Skip to content

Skip to table of contents

Ita laran-manas atu “halo buat neʼebé diʼak”?

Ita laran-manas atu “halo buat neʼebé diʼak”?

“Jesus Kristu . . . saran an ba mate tanba ita atu . . . hamoos povu ida ba nia an rasik; povu neʼebé hakarak halo buat neʼebé diʼak deʼit.”—TITO 2:13, 14.

1, 2. Testemuña ba Jeová iha serbisu espesiál saida? Ita sente oinsá kona-ba ida-neʼe?

 EMA barak sente kontente atu simu prémiu ruma tanba serbisu neʼebé sira halaʼo ho susesu. Porezemplu, ema balu simu Prémiu Nobel nian tanba sira ajuda nasaun rua atu hadame malu. Maibé, serbisu neʼebé espesiál liután mak halaʼo serbisu neʼebé Maromak fó atu ajuda ema hodi hadame malu ho Nia!

2 Nuʼudar Testemuña ba Jeová, só ita deʼit mak halaʼo serbisu espesiál ida-neʼe. Maromak no Kristu mak dirije ita-nia serbisu atu ajuda ema “hadame malu ho Maromak”. (2 Kor 5:20) Neʼe katak Jeová uza ita atu ajuda ema hodi hakbesik ba Nia. No liuhusi serbisu neʼe, ema rihun ba rihun iha rai hamutuk 235 liu iha relasaun diʼak ho Maromak no esperansa atu moris ba nafatin. (Tito 2:11) Ita ho laran-manas konvida “ema hotu” atu aprende kona-ba lia-loos. (Apok 22:17) Tanba ita hafolin serbisu importante neʼe no halaʼo ho badinas, ita sai povu neʼebé laran-manas atu “halo buat neʼebé diʼak deʼit”. (Tito 2:14) Iha lisaun neʼe, mai ita hanoin kona-ba oinsá mak ita-nia laran-manas bele ajuda ema seluk atu hakbesik ba Jeová. Dalan ida mak liuhusi ita-nia serbisu haklaken.

HALO TUIR JEOVÁ NO JESUS NIA EZEMPLU

3. “Jeová nia laran-manas” fó fiar mai ita kona-ba saida?

3 Isaías 9:7 fó-hatete nanis katak kuandu Maromak nia Oan sai Liurai, nia sei halo buat diʼak barak ba ema. No buat sira-neʼe hotu sei akontese tanba “Jeová, Naʼi funu-naʼin nia laran-manas mak sei halo ida-neʼe”. Liafuan neʼe fó fiar mai ita katak Jeová hakarak tebes ema atu hetan salvasaun. Tan neʼe, hodi halo tuir ninia ezemplu, ita mós presiza halo ita-nia serbisu haklaken ho laran-manas. Nuʼudar Maromak nia atan neʼebé serbisu hamutuk ho nia, ita laran-manas atu hakaʼas an hodi haklaken liafuan diʼak ka lae?—1 Kor 3:9.

4. Jesus hatudu ezemplu saida kona-ba haklaken ho laran-manas?

4 Jesus mós fó ezemplu perfeitu kona-ba haklaken ho laran-manas. Maski nia hasoru ema neʼebé kontra nia no hakarak oho nia, maibé nia laran-manas nafatin atu haklaken toʼo ikus. (Joao 18:36, 37) No nuʼudar Jesus hatene katak lakleur nia sei mate, nia hakaʼas an liután atu ajuda ema hatene kona-ba Jeová.

5. Oinsá mak Jesus hatudu hahalok hanesan ho atan iha ninia ai-knanoik kona-ba ai-figeira?

5 Porezemplu, fulan balu antes tinan 32 atu ramata, Jesus konta ai-knanoik kona-ba atan ida neʼebé tau matan ba ai-figeira ida. Ai-figeira neʼe la fó fuan ba tinan tolu, tan neʼe nia naʼin haruka nia atu tesi tiha, maibé nia husu tempu uitoan tan hodi nia bele tau rai-metan. (Lee Lucas 13:6-9.) Bainhira Jesus konta ai-knanoik neʼe, ema uitoan deʼit mak sai ona ninia dixípulu. Maibé hanesan ho atan iha ai-knanoik neʼe, Jesus hakarak uza tempu uitoan tan neʼebé nia sei iha atu haklaken ho badinas liután iha rai-Judeia no Peréia durante maizumenus fulan neen. Ikusmai, loron balu antes Jesus mate, nia tanis tanba ema judeu barak sei “laran toos” no lakohi rona ba nia.—Mt 13:15; Lc 19:41.

6. Tanbasá mak ita presiza hakaʼas an liután atu haklaken?

6 Nuneʼe mós ho ita. Tanba mundu neʼe nia rohan besik daudaun, ita presiza hakaʼas an liután atu haklaken, loos ka lae? (Dan 2:41-43, 45; lee Daniel 2:44. a) Ita iha knaar espesiál tebes nuʼudar Testemuña ba Jeová! Iha mundu neʼe, só ita deʼit mak bele lori esperansa ba ema seluk katak lakleur tan ema hotu sei sai livre husi problema ohin loron. Ema ida neʼebé hakerek jornál ida, nia hatete katak ema ida la bele hatene tansá mak buat aat bele kona ema neʼebé diʼak. Maibé Bíblia fó resposta ba pergunta neʼe, no ita iha responsabilidade no oportunidade kapás atu fó-hatene ba ema seluk. Ita iha razaun diʼak atu sai ‘laran-manas iha espíritu’ hodi halaʼo Jeová nia serbisu. (Rom 12:11) Jeová sei fó bensaun ba ita-nia serbisu hodi ajuda ema atu hatene no hadomi Nia.

SAKRIFÍSIU NEʼEBÉ ITA HALO BELE LORI HAHIʼI BA JEOVÁ

7, 8. Oinsá mak sakrifísiu neʼebé ita halo bele lori hahiʼi ba Jeová?

7 Kuandu apóstolu Paulo halaʼo ninia knaar atu haklaken, nia hasoru problema oioin no dala ruma nia “la toba iha kalan” no “la han”. (2 Kor 6:5) Ita-nia irmaun-irmán barak mós halo sakrifísiu oioin atu halo serbisu ba Maromak. Porezemplu, hanoin toʼok kona-ba pioneiru sira neʼebé tau uluk serbisu haklaken iha sira-nia moris maibé mós tau matan ba sira rasik nia presiza. Hanoin mós kona-ba misionáriu sira neʼebé fó sira-nia an tomak hodi ajuda ema iha rai seluk. (Flp 2:17) Katuas kristaun sira mós dala ruma la iha tempu atu han ka toba tanba sira okupadu atu tau matan ba Jeová nia bibi sira. Iha mós irmaun-irmán sira neʼebé idade ona ka moras maibé hakaʼas an nafatin atu tuir reuniaun sira no hola parte iha serbisu haklaken. Kuandu ita hanoin kona-ba Maromak nia atan sira neʼebé halo sakrifísiu oioin, ida-neʼe fó laran-manas mai ita. Maibé sira-nia hakaʼas-an mós book ema seluk nia laran.

8 Porezemplu, iha jornál ida iha rai-Inglaterra fó sai karta husi ema ida neʼebé laʼós Testemuña, neʼebé dehan: ‘Ema barak lakon daudauk sira-nia fiar ba relijiaun. Haʼu la hatene ulun-naʼin sira iha igreja halo saida loron-loron. Sira la halo tuir Kristu nia ezemplu hodi bá hasoru ema. Haʼu haree katak relijiaun neʼebé halo ida-neʼe mak Testemuña ba Jeová deʼit. Sira hakaʼas an atu bá hasoru ema seluk hodi haklaken lia-loos.’ Tanba mundu neʼe nakonu ho ema neʼebé buka deʼit sira rasik nia haksolok, sakrifísiu sira neʼebé ita halo hodi haklaken, ida-neʼe bele lori hahiʼi ba Maromak Jeová.—Rom 12:1.

Kuandu ita hola parte iha serbisu haklaken, ida-neʼe fó sasin ba ema neʼebé haree ita

9. Se ita ladún laran-manas ona atu bá haklaken hanesan uluk, saida mak ita bele halo?

9 Maibé se ita sente katak ita ladún laran-manas ona atu bá haklaken hanesan uluk, saida mak ita bele halo? Diʼak atu hanoin kona-ba buat neʼebé Jeová kumpre daudauk liuhusi serbisu haklaken. (Lee Roma 10:13-15.) Atu ema bele hetan salvasaun, sira presiza tau fiar ba Maromak Jeová no bolu ninia naran, maibé se ita la bá haklaken, oinsá mak sira bele halo ida-neʼe? Hodi hanoin hanesan neʼe sei book ita atu haklaken ho laran-manas kona-ba Maromak nia Ukun.

ITA-NIA HAHALOK DIʼAK BELE BOOK EMA ATU HAKBESIK BA MAROMAK

Ema sei haree ita kuandu ita hatudu laran-moos no serbisu ho badinas

10. Oinsá mak ita-nia hahalok diʼak bele book ema atu hakbesik ba Jeová?

10 Maski importante duni atu haklaken ho laran-manas, maibé ida-neʼe deʼit la toʼo atu book ema atu hakbesik ba Maromak. Buat ida tan neʼebé importante mak ita-nia hahalok diʼak nuʼudar ema kristaun. Kona-ba ida-neʼe, apóstolu Paulo hatete: “Ami la halo ema ida sidi kona-ba buat ruma, atu nuneʼe ema ida labele hetan buat aat hasoru ami kona-ba ami-nia knaar.” (2 Kor 6:3) Ita-nia liafuan no hahalok bele book ema atu hakarak hola parte iha adorasaun ba Jeová. (Tito 2:10) Tuir loloos, ita rona beibeik kona-ba ema neʼebé simu lia-loos tanba ita-nia hahalok diʼak.

11. Tanbasá mak ita presiza halo orasaun no hanoin didiʼak kona-ba ita-nia hahalok?

11 Sin, ita-nia hahalok diʼak bele fó sasin ba ema seluk, maibé se ita hatudu hahalok neʼebé ladiʼak, ida-neʼe halo ema lakohi hatene kona-ba Jeová. Entaun, maski iha serbisu-fatin, eskola ka uma, ita lakohi hatudu hahalok neʼebé bele hanetik ema atu hakbesik ba Jeová. No mós, se ita halo sala ruma “hodi hakarak”, ita bele lakon ita-nia relasaun ho Jeová ba nafatin. (Ebr 10:26, 27) Atu ida-neʼe labele akontese ba ita, ita presiza halo orasaun no hanoin didiʼak kona-ba ita-nia hahalok no oinsá ita-nia hahalok neʼe bele kona ema seluk. Nuʼudar mundu neʼe nia morál sai aat ba beibeik, sai fasil liu ba ema seluk atu haree “buat neʼebé la hanesan . . . entre ida neʼebé serbí Maromak no ida neʼebé la serbí nia”. (Mal 3:18) Sin, importante atu hatudu hahalok diʼak nuʼudar ema kristaun hodi ajuda ema hadame malu ho Maromak.

12-14. Kuandu ita tahan hasoru susar ho laran-metin, oinsá mak ida-neʼe bele kona ema seluk nia haree ba lia-loos? Fó toʼok ezemplu.

12 Iha Paulo nia karta ba ema kristaun iha sidade Korinto, nia esplika katak nia hetan terus no susar oioin, inklui mós ema baku nia no hatama iha dadur laran. (Lee 2 Korinto 6:4, 5.) Kuandu ita tahan hasoru susar neʼebé koko ita-nia fiar, ida-neʼe bele fó oportunidade ba ema seluk atu simu lia-loos. Porezemplu, tinan balu liubá, iha rai-Angola, ema balu iha área ida koko atu halakon Testemuña ba Jeová. Loron ida, ema-lubun haleʼu Testemuña naʼin-rua neʼebé hetan ona batizmu ho ema seluk naʼin-30 neʼebé tuir Testemuña nia reuniaun. Tuirmai, sira halibur ema barak iha área neʼe no iha ema sira-neʼe nia oin, sira baku ita-nia maluk sira hodi uza xikote toʼo raan sai. Sira mós baku feto no labarik. Sira halo hanesan neʼe tanba hakarak halo ema taʼuk no labele simu Testemuña ba Jeová. Maibé depois neʼe, ema barak iha área neʼe husu Testemuña ba Jeová atu estuda Bíblia! Ikusmai, ema barak simu lia-loos no ita-nia irmaun-irmán sira hetan bensaun barak.

13 Ezemplu neʼe hatudu katak se ita hamriik metin ho aten-brani iha susar laran, ida-neʼe bele book ema seluk atu simu lia-loos. Hanoin toʼok, Pedro ho apóstolu sira seluk nia hahalok aten-brani book ema naʼin-hira atu hadame malu ho Maromak? (Apos 5:17-29) Nuneʼe mós ho ita ohin loron, karik kolega eskola, maluk serbisu, ka ita-nia família sei simu lia-loos tanba ita hatudu laran-metin ba buat neʼebé loos.

14 Agora daudauk mós ita-nia maluk balu hetan terus oioin tanba lia-loos. Porezemplu, iha rai-Arménia, maizumenus irmaun naʼin-40 mak iha komarka laran tanba la hola parte iha militár, no lakleur irmaun sira neʼebé tama komarka sei sai barak liután. No iha rai-Eritreia, Testemuña naʼin-55 mak tama komarka, inklui mós sira neʼebé idade tinan 60 liu. Iha rai-Koreia Súl, maizumenus Testemuña naʼin-700 mak agora daudauk tama iha komarka tanba sira-nia fiar. Sira iha Koreia Súl hasoru situasaun hanesan neʼe husi tinan 60 liubá toʼo ohin loron. Tan neʼe, mai ita halo orasaun kona-ba ita-nia maluk sira neʼebé hasoru terus oioin hanesan neʼe, atu sira-nia laran-metin bele lori hahiʼi ba Maromak no ajuda ema seluk atu simu adorasaun neʼebé loos.—Sal 76:8-10.

15. Esplika toʼok oinsá mak ita-nia hahalok laran-moos bele book ema atu simu lia-loos.

15 Ita mós bele book ema seluk atu simu lia-loos liuhusi ita-nia hahalok laran-moos. (Lee 2 Korinto 6:4, 6, 7.) Porezemplu, hanoin toʼok kona-ba esperiénsia tuirmai neʼe: Kuandu irmán ida saʼe bís no atu tau osan iha mákina hodi sosa tiket, ema neʼebé koñese nia hatete katak nia la presiza sosa tiket tanba nia saʼe bís ba tempu uitoan deʼit. Maibé irmán neʼe hatete fali katak nia sei sosa tiket maski nia la bá dook. Depois neʼe, ema neʼebé koʼalia ho irmán neʼe tun. Xofér bís hateke ba irmán hodi husu: “Mana mak ema Testemuña ba Jeová ka?” Irmán hatán: “Sin”, depois nia husu: “Tanbasá mak Ita husu hanesan neʼe?” Xofér hatete: “Haʼu rona imi koʼalia ba malu kona-ba tiket, no haʼu hatene Testemuña ba Jeová mak ema neʼebé laran-moos kona-ba buat hotu.” Fulan balu liu tiha, iha reuniaun-fatin, mane ida hakbesik ba irmán neʼe no hatete: “Ita sei hanoin-hetan haʼu ka lae? Haʼu mak xofér bís neʼebé uluk koʼalia kona-ba tiket. Haʼu haree Ita-nia hahalok diʼak no deside atu estuda Bíblia ho Testemuña ba Jeová.” Sin, ita-nia hahalok laran-moos bele book ema atu tau fiar ba mensajen neʼebé ita haklaken.

HATUDU NAFATIN HAHALOK NEʼEBÉ LORI HAHIʼI BA MAROMAK

16. Kuandu ita hatudu hahalok diʼak hanesan pasiénsia, domin, no laran-diʼak, ida-neʼe bele lori rezultadu saida? Fó toʼok ezemplu kona-ba buat neʼebé ulun-naʼin relijiaun falsu sira halo.

16 Ita mós bele hatudu hahalok diʼak seluk hanesan pasiénsia, domin no laran-diʼak, hodi bele book ema atu hakarak hatene kona-ba Jeová, ninia hakarak no ninia povu. Ema kristaun loos hatudu duni hahalok neʼebé la hanesan ho ema neʼebé temi sira-nia an nuʼudar fiar-naʼin ho ibun-tutun deʼit. Ulun-naʼin relijiaun balu lohi sira-nia povu hodi buka rikusoin, no uza osan neʼe atu sosa uma boot no karreta diʼak. Sira ida harii asu nia uma neʼebé iha mós AC! Sin, maski sira hatete katak sira halo tuir Kristu, maibé sira la halo tuir Kristu nia liafuan atu ‘labele hein ema atu selu sira’. (Mt 10:8) Hanesan ho amlulik sira iha Israel antigu, sira hanorin ema tanba sira hakarak hetan osan, no buat barak husi sira-nia hanorin mak la tuir Bíblia. (Miq 3:11) Hahalok laran-makerek hanesan neʼe la ajuda ema atu hadame malu ho Maromak.

17, 18. (a) Kuandu ita hatudu hahalok diʼak iha ita-nia moris, oinsá mak ida-neʼe bele lori hahiʼi ba Jeová? (b) Tanbasá mak ita hakarak nafatin laran-manas atu halo buat neʼebé diʼak?

17 Maibé, ema kristaun loos nia hanorin no hahalok diʼak bele book ema seluk nia laran. Porezemplu, kuandu irmaun pioneiru ida haklaken hela husi uma ba uma, señora faluk ida la simu irmaun neʼe hodi hatete katak kuandu nia rona ema dere ninia odamatan, nia saʼe daudauk eskada atu troka lampu iha dapur. Irmaun neʼe hatete: “Se señora halo hanesan neʼe mesak, karik neʼe perigu tebes.” Tuirmai, irmaun neʼe ajuda señora atu troka lampu no depois kontinua haklaken ba uma seluk. Bainhira señora neʼe nia oan-mane hatene kona-ba buat neʼebé akontese, nia buka tuir irmaun neʼe atu fó obrigadu, no ikusmai nia komesa estuda Bíblia.

18 Tanbasá mak ita hakarak nafatin laran-manas atu halo buat neʼebé diʼak? Karik tanba ita hatene katak bainhira ita laran-manas atu haklaken no hatudu hahalok diʼak, ida-neʼe sei lori hahiʼi ba Jeová no ajuda ema seluk atu hetan salvasaun. (Lee 1 Korinto 10:31-33.) Razaun ida seluk mak tanba liuhusi ita-nia laran-manas, ita bele hatudu ita-nia domin ba Maromak no ba ema seluk. (Mt 22:37-39) Ita mós hatene katak ita-nia laran-manas atu halo buat neʼebé diʼak sei lori haksolok mai ita agora. Liután neʼe, ita bele hein ba futuru neʼebé ema hotu sei hatudu laran-manas ho haksolok hodi fó hahiʼi ba ita-nia Kriadór Jeová.

a Daniel 2:44: “No iha liurai sira-neʼe nia loron Maromak lalehan nian sei harii ukun ida neʼebé sei nunka lakon. Ukun neʼe rasik sei la entrega ba ema seluk. Ukun neʼe sei harahun no halakon ukun sira-neʼe hotu, no ukun neʼe rasik sei hamriik ba tempu neʼebé la bele sura.”