1., 2. Čím boli poctení Jehovovi svedkovia a aké pocity to v tebe vyvoláva?

MNOHO ľudí považuje za veľkú česť, keď dostanú ocenenie za nejaký výnimočný čin. Napríklad niektorí dostali Nobelovu cenu za mimoriadne zásluhy o nastolenie mieru medzi znepriatelenými stranami. Ale o čo väčšou cťou je byť vyslancom alebo poslom Boha a pomáhať ľuďom zmieriť sa s ním!

² My Jehovovi svedkovia máme túto veľkú česť. Pod vedením Boha a Krista prosíme ľudí: „Zmierte sa s Bohom.“ (2. Kor. 5:20) Teda naším prostredníctvom Jehova priťahuje ľudí k sebe. Vďaka tomu už milióny ľudí vo vyše 235 krajinách získali dobrý vzťah k Bohu, a tak majú nádej na večný život. (Tít. 2:11) S nefalšovanou horlivosťou prichádzame za ľuďmi s ponukou: „Každý, kto si praje, nech si vezme zadarmo vodu života.“ (Zjav. 22:17) Túto úlohu si veľmi vážime a usilovne plníme, a preto môžeme byť právom označení za ľud, ktorý je „horlivý pre znamenité skutky“. (Tít. 2:14) Zamyslime sa teraz nad tým, ako naša horlivosť pre znamenité skutky pomáha ľuďom približovať sa k Jehovovi. Jednou oblasťou, v ktorej ju prejavujeme, je zvestovateľská služba.

3. O čom nás uisťuje zmienka o Jehovovej horlivosti v Izaiášovi 9:7?

³ V súvislosti s výsledkami vlády Božieho Syna sa v Izaiášovi 9:7 hovorí: „Práve horlivosť Jehovu vojsk to uskutoční.“ Tieto slová poukazujú na to, že náš nebeský Otec sa o záchranu ľudí aktívne zaujíma. Z Jehovovho príkladu horlivosti jasne vidno, že zvestovateľskú činnosť, ktorou sme boli poverení, máme konať celým srdcom, s nadšením a horlivo. Svojou vrúcnou túžbou pomôcť ľuďom spoznať Boha napodobňujeme Jehovovu horlivosť. Si aj ty rozhodnutý spolupracovať s Bohom v hlásaní dobrého posolstva  o Kráľovstve do takej miery, do akej ti to okolnosti umožňujú? (1. Kor. 3:9)

4. Prečo je Ježiš vynikajúcim príkladom horlivosti a vytrvalosti v službe?

⁴ Pouvažujme aj nad Ježišovou horlivosťou. Ježiš dal dokonalý príklad horlivosti a vytrvalosti v službe. Napriek silnému odporu zostal vo zvestovaní horlivý až do bolestivého konca svojho pozemského života. (Ján 18:36, 37) Čím bližšie bola jeho obetná smrť, tým pevnejšie bolo jeho odhodlanie pomáhať ľuďom spoznať Jehovu.

5. Ako Ježiš konal v súlade s podobenstvom o figovníku?

⁵ Napríklad na jeseň roku 32 n. l. vyslovil Ježiš podobenstvo o mužovi, ktorého figovník vo vinohrade už tri roky nezarodil. Keď povedal vinárovi, aby ho zoťal, ten ho požiadal, aby mu dal čas, že ho pohnojí. (Prečítajte Lukáša 13:6–9.) V tom čase prinieslo Ježišovo zvestovanie ešte málo ovocia — malý počet učeníkov. Ale ako naznačuje podobenstvo o vinárovi, Ježiš využil zostávajúci krátky čas, asi šesť mesiacov, na zintenzívnenie zvestovateľskej služby v Judei a Perei. Niekoľko dní pred smrťou zaplakal nad príslušníkmi svojho národa, ktorí „počúvali bez ohlasu“. (Mat. 13:15; Luk. 19:41)

6. Prečo by sme mali zvestovať ešte viac ako doteraz?

⁶ Nie je vzhľadom na blízkosť konca mimoriadne dôležité zvestovať ešte viac ako doteraz? (Prečítajte Daniela 2:41–45.) Byť Jehovovým svedkom je neopísateľná výsada! Sme jediní, kto predkladá nádej na skutočné riešenie problémov. Nedávno istá novinárka označila otázku, prečo sa dobrým ľuďom stávajú zlé veci, za nezodpovedateľnú. Našou kresťanskou povinnosťou a výsadou je poskytovať biblické odpovede na takéto otázky všetkým, ktorí ich chcú počuť. Máme veľa dôvodov na to, aby sme boli pri plnení úlohy, ktorou nás poveril Boh, „zanietení duchom“. (Rim. 12:11) S Božím požehnaním môžeme horlivým šírením dobrého posolstva pomôcť ľuďom spoznať Jehovu a zamilovať si ho.

7., 8. Ako prináša obetavý duch česť Jehovovi?

⁷ Zo skúseností apoštola Pavla vyplýva, že so službou môžu byť spojené bezsenné noci a nedostatok jedla. (2. Kor. 6:5) Správa o jeho zážitkoch živo vykresľuje, čo to znamená byť obetavý, a možno nám pripomenie priekopníkov, lebo dávajú službu na prvé miesto v živote, i keď si musia zarábať na živobytie. Popremýšľajme aj o verných misionároch, ktorí obetavo pomáhajú ľuďom v cudzej krajine. (Fil. 2:17) A nezabúdajme ani na starších, ktorí sa občas nemajú ani kedy najesť alebo sa nevyspia, lebo sa starajú o Jehovove ovce. Máme medzi sebou aj bratov a sestry v pokročilom veku a chorých, ktorí robia, čo je v ich silách, aby mohli byť na kresťanských zhromaždeniach a chodiť do služby. Všetkých týchto obetavých Božích služobníkov si veľmi vážime! Aj ľudia, ktorí neuctievajú Jehovu, si naše úsilie všímajú a vidia, že služba je pre nás veľmi dôležitá.

⁸ Do jedných novín vychádzajúcich v Spojenom kráľovstve istý čitateľ, ktorý nie je svedkom, napísal: „Ľudia strácajú vieru v náboženstvá... Čo títo duchovní cirkvi celé dni robia? Určite nevychádzajú za ľuďmi a nestretávajú sa s nimi podobne ako Kristus... Zdá sa, že jediným náboženstvom, ktoré sa o ľudí zaujíma, sú Jehovovi svedkovia, ktorí chodia za ľuďmi a rozprávajú sa s nimi a ktorí sú naozaj zapojení do kázania pravdy.“ V tomto svete presiaknutom túžbou  po pôžitkoch prináša náš obetavý duch Bohu Jehovovi veľkú česť. (Rim. 12:1)

9. Čo nás môže podnietiť udržať si horlivosť pre znamenité skutky?

⁹ Čo však môžeme robiť, keď zistíme, že naša horlivosť v službe slabne? Bude užitočné pouvažovať nad tým, čo Jehova dosahuje zvestovateľskou činnosťou. (Prečítajte Rimanom 10:13–15.) Ľudia budú zachránení len vtedy, ak budú s vierou vzývať Jehovovo meno. Ale aby to mohli robiť, musíme zvestovať. Toto vedomie by nás malo podnietiť udržať si horlivosť pre znamenité skutky a usilovne hlásať dobré posolstvo o Kráľovstve.

10. Prečo môžeme povedať, že svojím znamenitým konaním priťahujeme ľudí k Jehovovi?

¹⁰ I keď horlivosť v službe je veľmi dôležitá, nestačí na to, aby boli ľudia pritiahnutí k Bohu. Druhou oblasťou, v ktorej prejavujeme horlivosť pre znamenité skutky, je naše kresťanské správanie. Pavol zdôraznil význam nášho správania, keď napísal: „Nijako nedávame dôvod na potknutie, aby sa nenašiel na našej službe nedostatok.“ (2. Kor. 6:3) Zdravá reč a čestné konanie zdobí Božie učenie a robí uctievanie Jehovu pre ľudí príťažlivejším. (Tít. 2:10) Veľa skúseností potvrdzuje, aké dobré výsledky to prináša, keď úprimní ľudia vidia, že sa snažíme napodobňovať Krista.

11. Prečo by sme sa mali modliť a zamýšľať nad účinkom nášho správania?

¹¹ Je zrejmé, že naše konanie môže mať na ľudí dobrý účinok, ale môže mať aj opačný. Preto či sme v práci, doma, alebo v škole, dávame si pozor, aby sme nikomu nedali dôvod nájsť na našej službe či správaní nedostatok. Keby sme úmyselne a zo zvyku hrešili,  malo by to pre nás nedozerné následky. (Hebr. 10:26, 27) Táto skutočnosť by nás mala priviesť k tomu, že budeme uvažovať nad svojím konaním a jeho vplyvom na ľudí a že takéto úvahy spojíme s modlitbou. Zatiaľ čo morálne normy tohto sveta čoraz viac upadajú, úprimní ľudia stále jasnejšie vidia „rozdiel medzi spravodlivým a zlým, medzi tým, ktorý slúži Bohu, a tým, ktorý mu neslúžil“. (Mal. 3:18) Áno, naše znamenité kresťanské správanie je veľmi dôležité, ak chceme ľuďom pomôcť zmieriť sa s Bohom.

12. – 14. Aký vplyv má naša vytrvalosť v skúškach na to, ako sa ľudia stavajú k pravde? Uveď príklad.

¹² V liste Korinťanom Pavol napísal, že znášal súženia, ťažkosti, bitie i väznenie. (Prečítajte 2. Korinťanom 6:4, 5.) Keď zažívame skúšky viery, naša vytrvalosť môže viesť k tomu, že ľudia, ktorí nás pozorujú, prijmú pravdu. Uveďme si príklad: Pred niekoľkými rokmi sa niektorí ľudia v jednej oblasti Angoly chceli zbaviť Jehovových svedkov. Skupina násilníkov obkľúčila dvoch pokrstených svedkov a 30 záujemcov, ktorí chodili na zhromaždenia, a prinútila miestnych obyvateľov prizerať sa, ako tieto nevinné obete do krvi zbičujú. Toto kruté zaobchádzanie neminulo ani ženy a deti. Násilníci mali v úmysle zastrašiť ľudí, aby nepočúvali Jehovových svedkov. Ale po verejnom bičovaní prichádzalo za svedkami mnoho ľudí a žiadali o biblické štúdium! Teda zvestovanie o Kráľovstve pokračovalo a viedlo k pozoruhodnému vzrastu a mnohým požehnaniam.

¹³ Na uvedenom príklade vidno, aký ďalekosiahly vplyv môže mať na druhých ľudí to, keď sa pevne držíme biblických zásad. Nevieme, koľko ľudí sa zmierilo s Bohom vďaka odvahe, ktorú prejavil Peter a ostatní apoštoli. (Sk. 5:17–29) Keď aj my urobíme to, čo je správne, môže to našich spolužiakov, spolupracovníkov alebo príbuzných pritiahnuť k Bohu.

¹⁴ Každý deň niektorí naši bratia alebo sestry zažívajú prenasledovanie. Napríklad v Arménsku je za neutralitu vo väzení asi 40 bratov a v najbližších mesiacoch tam pravdepodobne pribudnú desiatky ďalších. V Eritrei je väznených 55 Jehovových služobníkov, pričom viacerí majú vyše 60 rokov. V Južnej Kórei je za vieru vo väzení asi 700 svedkov. V tejto krajine posielajú bratov do väzenia už 60 rokov. Modlime sa, aby vernosť prenasledovaných bratov v rôznych krajinách priniesla slávu Bohu a aby ľuďom, ktorí milujú spravodlivosť, pomohla prijať pravé uctievanie. (Žalm 76:8–10)

15. Na príklade ukáž, ako môže naša poctivosť pritiahnuť ľudí k pravde.

¹⁵ Ľudí môže k pravde pritiahnuť aj to, že sme poctiví. (Prečítajte 2. Korinťanom 6:4, 7.) Všimnime si nasledujúcu skúsenosť. Istá sestra vkladala v autobuse peniaze do strojčeka na cestovné lístky a vtedy jej známa povedala, že nemusí platiť, keď cestuje tak blízko. Sestra odpovedala, že je správne zaplatiť, aj keby cestovala len jednu zastávku. Jej známa zakrátko vystúpila a vodič sa sestry opýtal: „Vy ste Jehovova svedkyňa?“ „Áno,“ odpovedala, „prečo sa pýtate?“ „Počul som, čo ste hovorili o platení cestovného, a viem, že Jehovovi svedkovia sú jedni z mála, ktorí si vždy kupujú lístky, a sú vo všetkom poctiví.“ Po niekoľkých mesiacoch pristúpil k sestre na zhromaždení muž a povedal: „Poznáte ma? Ja som ten vodič autobusu,  ktorý sa s vami rozprával o platení cestovného. Keď som videl, ako ste sa zachovali, rozhodol som sa, že začnem študovať Bibliu s Jehovovými svedkami.“ Naša poctivosť pomáha ľuďom dôverovať dobrému posolstvu, ktoré zvestujeme.

16. a) Ako môžu na srdce ľudí zapôsobiť také vlastnosti, ako je zhovievavosť, láska a láskavosť? b) Ako si počínajú predstavitelia falošného náboženstva?

¹⁶ Ľudí môže k Jehovovi priťahovať aj to, že prejavujeme také vlastnosti, ako je zhovievavosť, láska a láskavosť. Tí, ktorí si nás všímajú, môžu zatúžiť spoznávať Jehovu, jeho predsavzatia a jeho ľud. Postoj a správanie pravých kresťanov je v príkrom protiklade k postoju a správaniu ľudí, ktorých uctievanie je často len povrchné a pokrytecké. Napríklad niektorí náboženskí predstavitelia zbohatli tak, že spreneverili peniaze svojich ovečiek. Kúpili si za ne drahé domy a autá, jeden dokonca klimatizovanú búdu pre psa. Je zrejmé, že mnohí, ktorí sa označujú za Kristových nasledovníkov, neposlúchajú príkaz: „Zadarmo dávajte.“ (Mat. 10:8) Namiesto toho „vyučujú len za cenu“ ako svojvoľní kňazi v starovekom Izraeli, pričom veľa z toho, čo učia, je v rozpore s Bibliou. (Mich. 3:11) Také pokrytecké správanie nikomu nepomôže zmieriť sa s Bohom.

17., 18. a) Kedy robíme česť Jehovovi svojím správaním? b) Čo ťa podnecuje vytrvávať v konaní znamenitých skutkov?

¹⁷ Na druhej strane pravé kresťanské učenie a dobré skutky môžu zapôsobiť na srdce ľudí. Napríklad jedného priekopníka, ktorý bol v službe od dverí k dverám, istá staršia vdova hneď odmietla. Povedala, že keď zazvonil, bola práve v kuchyni na rebríku a snažila sa vymeniť žiarovku. Brat povedal: „To nerobte sama. Je to pre vás nebezpečné.“ A tak jej vymenil žiarovku a odišiel. Keď sa o tom dozvedel jej syn, silno to naňho zapôsobilo a rozhodol sa brata vyhľadať a poďakovať sa mu. Časom prijal ponuku biblického štúdia.

¹⁸ Prečo si odhodlaný vytrvalo konať znamenité skutky? Zrejme preto, lebo vieš, že horlivosť v službe a dobré správanie robí česť Jehovovi a pomáha ľuďom zachrániť sa. (Prečítajte 1. Korinťanom 10:31–33.) Horlivosť pre znamenité skutky, ktorú prejavujeme zvestovaním dobrého posolstva a správaním, ktoré sa páči Bohu, vyviera z hlbokej túžby dávať najavo lásku k Bohu i k blížnemu. (Mat. 22:37–39) Keď budeme horliví pre znamenité skutky, už teraz budeme bohato odmenení pocitom radosti a uspokojenia. Okrem toho sa môžeme tešiť na čas, keď budú všetci ľudia prejavovať horlivosť za pravé uctievanie, a tým prinášať česť nášmu Stvoriteľovi, Jehovovi.