Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Ñakumpli porãkena ñane rembiapo japredikávo

Ñakumpli porãkena ñane rembiapo japredikávo

“Esegi epredika umi marandu porã, ejapopaitéke ne rembiapo hekoitépe.” (2 TIM. 4:5, NM)

1. ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa Jehová oñepyrũ hague omombeʼu umi notísia porã?

PETEĨ opredikáva ningo oikuaauka umi notísia porã. Jehová hína pe Maranduhára iñimportantevéva oñepyrũ vaʼekue omombeʼu umi marandu porã. Opuʼã riremi hese ñande tuvakuéra ypykue, Adán ha Eva, Ñandejára omeʼẽ peteĩ notísia porã. Heʼi pe mbói, térã Satanás, oñehunditaha (Gén. 3:15). Ohasávo pe tiémpo, Jehová ohaika heta kuimbaʼe ijeroviapývape mbaʼeichaitépa omopotĩta héra, omyatyrõta umi mbaʼe Satanás ombyai vaʼekue, ha yvyporakuéra ohupyty jeýta Adán ha Eva operde vaʼekue.

2. a) ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa umi ánhel opredikaha avei? b) ¿Mbaʼe ehémplopa Jesús omoĩ entéro opredikávape?

2 Umi ánhel avei omombeʼu umi marandu porã ha oipytyvõ Ñandejára rembiguaikuérape ojapo hag̃ua avei upéva (Luc. 1:19; 2:10; Hech. 8:26, 27, 35; Rev. 14:6). ¿Ha mbaʼépa ikatu jaʼe arkánhel Miguel rehe, térã Jesús oúrõ guare ko yvy ape ári? Omoñepyrũrõ guare hembiapo ko yvy ape ári, ohechauka oiko lájare pe predikasión iñimportanteveha opa mbaʼégui. Upéicha omoĩ ehémplo entéro yvypóra opredikávape g̃uarã (Luc. 4:16-21).

3. a) ¿Mbaʼe notísia porãpa jaikuaauka? b) ¿Mbaʼe porandúpa iñimportánte opavave maranduhárape?

3 Jesús heʼi vaʼekue hemimboʼekuérape opredika vaʼerãha (Mat. 28:19, 20; Hech. 1:8). Apóstol Pablo heʼi iñirũ Timotéope: “Esegi epredika umi marandu porã, ejapopaitéke ne rembiapo hekoitépe” (2 Tim. 4:5, NM). ¿Mbaʼépa hína umi marandu porã japredikáva ñande ñamoirũva Jesúspe? Por ehémplo ñamombeʼu Jehová ñande Ru yvagagua ñanderayhuetereiha (Juan 3:16; 1 Ped. 5:7). Peteĩ mbaʼe ohechaukáva Jehová ñanderayhuha haʼe hína Irréino. Upévare ñamombeʼu ñande rapichápe ikatuha oiko chugui Ñandejára amígo oñemoĩrõ pe Rréino poguýpe, iñeʼẽrendúramo Jehovápe ha ojapórõ umi mbaʼe hekopeguáva (Sal. 15:1, 2). Jehová  odesidi oipeʼataha opaichagua jehasa asy jahupytýva oĩ rupi inhustísia. Hiʼarive heʼi ñanderesaraitaha umi mbaʼe ñanemoñembyasy vaʼekuégui. ¡Ajépa iporãite koʼã notísia! (Is. 65:17.) Ñande ningo maranduhára, upévare iporã ñahesaʼỹijo koʼã porandu: 1) ¿Mbaʼérepa tekotevẽterei ñande rapichakuéra ohendu pe marandu porã koʼã árape? 2) ¿Mbaʼéichapa ikatu ñakumpli porã ñane rembiapo?

¿MBAʼÉREPA TEKOTEVẼ UMI HÉNTE OHENDU PE MARANDU PORÃ?

Jaiporu porãramo umi porandu ñaipytyvõta ñande rapichápe ohechakuaa hag̃ua mbaʼérepa oguerovia peteĩ mbaʼe

4. ¿Mbaʼeichagua japúpa ojeʼe Ñandejárare?

4 Epensamína ojeʼeha ndéve nde túva pendereja reiha. Umi oikuaáva chupe heʼi haʼe noñeinteresaiha penderehe, omokañyha pendehegui heta mbaʼe ha ipyʼahatãha. Heʼi voi hikuái natekotevẽiha ni peheka chupe omanóma rupi. Añetehápe, péicha avei ojeʼe umi héntepe heta mbaʼe vai Ñandejárare. Oñemboʼe haʼe ipyʼahatãha térã ndaikatuiha voi jaikuaa porã chupe. Por ehémplo, heta omoakãva rrelihión heʼi Ñandejára okastigaha umi iñañávape omondóvo chupekuéra peteĩ lugár ojehasa asyhápe opa árare. Oĩ katu okulpáva chupe oiko jave yvyryrýi, ama guasu térã yvytu atã. Ha ojeʼe Ñandejára oporokastigaha oiko jave koʼã sarambi, tomano jepe raʼe umi ivuénova ha iñañáva.

Umi porandu omomýita chupekuéra oguerovia hag̃ua pe añetegua

5, 6. ¿Mbaʼéichapa pe evolusión ha umi japu oñemboʼéva ombohasa asy umi héntepe?

5 Oĩ katu heʼíva Ñandejára ndaiporiha. Por ehémplo, umi ogueroviáva pe evolusión heʼi natekotevẽi hague oĩ peteĩ Apohare ojeikove hag̃ua. Oĩ avei heʼíva pe yvypóra peteĩ mymbanteha ha upévare ndajahecharamói vaʼerãha oĩramo heta hénte oñekomportáva mymbáicha. Umi hénte ohecha mbaʼéichapa umi imbaretevéva ojopy ikangyvévape ha opensa koʼã mbaʼe oikónte vaʼerãha voi. Upévare ndajahecharamói oĩ haguére oimoʼãva umi inhustísia ndopamoʼãiha arakaʼeve. Añetehápe, umi ogueroviáva pe evolusión ndoguerekói esperánsa.

6 Jahechaháicha, pe evolusión ha opa japu yvypóra omboʼéva, koʼýte ombohasa asy umi héntepe koʼã ára pahápe (Rom. 1:28-31; 2 Tim. 3:1-5). Umi mbaʼe ndoguerúi mbaʼeveichagua notísia porã. Upéva rangue, umi hénte “oĩ pytũmbýpe ha mombyry oĩ chuguikuéra pe jeikove oúva Ñandejáragui”, Pablo heʼi haguéicha (Efes. 4:17-19). Jahechaháicha, pe evolusión ha ambue japu oñemboʼéva omomombyry heta héntepe Jehovágui ha umi marandu porã haʼe omeʼẽvagui (elee Efesios 2:11-13).

Ñambaʼeporandúramo ñaipytyvõta chupe ojepyʼamongeta hag̃ua la Biblia omboʼévare ha ogueroviáta pe añetegua

7, 8. ¿Mbaʼéicha añoitépa ñande rapichakuéra ontendéta pe marandu porã?

7 Oñemoĩ porã hag̃ua Jehovándi, umi hénte oguerovia raẽ vaʼerã oĩha Ñandejára ha iñimportanteha oñemoag̃ui hese. Ñande ikatu ñaipytyvõ koʼã tapichápe oikuaa hag̃ua Ñandejárape ñamokyreʼỹvo chupekuéra ojesareko hag̃ua hembiapokuére. Ñahesaʼỹijóvo umi mbaʼe Jehová ojapo vaʼekue ñapenaʼỹre ojeʼévare upérupi, jahechakuaáta Ñandejára iñarandu ha ipoderosoha (Rom. 1:19, 20). Ikatu hag̃uáicha haʼekuéra ohecharamo umi mbaʼe ñande Apohare Ijojahaʼỹva ojapo vaʼekue, jaiporu vaʼerã umi folléto ¿Es la vida obra de un Creador? ha El origen de la vida. Cinco cuestiones dignas de análisis. Péro jajesarekónterõ Ñandejára rembiapokuére, ndaikatúi ñambohovái umi mbaʼe ñañeporandúva jepi, por ehémplo, ¿mbaʼérepa Ñandejára oheja yvypóra ohasa asy?, ¿añetehápepa ojepyʼapy ñanderehe? ha ¿mbaʼépa hembipota ko Yvýpe g̃uarã?

8 Ikatu hag̃uáicha ontende pe marandu porã ha Ñandejára rembipota, umi hénte ostudiámante vaʼerã la Biblia. ¡Ajépa tuichaite mbaʼe ñandéve g̃uarã ikatu haguére ñaipytyvõ chupekuéra ombohovái hag̃ua umi porandu iñimportantetéva! Péro ñag̃uahẽ hag̃ua ikorasõmekuéra, ndahaʼéi jahechaukánte vaʼerã la Biblia omboʼéva,  síno tekotevẽ ñamboʼe chupekuéra oguerovia hag̃uáicha Ñandejára heʼíva (2 Tim. 3:14). Upéva ikatu jajapo hekoitépe jasegíramo Jesús ehémplo. ¿Mbaʼéicha rupípa haʼe osẽ porãite vaʼekue oporomboʼe jave? Haʼe ningo oiporu porã vaʼekue umi porandu. ¿Mbaʼéichapa ikatu ñahaʼanga chupe?

UMI MARANDUHÁRA IKATUPYRÝVA OIPORU HENDAITÉPE UMI PORANDU

9. ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã ikatu hag̃uáicha ñaipytyvõ ñande rapichakuérape oñemoag̃ui hag̃ua Ñandejárare?

9 ¿Mbaʼérepa ñahaʼanga vaʼerã Jesúspe ha jaiporu umi porandu japredika jave? Ñambohovái hag̃ua upéva ikatu jaiporu peteĩ ehémplo. Epensamína nde doktór heʼiha ndéve rekuerataha rejoperáramo. Ikatu nde reguerovia chupe. Péro, ¿mbaʼépa repensáta haʼe oprometéramo nemonguerataha oporanduʼỹre mbaʼépa ojehu ndéve? Nderejeroviamoʼãiete hese. Ikatupyrýramo jepe pe doktór, katuete oporandu vaʼerã ndéve mbaʼépa reñandu ha nerendu porã vaʼerã omeʼẽ mboyve ndéve pe tratamiénto resegítava. Ñande avei tekotevẽ ñambaʼeporandu umi ñanerendúvape ikatu hag̃uáicha oguerovia hikuái pe marandu porã oñeʼẽva Ñandejára Rréinore. Jaikuaa porã vaʼerã mbaʼéichapa oĩ umi hénte ñaipytyvõ hag̃ua chupekuéra.

Ñag̃uahẽ hag̃ua ñande rapichakuéra korasõme, ñamboʼe vaʼerã chupekuéra oguerovia hag̃uáicha Ñandejára heʼíva

10, 11. ¿Mbaʼépa jahupyty ñahaʼangáramo Jesúspe ñaporomboʼe jave?

10 Jesús oikuaa vaʼekue umi porandu ideprovechoha pe mboʼehárape oikuaa porã hag̃ua hemimboʼépe, ha avei oipytyvõha pe estudiántepe heʼi hag̃ua mbaʼépa opensa. Por ehémplo, Jesús omboʼesérõ guare idisipulokuérape hekomirĩ hag̃ua, ñepyrũrã ojapo peteĩ porandu omopensáva chupekuéra (Mar. 9:33). Omboʼe hag̃ua Pédrope peteĩ mbaʼe iñimportánteva, oporandu chupe peteĩ mbaʼe ikatúva oñembohovái heta hendáicha (Mat. 17:24-26). Upéi, oikuaasérõ guare mbaʼépa oĩ hemimboʼekuéra pyʼapýpe, ojapo heta porandu (elee Mateo 16:13-17). Jesús ndahaʼéi heʼínteva umi héntepe mbaʼépa ojejapo vaʼerã, síno oiporu umi porandu omopensa hag̃ua chupekuéra. Péicha og̃uahẽ umi tapicha pyʼapýpe ha omomýi chupekuéra oiko hag̃ua pe marandu porã heʼiháicha.

11 Ñahaʼangáramo Jesúspe jaiporu porãvo umi porandu, jahupyty mbohapy mbaʼe: jaikuaa mbaʼéichapa ñaipytyvõ porãvéta ñande rapichápe, ñambohovái umi ndogueroviáivape la Biblia heʼíva, ha jahechauka umi ipyʼaporãvape mbaʼéichapa oiporúta umi mbaʼe oaprendéva. Jahechamína mbohapy ehémplo tekotevẽhápe jaiporu hendaitépe umi porandu.

12-14. ¿Mbaʼéichapa ikatu reipytyvõ ne famíliape opredika hag̃ua pyʼaguasúpe pe marandu porã? Emoĩ peteĩ ehémplo.

12 Ehémplo 1: ¿Mbaʼépa rejapóta ne família imitãva heʼíramo ndéve ndoikuaaiha ikatútapa ohechauka ikompañérope ogueroviaha Ñandejára ojapo hague opa mbaʼe? Katuete ningo nde reipytyvõséta chupe omombeʼu hag̃ua pyʼaguasúpe umi marandu porã. Upévare, eñehaʼã vaʼerã ehaʼanga Jesúspe ha eporandu ne famíliape umi mbaʼe opensáva, reiko rangue rejaʼo térã ere chupe mbaʼépa heʼi vaʼerã. ¿Mbaʼéichapa rejapokuaa upéva?

13 Rehesaʼỹijo rire ne família ndive heta párte pe folléto El origen de la vida. Cinco cuestiones dignas de análisis, ikatu reporandu  mbaʼe mbaʼépa ointeresave chupe. Emokyreʼỹ ne famíliape opensa hag̃ua mbaʼérepa oguerovia oĩha Ñandejára ha mbaʼérepa ojapose hembipota (Rom. 12:2). Ere chupe mbaʼeve ndoikoiha napepensáiramo peteĩchaite.

14 Ere ne famíliape haʼe ikatuha avei oñemongeta iñirũndi peẽ pejapoháicha. Ñepyrũrã ohechauka vaʼerã ikompañérope heta mbaʼe jahecháva Ñandejára rembiapokuére ha upéi oporandu chupe mbaʼépa opensa umívare. Por ehémplo, ikatu ojerure iñirũme tolee pe folléto El origen de la vida, pe rrekuádro oĩva páhina 21-pe. Upéi heʼikuaa chupe: “Oĩramo jepe heta mbaʼe ipyahu pyahuvéva pe teknolohíape, ajépa ndaipóri ni peteĩ komputadóra ikatúva ñambojoja pe ADN rehe”. Iñirũ katuete heʼíta upeichaha. Upe rire ikatu oporandu jey chupe: “Ha oiméramo umi tékniko ivale valevéva ndaikatúi ojapo peteĩ mbaʼe ohupytýva upe ADN-pe, ¿mbaʼéicha piko upéicharõ peteĩ mbaʼe ndoikovéiva oñepyrũta oiko ijehegui reínte?”. Ikatu hag̃uáicha ne família oñeñandu porã oñeʼẽ jave ikompañerokuéra ndive umi mbaʼe ogueroviávare, tekotevẽ reñensaja pyʼỹi hendive. Remboʼéramo ne famíliape oiporu hag̃ua hekoitépe umi porandu, reipytyvõta chupe okumpli porã hag̃ua hembiapo opredikávo.

15. ¿Mbaʼéichapa ikatu jaiporu umi porandu ñaipytyvõ hag̃ua peteĩ ndogueroviáivape oĩha Ñandejára?

15 Ehémplo 2: Japredika jave, jatopa jepi umi tapicha ndogueroviapáiva oĩha Ñandejára, térã ndogueroviaietéva voi. Ani hag̃ua upéva ñandejoko ha ndaikatuvéi ñañeʼẽ hendive, pyʼaporãme ñaporandukuaa chupe arakaʼe guivépa opensa upéicha ha mbaʼérepa. Ñahendu vaʼerã mbaʼépa heʼi ha jaguerohory pe tapichápe ojepyʼamongeta haguére ko témare. Upéi ikatu ñaporandu chupe ndoperhudikaichénepa chupe oleéramo peteĩ informasión ohechaukáva  oĩha peteĩ Apohare. Oiméramo pe tapicha noñemohatãi pe ogueroviávape, katuete heʼíta ndaivaimoʼãiha ohesaʼỹijóramo pe informasión. Upe rire ikatu ñaikuaveʼẽ chupe umi folléto ¿Es la vida obra de un Creador? térã El origen de la vida. Cinco cuestiones dignas de análisis. Jaiporúramo hendaitépe umi porandu ha torýpe ñañemongeta hendive, ñaipytyvõta ñande rapichápe ikatu hag̃uáicha pe marandu porã og̃uahẽ ikorasõme.

16. ¿Mbaʼérepa naiporãmoʼãi ñane estudiánte oleénte pe párrafogui ombohovái jave umi porandu?

16 Ehémplo 3: Jajapóvo umi estúdio vívliko, ikatu jahejánte ñane estudiánte ombohovái umi porandu oleévo pe párrafogui. Péro upéicha nañaipytyvõmoʼãi chupe oñakãrapuʼã hag̃ua. ¿Mbaʼérepa? Oleénteramo ha ndojepyʼamongetái pe informasión rehe, ndopokomoʼãi ikorasõre ha naimbaretemoʼãi ijerovia. Ha oĩramo oñemoĩva hese ndogueropuʼakamoʼãi, ku plánta ipirúvaicha kuarahy akúpe (Mat. 13:20, 21). Ani hag̃ua oiko upéva, ñaporandu vaʼerã chupe mbaʼépa opensa umi mbaʼe oaprendévare ha jahechakuaa vaʼerã oimépa ogusta chupe térãpa nahániri. Ha iñimportanteveha katu, ñañehaʼã vaʼerã ñane estudiánte teʼi ñandéve mbaʼérepa opensa upéicha. Upéi ñaipytyvõ chupe ojepyʼamongeta hag̃ua la Biblia omboʼévare ikatu hag̃uáicha ijehegui ohechakuaa pe añetegua ha oguerovia (Heb. 5:14). Jaiporu porãramo umi porandu, ñane estudiánte ojerovia mbaretéta ha ombohováita umi oñemoĩvape hese térã ogueraha vaisévape chupe (Col. 2:6-8). ¿Mbaʼépa ikatu jajapove ñakumpli porã hag̃ua ñane rembiapo japredikávo?

UMI MARANDUHÁRA IKATUPYRÝVA OÑOPYTYVÕ

17, 18. ¿Mbaʼéichapa ikatu ñañopytyvõ japredika jave?

17 Jesús omondo vaʼekue mokõi mokõi hemimboʼekuérape opredika hag̃ua (Mar. 6:7; Luc. 10:1). Upe rire, Pablo omombeʼu oĩ hague ‘omoirũva’ chupe ha ‘oñehaʼãmbaitéva ijykére umi marandu porã rehehápe’ (Filip. 4:3, NM). Upévare, ojesegi hag̃ua ko ehémplo oĩva la Bíbliape, áño 1953-pe, oñepyrũ peteĩ prográma ikatu hag̃uáicha umi maranduhára oñombokatupyry. *

18 Resẽ jave repredika ambue kristiáno ndive, ¿mbaʼéichapa ikatu peñopytyvõ? (Elee 1 Corintios 3:6-9.) Ne irũ olee jave peteĩ téxto, reheka vaʼerã avei nde Bíbliape. Rejapysaka vaʼerã pe ermáno térã pe ogajára oñeʼẽ jave. Reñatende porã vaʼerã avei pe ojeʼévare ikatu hag̃uáicha reipytyvõ ne irũme tekotevẽramo (Ecl. 4:12). Péro oĩ avei peteĩ mbaʼe iñimportánteva: aníkena reñeʼẽjoko ne irũme oñehaʼã jave omyesakã pe ogajárape peteĩ mbaʼe oĩva Ñandejára Ñeʼẽme. Ndepyʼatarováramo, remokangýta pe ermánope ha rehesareáta upe tapicha penerendúvape. Péro sapyʼánte tekotevẽramo, reñeʼẽ vaʼerã mbykymínte ha upéi eheja jey ne irũ osegi oñemongeta pe ogajárandi.

19. ¿Mbaʼépa ñanemanduʼa vaʼerã, ha mbaʼérepa?

19 ¿Mbaʼéichapa ikatu peñopytyvõ avei pepredika jave ogahárupi? Pehóvo peteĩ ógagui ótro ógape, peiporukuaa pe tiémpo pehecha hag̃ua mbaʼéichapa ikatu peñemongeta porãve umi ogajára ndive. Ani avei peñeʼẽ vai umi hénte oikóvare pende territóriope, térã pejesarekoiterei ambue maranduhára deféktore (Prov. 18:24). Tekotevẽ ñanemanduʼa ñande haʼeha ‘kambuchínte’ ha Jehová imbaʼeporãiterei rupínte oheja japredika pe marandu porã, haʼéva peteĩ mbaʼerepy ijojahaʼỹva (elee 2 Corintios 4:1, 7). Jahechaukákena akóinte ñamombaʼeha ko priviléhio ñañehaʼãmbaitévo ñakumpli porã ñane rembiapo japredikávo.

^ párr. 17 Ehecha lívro Los testigos de Jehová, Proclamadores del Reino de Dios, páhina 99, 100, 569 ha 570.