Skip to content

Skip to table of contents

“Haree momoos buat hotu-hotu neʼebé diʼak liu”

“Haree momoos buat hotu-hotu neʼebé diʼak liu”

“Haree momoos buat hotu-hotu neʼebé diʼak liu.”—FLP 1:10.

1, 2. Liafuan neʼebé Jesus fó-hatete nanis iha Mateus 24:14 halo dixípulu sira hanoin saida? Tanbasá?

 JESUS foin hatete ba ninia dixípulu katak templu sei naksobu. Ninia liafuan neʼe halo Pedro, Tiago, João, no André hanoin barak. (Mc 13:1-4) Tan neʼe, kuandu sira tuur mesamesak ho Jesus, sira husu ba nia: “Dehan mai ami wainhira buat neʼe hotu sei mosu, sinál ida-neʼebé mak sei hatudu Ita-nia hiʼit an mai, no mundu neʼe atu hotu.” (Mt 24:1-3) Jesus la fó-hatene deʼit ba sira kona-ba saida mak sei akontese antes Jerusalém naksobu, maibé nia mós fó-hatene nanis saida mak sei akontese iha loron ikus sira. Jesus hatete katak buat aat barak sei akontese, hanesan funu, hamlaha, no hahalok aat sei sai barak liután. Maibé Jesus mós fó-hatene nanis kona-ba buat diʼak neʼebé sei akontese. Nia hatete: “Lia-foun reinu nian neʼe, ema sei haklaken iha mundu tomak hodi fó sasin ba povu hotu. Iha oras neʼebá, buat hotu nia rohan sei toʼo mai.”—Mt 24:7-14.

2 Dixípulu sira haklaken ona liafuan diʼak kona-ba Maromak nia Reinu, ka ukun, hamutuk ho Jesus. (Lc 8:1; 9:1, 2) Karik sira mós hanoin-hetan katak Jesus dehan: “Toʼos boot duni, maibé serbisu-naʼin sira uitoan deʼit. Tan neʼe, husu toʼos-naʼin bá atu haruka serbisu-naʼin sira ba nia toʼos.” (Lc 10:2) Maibé, karik sira hanoin: ‘Oinsá mak ami bele haklaken “iha mundu tomak” no “fó sasin ba povu hotu”? Serbisu-naʼin sira sei mai husi neʼebé?’ Iha tempu neʼebá, dixípulu sira seidauk hatene oinsá mak liafuan iha Mateus 24:14 sei sai loos!

3. Oinsá mak Jesus nia liafuan iha Lucas 21:34 sai loos daudauk iha ita-nia tempu? Pergunta saida mak ita presiza husu ba ita-nia an?

3 Liafuan neʼebé Jesus fó-hatene nanis sai loos daudauk iha ita-nia tempu. Ema rihun ba rihun haklaken liafuan diʼak kona-ba Maromak nia Ukun iha mundu tomak. (Isa 60:22) Maibé, Jesus mós hatudu katak sei sai susar liu ba ema balu atu tau uluk serbisu haklaken iha sira-nia moris tanba sira sei sai okupadu liu ka “laran-todan” ho buat seluk. (Lee Lucas 21:34.) Jesus nia liafuan neʼe importante liuliu ba ita ohin loron, tanba Maromak nia povu balu la tau uluk iha sira-nia moris buat neʼebé importante liu. Ita bele haree ida-neʼe husi desizaun neʼebé sira foti kona-ba serbisu, edukasaun neʼebé sira hakaʼas an atu hetan, ka tempu neʼebé sira uza hodi buka rikusoin. Ema balu mós uza tempu barak liu atu halo atividade halimar nian, no ema seluk tan ladún hakaʼas an iha sira-nia serbisu ba Maromak tanba sira okupadu liu kona-ba moris loroloron nian. Husu ba ita-nia an: ‘Oinsá kona-ba haʼu? Haʼu tau ulukliu Maromak nia hakarak iha haʼu-nia moris ka lae?’

4. (a) Paulo harohan saida kona-ba ema kristaun sira iha Filipe? Tanbasá? (b) Saida mak ita sei estuda iha lisaun neʼe no iha lisaun tuirmai? Oinsá mak lisaun sira-neʼe sei ajuda ita?

4 Ema kristaun iha apóstolu sira-nia tempu, presiza hakaʼas an hodi tau uluk Maromak nia serbisu iha sira-nia moris. Tan neʼe mak apóstolu Paulo harohan ba Maromak kona-ba ema kristaun sira iha Filipe atu sira “haree momoos buat hotu-hotu neʼebé diʼak liu”. (Lee Filipe 1:9-11.) Hanesan ho Paulo, ema kristaun barak iha ninia tempu mós hatudu “aten-barani . . . atu haklaken Maromak futar-lia”. (Flp 1:12-14) Nuneʼe mós, ita barak ohin loron hatudu aten-brani hodi haklaken Maromak nia Liafuan. Maski nuneʼe, diʼak ba ita atu estuda iha lisaun neʼe kona-ba oinsá Jeová uza ninia organizasaun ohin loron atu kumpre liafuan iha Mateus 24:14. Ida-neʼe sei ajuda ita atu sai badinas liután iha serbisu haklaken. Saida mak Jeová nia organizasaun halo ohin loron, no oinsá mak ida-neʼe book ita no mós ita-nia família? Iha lisaun tuirmai, ita sei koʼalia kona-ba saida mak bele ajuda ita atu tahan nafatin iha Maromak nia serbisu no atu husik Jeová nia organizasaun dirije ita.

JEOVÁ NIA ORGANIZASAUN PARTE LALEHAN NIAN

5, 6. (a) Tanbasá mak Jeová husik ninia atan sira atu haree iha vizaun kona-ba saida mak akontese daudauk iha lalehan? (b) Saida mak Ezequiel haree liuhusi vizaun?

5 Iha buat barak neʼebé Jeová la inklui iha ninia Liafuan, Bíblia. Porezemplu, nia la fó-hatene buat hotu-hotu kona-ba ita-nia kakutak ka universu. Maibé, Jeová fó mai ita informasaun neʼebé ita presiza hodi bele komprende ninia hakarak no atu bele halo tuir nia. (2 Tim 3:16, 17) Ita kontente tanba Maromak deside atu fó-hatene mai ita kona-ba ninia organizasaun parte lalehan nian. Ita bele lee informasaun sira kona-ba neʼe iha livru Isaías, Ezequiel, Daniel, no Apokalipse. (Isa 6:1-4; Eze 1:4-14, 22-24; Dan 7:9-14; Apok 4:1-11) Tanbasá mak Jeová husik ita atu hatene kona-ba buat balu neʼebé akontese daudauk iha lalehan?

6 Maromak Jeová hakarak ita atu sempre hanoin-hetan katak ita rasik mós parte husi ninia organizasaun neʼebé boot. Jeová nia organizasaun parte lalehan nian halo buat barak atu halaʼo Jeová nia hakarak. Porezemplu, liuhusi vizaun Ezequiel haree kuda-karreta boot neʼebé reprezenta Jeová nia organizasaun parte lalehan nian. Kuda-karreta neʼe halai lalais no bele fila kedas ba dalan seluk. (Eze 1:15-21) Nia mós haree ema ida saʼe kuda-karreta neʼe. Ezequiel hatete: “Haʼu haree buat ruma hanesan besi neʼebé lakan, hanesan ahi neʼebé haleʼu nia . . . Ida-neʼe haree hanesan glória husi Jeová.” (Eze 1:25-28) Karik vizaun neʼe halo Ezequiel hakfodak tebes. Nia haree katak Jeová mak ida neʼebé kontrola ninia organizasaun no uza ninia espíritu santu atu dirije ida-neʼe. Kuda-karreta neʼebé halai lalais neʼebé Ezequiel haree, hatudu oinsá mak Jeová nia organizasaun parte lalehan nian halaʼo Ninia hakarak!

7. Daniel nia vizaun fó fiar saida mai ita?

7 Daniel mós haree vizaun ida neʼebé fó fiar mai ita. Nia haree Jeová, “Ida neʼebé Idade Boot Liu”, tuur iha kadunan neʼebé iha roda sira. (Dan 7:9) Jeová hakarak Daniel atu haree katak Ninia organizasaun laʼo ba oin nafatin, katak badinas atu halo Jeová nia hakarak. Daniel mós haree “ema ida hanesan oan-mane”, katak Jesus, simu kbiit atu dirije Jeová nia organizasaun parte rai nian. Jesus sei la ukun ema ba tinan balu deʼit, maibé “ninia ukun sei metin ba tempu neʼebé la bele sura, neʼebé sei la liu, no ninia ukun mak ukun neʼebé sei la lakon”. (Dan 7:13, 14) Ida-neʼe book ita atu tau fiar ba Jeová no ba buat neʼebé nia halo daudauk. No tanba Jesus simu kbiit husi Jeová, ida-neʼe mós book ita atu tau fiar ba Jesus nuʼudar ita-nia Ulun-Naʼin.

8. Vizaun neʼebé Ezequiel no Isaías haree kona-ba Jeová nia organizasaun halo sira sente oinsá? Vizaun sira-neʼe halo ita sente oinsá?

8 Vizaun sira-neʼe kona-ba Jeová nia organizasaun halo ita sente oinsá? Hanesan Ezequiel, ita kontente tebes ho buat neʼebé Jeová halo daudauk. (Eze 1:28) Profeta Isaías mós haree vizaun kona-ba buat neʼebé akontese iha lalehan. No ida-neʼe book nia hodi simu konvite atu fó-hatene ba ema seluk kona-ba neʼe. (Lee Isaías 6:5, 8. a) Tanba Jeová ajuda Isaías, nia hatene katak la iha buat ida neʼebé bele hapara ninia serbisu nuʼudar profeta. Hanesan Isaías, ita mós hakarak atu apoia Jeová nia organizasaun hodi aumenta liután ita-nia serbisu ba Maromak. Ita kontente tebes tanba ita sai parte husi organizasaun neʼebé laʼo ba oin nafatin hodi halaʼo Jeová nia hakarak!

JEOVÁ NIA ORGANIZASAUN PARTE RAI NIAN

9, 10. Tanbasá mak Jeová presiza harii ninia organizasaun parte rai nian?

9 Liuhusi ninia Oan, Jeová harii ninia organizasaun parte rai nian neʼebé serbisu hamutuk ho ninia organizasaun parte lalehan nian. Jeová presiza duni atu halo ida-neʼe hodi bele kumpre serbisu neʼebé Jesus fó-hatene nanis iha Mateus 24:14. Tanbasá? Hanoin toʼok kona-ba razaun tolu tuirmai neʼe.

10 Primeiru, Jesus hatete katak ninia dixípulu sira sei haklaken “toʼo rai nia rohan”. (Apos 1:8) Segundu, sira neʼebé halaʼo serbisu haklaken sei presiza nafatin simu hanorin husi Bíblia no simu laran-manas. (Joao 21:15-17) Terseiru, sira sei presiza atu halibur hamutuk hodi adora Jeová no aprende oinsá atu haklaken. (Ebr 10:24, 25) Atu bele halo buat hotu neʼe, Jesus presiza organiza ho didiʼak ninia dixípulu sira.

11. Oinsá mak ita bele apoia Jeová nia organizasaun?

11 Oinsá mak ita bele apoia Jeová nia organizasaun? Dalan importante ida mak hodi tau fiar ba irmaun sira neʼebé dirije serbisu haklaken. Jeová no Jesus tau fiar ba irmaun sira-neʼe, entaun ita mós presiza halo nuneʼe. Maski irmaun sira-neʼe bele uza sira-nia tempu no forsa hodi envolve an atu rezolve problema sira iha mundu neʼe, maibé sira la halo ida-neʼe. Mai ita koʼalia kona-ba serbisu importante neʼebé Jeová nia organizasaun parte rai nian halo husi uluk kedas.

SIRA TAU ULUK “BUAT HOTU-HOTU NEʼEBÉ DIʼAK LIU”

12, 13. Oinsá mak katuas kristaun sira halaʼo sira-nia knaar? Tanbasá mak ita sente kontente kona-ba neʼe?

12 Katuas kristaun sira neʼebé iha esperiénsia barak liu hetan knaar atu organiza no dirije serbisu haklaken neʼebé halaʼo iha rai sira neʼebé sira tau matan. Oinsá mak sira halo ida-neʼe? Kuandu irmaun sira-neʼe foti desizaun ruma, sira halo tuir matadalan husi Maromak nia Liafuan. Hodi halo nuneʼe, Maromak nia Liafuan sai nuʼudar ‘ahi-oan ba sira-nia ain no naroman ba sira-nia dalan’. No mós, sira halo orasaun ba Maromak Jeová atu dirije sira.—Sal 119:105; Mt 7:7, 8.

13 Hanesan katuas sira iha apóstolu sira-nia tempu, katuas sira neʼebé organiza serbisu haklaken ohin loron tau uluk serbisu atu “haklaken Maromak futar-lia”. (Apos 6:4) Sira kontente tebes atu haree oinsá serbisu haklaken laʼo ba oin iha rai neʼebé sira tau matan no mós iha mundu tomak. (Apos 21:19, 20) Kuandu sira halo arranju oioin kona-ba oinsá atu habelar liafuan diʼak, sira la halo lei barak ba Maromak nia povu. Duké halo nuneʼe, sira halo tuir matadalan husi Bíblia no husik espíritu santu dirije sira. (Lee Apostolu 15:28.) Hodi halo hanesan neʼe, sira fó ezemplu diʼak ba ema hotu iha kongregasaun.—Ef 4:11, 12.

14, 15. (a) Jeová nia organizasaun parte rai nian halo saida deʼit atu ajuda ita haklaken iha mundu tomak? (b) Ita sente oinsá kona-ba buat neʼebé Ita rasik halo daudauk atu apoia serbisu haklaken?

14 Ita-nia irmaun-irmán barak serbisu loroloron atu prepara ita-nia livru sira, reuniaun kongregasaun no reuniaun boot sira. Porezemplu, irmaun-irmán rihun ba rihun serbisu makaʼas atu tradús ita-nia livru ba língua hamutuk 600 liu. Tanba ida-neʼe, ema barak bele aprende kona-ba “Maromak nia hahalok waʼin” iha sira-nia língua rasik. (Apos 2:7-11) Irmaun no irmán joven barak serbisu makaʼas hodi uza mákina sira atu halo ita-nia livru sira. Ikusmai, livru hirak-neʼe haruka ba fatin oioin iha kongregasaun sira neʼebé dook.

15 Iha ita rasik nia área mós iha irmaun-irmán barak neʼebé halo serbisu oioin hodi ajuda ita halaʼo ita-nia serbisu haklaken. Porezemplu, irmaun no irmán rihun ba rihun fó sira-nia an atu ajuda harii Reuniaun-Fatin no Salaun Reuniaun Boot nian. Ema seluk tan fó ajuda ba sira neʼebé kona dezastre naturál. Ema balu organiza programa ba ita-nia reuniaun boot sira, no seluk tan hanorin eskola oioin kona-ba Bíblia. Tanbasá presiza atu halo serbisu hotu neʼe? Atu ajuda ita haklaken liafuan diʼak, laʼo ba oin iha lia-loos, no atu ajuda ema barak tan atu adora Maromak Jeová. Buat hirak-neʼe hatudu ho klaru katak Jeová nia organizasaun parte rai nian tau uluk buat hotu-hotu neʼebé diʼak liu, ka importante liu.

HALO TUIR JEOVÁ NIA ORGANIZASAUN NIA EZEMPLU

16. Saida deʼit mak ita bele estuda kuandu ita halaʼo adorasaun família nian ka estuda mesak?

16 Dala ruma ita uza tempu hodi hanoin kleʼan kona-ba saida mak Jeová nia organizasaun halo daudauk ka lae? Kuandu ita halaʼo adorasaun família nian ka estuda mesak, ita bele buka informasaun kona-ba ita-nia organizasaun no hanoin kleʼan kona-ba buat neʼebé ita aprende. Porezemplu, ita sei kontente atu estuda liután kona-ba vizaun neʼebé Isaías, Ezequiel, Daniel, no João haree. No mós, livru Saksi-Saksi Yehuwa—Pemberita Kerajaan Allah, no ita-nia livru seluk tan ka DVD sira, sei hanorin ita buat barak neʼebé diʼak kona-ba ita-nia organizasaun.

17, 18. (a) Lisaun neʼe ajuda ita atu halo saida? (b) Pergunta saida deʼit mak diʼak atu husu ba ita-nia an?

17 Diʼak atu ita hanoin kleʼan kona-ba oinsá Jeová uza ninia organizasaun atu apoia serbisu haklaken. Hamutuk ho Jeová nia organizasaun, mai ita tau uluk buat hotu neʼebé importante liu. Se ita halo nuneʼe, ita sei sente hanesan apóstolu Paulo neʼebé dehan: ‘Hodi simu knaar ida-neʼe husi Naʼi nia laran-luak, ita la lakon aten-barani.’ (2 Kor 4:1) Paulo mós fó laran-manas ba ninia maluk sira hodi hatete: “Ita keta kole halo hahalok diʼak sira; ita la baruk karik hodi bá oin nafatin, loron sei toʼo mai wainhira ita sei halibur fuan sira.”—Gal 6:9.

18 Ita ka ita-nia família presiza halo mudansa ruma hodi tau uluk buat neʼebé importante liu iha ita-nia moris loroloron nian ka lae? Ita bele halo ita-nia moris simples liu hodi aumenta liután serbisu haklaken ka lae? Iha lisaun tuirmai, ita sei estuda buat lima neʼebé sei ajuda ita atu halo tuir Jeová nia organizasaun nia ezemplu no atu badinas nafatin iha Maromak nia serbisu.

a Isaías 6:5, 8: “5 No depois haʼu dehan: ‘Susar ba haʼu! Tanba haʼu hanesan ema neʼebé ibun sulan metin tiha ona, tanba haʼu mak ema neʼebé ibun foʼer, no haʼu hela iha povu neʼebé ibun foʼer nia leet, tanba haʼu-nia matan haree tiha ona Liurai, Jeová tropa nian!’” “8 No haʼu rona Jeová nia lian neʼebé dehan: ‘Sé mak haʼu sei haruka, no sé mak sei bá atu reprezenta ami?’ No haʼu hatán: ‘Haʼu mak neʼe! Haruka haʼu bá.’”