Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Používaj Božie Slovo a pomôžeš sebe i druhým

Používaj Božie Slovo a pomôžeš sebe i druhým

„Považoval [som] všetky nariadenia týkajúce sa všetkého za správne.“ (ŽALM 119:128)

1. Prečo musíme mať úplnú istotu, že Biblia je Božie Slovo?

KEĎ starší uvažujú o tom, či záujemca spĺňa požiadavky, aby sa mohol zapojiť do zvestovateľskej služby, kladú si nasledovnú otázku: ‚Ukazujú vyjadrenia záujemcu, že verí, že Biblia je inšpirované Božie Slovo?‘ * Odpoveď musí byť jednoznačné áno, a to nielen v prípade záujemcu, ktorý túži byť zvestovateľom Kráľovstva, ale aj v prípade každého Božieho služobníka. Prečo? Ak máme ľuďom pomôcť, aby spoznali Jehovu a boli zachránení, musíme mať istotu, že Biblia je Božie Slovo, a musíme ju vedieť zručne používať v službe.

2. Prečo by sme mali ‚pokračovať v tom, čo sme sa naučili‘?

2 Apoštol Pavol napísal Timotejovi: „Pokračuj v tom, čo si sa naučil a bol presvedčený, aby si uveril.“ Týmito slovami zdôraznil dôležitosť Božieho Slova. Vyjadrením „to, čo si sa naučil“, mal Pavol na mysli biblickú pravdu, ktorá Timoteja podnietila uveriť dobrému posolstvu. Táto pravda má dnes rovnaký účinok aj na nás a pomáha nám zostať „múdrymi na záchranu“. (2. Tim. 3:14, 15) Pavlove slová, ktoré nasledovali, používame často vtedy, keď druhým ukazujeme, že Biblia pochádza od Boha. No každý z nás môže mať zo slov v 2. Timotejovi 3:16 ešte iný úžitok. (Prečítajte.) Poďme si tento text rozobrať podrobnejšie. Posilníme si tým presvedčenie, že všetko, čo Jehova učí, je „správne“. (Žalm 119:128)

„UŽITOČNÉ NA UČENIE“

3. – 5. a) Ako reagoval zástup ľudí, keď si na Letnice vypočul Petra, a prečo? b) Prečo mnohí v Tesalonike prijali pravdu? c) Ktorý aspekt našej služby vyvoláva v ľuďoch údiv?

3 Ježiš izraelskému národu povedal: „Posielam [k vám] prorokov a múdrych a verejných učiteľov.“  (Mat. 23:34) Ježiš tým myslel svojich nasledovníkov, ktorých učil, aby v službe používali Písma. Na Letnice roku 33 n. l. jeden z týchto „verejných učiteľov“, apoštol Peter, prehovoril k veľkému množstvu ľudí v Jeruzaleme a citoval pritom viacero častí Hebrejských Písiem. Keď ich vysvetlil, mnohých poslucháčov „bodlo... v srdci“. Kajali sa zo svojich hriechov. Asi tritisíc z nich sa usilovalo získať Božie odpustenie a stali sa kresťanmi. (Sk. 2:37–41)

4 Ďalším verejným učiteľom bol apoštol Pavol, ktorý zvestoval dobré posolstvo ďaleko za hranicami Jeruzalema. Rozprával napríklad k ľuďom zhromaždeným v synagóge v macedónskom meste Tesalonika. Počas troch sabatov im „hovoril z Písma. Vysvetľoval a dokazoval pomocou odkazov, že Kristus musel trpieť a byť vzkriesený z mŕtvych.“ S akým výsledkom? „Niektorí [zo Židov] uverili“, ako „aj veľké množstvo Grékov“. (Sk. 17:1–4)

5 To, ako Boží služobníci dnes používajú Písma, u mnohých vzbudzuje údiv. Keď istému mužovi vo Švajčiarsku naša sestra prečítala biblický text, opýtal sa jej: „Koho zastupujete?“ Odpovedala: „Ja a moja priateľka patríme k Jehovovým svedkom.“ Nato zareagoval: „No jasné! Kto iný ako Jehovovi svedkovia by prišiel k mojim dverám a čítal mi z Biblie?“

6., 7. a) Ako môžu tí, ktorí vyučujú zbor, dobre používať Bibliu? b) Prečo je dôležité, aby sme účinne používali Bibliu na domácich biblických štúdiách?

6 Ako by sme mohli Bibliu používať pri vyučovaní ešte lepšie? Ak máš výsadu vyučovať zbor z pódia, používaj biblické texty. Omnoho lepšie než parafrázovať kľúčové texty alebo čítať ich zo stránky vytlačenej z počítača, či z nejakého elektronického zariadenia je otvoriť Bibliu, čítať z nej a povzbudzovať publikum, aby robilo to isté. Vyhraď si tiež čas na to, aby si poukázal na uplatnenie týchto textov a pomohol poslucháčom priblížiť sa k Jehovovi. Namiesto komplikovaných znázornení a skúseností, ktoré poslucháčov len pobavia, využi čas na objasnenie Božieho Slova.

7 Na čo by sme mali pamätať, keď vedieme domáce biblické štúdiá? Keď používame naše kresťanské publikácie, musíme si dať pozor, aby sme nevynechávali uvedené biblické texty. Mali by sme povzbudzovať záujemcov čítať tieto texty a pomôcť im pochopiť ich význam. Ako? Nie tak, že by sme ich zdĺhavo vysvetľovali, lebo tým by sa biblické štúdium zmenilo na sériu prednášok, ale tak, že záujemcu povzbudíme, aby sa k textom vyjadril. Nemusíme mu hovoriť, čomu má veriť a čo má robiť, ale dobre premyslenými otázkami mu pomôcť prísť k správnemu záveru. *

„UŽITOČNÉ... NA KARHANIE“

8. Aký vnútorný boj viedol Pavol?

8 Na úlohu „karhať“ sa často pozeráme ako na záležitosť, ktorú majú vykonávať kresťanskí starší. A je to tak, dozorcovia majú zodpovednosť ‚karhať tých, ktorí hrešia‘. (1. Tim. 5:20; Tít. 1:13) No rovnako dôležité je karhať aj samých seba. Pavol bol vzorným kresťanom, ktorý mal čisté svedomie. (2. Tim. 1:3) Napriek tomu napísal: „V svojich údoch badám iný zákon, ktorý bojuje proti zákonu mojej mysle a vedie ma do zajatia zákona hriechu.“ Keď si preštudujeme kontext týchto slov, lepšie  pochopíme boj, ktorý musel Pavol viesť ako hriešny človek. (Prečítajte Rimanom 7:21–25.)

9., 10. a) S akými slabosťami Pavol možno bojoval? b) Akým spôsobom Pavol zrejme bojoval s hriechom?

9 Nad akými slabosťami sa Pavol snažil zvíťaziť? Hoci ich nekonkretizoval, Timotejovi napísal, že predtým bol „nehanebníkom“. (1. Tim. 1:13) Pred svojím obrátením zúrivo prenasledoval kresťanov. Priznal, že voči Kristovým nasledovníkom „nesmierne zúril“. (Sk. 26:11) Pavol sa svoju povahu naučil ovládať, i keď niekedy musel bojovať, aby svoje pocity a reč udržal pod kontrolou. (Sk. 15:36–39) Čo mu pomohlo zvládnuť tento boj?

10 V liste kresťanom žijúcim v Korinte opísal spôsob, ktorým sám seba naprával. (Prečítajte 1. Korinťanom 9:26, 27.) Svojej nedokonalej ľudskej povahe uštedroval dobre mierené duchovné rany. Je veľmi pravdepodobné, že hľadal rady v Písmach, prosil Jehovu o pomoc, aby ich dokázal uplatniť, a veľmi sa snažil robiť pokrok. * Môže nám byť dobrým príkladom, pretože aj my vedieme podobný boj so svojimi hriešnymi sklonmi.

11. Ako môžeme „stále skúšať“, či kráčame po ceste pravdy?

11 V uctievaní nesmieme nikdy podľahnúť pocitu sebauspokojenia. Naopak, musíme ‚stále skúšať‘, či naozaj kráčame po ceste pravdy. (2. Kor. 13:5) Keď čítame také verše ako Kolosanom 3:5–10, môžeme si položiť otázky: ‚Naozaj sa zo všetkých síl snažím umŕtvovať svoje hriešne sklony alebo morálne slabnem? Čo urobím, keď som na internete a objaví sa mi nemravná stránka? Odídem z nej? Alebo dokonca nemravné stránky vyhľadávam?‘ Ak budeme osobne uplatňovať rady z Božieho Slova, pomôže nám to ‚zostať bdelí a triezvi‘. (1. Tes. 5:6–8)

„UŽITOČNÉ... NA NÁPRAVU VECÍ“

12., 13. a) Aký cieľ by sme mali mať, keď chceme s niekým ‚napraviť veci‘, a ako nám v tom môže pomôcť Ježišov príklad? b) Aký druh reči nie je vhodný, keď chceme dať veci s niekým do poriadku?

12 „Naprávať“ v gréčtine znamená „vylepšiť, opraviť, znovu uviesť do vhodného a správneho stavu“. Niekedy je potrebné napraviť veci, napríklad keď druhí nepochopili to, čo sme povedali alebo urobili. Napríklad židovskí náboženskí vodcovia sa sťažovali, že Ježiš bol priateľský k ‚vyberačom daní a hriešnikom‘. Ježiš im na to povedal: „Zdraví nepotrebujú lekára, ale chorí. Choďte teda a učte sa, čo to znamená: ‚Milosrdenstvo chcem, a nie obeť.‘“ (Mat. 9:11–13) Ježiš všetkým vysvetľoval Božie Slovo trpezlivo a láskavo. A tak pokorní ľudia pochopili, že Jehova je „Boh milosrdný a milostivý, pomalý do hnevu a hojný v milujúcej láskavosti a pravde.“ (2. Mojž. 34:6) Boží Syn sa snažil veci „naprávať“, a preto mnohí uverili dobrému posolstvu.

13 Z Ježišovho príkladu sa učíme, ako by sme mali pomáhať druhým. Keď chceme dať veci s niekým do poriadku, nemali by sme hovoriť drsne a s hnevom, pretože takýto prístup nie je v súlade s tým, čo čítame v 2. Timotejovi 3:16. Nikde v „celom Písme“ nenájdeme oprávnenie byť k druhým hrubí. Ostrá kritika je ako ‚bodanie mečom‘ — spôsobuje veľa bolesti a zriedka sa ňou dosiahne niečo dobré. (Prísl. 12:18)

14. – 16. a) Čo môžu urobiť starší, aby ‚naprávali veci‘ spôsobom, ktorý pomôže druhým vyriešiť ich problémy? b) Prečo je ‚naprávanie vecí‘ biblickým spôsobom dôležité aj pri výchove detí?

 14 Teda ako môžeme byť trpezliví a láskaví, keď ‚naprávame veci‘? Predstav si situáciu, že manželia, ktorí sa často hádajú, požiadajú o pomoc kresťanského staršieho. Čo by mal starší urobiť? Bez toho, aby niekomu nadŕžal, môže s nimi pouvažovať o biblických zásadách, napríklad o tých, ktoré sú uvedené v tretej kapitole knihy Rodinné šťastie — aké je jeho tajomstvo? V rozhovore, ktorý starší s nimi vedie, možno pochopia, ktorú radu by mali lepšie uplatniť. Neskôr sa ich zrejme opýta, ako sa im v rodinnom živote darí, a ak treba, ponúkne im dodatočnú pomoc.

 15 Ako môžu rodičia ‚napraviť veci‘ so svojimi deťmi spôsobom, ktorý ich duchovne posilní? Predstav si, že chceš svoju dospievajúcu dcéru ochrániť pred nevhodným priateľstvom. Najskôr by si si mal zistiť všetky fakty. Potom, ak existuje dôvod na obavy, sa s ňou môžeš porozprávať a použiť napríklad informácie z knihy Mladí ľudia sa pýtajú — praktické odpovede, druhá kniha. V nasledujúcich dňoch s ňou môžeš stráviť viac času. Môžeš pozorovať jej postoj, keď si s ňou v zvestovateľskej službe alebo keď ako rodina spolu trávite voľné chvíle. Ak budeš trpezlivý a láskavý, tvoja dcéra rozpozná, že ju máš rád a zaujímaš sa o ňu. Pravdepodobne ju to podnieti uplatniť radu, ktorú dostala, a urobí všetko preto, aby sa vyhla vážnemu problému.

Keď budú rodičia s láskou používať Bibliu „na nápravu vecí“, pomôžu mladým vyhnúť sa problémom (Pozri odsek číslo 15)

16 Trpezlivým a láskavým spôsobom môžeme povzbudiť aj tých, ktorí si robia starosti o svoje zdravie, sú skľúčení, pretože stratili prácu, alebo tých, ktorí nerozumejú určitej biblickej náuke. Keď  Boží ľud používa „na nápravu vecí“ Božie Slovo, prináša mu to veľký úžitok.

„UŽITOČNÉ... NA UKÁZŇOVANIE V SPRAVODLIVOSTI“

17. Prečo by sme ukázňovanie mali prijímať s vďačnosťou?

17 „Žiadne káznenie sa pravdaže v prítomnosti nezdá radostné, ale zarmucujúce.“ No „tým, čo boli ním cvičení, prináša potom pokojné ovocie, spravodlivosť“. (Hebr. 12:11) Väčšina dospelých kresťanov súhlasí, že ukázňovanie od veriacich rodičov im pomohlo. A keď budeme prijímať ukázňovanie od Jehovu poskytované prostredníctvom kresťanských starších, pomôže nám to zostať na ceste života. (Prísl. 4:13)

18., 19. a) Prečo je pri ‚ukázňovaní v spravodlivosti‘ dôležité uplatniť radu z Prísloví 18:13? b) K akému výsledku to často vedie, keď starší pristupujú k previnilcom s miernosťou a láskou?

18 Účinne ukázňovať je umenie. Jehova si praje, aby to kresťania robili „v spravodlivosti“. (2. Tim. 3:16) Preto by sme sa mali nechať viesť biblickými zásadami. Jedna z nich je uvedená v Prísloviach 18:13: „Ak odpovedá niekto na vec skôr, ako ju vypočuje, je to od neho pochabosť a poníženie.“ Teda ak starší potrebujú hovoriť s niekým, kto bol obvinený z vážneho hriechu, musia záležitosť dôkladne prešetriť, aby získali všetky fakty. (5. Mojž. 13:14) Len tak môžu ukázňovať „v spravodlivosti“.

19 Božie Slovo okrem toho radí, aby kresťanskí starší druhých naprávali „s miernosťou“. (Prečítajte 2. Timotejovi 2:24–26.) Je pravda, že tá osoba môže na Jehovu priniesť pohanu a tiež ublížiť nevinným ľuďom. No ak bude starší dávať radu takému jednotlivcovi s hnevom, nepomôže mu. Ale keď starší napodobňujú „Božiu láskavosť“, možno sa im podarí priviesť previnilca k pokániu. (Rim. 2:4)

20. Aké zásady by mali rodičia uplatňovať, keď svoje deti ukázňujú?

20 Rodičia, ktorí vychovávajú deti „v kázni a v Jehovovom myšlienkovom usmerňovaní“, musia uplatňovať biblické zásady. (Ef. 6:4) Čo by mal otec robiť, ak sa niekto sťažuje na jeho syna? Predtým ako ho potrestá, by si mal overiť všetky fakty. A mal by pamätať na to, že hnev a násilie nemá v kresťanskej rodine miesto. „Jehova je veľmi nežný v náklonnosti a milosrdný“ a tí, ktorí dostali úlohu ukázňovať mladých, by mali prejavovať rovnaké vlastnosti. (Jak. 5:11)

NEOCENITEĽNÝ DAR OD JEHOVU

21., 22. Ktoré vyjadrenie zo Žalmu 119:97–104 najlepšie vystihuje tvoj postoj k Jehovovmu Slovu?

21 Istý zbožný muž raz vysvetlil, prečo miluje Jehovov zákon. (Prečítajte Žalm 119:97–104.) Jeho štúdiom získal múdrosť, pochopenie a porozumenie. To, že dodržiaval rady obsiahnuté v tomto zákone, mu na rozdiel od iných pomohlo vyhnúť sa zlým chodníkom a uchrániť sa pred bolestivými následkami. Štúdium Písma mu prinášalo radosť a uspokojenie. Bol odhodlaný poslúchať Boha, pretože jeho pokyny mu v živote priniesli veľmi veľa výhod.

22 Vážiš si „celé Písmo“? Prostredníctvom neho si buduješ vieru v to, že Boh splní svoje predsavzatie. Inšpirované rady, ktoré sa v ňom nachádzajú, ťa chránia pred smrteľnými následkami hriešneho spôsobu života. A keď ho účinne vysvetľuješ, môžeš druhým pomôcť nájsť cestu k životu a zostať na nej. Kiež v službe nášmu nadovšetko múdremu a milujúcemu Bohu Jehovovi všetci naplno využívame „celé Písmo“.

^ 1. ods. Pozri knihu Organizovaní, aby sme konali Jehovovu vôľu na strane 79.

^ 7. ods. Keď Ježiš vyučoval, často sa druhých pýtal: „Čo si myslíš?“ Potom si počkal na odpoveď. (Mat. 18:12; 21:28; 22:42)

^ 10. ods. V Pavlových listoch nachádzame veľa dobrých rád, ako prekonať hriešne sklony. (Rim. 6:12; Gal. 5:16–18) Je rozumné usudzovať, že tieto rady nielen dával druhým, ale ich aj sám uplatňoval. (Rim. 2:21)