Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Ani ‘Ohiɛ Dɔɔ Nitsumɔi Kpakpai Ahe’?

Ani ‘Ohiɛ Dɔɔ Nitsumɔi Kpakpai Ahe’?

“Yesu Kristo . . . ŋɔ lɛ diɛŋtsɛ ehe eha yɛ wɔnajiaŋ, koni . . . etsuu wɔhe efee lɛ diɛŋtsɛ emaŋ krɔŋŋ ní hiɛ dɔɔ nitsumɔi kpakpai ahe.”TITO 2:13, 14.

1, 2. Mɛɛ hegbɛ kpele Yehowa Odasefoi pɛ yɔɔ, ni te hegbɛ nɛɛ haa onuɔ he ohaa tɛŋŋ?

KƐ MƐI tsu nɔ ko krɛdɛɛ ko ni ajuro amɛ lɛ, amɛbuɔ lɛ akɛ woo kpele diɛŋtsɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, aha mɛi komɛi Nobel Juromɔnɔ lɛ eko akɛni amɛbɔ mɔdɛŋ waa koni amɛha toiŋjɔlɛ ahi maji ni kɛ amɛhe yeee lɛ ateŋ lɛ hewɔ. Shi kwɛ hegbɛ kpele ni eji akɛ Nyɔŋmɔ baatsu mɔ ko akɛ enajiaŋdamɔlɔ koni eyaye ebua mɛi ni amɛná amɛ kɛ lɛ teŋ wekukpaa kpakpa!

2 Akɛ Yehowa Odasefoi lɛ, wɔ pɛ akɛ hegbɛ ni tamɔ nɛkɛ lɛ eha. Yɛ Nyɔŋmɔ kɛ Kristo fãmɔ naa lɛ, wɔkpaa mɛi fai akɛ ‘amɛha akpata amɛ kɛ Nyɔŋmɔ teŋ!’ (2 Kor. 5:20) Yehowa miitsɔ wɔnɔ eeegbala mɛi kɛmiiba eŋɔɔ. Enɛ eha aye abua mɛi akpekpei abɔ ni yɔɔ shikpɔji ni fa fe 235 anɔ lɛ ni asaa amɛ kɛ Nyɔŋmɔ teŋ, ni amɛná hiɛnɔkamɔ lɛ akɛ amɛbaahi shi kɛya naanɔ. (Tito 2:11) Wɔkɛ ekãa shiɛɔ, ni wɔkɛɔ mɔ fɛɛ ‘mɔ ni sumɔɔ lɛ, ni ebayɛ wala nu lɛ yaka.’ (Kpoj. 22:17) Akɛni wɔhiɛ sɔɔ nitsumɔ ni nɔ bɛ nɛɛ, ni wɔtsuɔ lɛ jogbaŋŋ hu hewɔ lɛ, abaanyɛ atsɛ wɔ yɛ gbɛ ni ja nɔ akɛ mɛi ni “hiɛ dɔɔ nitsumɔi kpakpai ahe.” (Tito 2:14) Agbɛnɛ nyɛhaa wɔkwɛa bɔ ni wɔhiɛ ni dɔɔ nitsumɔi kpakpai ahe lɛ yeɔ ebuaa wɔ ni wɔgbalaa mɛi kɛbaa Yehowa ŋɔɔ. Wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ ji gbɛ kome ni wɔtsɔɔ nɔ wɔfeɔ nakai.

KASEMƆ YEHOWA KƐ YESU HIƐDƆƆ LƐ

3. Mɛɛ nɔmimaa “Yehowa Zebaot hiɛdɔɔ lɛ” haa wɔnáa?

3 Beni Yesaia 9:7 lɛ wieɔ nɔ ni Nyɔŋmɔ Bi lɛ nɔyeli lɛ baatsu lɛ he lɛ, etsɔɔ akɛ: “Yehowa Zebaot hiɛdɔɔ lɛ aaafee enɛ.” Nakai wiemɔi lɛ haa wɔnáa nɔmimaa akɛ wɔŋwɛi Tsɛ lɛ miishwe waa ní ehere adesai ayiwala. Hiɛdɔɔ he nɔkwɛmɔnɔ ni Yehowa feɔ lɛ tsɔɔ faŋŋ akɛ esa akɛ wɔkɛ wɔtsui fɛɛ kɛ wɔnyɛmɔ fɛɛ atsu nitsumɔ ni Nyɔŋmɔ kɛwo wɔdɛŋ akɛ Maŋtsɛyeli jajelɔi lɛ kɛ hiɛdɔɔ. Shwelɛ ni mli wa ni wɔyɔɔ akɛ wɔye wɔbua mɛi ni amɛbale Nyɔŋmɔ lɛ tsɔɔ akɛ wɔmiikase Yehowa hiɛdɔɔ lɛ. Belɛ, akɛ Nyɔŋmɔ hefatalɔi nitsulɔi lɛ,  ani wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ etswa efai shi akɛ ekɛ ehe baawo sanekpakpa jajemɔ nitsumɔ lɛ mli kɛmɔ shi bɔ ni eshihilɛ baaŋmɛ lɛ gbɛ?—1 Kor. 3:9.

4. Mɛɛ gbɛ nɔ Yesu fee nɔkwɛmɔnɔ ni nɔ bɛ yɛ hiɛdɔɔ ni akɛshiɛɔ lɛ mli?

4 Susumɔ Yesu hiɛdɔɔ lɛ hu he okwɛ. Efee nɔkwɛmɔnɔ ni nɔ bɛ yɛ hiɛdɔɔ ni akɛshiɛɔ lɛ mli. Yɛ shiteekɛwoo ni naa wa ni ekɛkpe lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, etee nɔ ekɛ hiɛdɔɔ shiɛ aahu kɛyashi agbe lɛ. (Yoh. 18:36, 37) Akɛni Yesu le akɛ etsɛŋ ni abaawa lɛ yi ni agbe lɛ hewɔ lɛ, ebɔ mɔdɛŋ waa eye ebua mɛi koni amɛbale Yehowa.

5. Mɛɛ gbɛ nɔ Yesu fee enii yɛ ebɛbua ni kɔɔ agbami tso lɛ he lɛ kɛ gbeekpamɔ naa?

5 Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, yɛ afi 32 Ŋ.B. naagbee gbɛ lɛ, Yesu kɛ abɛbua ko ni kɔɔ nuu ko ni yɔɔ agbami tso yɛ eweintrom mli ni wooo yibii afii etɛ lɛ he lɛ tsu nii. Beni akɛɛ tromsaalɔ lɛ akɛ etoo tso lɛ efɔ̃ shi lɛ, ebi ni aha lɛ be fioo ni ekɛwo tso lɛ shishi tumu. (Nyɛkanea Luka 13:6-9.) Beni Yesu wie enɛ lɛ, no mli lɛ mɛi fioo ko pɛ ebatsɔmɔ ekaselɔi. Shi taakɛ tromsaalɔ ni yɔɔ nakai abɛbua lɛ mli lɛ fee lɛ, Yesu kɛ hiɛdɔɔ shiɛ yɛ be fioo—aaafee nyɔji ekpaa—ni eshwɛ dani ebaagbo lɛ mli yɛ Yudea kɛ Perea. Beni eshwɛ gbii fioo ni Yesu baagbo lɛ, efó akɛni emaŋbii lɛ ‘atoii ewa,’ ni amɛbooo lɛ toi lɛ hewɔ.—Mat. 13:15; Luka 19:41.

6. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔha hiɛdɔɔ ni wɔkɛshiɛɔ lɛ mli awa lɛ?

6 Akɛni wɔbote naagbee gbii lɛ amli vii hewɔ lɛ, ani ebafeŋ nɔ ni hi waa akɛ wɔɔha hiɛdɔɔ ni wɔkɛshiɛɔ lɛ mli awa? (Nyɛkanea Daniel 2:41-45.) Kwɛ hegbɛ kpele ni eji akɛ wɔji Yehowa Odasefoi! Wɔji mɛi pɛ ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ ni haa adesai leɔ bɔ ni abaafee atsu amɛnaagbai lɛ ahe nii. Nyɛsɛɛ nɛɛ, adafitswaa wolo ko mli niŋmalɔ ko tsɔɔ akɛ sanebimɔ ni ji, “Mɛni hewɔ mɛi kpakpai naa nɔ?” lɛ ji sanebimɔ ko ni anyɛŋ aha hetoo. Shi Biblia lɛ tsɔɔ wɔ hetoo lɛ, ni akɛ Kristofoi lɛ, eji wɔsɔ̃ kɛ hegbɛ ni wɔná akɛ wɔɔtsɔɔ mɛi fɛɛ ni sumɔɔ ni amɛle hetoo lɛ. No hewɔ lɛ, esa akɛ wɔha ‘wɔmumɔ lɛ he adɔ la’ beni wɔtsuɔ sɔɔmɔ ni Nyɔŋmɔ etu ewo wɔdɛŋ lɛ he nii lɛ. (Rom. 12:11) Yɛ Yehowa yelikɛbuamɔ naa lɛ, hiɛdɔɔ ni wɔkɛshiɛɔ lɛ baanyɛ aha mɛi abale Yehowa ni amɛsumɔ lɛ.

HEKƐAFƆLESHAA MUMƆ WOƆ YEHOWA HIƐ NYAM

7, 8. Mɛɛ gbɛ nɔ hekɛafɔleshaa mumɔ kpo ni wɔjieɔ lɛ woɔ Yehowa hiɛ nyam?

7 Beni bɔfo Paulo shiɛɔ lɛ, ekɛ naagbai babaoo kpe, ni ekomɛi ji akɛ ‘eshi kpe’ ni ‘eye buada.’ (2 Kor. 6:5) Wɔnyɛmimɛi lɛ hu kɛ amɛhe shãa afɔle yɛ nakai gbɛ nɔŋŋ nɔ yɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ hewɔ, ni enɛ haa wɔkaiɔ gbɛgbalɔi ni kɛ amɛsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ yeɔ klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ amɛshihilɛ mli beni amɛtsuɔ nii kɛkwɛɔ amɛhe lɛ. Agbɛnɛ susumɔ maŋsɛɛ sɔɔlɔi hu ni etu amɛhe amɛha ni bɔɔ mɔdɛŋ amɛyeɔ amɛbuaa mɛi krokomɛi yɛ maŋsɛɛ lɛ ahe okwɛ. (Fil. 2:17) Ni asafoŋ onukpai ni kɛ hiɛdɔɔ tsuɔ nii, ni bei komɛi lɛ amɛyeee nii loo amɛwɔɔɔ yɛ Yehowa tooi lɛ akwɛmɔ hewɔ lɛ hu? Wɔyɛ mɛi ni edara kɛ mɛi ni bɛ gbɔmɔtsoŋ hewalɛ hu ni miaa amɛhiɛ amɛbaa asafoŋ kpeei, ni kɛ amɛhe woɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. Hekɛafɔleshaa mumɔ ni mɛi nɛɛ fɛɛ jieɔ lɛ kpo lɛ woɔ wɔ hewalɛ waa. Mɔdɛŋbɔɔ ni tamɔ nɛkɛ lɛ haa mɛi ni yɔɔ sɛɛ lɛ po naa akɛ wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ he hiaa wɔ waa.

8 Nuu ko ni ejeee Odasefonyo lɛ ŋma wolo eyaha nitsumɔhe ko ni yɔɔ United Kingdom ni kalaa adafitswaa wolo lɛ akɛ: ‘Hemɔkɛyeli ni mɛi yɔɔ yɛ jamɔi amli lɛ miitã. Mɛni kwraa osɔfoi lɛ tsuɔ? Amɛyaaa mɛi aŋɔɔ taakɛ Kristo fee lɛ. Jamɔ pɛ ni bɔɔ mɔdɛŋ akɛ amɛfee nakai ji Yehowa Odasefoi lɛ, ejaakɛ amɛyaa mɛi aŋɔɔ, ni amɛyatsɔɔ amɛ anɔkwale lɛ.’ Bɔ ni wɔjieɔ hekɛafɔleshaa mumɔ kpo yɛ jeŋ ni mli eyi obɔ kɛ ŋkomeŋfa shihilɛ nɛɛ mli  lɛ woɔ Yehowa Nyɔŋmɔ hiɛ nyam babaoo.—Rom. 12:1.

Na kɛkɛ ni mɛi naa bo yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ ji odaseyeli kpele kɛha amɛ

9. Mɛni baanyɛ aye abua wɔ koni wɔhiɛ adɔ nitsumɔi kpakpai ahe yɛ wɔsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli?

9 Shi kɛ́ wɔna akɛ hiɛdɔɔ ni wɔkɛshiɛɔ lɛ naa miiba shi lɛ, mɛni esa akɛ wɔfee? Ebaafee nɔ ni hi jogbaŋŋ akɛ wɔɔjwɛŋ nɔ ni Yehowa tsɔɔ wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ nɔ etsuɔ lɛ nɔ. (Nyɛkanea Romabii 10:13-15.) Kɛ́ abaahere mɔ ko yiwala lɛ, esa akɛ ená hemɔkɛyeli yɛ Yehowa mli, ni ebo etsɛ egbɛ́i lɛ, shi ja ashiɛ aha lɛ dani ebaanyɛ efee nakai. Esa akɛ enɛ ni wɔle lɛ atsirɛ wɔ ni wɔya nɔ wɔha wɔhiɛ adɔ nitsumɔi kpakpai ahe, ni wɔtsu Maŋtsɛyeli sanekpakpa jajemɔ nitsumɔ lɛ jogbaŋŋ.

JEŊBA KPAKPA GBALAA MƐI KƐBƐŊKƐƆ NYƆŊMƆ

Mɛi naa anɔkwa ni oyeɔ kɛ hiɛdɔɔ ni okɛtsuɔ nii lɛ

10. Mɛni hewɔ abaanyɛ akɛɛ akɛ wɔjeŋba kpakpa lɛ gbalaa mɛi kɛbɛŋkɛɔ Yehowa lɛ?

10 Eyɛ mli akɛ ehe miihia ni wɔkɛ hiɛdɔɔ ashiɛ moŋ, shi jeee no pɛ haa mɛi tsiɔ amɛbɛŋkɛɔ Nyɔŋmɔ. Wɔjeŋba kpakpa lɛ hu gbalaa mɛi kɛbɛŋkɛɔ Nyɔŋmɔ. Paulo ma bɔ ni wɔjeŋba he hiaa ha lɛ nɔ mi beni eŋma akɛ: “Wɔtooo mɔ ko mɔ ko pampi yɛ nɔ ko nɔ ko mli, koni akagbe sɔɔmɔ lɛ he guɔ.” (2 Kor. 6:3) Wɔwiemɔ ni he tse kɛ wɔjeŋba kpakpa lɛ baanyɛ agbala mɛi kɛbɛŋkɛ Yehowa. (Tito 2:10) Anɔkwa, bei pii lɛ wɔnuɔ amaniɛbɔi ni tsɔɔ akɛ kɛ́ mɛi na bɔ ni wɔkaseɔ Kristo lɛ, ehaa amɛkpɛlɛɔ anɔkwale lɛ nɔ.

11. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔkɛ hiɛdɔɔ asusu bɔ ni wɔjeŋba náa mɛi krokomɛi anɔ hewalɛ ehaa lɛ he lɛ?

11 Eyɛ mli akɛ wɔnifeemɔi baanyɛ aná mɛi anɔ hewalɛ yɛ gbɛ kpakpa nɔ moŋ, shi ebaanyɛ ená amɛnɔ hewalɛ yɛ gbɛ gbonyo nɔ hu. No hewɔ lɛ, kɛ́ wɔyɛ nitsumɔhe, shĩa, loo skul lɛ, wɔbɔɔ mɔdɛŋ wɔhiɔ shi bɔ ni mɔ ko naŋ nɔ ko atã yɛ wɔsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ loo wɔjeŋba he. Kɛ́ wɔkwaa wɔfeɔ esha lɛ, wekukpaa ni  yɔɔ wɔ kɛ Yehowa teŋ lɛ baafite kɛya naanɔ. (Heb. 10:26, 27) Esa akɛ enɛ atsirɛ wɔ ni wɔkɛ hiɛdɔɔ asusu bɔ ni wɔbaa wɔjeŋ wɔhaa kɛ bɔ ni enáa mɛi krokomɛi anɔ hewalɛ lɛ he. Beni mɛi ajeŋba yaa nɔ ekpɔtɔɔ yɛ je nɛɛ mli lɛ, mɛi ni hiɛ tsui kpakpa lɛ baana srɔtofeemɔ ni yɔɔ “mɔ ni sɔmɔɔ Nyɔŋmɔ kɛ mɔ ni sɔmɔɔɔ lɛ teŋ.” (Mal. 3:18) Hɛɛ, wɔjeŋba kpakpa lɛ ji gbɛ kome ni he hiaa ni mɛi tsɔɔ nɔ amɛbatsɔmɔɔ Nyɔŋmɔ nanemɛi.

12-14. Mɛɛ gbɛ nɔ bɔ ni wɔmiaa wɔhiɛ kɛkpeɔ kai anaa lɛ saa bɔ ni mɛi naa wɔsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ amɛhaa lɛ he? Okɛ enɛ he nɔkwɛmɔnɔ aha.

12 Beni Paulo ŋmaa wolo eyaha Korintobii lɛ, eha amɛle akɛ etsɔ amanehului, haomɔi, yii, kɛ tsuŋwoi amli. (Nyɛkanea 2 Korintobii 6:4, 5.) Kɛ́ wɔto wɔtsui shi yɛ nibii ni kaa wɔhemɔkɛyeli lɛ amli lɛ, ebaanyɛ eha mɛi krokomɛi abamɔ anɔkwale lɛ mli. Nɔkwɛmɔnɔ ko nɛ: Afii komɛi ni eho nɛ lɛ, kulɛ mɛi komɛi ni yɔɔ Angola lɛ miitao amɛbule Yehowa Odasefoi fɛɛ ni yɔɔ he ni amɛyɔɔ lɛ ashishi. Amɔmɔ Odasefoi 2 komɛi ni abaptisi amɛ kɛ mɛi 30 komɛi ni yɔɔ wiemɔ lɛ he miishɛɛ ni yaa asafoŋ kpeei. Kɛkɛ ni shiteekɛwolɔi lɛ gwao mɛi ni efeko nɔ ko nɛɛ aahu kɛyashi lá bɔi baa, beni maŋ bii lɛ ebua amɛhe naa ni amɛmiikwɛ nɔ ni yaa nɔ lɛ. Ahaaa yei kɛ gbekɛbii ni fata he lɛ po aye amɛhe. Afee nakai ní akɛwo mɛi ahe gbeyei koni mɔ ko mɔ ko akabo Yehowa Odasefoi lɛ toi. Shi sɛɛ mli lɛ, akutsoŋ bii lɛ pii bi Odasefoi lɛ ni amɛkɛ amɛ akase Biblia lɛ! Enɛ ha Maŋtsɛyeli jajemɔ nitsumɔ lɛ shwere, mɛi babaoo ba anɔkwale lɛ mli, ni nyɛmimɛi lɛ ná jɔɔmɔi babaoo.

13 Nɔkwɛmɔnɔ nɛɛ tsɔɔ faŋŋ akɛ kɛ́ mɛi na akɛ wɔfi shi shiŋŋ yɛ kai amli lɛ, ebaanyɛ ená amɛnɔ hewalɛ kpakpa. Susumɔ mɛi abɔ ni akpata amɛ kɛ Nyɔŋmɔ teŋ yɛ ekãa ni Petro kɛ bɔfoi krokomɛi lɛ fee lɛ hewɔ lɛ he okwɛ. (Bɔf. 5:17-29) Ekolɛ kɛ́ wɔnanemɛi skulbii, nitsulɔi, loo wɔwekumɛi na bɔ ni wɔbɔɔ mɔdɛŋ akɛ wɔbaafi shi shiŋŋ yɛ kai amli lɛ, amɛbaamɔ anɔkwale lɛ mli.

14 Be fɛɛ be lɛ, aawa wɔnyɛmimɛi lɛ ekomɛi ayi yɛ he ko. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, amrɔ nɛɛ awo nyɛmimɛi aaafee 40 tsuŋ yɛ Armenia akɛni amɛkɛ amɛhe wooo asraafoi anitsumɔ mli lɛ hewɔ, ni ekolɛ abaawo mɛi babaoo tsuŋ lolo yɛ nyɔji ni jwere wɔhiɛ lɛ amli. Yɛ Eritrea lɛ, awo Yehowa tsuji 55 tsuŋ, ni amɛteŋ mɛi komɛi eye fe afii 60. Yɛ South Korea lɛ, awo Odasefoi aaafee 700 tsuŋ yɛ amɛhemɔkɛyeli lɛ hewɔ. Shihilɛ nɛɛ etee nɔ yɛ jɛmɛ afii 60 sɔŋŋ. Nyɛhaa wɔsɔlea koni anɔkwa ni wɔnyɛmɛi ni awaa amɛ yi yɛ maji srɔtoi lɛ anɔ lɛ yeɔ lɛ aha awo Nyɔŋmɔ hiɛ nyam, ni eha mɛi ni sumɔɔ jalɛsaneyeli lɛ amɔ anɔkwa jamɔ mli.—Lala 76:9-11.

15. Gbaa niiashikpamɔ ko ni tsɔɔ akɛ wɔnɔkwayeli lɛ baanyɛ agbala mɛi kɛba anɔkwale lɛ mli.

15 Anɔkwa ni wɔyeɔ lɛ hu baanyɛ agbala mɛi kɛba anɔkwale lɛ mli. (Nyɛkanea 2 Korintobii 6:4, 7.) Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, susumɔ niiashikpamɔ nɛɛ he okwɛ: Beni nyɛmi yoo ko miijie shika ni ewo bɔs ni eta mli lɛ he nyɔmɔ lɛ, enaanyo ko kɛɛ lɛ akɛ ekawo nyɔmɔ lɛ, ejaakɛ he ni eyaa lɛ jɛkɛɛɛ. Nyɛmi yoo lɛ tsɔɔ mli akɛ, eja gbɛ akɛ ewoɔ nyɔmɔ kɛ́ he ni eyaa lɛ jɛkɛɛɛ kwraa po. No sɛɛ lɛ, enaanyo lɛ yi shi. Bɔs kudɔlɔ lɛ fo ehe ni ebi nyɛmi yoo lɛ akɛ, “Yehowa Odasefonyo ji bo?” Nyɛmi yoo lɛ to he akɛ, “Hɛɛ, shi mɛni hewɔ obiɔ nakai?” Nuu lɛ kɛɛ lɛ akɛ, “Minu sane ni nyɛgba yɛ bɔs nyɔmɔwoo lɛ he lɛ, ni mile akɛ Yehowa Odasefoi fata mɛi fioo ni yeɔ anɔkwa yɛ nii fiaa mli lɛ ahe.” Nyɔji fioo komɛi asɛɛ lɛ, nuu ko yanina nyɛmi yoo lɛ yɛ kpee ko shishi ni ebi lɛ akɛ, “Ole mi? Mi ji bɔs kudɔlɔ lɛ ni kɛ bo wie nyɔmɔwoo lɛ he lɛ. Bɔ ni  oba ojeŋ oha lɛ ha mikpɛ miyiŋ akɛ mikɛ Yehowa Odasefoi lɛ baabɔi Biblia lɛ kasemɔ.” Kɛ́ mɛi na akɛ wɔyeɔ anɔkwa lɛ, amɛnáa hekɛnɔfɔɔ yɛ sanekpakpa ni wɔshiɛɔ lɛ mli.

JIEMƆ SUI NI WOƆ NYƆŊMƆ HIƐ NYAM KPO BE FƐƐ BE

16. Kɛ́ wɔjie sui tamɔ tsuishitoo, suɔmɔ, kɛ mlihilɛ kpo lɛ, mɛni baanyɛ ajɛ mli kɛba? Okɛ nɔkwɛmɔnɔ ni tsɔɔ nɔ ni apasa tsɔɔlɔi feɔ lɛ aha.

16 Kɛ́ wɔjie sui tamɔ tsuishitoo, suɔmɔ, kɛ mlihilɛ kpo lɛ, no hu gbalaa mɛi kɛbɛŋkɛɔ Yehowa. Ekolɛ mɛi komɛi ni naa wɔ lɛ baasumɔ ni amɛkase Yehowa, eyiŋtoi, kɛ ewebii lɛ ahe nii. Esoro anɔkwa Kristofoi anifeemɔ kɛ amɛjeŋba kwraa yɛ osatofoi ni kɛ amɛkponɔgbɛ nifeemɔi pɛ tsɔɔ akɛ amɛjáa Nyɔŋmɔ lɛ anɔ lɛ he. Jamɔŋ hiɛnyiɛlɔi komɛi etswa amɛshishi bii lɛ ojo ni amɛkɛná shika pii, ni amɛkɛ shika ni amɛnáa lɛ eko ehe shĩai kɛ tsɔji ni jara wala—ni amɛteŋ mɔ ko po kɛ shika lɛ eko hé gbee tsu ni ɛɛkɔndishɛŋ yɔɔ mli. Anɔkwa, mɛi pii ni tsɛɔ amɛhe Kristofoi lɛ kɛ Kristo fãmɔ akɛ ‘aŋɔ aha yaka’ lɛ tsuuu nii. (Mat. 10:8) Moŋ lɛ, taakɛ blema Israel osɔfoi ni gba afã lɛ fee lɛ, ‘amɛtsɔɔ nii yɛ nyɔmɔwoo hewɔ’—ni nibii ni amɛtsɔɔ lɛ babaoo damɔɔɔ Biblia lɛ nɔ. (Mika 3:11) Osatofeemɔ ni tamɔ nɛkɛ lɛ gbalaaa mɛi kɛbɛŋkɛɛɛ Nyɔŋmɔ.

17, 18. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ wɔbaanyɛ wɔtsɔ wɔjeŋba nɔ wɔwo Yehowa hiɛ nyam? (b) Mɛni tsirɛɔ bo koni oya nɔ oha ohiɛ adɔ nitsumɔi kpakpai ahe lɛ?

17 Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, anɔkwa Kristofoi atsɔɔmɔi kɛ amɛjeŋba kpakpa lɛ náa amɛkutsoŋbii lɛ anɔ hewalɛ kpakpa. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, beni gbɛgbalɔ ko shiɛɔ yɛ shinaa kɛ shinaa naa, ni eyatswa yoo okulafo ko ni eda yɛ afii amli lɛ shinaa lɛ, yoo lɛ kɛɛ lɛ akɛ ebɛ sane lɛ he miishɛɛ. Yoo lɛ kɛɛ beni nyɛmi nuu lɛ tswa shinaa lɛ naa ŋmɛlɛ lɛ, no mli lɛ edamɔ atswere nɔ yɛ ekpata lɛ shi eetsake bɔlbu ko ni eshã. Nyɛmi nuu lɛ kɛɛ lɛ akɛ, “Eyɛ oshara akɛ bo pɛ obaatsake bɔlbu lɛ.” Gbɛgbalɔ lɛ tsake bɔlbu lɛ eha lɛ, ni eshi etee. Beni yoo lɛ binuu ná le nɔ ni tee nɔ lɛ, ená he miishɛɛ aahu akɛ ebɔ mɔdɛŋ etao nyɛmi nuu lɛ sɛɛ gbɛ koni eda lɛ shi. Naagbee lɛ, nuu lɛ kpɛlɛ ni akɛ lɛ kase Biblia lɛ.

18 Mɛni hewɔ otswa ofai shi akɛ obaaya nɔ oha ohiɛ adɔ nitsumɔi kpakpai ahe lɛ? Ekolɛ akɛni ole akɛ kɛ́ wɔkɛ hiɛdɔɔ tsu wɔsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ, ni wɔfee nibii ni kɛ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii kpãa gbee lɛ ewoɔ Yehowa hiɛ nyam, ni ebaanyɛ eha ahere mɛi krokomɛi ayiwala lɛ hewɔ. (Nyɛkanea 1 Korintobii 10:31-33.) Suɔmɔ ni mli wa ni wɔyɔɔ kɛha Nyɔŋmɔ kɛ wɔnaanyo gbɔmɔ lɛ ji yiŋtoo kroko hewɔ ni wɔkɛ hiɛdɔɔ shiɛɔ sanekpakpa lɛ, ni wɔbaa wɔjeŋ jogbaŋŋ lɛ. (Mat. 22:37-39) Kɛ́ wɔhiɛ dɔɔ nitsumɔi kpakpai ahe lɛ, wɔbaaná miishɛɛ, ni wɔtsui baanyɔ wɔ mli amrɔ nɛɛ po. Kɛfata he lɛ, wɔbaanyɛ wɔkpa be ni adesai fɛɛ kɛ hiɛdɔɔ baatiu anɔkwa jamɔ sɛɛ ní amɛkɛwo Yehowa, ni ji wɔ-Bɔlɔ lɛ hiɛ nyam lɛ gbɛ.