Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

Pemombaretékena pene matrimónio peñemongetávo hekoitépe

Pemombaretékena pene matrimónio peñemongetávo hekoitépe

“Pe ñeʼẽ ojeʼéva itiempoitépe haʼete mansána de óro peteĩ mbaʼyru de plátape.” (PROV. 25:11, NM)

1. ¿Mbaʼépa ohupyty heta omendáva oñemongeta rupi hekoitépe?

PETEĨ kristiáno Canadagua heʼi: “Ahasaseve tiémpo che rembirekóndi ótrondi rangue. Hendive umi mbaʼe ivaíva saʼive chejopy, ha umi mbaʼe iporãva katu iporãverei”. Peteĩ ermáno Australiagua ohai: “Ojapóma once áño romenda hague, ha ndohasái ni peteĩ día roñemongetaʼỹre. Mokõivévante roñeñandu porã ha ndorojepyʼapýi ore matrimónio imbarete rupi. Ropensa upéicha roñemongeta memégui ha hekoitépe”. Peteĩ ermána Costa Ricagua katu omombeʼu: “Roñemongeta meme rupi, ore matrimónio imbareteve. Avei roñemoag̃uive ojuehe ha Jehováre, orepytyvõ ani hag̃ua roʼa umi mbaʼe orepyʼaraʼãvape ha rojoayhuve hag̃ua”.

2. ¿Mbaʼérepa heta omendávape hasy oñemongeta hag̃ua?

2 ¿Reñemongetápa kyreʼỹme ne rembiayhu ndive, térãpa hasy peẽme upéva? Sapyʼánte ména ha tembireko hasy oñontende hag̃ua iñimperfékto rupi ha nopensáigui peteĩcha. Avei idiferénte oñemongakuaa lája ha umi mbaʼe oñemboʼe vaʼekue chupekuéra (Rom. 3:23). Ikatu avei mokõivéva noñemongetái peteĩcha. Ndareíri umi eskritór John M. Gottman ha Nan Silver ohai: “Akóinte jajogueraha porã hag̃ua tekotevẽ ñandepyʼaguasu, ñandedesidído ha ñaaguantakuaa”.

3. ¿Mbaʼépa oipytyvõ heta omendávape omombarete hag̃ua imatrimónio?

3 Jahechaháicha, ñasẽ porã hag̃ua ñane matrimóniope tekotevẽ ñañehaʼã. Péicha ikatu javyʼaiterei ha jahupyty hetave mbaʼe iporãva. Umi omendáva, añetehápe ikatu oiko vyʼápe hogapýpe (Ecl. 9:9). Ñapensamína Isaac ha Rebécare (Gén. 24:67). Ohasáramo jepe heta tiémpo omenda rire, haʼekuéra ojoayhueterei gueteri. Koʼág̃a avei oĩ heta omendáva oikóva péicha. ¿Mbaʼépa oipytyvõ  chupekuéra? Oñehaʼãmbaite imbaʼerechakuaa hembiayhúndi, ojoayhu, ojorrespeta ha hekomirĩ, upéicha rupi pyʼaporãme ikatu omombeʼu ojupe oñandúva ha opensáva. Jahechataháicha koʼág̃a, umi omendáva ohechaukáramo koʼã mbaʼe porã, ndahasymoʼãi chupekuéra oñemongeta meme hag̃ua hekopete.

PENEMBAʼERECHAKUAÁKENA

4, 5. ¿Mbaʼépa ohupyty umi omendáva imbaʼerechakuaáramo oñondive? Emombeʼu peteĩ ehémplo.

4 La Biblia heʼi: “Pe imbaʼerechakuaáva, katuete ojuhúta mbaʼe porã” (Prov. 16:20, NM). Ko téxto ideprovechoiterei umi omendávape g̃uarã (elee Proverbios 24:3). Ñandejára Ñeʼẽ hína pe ñanepytyvõvéva ñanearandu ha ñanembaʼerechakuaa hag̃ua. Génesis 2:18-pe ohechauka Ñandejára ndojapói hague kuñáme kuimbaʼe joguahaite, síno ojapo chupe omoirũ hag̃ua kuimbaʼépe. Ha upéva ojehechakuaa oñemongeta lájare. Añetehápe ningo káda kuña idiferénte ojuehegui, péro opavave lénto oñeʼẽse umi mbaʼe oñandúvare ha ointeresa chupekuéra umi hénte. Omombaʼeterei hikuái oñeʼẽramo hapichándi torýpe ha ipyʼaite guive, péicha oñandu ojehayhuha chupekuéra. Umi kuimbaʼe katu noñeʼẽseguasúi oñandúvare, síno oñeʼẽse hembiapokuérare, vyʼarãre, provlémare ha mbaʼéichapa umíva oñesolusiona. Avei oipota ojerrespeta chupekuéra.

5 Peteĩ ermána oikóva Gran Bretáñape heʼi: “Cherendu rangue, che ména osolusionase pyaʼe porã umi provléma. Upéva chemoñeñandu vai jepi. Che ningo aipota cherendu porãnte ha tontende ahasáva”. Peteĩ ermáno omombeʼu: “Romenda ramóme ajapuraiterei asolusiona hag̃ua che rembireko provlemakuéra. Péro upéi ahechakuaa haʼe oipotanteha ahendu chupe” (Prov. 18:13; Sant. 1:19). Peteĩ ména imbaʼerechakuaáva akóinte opensa hembireko oñandúvare ha oñehaʼã ojapo tekotevẽva oĩ porã hag̃ua hendive. Avei ohechauka iñimportanteha chupe g̃uarã hembireko opensáva ha oñandúva (1 Ped. 3:7). Hembireko katu oñehaʼã avei ontende mbaʼéichapa iména opensa. Mokõivéva oñehaʼãramo oikuaa, omombaʼe ha okumpli la Biblia ojeruréva chuguikuéra, katuete ojogueraha porãta ha ovyʼáta hikuái. Oñondive ikatu odesidi ha ojapo heta mbaʼe arandúpe ha hekópe porã.

6, 7. a) ¿Mbaʼéichapa Eclesiastés 3:7 oipytyvõ umi omendávape imbaʼerechakuaa hag̃ua? b) ¿Mbaʼéichapa pe tembireko ohechauka imbaʼerechakuaaha, ha mbaʼépa oñehaʼã vaʼerã ojapo pe ména?

6 Umi ména ha tembireko imbaʼerechakuaáva imanduʼa oĩha “ára oñekirirĩ hag̃ua ha ára oñeñeʼẽ hag̃ua” (Ecl. 3:1, 7). Peteĩ ermána ojapómava diez áño omenda hague heʼi: “Koʼág̃a antende sapyʼánte iporãveha rohaʼarõmiénte roñemongeta hag̃ua peteĩ mbaʼe iñimportántevare. Che ména hembiapoitereíramo térã tekotevẽramo okumpli peteĩ rresponsavilida, ahaʼarõnte tohasaʼimi pe tiémpo roñemongeta hag̃ua. Upéicha rupi, roñemongeta jave, mokõivéva roñeʼẽ pyʼaguapýpe”. Pe tembireko imbaʼerechakuaáva torýpe oñeʼẽ, oikuaa rupi ojeguerohory ha oñemombaʼeveha pe ñeʼẽ ojeporavo porãva ha ojeʼéva “itiempoitépe” (elee Proverbios 25:11).

Umi omendáva natekotevẽi ojapo umi mbaʼe tuichaitereíva ohupyty hag̃ua iporãva

7 Peteĩ ména oservíva Jehovápe okumpli vaʼerã oñehaʼarõva chugui ojapysakávo hembireko oñeʼẽ jave, péro avei tekotevẽ omombeʼu porã hemiandu. Peteĩ ansiáno ojapómava veintisiete áño omenda hague, heʼi: “Ijetuʼu chéve amombeʼu hag̃ua che rembirekópe mbaʼépa areko che pyʼapýpe”. Ótro ermáno omenda vaʼekue ojapóma veinticuatro áño katu omombeʼu: “Ikatu aguerokirirĩ umi mbaʼe añandúva apensávo ag̃aite ojehasataha chehegui ndaʼéinterõ mbaʼeve. Péro ahechakuaa avei che ndahaʼeiha peteĩ kuimbaʼe ikangýva amombeʼu haguére añandúva. Hasy jave chéve añemongeta hag̃ua che rembirekóndi, ajerure Jehovápe tachepytyvõmi ani hag̃ua haʼe mbaʼeve hendapeʼỹ. Upéi asuspiraʼimi ha añepyrũ añeʼẽ”.  Tekotevẽ avei ñañemongeta opyta porãve jave ñandéve, por ehémplo ñahesaʼỹijo jave pe téxto káda diagua térã jalee jave la Biblia.

8. ¿Mbaʼépa oipytyvõ umi kristiáno omendávape osẽ porã hag̃ua?

8 Umi omendávape g̃uarã iñimportánte vaʼerã pe ñemboʼe ha mokõivéva ojedesidi vaʼerã oñemongeta hekoitépe. Añetehápe ningo sapyʼánte hasy ñakambia hag̃ua heta mbaʼe jajepokuaáva jajapo ymaite guive. Péro pe ména ha tembireko ohayhúramo Jehovápe, ojerure chupe ijespíritu sánto ha ohechakuaa pe ñemenda ouha Ñandejáragui, koʼýte oñehaʼãta osẽ porã hag̃ua hikuái. Peteĩ ermána ojapómava veintiseis áño omenda hague, ohai: “Che ha che ména romombaʼeterei Jehová opensáva pe matrimóniore, upéicha rupi arakaʼeve ni noropensái rojopoívo. Upévare roñehaʼãmbaite rosolusiona ore provlemakuéra roñemongeta porã rupi”. Ñandejára oguerohory ha ovendesi umi ijeroviapývape ha odesidívape akóinte oĩ oñondive (Sal. 127:1).

PEJOAYHUVÉKENA KOʼẼ KOʼẼRE

9, 10. ¿Mbaʼe mbaʼépa ikatu ojapo umi omendáva ojoayhuve hag̃ua?

9 Peteĩ matrimóniope iñimportanteve opa mbaʼe ári pe mborayhu. La Biblia heʼi voi upéva ‘oipytyvõha enterovépe ojogueraha porã hag̃ua’ (Col. 3:14, NM). Pe ména ha tembireko ohasáramo oñondive umi mbaʼe iporãva ha ivaíva ha ohechaukáramo ijeroviapyha, ojoayhuetereive hikuái. Avei oiko chuguikuéra oñoamigoite ha ohasaseve tiémpo oñondive. Ojehupyty hag̃ua koʼã mbaʼe natekotevẽi ojejapo umi mbaʼe tuichaitereíva, ojehechaháicha jepi pelíkulape, síno ojejapóvo heta mbaʼe michĩ mimíva. Por ehémplo ikatu ñañoañuã, jaʼe ojupe umi mbaʼe ijukýva, ñanembaʼerechakuaa, japukavy ojupe, térã ñaporandu ñane rembiayhúpe mbaʼépa ojapomi raʼe upe díape. Umi omendáva ikatu ohupyty tuicha mbaʼe ojapóramo umi mbaʼe michĩ mimíva. Peteĩ matrimónio oikóva vyʼapópe oñondive diecinueve áñorema, omombeʼu káda día oñohenoiha térã omondoha ojupe mensáhe. Pe ermáno heʼi: “Rojapo upéva roikuaa hag̃ua mbaʼetekópa roĩ hína”.

10 Pe mborayhu omomýi umi omendávape oaprende hag̃ua ojuehegui ára ha ára (Filip. 2:4). Ojokuaavévo ohóvo, ojoayhuve hikuái ideféktoramo jepe. Peteĩ matrimónio ojogueraha porãva imbareteverei ohasávo pe tiémpo. Oiméramo nde remendáva, reñeporandu vaʼerã: “¿Aikuaa porãpa che rembiayhúpe? ¿Antendépa opensáva ha oñandúva?  ¿Apensa memépa hese ha ndacheresaráiri mbaʼe mbaʼépa chegusta vaʼekue chugui rojokuaárõ guare?”.

PEHECHAUKÁKENA PEJORRESPETAHA

11. ¿Mbaʼérepa tekotevẽterei umi omendáva ojorrespeta? Emoĩ peteĩ ehémplo.

11 Pe matrimónio osẽ porãvéva jepe iñimperfékto, upévare umi ojoayhúva sapyʼánte ojoavy. Péicha oiko vaʼekue Abrahán ha Sara rehe (Gén. 21:9-11). Péro upéva nomomombyrýi chupekuéra ojuehegui. ¿Mbaʼérepa? Ohechauka rupi hikuái ojorrespeta ha oñomombaʼeha. Por ehémplo, tekotevẽ jave, Abrahán heʼími vaʼekue hembirekópe “por favór” (Gén. 12:11, 13, NM). Sara katu iñeʼẽrendu iménape ha heʼi hese “che jára” (Gén. 18:12, ÑÑB). Umi oñeʼẽ hatã hatãva ha ijarhélva iména térã hembirekópe ohechauka ndorrespetaiha chupe (Prov. 12:18). Noñehaʼãiramo osolusionaite hikuái upe provléma, imatrimónio ikatu oñehundi (elee Santiago 3:7-10, 17, 18).

12. ¿Mbaʼérepa umi omenda ramóva oñehaʼãmbaite vaʼerã ojorrespeta oñeʼẽ jave?

12 Umi omenda ramóva koʼýte oñehaʼã vaʼerã ojorrespeta ha oñeʼẽ ojupe pyʼaporãme. Ojapo vaʼerã tekotevẽva guive ikatu hag̃uáicha oñemongeta hikuái ipyʼaite guive. Peteĩ kristiáno heʼi: “Javyʼáramo jepe ñamenda ramóme, sapyʼánte ijetuʼu avei. Pe kuimbaʼe oñehaʼã vaʼerã ontende hembireko oñandúva, oikotevẽva ha ikostumbrekuéra, ha pe kuña upéicha vaʼerã avei iménandi. Upéva ikatu hasy ñepyrũrã. Péro tuicha oipytyvõta chupekuéra hekomirĩramo, imbaʼerechakuaa, ovyʼakuaáramo, ipasiénsia ha ojeroviárõ Jehováre”. ¡Ajépa añetete upéva!

PENDEREKOMIRĨKENA

13. ¿Mbaʼérepa umi omendáva tekotevẽterei hekomirĩ?

13 Umi oñemongeta porãva ningo ojogua peteĩ arrójo osyrývape trankílo porã pe kaʼaguy mbytére. Péicha avei peteĩ matrimónio ojepokuaáva oñemongeta hekoitépe. Péro upearã ‘hekomirĩ’ vaʼerã hikuái (1 Ped. 3:8, NM). Peteĩ ermáno omenda vaʼekue ojapóma once áño, heʼi: “Ñanderekomirĩramo ndahasýi jajerure hag̃ua perdón, upévare pyaʼeve ñasolusiona umi provléma”. Peteĩ ansiáno ojapómava veinte áño omenda hague ha osẽ porãva chupe imatrimónio, omombeʼu: “Sapyʼánte iporãve jaʼe ‘cheperdonamína’, jaʼe rangue ‘rohayhu’”. Ha upéi heʼi: “Pe ñemboʼe avei tuichaiterei ñanepytyvõ  ñanderekomirĩ hag̃ua. Roñemboʼe jave oñondive, oremanduʼa oreimperfektoha ha Jehová imbaʼeporãha opavavéndi. Ha upéva chepytyvõ ahecha hag̃ua opa mbaʼe hendápe porã”.

Peñemongeta memékena

14. ¿Mbaʼépa ikatu ojapo imatrimóniore umi oñemombaʼeguasúva?

14 Umi oñemombaʼeguasúva noñopytyvõi ojogueraha porã hag̃ua. Umichagua ndojerureséi perdón ha upéicha rupi ndaikatúi ni oñemongeta. Hekomirĩ rangue ha heʼi ombyasyha ojapo vaʼekue, térã ojerure rangue diskúlpa, oñehaʼã omoʼã ojapóva. Orrekonose rangue ojavyha, oheka defékto iména térã hembirekóre. Ojeʼéramo chupe ifálla katu ipochy ha heʼi umi mbaʼe oporomoñeñandu vaíva, térã noñeʼẽvéi hembiayhúpe, oñehaʼã rangue osolusiona pe provléma (Ecl. 7:9). Jahechaháicha, pe oñemombaʼeguasúva ikatu ohundi imatrimónio. Ani ñanderesarái ‘Ñandejára oñemoĩha umi oñembotuichávare, péro imbaʼeporãitereiha umi oñemomirĩva ndive’ (Sant. 4:6, NM).

15. ¿Mbaʼéichapa Efesios 4:26, 27 ikatu oipytyvõ umi omendávape osolusiona hag̃ua iprovléma?

15 Añetehápe ningo ñandevyroitereíta ñapensáramo nañañembotuichamoʼãiha arakaʼeve. Upévare, jahechakuaáramo ñañepyrũha ñañemombaʼeguasu, jajapo vaʼerã tekotevẽva guive ñakambia hag̃ua. Apóstol Pablo heʼi kristianokuérape: “Kuarahy oike mboyve pendepochyjeráma vaʼerã. Ani pemeʼẽ oportunida Añáme” (Efes. 4:26, 27, NM). Ñande kulpaitére jahasa asýta ndajasegíriramo umi konsého oĩva la Bíbliape. Peteĩ ermána heʼi: “Sapyʼánte che ména ha che ndorojapói heʼíva Efesios 4:26, 27, ha péicha jave ndakeiete”. Upéicharõ, ikuentave pyaʼe ñasolusiona umi provléma ñaime porã jey hag̃ua oñondive. Sapyʼánte katu tekotevẽta ñameʼẽ tiémpo ojupe ikatu hag̃uáicha ñandepyʼaguapy. Jajerure vaʼerã avei Ñandejárape tañanepytyvõ jahechauka hag̃ua umi mbaʼe porã, umíva apytépe tekomirĩ. Upéicha ikatúta ñañatende pe provléma ha ndajaikomoʼãi ñapensa ñandejehénte ha ñambyaive ñane situasión (elee Colosenses 3:12, 13).

16. ¿Mbaʼérepa jaʼe ména ha tembireko hekomirĩva noñembotuichamoʼãiha ikatupyry haguére?

16 Ména ha tembireko hekomirĩ ha iñakãguapýva oguerohory umi mbaʼe porã orekóva hembiayhu. Por ehémplo, ikatu peteĩ tembireko ivale heta mbaʼépe ha oaprovecha upéva ifamília rehehápe. Iména hekomirĩramo ha orrekonose hembireko ikatupyryha, nopensamoʼãi haʼe opuʼãha hese, síno omokyreʼỹta chupe oipytyvõ meme hag̃ua ifamíliape. Péicha ohechaukáta ohayhu ha omombaʼeha chupe (Prov. 31:10, 28; Efes. 5:28, 29). Pe tembireko hekomirĩ ha iñakãguapýva katu noñembotuichamoʼãi ikatupyry haguére ni ndoapoʼimoʼãi iménape. Amo ipahápe ningo ména ha tembireko “peteĩntema”, ha ombohasa asýva peteĩme, ombohasa asy mokõivévape (Mat. 19:4, 5, NM).

17. ¿Mbaʼéichapa umi omendáva ikatu ovyʼa oñondive ha omombaʼeguasu Jehovápe oiko lájare?

17 Katuete ningo peẽ peipota osẽ porã pene matrimónio Abrahán ha Sara, ha Isaac ha Rebécape osẽ porã haguéicha. Haʼekuéra ovyʼa ha hiʼare oñondive, ha iñimportantevéva katu, ombotuicha Jehovápe oiko lájare. Upearã pehecha vaʼerã pe matrimónio Ñandejára ohechaháicha. Pehecha la Bíbliape mbaʼéichapa penembaʼerechakuaáta ha penearandúta. Pe mborayhu ningo “Ñandejára rata”, upévare pejoayhuve vaʼerã koʼẽ koʼẽre pehechaukávo peñomombaʼeha (Cant. de Cant. 8:6). Peñehaʼãkena avei penderekomirĩ. Petrata porã pene rembiayhúpe ha perrespeta chupe. Pejapóramo opa koʼã mbaʼe, pevyʼáta pene matrimóniope ha pembopyʼarorýta pende Ru yvagaguápe (Prov. 27:11). Ikatu voi oime peñeñandu ko ermánoicha, ojapómava veintisiete áño omenda hague. Haʼe ohai: “Mbaʼe piko oiko vaʼerãmoʼã chehegui che rembireko reheʼỹ. Káda día ohasáva ore matrimónio imbareteve rohayhúgui Jehovápe ha roñemongeta meme rupi”.