussi pareil, Jéhovah pé agir en accord avek so nom. Par moyen so Garson, Li’nn predire ki pendant bann dernier jour, message lor Royaume Bondié pou preché “partout kot dimoune resté lor la terre.” (Mat. 24:14) Kisannla a part Bondié Tout-Puissant ti kapav predire enn travail coumsa? Ek kisannla a part Li ti kapav veillé ki sa travail-la pé faire, ek servi bann dimoune ‘ordinaire ki pena enn grand l’instruction’ pou faire sa travail-la? (Actes 4:13) Alors, kan nou participe dan sa travail-la, en realité, nou pé participe dan realisation enn prophetie la Bible. Nou pé honore nou Papa ek nou pé montré ki sa la priere-la ena vrai-mem l’importance pou nou: “Ki to nom sanctifié. Ki to royaume vini. Ki to volonté faire lor la terre pareil couma dan le ciel.”​—Mat. 6:9, 10.

SO NOM GRAND

Pharaon ti refuse pou reconette ki Jéhovah Li-mem Bondié

9, 10. Ki nou kapav aprann encore par fason ki Jéhovah finn agir avek so peuple?

9 Enn tipé apré ki bann Israélite finn quitte l’Égypte, Jéhovah finn vinn enn kitsoz nouveau pou so peuple. Li’nn faire enn l’alliance avek zot, l’alliance la Loi ek Li’nn vinn zot “proprietaire ek mari.” Coumsa, Li’nn promette pou prend zot soin pareil couma enn mari prend soin so madame. (Jér. 3:14) En retour, bann Israélite finn vinn coumadir so madame, zot finn porte So nom. (Is. 54:5, 6) Si zot ti disposé pou soumette ar Li ek obeir so bann la loi, lerla couma enn ‘Mari’ parfait, Li ti pou beni zot, protege zot, ek faire zot vive en paix. (Nomb. 6:22-27) C’est coumsa ki Jéhovah so grand nom ti pou gagne la gloire parmi bann nation. (Lire Deutéronome 4:5-8; Psaume 86:7-10.) En realité, pendant lepok ki bann Israélite ti peuple Bondié, beaucoup dimoune dan lezot nation finn choisir pou adore Jéhovah. Dan enn certain sens, zot ti dire seki Ruth​—enn Moabite​—ti dire Naomi: “To peuple pou vinn mo peuple, ek to Bondié mo Bondié.”​—Ruth 1:16.

10 Pendant environ 1,500 an, Jéhovah finn montré ki qualité Bondié Li été par fason ki Li’nn agir avek bann Israélite. Mem si zot ti contigne desobeir Li, Jéhovah finn montré ki Li “enn Bondié ki ena misericorde,” “ki pa en colere vite,” ek ki ena enn grand patience. (Ex. 34:5-7) Selman, patience Jéhovah ti ena enn limite. Kan bann Juif finn rejette so Garson ek finn touye li, zot ti nepli ena droit pou porte nom Bondié. (Mat. 23:37, 38) Devant Jéhovah, zot ti coumadir mort lor plan spirituel, zot ti vinn pareil couma enn pié ki’nn sec. (Luc 23:31) Apré sa, couma bann Israélite finn considere nom Bondié?

11. Couma bann Israélite ti arrete servi nom Bondié?

11 L’Histoire finn montré ki, avek le temps, certain superstition concernant nom Bondié ti developpé parmi bann Israélite. Zot ti considere nom Bondié couma enn nom ki fodé pa prononcé. (Ex. 20:7) Tigit-tigit, bann Israélite ti arrete servi nom Bondié. Surement sa finn faire Jéhovah la peine kan Li’nn trouvé couma bann dimoune pa ti ena respé pou so nom. (Ps. 78:40, 41) Jéhovah so nom li bien important pou Li. En realité, la Bible dire ki Jéhovah Li jaloux pou so nom. Alors, li clair ki Jéhovah ti pou nepli attache-Li ar enn peuple ki ti’nn rejette Li, ek ki Li-mem Li ti rejeté. (Ex. 34:14) Sa montré nou l’importance pou traite nom nou Createur avek enn grand respé.

ENN NOUVEAU PEUPLE KI PORTE NOM BONDIÉ

12. Couma Jéhovah finn ena enn peuple ki porte so nom?

12 Par moyen Jérémie, Jéhovah finn faire konn so projet pou etabli “enn nouveau l’alliance” avek enn nouveau nation: Israël spirituel. Jérémie ti predire ki tou bann membre sa nation-la, “depuis pli tipti parmi zot ziska pli grand parmi zot,” ti pou “konn Jéhovah.” (Jér. 31:31, 33, 34) Sa prophetie-la inn commence realisé jour la Pentecôte l’an 33 nou lepok, kan Bondié finn etabli sa nouveau l’alliance-la. Dan sa nouveau nation-la, ou-soit “Israël Bondié,” ti ena bann Juif ek bann non-Juif. Zot ti vinn ‘enn peuple pou nom Bondié,’ ou-soit couma Jéhovah ti dire, “bann dimoune ki porte mo nom.”​—Gal. 6:16; lire Actes 15:14-17; Mat. 21:43.

13. (a) Eski bann premier Chretien ti servi nom Bondié? Expliké. (b) Couma ou considere privilege pou servi nom Jéhovah dan ou ministere?

13 En tant ki “bann dimoune ki porte nom [Bondié],” bann membre sa nation spirituel-la ti servi nom Bondié. Surement zot ti faire sa kan zot ti cite bann l’Écritures Hébraïques. b Ala kifer, jour la Pentecôte l’an 33 nou lepok, kan l’apotre Pierre ti koz avek enn quantité Juif ek prosélyte ki ti sorti dan different pays, li ti servi nom Bondié plusieurs fois. (Actes 2:14, 20, 21, 25, 34) Bann premier Chretien ti honore Jéhovah, alors, en retour, Jéhovah ti beni bann zeffort ki zot ti faire dan predication. Zordi aussi, Jéhovah beni nou ministere kan nou proclame so nom avek fierté ek kan nou montré so nom bann dimoune ki interessé, si possible dan zot prop la Bible. Kan nou faire sa, nou faire zot faire connaissance vrai Bondié. Pena doute ki c’est enn grand privilege pou nou ek pou zot aussi! Dan certain cas, c’est coumsa ki enn joli l’amitié commence developpé avek Jéhovah, enn l’amitié ki pou vinn de plus en plus solide ek ki pou duré pou touletan.

14, 15. Malgré l’apostasie, ki Jéhovah inn faire concernant so nom?

14 Plitar, l’apostasie ti commence infecté congregation dan premier siecle, surtout apré la mort bann zapotre. (2 Thess. 2:3-7) Bann fausse enseignant ti mem adopté tradition Juif ki ti defann servi nom Bondié. Mais, eski Jéhovah ti pou permette ki so nom disparette? Jamais! Li vrai ki zordi nou pa koné couma dan le passé ti prononce nom Bondié exactement, mais so nom encore toujours existé. Pendant plusieurs centaine l’année, bann dimoune ti kapav trouve nom Bondié dan plusieurs traduction la Bible ek aussi dan bann livre ki bann specialiste lor la Bible finn ecrire. Par exemple en 1757, Charles Peters ti ecrire, ki comparé ar bann lezot titre ki Bondié ena, li parette ki nom “Jéhovah,” “decrire pli bien ki qualité Bondié vrai-mem Li été.” Dan enn livre ki’nn sorti en 1797 ki koz lor l’adoration Bondié, guette seki Hopton Haynes ti ecrire dan chapitre 7: “JÉHOVAH c’est nom BONDIÉ ki bann Juif ti servi; Li tousel zot ti adoré; pareil couma Christ ek so bann Zapotre ti faire.” Henry Grew (1781-1862) pa ti zis servi nom Bondié, mais li ti aussi reconette ki finn jette deshonneur lor nom Bondié ek ki bizin sanctifié so nom. George Storrs (1796-1879), ki ti enn bon camarade Charles T. Russell, ti servi nom Bondié, pareil couma Russell.

15 L’année 1931 ti enn l’année special. Kifer? Sa l’année-la, bann Étudiants internationaux de la Bible, nom ki peuple Bondié ti ena sa lepok-la, ti adopté nom biblik Témoins de Jéhovah. (Is. 43:10-12) Zot finn montré le monde ki zot fiere ki zot bann serviteur sel vrai Bondié, ki zot “enn peuple . . . pou so nom,” ek coumsa zot finn donne l’honneur sa nom-la. (Actes 15:14) Kan nou pensé couma Jéhovah finn protege so nom, sa faire nou pense bann parole ki Li’nn dire en Malaki 1:11: “Depuis soleil levé ziska soleil couché, mo nom pou grand parmi bann nation.”

MARCHE AU NOM JÉHOVAH

16. Kifer nou bizin trouve sa couma enn l’honneur pou marche au nom Jéhovah?

16 Prophete Mika ti ecrire: “Tou bann peuple zot, zot pou marche sakenn au nom zot bondié, mais nou, nou pou marche au nom Jéhovah nou Bondié pou touletan, oui pou toujours.” (Mika 4:5) Kan Jéhovah ti permette bann Etudiant la Bible sa lepok-la pou adopté so nom, sa pa ti zis enn extra grand l’honneur pou zot, mais sa ti aussi donne zot l’assurance ki zot ti ena faveur Bondié. (Lire Malaki 3:16-18.) Ki ou pensé lor la personnellement? Eski ou pé faire tou zeffort pou “marche au nom Jéhovah”? Eski ou apprecié seki sa impliké?

17. Ki sa impliké pou marche au nom Bondié?

17 Marche au nom Jéhovah implik au moins trois kitsoz. Premierement, nou bizin proclame so nom ar lezot dimoune ek reconette ki c’est zis bann ki “invok nom Jéhovah [ki] pou sauvé.” (Rom. 10:13) Deuxiemement, nou bizin imite bann qualité Jéhovah, surtout so l’amour. Ek troisiemement, nou bizin disposé pou soumette-nou ar bann la loi Jéhovah ki juste, ek faire nou maximum pou pa sali so nom ki saint. (1 Jean 4:8; 5:3) Eski ou determiné pou “marche au nom Jéhovah nou Bondié pou touletan”?

18. Kifer tou dimoune ki honore Jéhovah so nom kapav guette l’avenir avek confiance?

18 Bientot tou bann ki ignore Jéhovah ou-soit ki rebellé kont Li pou bizin reconette kisannla Li été. (Ézék. 38:23) Parmi ena bann dimoune ki couma Pharaon, ki ti dire: “Kisannla sa Jéhovah-la, pou ki mo bizin ecoute so la voix?” Par force, li’nn bizin realisé kisannla Jéhovah été vrai-mem! (Ex. 5:1, 2; 9:16; 12:29) Mais nou, volontairement nou finn choisir pou konn Jéhovah. Nou fiere pou porte so nom ek pou vinn so peuple ki obeir Li. Nou pé attann l’avenir avek confiance, parski nou sur ki promesse ki trouve en Psaume 9:10 pou realisé: “Bann dimoune ki konn to nom pou mette zot confiance en toi, parski jamais to pa pou quitte bann ki rod toi, O Jéhovah.”

a Nom Bondié c’est forme enn verbe Hébreu ki vedir “faire arrivé.” Alors, “Jéhovah” vedir “Li Faire Arrivé.”​—Gen. 2:4, note.

b Dan texte Hébreu ki bann premier Chretien ti servi ti ena Tétragramme. Ena bann preuve ki montré ki dan bann premier copie la Septante, enn traduction grec bann l’Écritures Hébraïques, ti ena nom Jéhovah.