Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Tsu Osɔ̃ akɛ Sanekpakpa Jajelɔ lɛ He Nii Jogbaŋŋ

Tsu Osɔ̃ akɛ Sanekpakpa Jajelɔ lɛ He Nii Jogbaŋŋ

“Tsu sanekpakpa jajelɔ nitsumɔ lɛ, gbee osɔɔmɔ lɛ naa kwraa!”—2 TIM. 4:5.

1. Mɛni hewɔ abaanyɛ atsɛ Yehowa akɛ Sanekpakpa Jajelɔ ni fe fɛɛ lɛ?

YEHOWA NYƆŊMƆ ji klɛŋklɛŋ Sanekpakpa Jajelɔ. Beni wɔ-klɛŋklɛŋ fɔlɔi lɛ tse atua lɛ sɛɛ nɔŋŋ lɛ, Yehowa jaje akɛ abaakpata onufu lɛ, ni ji Satan Abonsam hiɛ, ni enɛ ji sanekpakpa. (1 Mose 3:15) Yɛ afii ohai abɔ ni eho lɛ amli lɛ, Yehowa kɛ emumɔ lɛ tsirɛ hii anɔkwafoi ni amɛŋmala nibii ni kɔɔ bɔ ni abaafee ajie heguɔgbee ni akɛba egbɛ́i lɛ nɔ lɛ kɛya, bɔ ni abaafee asaa nibii ni Satan efite lɛ, kɛ bɔ ni baafee ni adesai anine ashɛ hegbɛi ni ŋmɛɛ Adam kɛ Hawa lɛ anɔ ekoŋŋ lɛ he saji fitsofitso.

2. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ ŋwɛi bɔfoi lɛ ji sanekpakpa jajelɔi? (b) Mɛɛ nɔkwɛmɔnɔ Yesu fee eha sanekpakpa jajelɔi?

2 Ŋwɛi bɔfoi lɛ hu ji sanekpakpa jajelɔi. Amɛjajeɔ sanekpakpa, ni amɛyeɔ amɛbuaa mɛi krokomɛi hu kɛgbɛɔ sanekpakpa amɛshwãa yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ. (Luka 1:19; 2:10; Bɔf. 8:26, 27, 35; Kpoj. 14:6) Ni bɔfonukpa Mikael hu? Beni eyɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ akɛ Yesu lɛ, ekɛ enifeemɔ tsɔɔ akɛ sanekpakpa lɛ jajemɔ ji nɔ ni he hiaa fe fɛɛ yɛ eshihilɛ mli. Ni ekɛ enɛ tsɔɔ wɔ akɛ esa akɛ wɔha sanekpakpa lɛ jajemɔ afee nɔ ni he hiaa fe fɛɛ yɛ wɔshihilɛ mli!—Luka 4:16-21.

3. (a) Mɛni ji sanekpakpa ni wɔjajeɔ lɛ? (b) Akɛ sanekpakpa jajelɔi lɛ, mɛɛ sanebimɔi esa akɛ wɔha hetoo?

3 Yesu fã ekaselɔi lɛ ni amɛfee sanekpakpa jajelɔi. (Mat. 28:19, 20; Bɔf. 1:8) Bɔfo Paulo wo ehefatalɔ nitsulɔ Timoteo hewalɛ akɛ: “Tsu sanekpakpa jajelɔ nitsumɔ lɛ, gbee osɔɔmɔ lɛ naa kwraa!” (2 Tim. 4:5) Mɛni ji sanekpakpa ni wɔjajeɔ lɛ? Wɔkɛɔ mɛi akɛ Yehowa, ni ji wɔŋwɛi Tsɛ lɛ, sumɔɔ wɔ. (Yoh. 3:16; 1 Pet. 5:7) Ni Yehowa Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ ji nɔ titri ni tsɔɔ akɛ esumɔɔ wɔ. Enɛ hewɔ lɛ, wɔkɛ miishɛɛ kɛɔ mɛi akɛ, kɛ́ amɛba amɛhe shi amɛha Maŋtsɛyeli lɛ, amɛbo Nyɔŋmɔ toi, ni amɛfee nɔ ni ja lɛ, amɛbaanyɛ amɛbatsɔmɔ enanemɛi. (Lala 15:1, 2) Anɔkwa, Yehowa eto eyiŋ akɛ ebaajie piŋmɔi fɛɛ kɛya. Ebaajie nibii fɛɛ ni haa mɔ yeɔ awerɛho  lɛ kɛya. Enɛ ji sanekpakpa lɛɛlɛŋ! (Yes. 65:17) Akɛ sanekpakpa jajelɔi lɛ, esa akɛ wɔha sanebimɔi enyɔ ni he hiaa nɛɛ ahetoo: Mɛni hewɔ esa akɛ mɛi anu sanekpakpa lɛ ŋmɛnɛ lɛ? Kɛ agbɛnɛ lɛ, te wɔɔfee tɛŋŋ wɔtsu wɔsɔ̃ akɛ sanekpakpa jajelɔi lɛ he nii yɛ omanyeyeli mli lɛ?

MƐNI HEWƆ ESA AKƐ MƐI ANU SANEKPAKPA LƐ?

Sanebimɔi ni sa jogbaŋŋ lɛ haa mɛi náa nɔmimaa yɛ nibii ni amɛheɔ amɛyeɔ lɛ ahe

4. Mɛɛ adesãi bei komɛi lɛ atãa yɛ Nyɔŋmɔ he?

4 Feemɔ he mfoniri akɛ mɔ ko kɛɛ bo akɛ otsɛ kpoo bo kɛ oweku lɛ mli bii krokomɛi lɛ. Mɔ lɛ kɛɛ bo akɛ otsɛ lɛ sumɔɔɔ ni eleɔ bo, ekɛ nibii komɛi tee bo, ni eyitsoŋ wa hu. Kɛkɛ ni mɔ lɛ kɛɛ bo akɛ okagba ohe naa otao otsɛ lɛ sɛɛ gbɛ, ejaakɛ egbo. Akɛɔ mɛi babaoo saji ni tamɔ nakai yɛ Nyɔŋmɔ he. Atsɔɔ amɛ akɛ anyɛŋ ale Nyɔŋmɔ kɔkɔɔkɔ, loo akɛ eyitsoŋ wa. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi komɛi tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ baapiŋ mɛi fɔji yɛ hɛl kɛya naanɔ. Mɛi krokomɛi hu kɛɔ akɛ Nyɔŋmɔ ji mɔ ni kɛ piŋmɔi ni jɛɔ adebɔɔ naa osharai amli kɛbaa lɛ baa. Eyɛ mli akɛ osharai nɛɛ gbeɔ mɛi kpakpai kɛ mɛi fɔji fɛɛ moŋ, shi akɛɛ eji toigbalamɔ ni jɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ.

Sanebimɔi ni sa jogbaŋŋ lɛ gbeleɔ mɛi ajwɛŋmɔŋ kɛ amɛtsui naa koni amɛkpɛlɛ anɔkwale lɛ nɔ

5, 6. Mɛɛ hewalɛ sutsakemɔ tsɔɔmɔ lɛ kɛ apasa tsɔɔmɔi ená yɛ mɛi anɔ?

5 Mɛi komɛi hu kɛɔ akɛ Nyɔŋmɔ bɛ shihilɛ mli. Bo lɛ susumɔ sutsakemɔ tsɔɔmɔ lɛ he okwɛ. Mɛi ni heɔ tsɔɔmɔ nɛɛ amɛyeɔ lɛ kɛɔ akɛ wala ba kɛkɛ, ni jeee mɔ ko to he gbɛjianɔ. Amɛkɛɔ akɛ Bɔlɔ ko bɛ. Mɛi komɛi po kɛɔ akɛ adesa ji kooloo, no hewɔ lɛ kɛ́ mɔ ko fee enii oookɛɛ kooloo lɛ, esaaa akɛ efeɔ wɔ naakpɛɛ. Amɛkɛɔ akɛ, tɔmɔ ko kwraa bɛ he akɛ mɛi ni yɔɔ hewalɛ lɛ aaaye mɛi ni he waaa lɛ anɔ dɛŋdɛŋ, ejaakɛ nakai esa akɛ ebalɛ. Enɛ hewɔ lɛ, ebɛ naakpɛɛ akɛ mɛi pii susuɔ akɛ jalɛsane ni ayeee lɛ sɛɛ efoŋ. No hewɔ lɛ, mɛi ni heɔ sutsakemɔ tsɔɔmɔ lɛ amɛyeɔ lɛ bɛ hiɛnɔkamɔ ko.

6 Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, sutsakemɔ tsɔɔmɔ lɛ kɛ apasa tsɔɔmɔi fata nibii ni eha adesai naa nɔ yɛ naagbee gbii nɛɛ amli lɛ he. (Rom. 1:28-31; 2 Tim. 3:1-5) Gbɔmɛi atsɔɔmɔi nɛɛ kɛ sanekpakpa ko kwraa ebahako adesai. Moŋ lɛ, taakɛ Paulo tsɔɔ mli lɛ, eha mɛi ‘ajwɛŋmɔ mli ewo duŋ, ni amɛtsɔmɔ mɛi kpɔji yɛ Nyɔŋmɔ wala gbɛfaŋ.’ (Efe. 4:17-19) Kɛfata he lɛ, sutsakemɔ tsɔɔmɔ lɛ kɛ apasa tsɔɔmɔi haaa mɛi akpɛlɛ sanekpakpa ni jɛɔ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ lɛ nɔ.—Nyɛkanea Efesobii 2:11-13.

Sanebimɔi ni sa jogbaŋŋ lɛ haa mɛi susuɔ nii ahe koni amɛ diɛŋtsɛ amɛmu sane naa yɛ gbɛ ni ja nɔ

7, 8. Mɛni ji gbɛ kome pɛ ni mɛi baanyɛ atsɔ nɔ anu sanekpakpa lɛ shishi jogbaŋŋ?

7 Ja mɔ ko ehe eye akɛ Yehowa yɛ, ni akɛ yiŋtoi kpakpai yɛ ni ebaanyɛ edamɔ nɔ etsi ebɛŋkɛ lɛ dani amɛbaanyɛ amɛsaa amɛ kɛ Nyɔŋmɔ teŋ. Wɔbaanyɛ wɔye wɔbua amɛ ni amɛkase Nyɔŋmɔ he nii kɛtsɔ hewalɛ ni wɔɔwo amɛ ni amɛsusu adebɔɔ nibii ahe lɛ nɔ. Kɛ́ mɛi kwɛ adebɔɔ nibii ni ebɔle amɛ lɛ, ni amɛsusu nibii nɛɛ ahe jogbaŋŋ lɛ, ehaa amɛnuɔ Nyɔŋmɔ nilee kɛ ehewalɛ lɛ shishi. (Rom. 1:19, 20) Wɔbaanyɛ wɔkɛ Tsi Obɛŋkɛ Yehowa wolo lɛ atsu nii kɛye wɔbua mɛi koni amɛná woo kpele amɛha wɔ-Bɔlɔ Kpeteŋkpele lɛ beni amɛsusuɔ nibii ni efee lɛ ahe lɛ. Fɛɛ sɛɛ lɛ, sanebimɔi komɛi yɛ ni mɛi ni tsɔɔ adebɔɔ nibii pɛ anɔ amɛkaseɔ Nyɔŋmɔ he nii lɛ nyɛŋ aha hetoo, tamɔ: Mɛni hewɔ Nyɔŋmɔ ŋmɛɔ piŋmɔ gbɛ? Mɛni ji Nyɔŋmɔ yiŋtoo kɛha shikpɔŋ lɛ? Ani Nyɔŋmɔ susuɔ mihe akɛ aŋkro?

8 Biblia lɛ kasemɔ ji gbɛ kome pɛ ni mɛi baanyɛ atsɔ nɔ anu sanekpakpa ni kɔɔ Nyɔŋmɔ kɛ eyiŋtoo lɛ he lɛ shishi jogbaŋŋ. Kwɛ hegbɛ kpele ni wɔná akɛ wɔɔye wɔbua mɛi ni amɛná amɛsanebimɔi lɛ ahetoo! Shi kɛ́ wɔmiisumɔ ni wɔshɛ wɔtoibolɔi lɛ atsui he lɛ, ehe miihia  ni wɔfee babaoo fe anɔkwa saji ni wɔɔha amɛle kɛkɛ; esa akɛ wɔkɛ amɛ asusu nii ahe ni amɛyiŋ atsɔ. (2 Tim. 3:14) No hewɔ lɛ, esa akɛ wɔha mɛi ayiŋ atsɔ taakɛ Yesu fee lɛ. Mɛni ha eye omanye waa lɛ? Yiŋtoo kome ji akɛ, ekɛ sanebimɔi tsu nii jogbaŋŋ. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔkase lɛ lɛ?

SANEKPAKPA JAJELƆI NI HE ESA LƐ KƐ SANEBIMƆI TSUƆ NII JOGBAŊŊ

9. Kɛ́ wɔbaanyɛ wɔye wɔbua mɛi yɛ mumɔŋ lɛ, mɛni esa akɛ wɔfee?

9 Mɛni hewɔ esa akɛ wɔkɛ sanebimɔi atsu nii yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli taakɛ Yesu fee lɛ? Susumɔ shihilɛ nɛɛ he okwɛ: Odatrɛfonyo kɛɛ bo akɛ eyɛ sanekpakpa ko kɛha bo. Esa akɛ efee bo opireshɛŋ ko ni mli wa waa koni enyɛ etsa ohela lɛ. Ekolɛ lɛ obaahe lɛ oye. Shi kɛ́ ekɛɛ bo nakai dani ebi bo nɔ ni gbaa onaa hu? No lɛ ebaawa akɛ obaahe lɛ oye. Ekɔɔɔ he eko bɔ ni datrɛfonyo lɛ he esa eha lɛ, esa akɛ ebibii bo saji, koni ele nibii ni gbaa onaa dani ebaanyɛ etsa bo jogbaŋŋ. Nakai nɔŋŋ kɛ́ wɔbaanyɛ wɔye wɔbua mɛi ni amɛkpɛlɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ nɔ lɛ, esa akɛ wɔle bɔ ni akɛ sanebimɔi tsuɔ nii jogbaŋŋ. Ja wɔle nɔ pɔtɛɛ ni gbaa amɛnaa yɛ mumɔŋ dani wɔbaanyɛ wɔye wɔbua amɛ.

Kɛ́ wɔmiisumɔ ni wɔshɛ wɔtoibolɔi lɛ atsui he lɛ, esa akɛ wɔkɛ amɛ asusu nii ahe ni amɛyiŋ atsɔ

10, 11. Kɛ́ wɔkase gbɛ ni Yesu tsɔ nɔ etsɔɔ nii lɛ, te wɔbaaná he sɛɛ wɔha tɛŋŋ?

10 Yesu le akɛ, kɛ́ tsɔɔlɔ ko kɛ sanebimɔi ni sa tsu nii lɛ, ehaa eleɔ nikaselɔ lɛ jogbaŋŋ, ni ehaa nikaselɔ lɛ hu kɛ ehe woɔ sanegbaa lɛ mli. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, beni Yesu miitao etsɔɔ ekaselɔi lɛ nɔ ko yɛ heshibaa he lɛ, ebi amɛ sane ko ni ha amɛshwie amɛyiŋ waa. (Mar. 9:33) Beni Yesu taoɔ etsɔɔ Petro bɔ ni akɛ shishitoo mlai tsuɔ nii lɛ, ebibii lɛ saji komɛi. (Mat. 17:24-26) Be kroko beni Yesu miitao ena nɔ ni yɔɔ ekaselɔi lɛ atsui mli lɛ, ebibii amɛ saji srɔtoi ni ha amɛtsɔɔ amɛjwɛŋmɔ. (Nyɛkanea Mateo 16:13-17.) Yesu ekɛɛɛ mɛi nɔ ni amɛfee. Moŋ lɛ, gbɛ nɔ ni etsɔ ebibii saji lɛ kanya mɛi ni amɛkpɛlɛ sanekpakpa lɛ nɔ, ni amɛfee tsakemɔi yɛ amɛshihilɛ mli.

11 Kɛ́ wɔkɛ sanebimɔi tsu nii jogbaŋŋ taakɛ Yesu fee lɛ, eyeɔ ebuaa wɔ yɛ gbɛi etɛ komɛi anɔ. Wɔnaa gbɛ ni hi fe fɛɛ ni wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔye wɔbua mɛi, wɔleɔ bɔ ni wɔkɛ mɛi baasusu nii ahe kɛ́ amɛkɛ wɔ kpãaa gbee, ni wɔtsɔɔ humii bɔ ni amɛaafee amɛná nɔ ni amɛkaseɔ lɛ he sɛɛ. Susumɔ shihilɛi etɛ komɛi ni tsɔɔ bɔ ni wɔbaanyɛ wɔkɛ sanebimɔi atsu nii jogbaŋŋ lɛ ahe okwɛ.

12-14. Te ooofee tɛŋŋ oye obua obi ni ekɛ ekãa ajaje sanekpakpa lɛ? Okɛ enɛ he nɔkwɛmɔnɔ aha.

12 Shihilɛ 1: Akɛ fɔlɔ lɛ, kɛ́ obi ni eye afii 13 kɛmiimɔ afii 19 lɛ ha ole akɛ enyɛɛɛ egbala nɔ hewɔ ni eheɔ eyeɔ akɛ abɔ nibii lɛ mli jogbaŋŋ etsɔɔ eklasnyo ko lɛ, mɛni obaafee? Eka shi faŋŋ akɛ, obaaye obua lɛ ni ekɛ ekãa ajaje sanekpakpa lɛ. No hewɔ lɛ, yɛ nɔ najiaŋ ni obaawie ehiɛ loo obaatsɔɔ lɛ nɔ ni ekɛɛ lɛ, mɛni hewɔ obiii lɛ saji ni baaha etsɔɔ esusumɔ, taakɛ Yesu fee lɛ? Mɛɛ gbɛ nɔ obaanyɛ otsɔ ofee nakai?

13 Beni okɛ obi lɛ ekane Tsi Obɛŋkɛ Yehowa wolo lɛ sɛɛ lɛ, obaanyɛ obi lɛ ni etsɔɔ saji ni esusuɔ akɛ nomɛi baaha mɔ asusu nii ahe waa. Wó lɛ hewalɛ ni etao nɔ hewɔ ni eheɔ eyeɔ akɛ Bɔlɔ ko yɛ, kɛ  nɔ hewɔ ni esumɔɔ ni efee Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii lɛ. (Rom. 12:2) Ha obi lɛ ale akɛ, ehe ehiaaa ni yiŋtoi ahewɔ ni eheɔ eyeɔ akɛ Bɔlɔ ko yɛ lɛ kɛ onɔ lɛ kpãa gbee.

14 Ha obi lɛ ale akɛ, ebaanyɛ etsɔ gbɛ ni otsɔ nɔ okɛ lɛ susu he lɛ nɔ ekɛ eklasnyo lɛ agba he sane. Ni tsɔɔ akɛ, obi lɛ baanyɛ ekɛ mɔ lɛ asusu anɔkwa saji komɛi ni kɔɔ adebɔɔ he, kɛkɛ lɛ no sɛɛ lɛ ebi mɔ lɛ susumɔ yɛ he. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ebaanyɛ eha eklasnyo lɛ akane Tsi Obɛŋkɛ Yehowa wolo lɛ baafa 173, kuku 12 lɛ. No sɛɛ lɛ, obi lɛ baanyɛ ebi akɛ, “Ani eji anɔkwale akɛ adesa aŋsɔ lɛ baanyɛ ato saji ní yɔɔ woji fɛɛ ni yɔɔ je lɛŋ wojiatoohei fɛɛ amli lɛ, ni ákɛ, anyɛŋ atsɔɔ nyɛmɔ ni aŋsɔ lɛ yɔɔ ni ekɛ saji toɔ lɛ mli?” Ekolɛ eklasnyo lɛ baaha hetoo akɛ, hɛɛ. Kɛkɛ lɛ, obi lɛ baanyɛ ebi akɛ, “Ani osusuɔ akɛ adesa aŋsɔ ni yɔɔ hwanyaŋŋ, ni nyɛɔ ekɛ saji babaoo toɔ lɛ ba kɛkɛ?” Bɔni afee ni onyɛ oye obua obi lɛ ni enyɛ ekɛ mɛi agba ehemɔkɛyeli lɛ he sane ni esheee gbeyei lɛ, obaanyɛ okɛ lɛ afee bɔ ni ebaafee lɛ eha lɛ he nɔkwɛmɔnɔ yɛ be kɛ beaŋ. Kɛ́ otsɔɔ lɛ bɔ ni akɛ sanebimɔi tsuɔ nii jogbaŋŋ lɛ, obaaye obua lɛ ni etsu sɔ̃ ni kã enɔ akɛ sanekpakpa jajelɔ lɛ he nii jogbaŋŋ.

15. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔkɛ sanebimɔi atsu nii kɛye wɔbua mɛi ni heee yeee akɛ Nyɔŋmɔ yɛ lɛ?

15 Shihilɛ 2: Wɔkɛ mɛi kpeɔ yɛ wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli ni yiŋ etɛ̃ɛɛ amɛ akɛ Nyɔŋmɔ yɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ekolɛ mɔ ko baakɛɛ wɔ akɛ lɛ lɛ eheee eyeee akɛ Nyɔŋmɔ yɛ. Yɛ nɔ najiaŋ ni wɔɔha ewiemɔ nɛɛ afo sanegbaa lɛ sɛɛ lɛ, wɔbaanyɛ wɔjɛ bulɛ mli wɔbi lɛ bei abɔ ni ekɛhiɛ nakai hemɔkɛyeli lɛ mli, kɛ nɔ ni ha ená susumɔ ni tamɔ nakai. Beni wɔbo lɛ toi ni wɔjie eyi akɛ ekɛ hiɛdɔɔ esusu sane lɛ he sɛɛ lɛ, wɔbaanyɛ  wɔbi lɛ kɛji ebaasumɔ ni ekane wolo ko ni tsɔɔ faŋŋ akɛ mɔ ko ji mɔ ni bɔ wala. Kɛji shĩatsɛ lɛ kpɛlɛ akɛ ebaasumɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔha lɛ Was Life Created? loo The Origin of Life—Five Questions Worth Asking woji bibii lɛ eko. Kɛ́ wɔjɛ mlihilɛ mli wɔbibii saji ni sa lɛ, ekolɛ wɔbaanyɛ wɔha sanekpakpa lɛ ashɛ mɔ lɛ tsui he.

16. Mɛni hewɔ esaaa akɛ wɔhaa wɔ-Biblia mli nikaselɔ kaneɔ hetoo lɛ tɛ̃ɛ kɛjɛɔ wolo lɛ mli lɛ?

16 Shihilɛ 3: Kɛ́ wɔkɛ mɔ ko miifee Biblia mli nikasemɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔha ekane hetoo lɛ kɛjɛ wolo ni wɔkɛ lɛ kaseɔ lɛ mli tɛ̃ɛ. Shi kɛ́ wɔfee nakai lɛ, wɔyeŋ wɔbuaŋ nikaselɔ lɛ ní eda yɛ mumɔŋ. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ ebaawa akɛ nikaselɔ ni kaneɔ hetoo lɛ tɛ̃ɛ ni ejwɛŋŋ nɔ lɛ baaná shishifã, ni efĩ shi yɛ mumɔŋ. Kɛ́ ekɛ shiteekɛwoo ko kpe lɛ, ebaawa kɛha lɛ akɛ ebaahi anɔkwale lɛ mli. (Mat. 13:20, 21) Bɔni afee ni ekaba lɛ nakai lɛ, esa akɛ wɔbi nikaselɔ lɛ bɔ ni enaa nɔ ni ekaseɔ lɛ ehaa. Kwɛmɔ akɛ ekpɛlɛɔ otii ni nyɛsusuɔ he lɛ anɔ lo. Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, ha etsɔɔ bo nɔ hewɔ ni ekpɛlɛɔ nɔ loo ekpɛlɛɛɛ nɔ lɛ. No sɛɛ lɛ, ye obua lɛ ni ejwɛŋ ŋmalɛi lɛ anɔ, koni lɛ diɛŋtsɛ enyɛ emu sane naa yɛ gbɛ ni ja nɔ. (Heb. 5:14) Kɛ́ wɔkɛ sanebimɔi tsu nii jogbaŋŋ lɛ, ebaaha wɔ-Biblia mli nikaselɔi lɛ anane amɔ shi yɛ hemɔkɛyeli lɛ mli, ni amɛbaahi shi yɛ nɔ ni amɛkaseɔ naa kɛ́ mɛi te shi wo amɛ loo amɛbɔ mɔdɛŋ akɛ amɛbaalaka amɛ. (Kol. 2:6-8) Mɛni hu wɔbaanyɛ wɔfee koni wɔnyɛ wɔtsu wɔsɔ̃ akɛ sanekpakpa jajelɔi lɛ he nii jogbaŋŋ?

SANEKPAKPA JAJELƆI NI HE ESA LƐ YEƆ AMƐBUAA AMƐHE

17, 18. Kɛ́ okɛ mɔ ko tee shiɛmɔ lɛ, te nyɛbaafee tɛŋŋ nyɛfee ekome kɛtsu nii lɛ?

17 Yesu tsu ekaselɔi lɛ enyɔnyɔɔnyɔ kɛtee shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. (Mar. 6:7; Luka 10:1) Sɛɛ mli lɛ, bɔfo Paulo hu tsĩ ‘enanemɛi nitsulɔi’ ni fata ehe ‘kɛpele sanekpakpa lɛ he lɛ’ atã. (Fil. 4:3) Yɛ Ŋmalɛ mli nɔkwɛmɔnii nɛɛ kɛ gbeekpamɔ naa lɛ, yɛ afi 1953 lɛ, asafo lɛ to gbɛjianɔ koni shiɛlɔi abɔi mɛi tsɔsemɔ yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli.

18 Kɛ́ okɛ mɔ ko tee shiɛmɔ lɛ, te nyɛbaafee tɛŋŋ nyɛfee ekome kɛtsu nii lɛ? (Nyɛkanea 1 Korintobii 3:6-9.) Kɛ́ mɔ ni fata ohe lɛ miikane ŋmalɛ ko lɛ, kwɛmɔ nɔ yɛ bo diɛŋtsɛ o-Biblia lɛ mli. Kɛ́ mɔ ni fata ohe lɛ loo shĩatsɛ lɛ miiwie lɛ, bo lɛ toi. Jaa sanegbaa lɛ sɛɛ mo, koni kɛ́ ehe bahia lɛ, onyɛ oye obua mɔ ni fata ohe lɛ ni nyɛkɛ mɔ lɛ asusu nii ahe jogbaŋŋ. (Jaj. 4:12) Shi kadimɔ: Kɛ́ ona akɛ mɔ ni fata ohe lɛ miigbala sane ko mli jogbaŋŋ lɛ, kaafo ewiemɔ lɛ mli. Kɛ́ ofo ewiemɔ lɛ mli lɛ, ekolɛ enijiaŋ baaje wui, ni obaaha shĩatsɛ lɛ yiŋ afutu lɛ. Bei komɛi lɛ, ekolɛ ehe baahia ni okɛ ohe awo sanegbaa lɛ mli. Shi kɛ́ eba lɛ nakai lɛ, ha owiemɔ lɛ afee kuku. No sɛɛ lɛ, ŋmɛɛ mɔ ni fata ohe lɛ gbɛ ni etsa nɔ.

19. Mɛni esa akɛ wɔha ehi wɔjwɛŋmɔ mli, ni mɛni hewɔ?

19 Kɛ́ nyɛjɛ shinaa kome naa kɛmiiya ekroko naa lɛ, te nyɛbaafee tɛŋŋ nyɛye nyɛbua nyɛhe lɛ? Nyɛbaanyɛ nyɛkɛ be lɛ asusu bɔ ni nyɛbaafee nyɛkɛ nyɛshiɛmɔ wiemɔ lɛ aha jogbaŋŋ lɛ he. Nyɛkwɛa jogbaŋŋ ni nibii ni nyɛwieɔ yɛ mɛi ni yɔɔ nyɛshikpɔŋkuku lɛ mli lɛ ahe lɛ akafee nɔ ni jeɔ mɔ nijiaŋ wui. Ni nyɛkawiea nyɛmimɛi Kristofoi lɛ hu afatɔi ahe. (Gal. 5:15) Esa akɛ wɔkai akɛ wɔteŋ mɔ ko mɔ ko yeee emuu. Yehowa ejie mlihilɛ ni ekaaa kpo etsɔɔ wɔ akɛni etu jwetri, ni ji sanekpakpa lɛ he sɔɔmɔ lɛ ewo wɔdɛŋ lɛ hewɔ. (Nyɛkanea 2 Korintobii 4:1, 7.) No hewɔ lɛ, nyɛhaa wɔ fɛɛ wɔbɔa mɔdɛŋ wɔtsua wɔsɔ̃ akɛ sanekpakpa jajelɔi lɛ he nii jogbaŋŋ, ni wɔkɛtsɔɔ akɛ wɔhiɛ sɔɔ nakai jwetri lɛ.