Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

Anɛ Nihi A Hɛ Mi Nɛ Mawu Kpata a—Tsɔɔ Kaa E Yi Mi Wa Lo?

Anɛ Nihi A Hɛ Mi Nɛ Mawu Kpata a—Tsɔɔ Kaa E Yi Mi Wa Lo?

LOKO wa ma ha sane bimi nɛ ɔ heto ɔ, wa ma susu hɛ mi kpatami enyɔ nɛ Baiblo ɔ tu a he munyu ɔ a he kpiti—Noa be ɔ mi Nyu Afua a, kɛ Kanaanbi ɔmɛ a hɛ mi kpatami ɔ.

NOA BE Ɔ MI NYU AFUA A

NƆ́ NƐ NIHI DEƆ: “Akɛnɛ Mawu ha nɛ nyu afua kpata adesahi tsuo a hɛ mi, nɛ e baa Noa kɛ e weku ɔ pɛ a yi heje ɔ, Mawu yi mi wa.”

NƆ́ NƐ BAIBLO Ɔ DE: Mawu de ke: “I ná we yayami peelɔ gbenɔ he bua jɔmi, se mohu i suɔ kaa e kpa yayami peemi, konɛ e yi nɛ ná wami.” (Ezekiel 33:11) Enɛ ɔ he ɔ, Mawu bua jɔɛ nimli yayamihi a hɛ mi nɛ e kpata ngɛ Noa be ɔ mi ɔ he kulaa. Ke jã a, lɛɛ mɛni heje nɛ e kpata nimli yayami ɔmɛ a hɛ mi mɔ?

Baiblo ɔ ha heto ke Mawu kpata nimli yayami ɔmɛ nɛ a hi si blema a, a hɛ mi konɛ e kɛ “to okadi kɛ tsɔɔ nɔ́ nɛ maa ba yayami peeli a nɔ.” (2 Petro 2:5, 6) Mɛni okadi nɛ Mawu to?

Kekleekle ɔ, Mawu tsɔɔ kaa e dɔɔ lɛ kaa e ma kpata nihi a hɛ mi, se e kpataa nihi nɛ a yi mi wa, nɛ a haa nɛ nihi naa nɔ́ ɔ a hɛ mi ngɛ a ní peepeehi a heje. E be kɛe nɛ e maa po yi mi wami ní peepeehi kɛ nɔ́ nami se.

Enyɔne ji, níhi nɛ Mawu pee kɛ to okadi ɔ tsɔɔ kaa, Mawu jeɔ suɔmi mi nɛ e bɔɔ nihi kɔkɔ loko e kpataa a hɛ mi. Noa fiɛɛ kɛ tsɔɔ nihi kaa a pee nɔ́ nɛ da, se nihi babauu bui lɛ tue. Baiblo ɔ de ke: ‘A li nɔ́ nɛ ngɛ nɔ yae kɛ ya si benɛ nyu kpekpemi ɔ ba muɔ mɛ tsuo kɛ ho.’—Mateo 24:39.

Anɛ Mawu yaa nɔ nɛ e bɔɔ nihi kɔkɔ lo? Ee. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, e bɔ Israelbi nɛ a ji e webi ɔ kɔkɔ kaa ke a pee ní yayami kaa bɔnɛ mahi nɛ bɔle mɛ ɔ pee ɔ, e ma ha nɛ a he nyɛli ma ba kpɔ a zugba a ngɛ a dɛ, a ma kpata a ma ngua nɛ ji Yerusalem ɔ hɛ mi, nɛ a maa nuu mɛ kɛ ho nyɔguɛ tso mi ya. Israelbi ɔmɛ pee ní yayamihi nɛ a kɛ a bimɛ po sã afɔle. Anɛ Yehowa pee he nɔ́ ko lo? Ee, Yehowa pee he nɔ́ ko. Se benɛ e sɛ hlami tsɔ gbali konɛ a ya bɔ e webi ɔmɛ kɔkɔ nɔtonɔto nɛ a tsake a ní peepeehi ɔ se loko e pee jã. E de po ke: “Anɛ Nyɔmtsɛ Mawu pee nɔ́ ko hyɛ nɛ e ha we nɛ e tsɔli ɔmɛ, nɛ ji e gbali ɔmɛ nɛ a le lo? Dɛbi!”—Amos 3:7.

BƆNƐ E KƆ O HE HA: Okadi nɛ Yehowa to kɛ kɔ nihi a hɛ mi nɛ e kpata blema a ha nɛ wa ná hɛ kɛ nɔ fɔmi. Wa ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa hwɔɔ se ɔ, Mawu ma kpata nihi nɛ a yi mi wa, nɛ a ha nɛ nihi ngɛ nɔ́ nae ɔ a hɛ mi. Baiblo ɔ de ke: “A ma kpata yayami peeli a hɛ mi. Se nihi nɛ a he jɔ ɔ, mɛɛ a maa hi zugba a nɔ ngɛ kplɔkɔtɔ, kɛ tue mi jɔmi mi.” (La 37:9-11) Kɛ o susu ngɛ hɛ mi kpatami nɛ maa po adesahi a nɔ́ nami se ɔ he ha kɛɛ? Anɛ e ji yi mi wami ní peepee aloo mɔbɔ nami?

KAANAN BI ƆMƐ A HƐ MI KPATAMI Ɔ

NƆ́ NƐ NIHI DEƆ: “Kanaanbi ɔmɛ a hɛ mi nɛ a kpata a ji yi mi wami ta ko nɛ a hwu, nɛ e ngɛ kaa ta nɛ a hwuɔ kɛ kpataa nihi a hɛ mi pɛsɛpɛsɛ mwɔnɛ ɔ.”

NƆ́ NƐ BAIBLO Ɔ DE: ‘Mawu hi kɛ pi si, nɛ e da ngɛ blɔ tsuaa blɔ nɔ. E ji Mawu nɛ yeɔ e siwo nɔ; yayami ko be e he; nɔ́ nɛ da, kɛ nɔ́ nɛ sa pɛ e peeɔ.’ (5 Mose 32:4) A kɛ nihi a hɛ mi nɛ Mawu kpata a be nyɛe maa to tahi nɛ adesahi hwuɔ ɔ, a he. Mɛni heje? Nɔ́ heje ji, adesahi be kaa Mawu nɛ e le nɔ́ nɛ ngɛ nimli a tsui mi ɔ.

Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, benɛ Mawu kojo Sodom kɛ Gomora nɛ e pee e juɛmi kaa e ma kpata a hɛ mi ɔ, Abraham nɛ yeɔ anɔkuale ɔ ye tsui kaa nɔ́ nɛ Mawu yaa pee ɔ da lo. E susuu we kaa e Mawu ɔ nɛ yeɔ dami sane ɔ “ma kpata dali kɛ nimli yayamihi tsuo a hɛ mi kɛ bla.” Mawu to e tsui si, nɛ e kpale ma nɔ mi kɛ ha Abraham kaa ke e ná dali nyɔngma po ngɛ Sodom ɔ, e kɛ ma a tsuo a he maa pa mɛ ngɛ dali ɔmɛ a heje. (1 Mose 18:20-33) E ngɛ heii kaa Mawu le jamɛatsɛmɛ ɔmɛ a tsui mi, nɛ e le kaa a ji yayami peeli.—1 Kronika 28:9.

Jã nɔuu kɛ̃ nɛ Mawu na kaa Kanaanbi ɔmɛ ji yayami peeli nɛ e ha nɛ a kpata a hɛ mi. Kanaanbi ɔmɛ a yi mi wa wawɛɛ, nɛ a sãa a bimɛ ngɛ la mi. * (2 Matsɛmɛ 16:3) Kanaanbi ɔmɛ le kaa Yehowa fã Israelbi ɔmɛ kaa a ngɔ zugba a tsuo. A kpɛti nihi tlɔ ma a mi nɛ a kɛ Israelbi ɔmɛ hwu ta. Tsa pi Israelbi ɔmɛ pɛ nɛ a je blɔ te si kɛ wo, se a te si kɛ wo Yehowa, nɔ nɛ e pee níhi kɛ tsɔɔ kaa e ngɛ he wami, nɛ e fĩ Israelbi ɔmɛ a se ɔ hulɔ.

Enɛ ɔ tsuo se ɔ, Mawu na Kanaanbi ɔmɛ a ti nihi nɛ a kpa yi mi wami ní peepee nɛ ɔmɛ nɛ a kɛ Yehowa je mi bami he mlaahi nɛ a nɔ kuɔ ɔ tsu ní ɔ mɔbɔ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Mawu he Kanaan yo ajuama nɛ ji Rahab ɔ kɛ e weku ɔ a yi wami. Jehanɛ se hu ɔ, benɛ Kanaanbi ɔmɛ a ma ko nɛ ji Gibeon ɔ mi bimɛ ɔmɛ bi konɛ Israelbi ɔmɛ nɛ a na mɛ mɔbɔ ɔ, Mawu ha nɛ a baa a kɛ a bimɛ tsuo a yi.—Yoshua 6:25; 9:3, 24-26.

BƆNƐ E KƆ O HE HA: Wa ma nyɛ maa kase nɔ́ ko nɛ he hia ngɛ Kanaanbi ɔmɛ a hɛ mi kpatami ɔ mi. E be kɛe nɛ a ma ‘kpata nihi nɛ a li Mawu ɔ a hɛ mi.’ (2 Petro 3:7) Ke wa suɔ Yehowa a, lɛɛ ke e po nɔ́ nami se, nɛ e kpata nihi nɛ a kua e nɔ yemi nɛ da a, a hɛ mi ɔ, wa ma ná he se.

Yehowa jeɔ suɔmi mi nɛ e kaiɔ wɔ kaa níhi nɛ fɔli kɛ peeɔ oti ngɛ a si himi mi ɔ náa a bimɛ a nɔ he wami. Mawu Munyu ɔ de ke: ‘Nyɛɛ ngɔ wami konɛ nyɛɛ kɛ nyɛ bimɛ nyɛ yi nɛ ná wami, nyɛɛ suɔ Yehowa nyɛ Mawu ɔ; nyɛɛ bu lɛ tue, nɛ nyɛɛ pee e suɔmi nya ní.’ (5 Mose 30:19, 20) Anɛ munyu nɛ ɔ nɛ Mawu tu ɔ tsɔɔ kaa e yi mi wa aloo e suɔ adesahi, nɛ e suɔ kaa a pee nɔ́ nɛ da?

^ kk. 15 Nihi nɛ a tsuaa si kɛ hlaa blema níhi a mi ɔ ya na odase yemihi nɛ tsɔɔ kaa Kanaanbi ɔmɛ ngɔɔ bimwɔwi kɛ sãa afɔle.