Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Awovolɛ Bɛ Nee Bɛ Mra Ɛli Adwelie Wɔ Ɛlɔlɛ Nu

Awovolɛ Bɛ Nee Bɛ Mra Ɛli Adwelie Wɔ Ɛlɔlɛ Nu

“Ɔwɔ kɛ awie biala tie ɔ nzo anwo, ɔmmatendɛ dɔɔnwo yɛɛ ɔmmafa ɛya [ndɛndɛ].”—GYE. 1:19.

1, 2. Nganeɛ boni a awovolɛ nee ngakula te maa bɛ nwo a, noko ngyegyelɛ boni a ɔdwu mekɛ ne bie a bɛkɔ nu a?

“SAA ɛnwu kɛ wɔ awovolɛ bawu ɛhyema a, duzu edwɛkɛ a ɛbahulo kɛ ɛka ɛkile bɛ a?” Edwɛkɛ ɛhye a bɛbizale ngakula dɔɔnwo mɔɔ bɛwɔ United States a. Kɛ anrɛɛ bɛbava bɛ adwenle bɛazie debie mɔɔ gyegye bɛ azo la, bɛ nuhua ɛya ko ngyɛnu 95 hanle kɛ anrɛɛ bɛbaha bɛahile bɛ awovolɛ kɛ: “Meanyɛ ye boɛ” anzɛɛ “Mekulo bɛ edwɛkɛ kpalɛ.”—For Parents Only, buluku ne mɔɔ Shaunti Feldhahn nee Lisa Rice hɛlɛle la.

2 Ngakula kɔsɔɔti kulo bɛ awovolɛ, yɛɛ awovolɛ kulo bɛ mra. Ɛhye le nɔhalɛ, titile wɔ Keleseɛnema awuke nu. Ɔwɔ nuhua kɛ awovolɛ nee bɛ mra kpondɛ kɛ bɛbikye bɛ nwo ɛdeɛ, noko ɔdwu mekɛ ne bie a adwelielilɛ yɛ se. Saa bɔbɔ bɛkola bɛdi adwelie kpalɛ a, duzu ati a edwɛkɛ ne bie ɛhanlɛ yɛ se ɛ? Ninyɛne boni mɔ a kola si adwelielilɛ adenle a? Kɛzi yɛbahola yeali zolɛ konim ɛ?

Bɛmmamaa ninyɛne mɔɔ twehwe adwenle nee bɛ nwo mɔɔ bɛte la si abusua ne anu adwelielilɛ nwo adenle

BƐVA “MEKƐ BIALA MƆƆ BƐKƐNYIA” LA BƐLI ADWELIE

3. (a) Duzu ati a mbusua dɔɔnwo ɛngola ɛnli adwelie ɛ? (b) Duzu ati a ɛnee ɔnle ngyegyelɛ ɔmmaa mbusua mɔɔ bɛwɔ tete Yizilayɛ la kɛ bɛkɛbɔ nu bɛkɛyɛ ninyɛne ɛ?

3 Ɔyɛ se ɔmaa mbusua dɔɔnwo kɛ bɛbanyia mekɛ bɛali adwelie mɔɔ nvasoɛ wɔ zo. Tɛ mekɛ ne amuala a ɔba ye zɔ a. Mosisi zele selɛma mɔɔ ɛnee bɛwɔ Yizilayɛ la kɛ: “Bɛva [Nyamenle edwɛkɛ ne] bɛhilehile bɛ mra kpalɛ kpalɛ. Bɛwɔ bɛ awuke ne mɔ anu a, bɛdwenledwenle nwolɛ, yɛɛ saa bɛlua adenle zo o, bɛla o, bɛdwazo o, bɛyɛ ye zɔhane.” (Mɛla 6:6, 7) Saa ngakula ɛnle bɛ nli anwo wɔ sua nu a ɛnee bɛwɔ bɛ ze anwo wɔ ye gyima nu. Ɛnee awovolɛ nee bɛ mra lɛ mekɛ dɔɔnwo tɛnla  aze di adwelie. Zɔhane ati, ɛnee awovolɛ kola nwu bɛ ngakula ne mɔ ngyianlɛ, mɔɔ bɛkulo, nee kɛzi biala subane de la kpalɛ. Zɔhane ala a, ngakula ne mɔ noko nyia nwolɛ adenle nwu bɛ awovolɛ ne mɔ kpalɛ a.

4. Duzu ati a ɛnɛ mbusua dɔɔnwo ɛngola ɛnli adwelie ɛ?

4 Nea kɛzi ninyɛne ɛhakyi ɛnɛ a! Wɔ maanle bie mɔ anu, ngakula bɔ sukulu ɛhɔlɛ bo wɔ mekɛ mɔɔ bɛnyia ɛvolɛ nwiɔ ala la. Selɛma nee ninlima dɔɔnwo fi sua nu kɔ gyima. Saa awovolɛ nee bɛ mra wɔ sua nu bɔbɔ a, bɛfa mekɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ bɛfa bɛdi adwelie la bɛnea tɛlevihyɛne, anzɛɛ bɛdi kɔmputa nee ɛlɛtɔlɔnek ninyɛne gyɛne nwo gyima. Wɔ ndenle dɔɔnwo azo, ngakula nee awovolɛ ɛnze bɛ nwo kpalɛ; bɛnda bɛnli adwelie.

5, 6. Kɛzi awovolɛ bie mɔ fa “mekɛ biala mɔɔ bɛkɛnyia” la nee bɛ mra yɛ ninyɛne bɔ nu ɛ?

5 Asoo bɛbava “mekɛ biala mɔɔ bɛkɛnyia nuhua adenle la” bɛ nee bɛ mbusua ali adwelie? (Bɛgenga Kɔlɔsaema 4:5.) Mbusua bie mɔ die to nu kɛ bɛbade mekɛ mɔɔ bɛfa bɛnea tɛlevihyɛne anzɛɛ kɛzi bɛfa kɔmputa bɛdi gyima la azo. Bie mɔ bɔ mɔdenle kɛ yeanyɛ boɛ fee la, bɛbabɔ nu bɛali aleɛ ko kenle ko biala. Abusua ɛzonlenlɛ ngyehyɛleɛ ne le nwolɛ adenle kɛnlɛma mɔɔ ɔmaa awovolɛ nee ngakula nwu bɛ nwo kpalɛ na bɛbɔ nu bɛdi sunsum nu ninyɛne nwo adwelie a! Saa dapɛne biala bɛfa dɔnehwele ko bɛdi bodane ɛhye anwo gyima a ɔbaboa, noko ninyɛne dɔɔnwo anwo hyia na bɛahola bɛali adwelie mɔɔ vi ahonle nu. Ɛhye ati, ɔwɔ kɛ dahuu bɛdi adwelie. Kolaa na ɛ mra ne mɔ ahɔ sukulu la, ka edwɛkɛ mɔɔ maa anwosesebɛ la kile bɛ, ɛ nee bɛ ɛzuzu alehyenlɛ ne anu tɛkese ne anwo, anzɛɛ ɛ nee bɛ ɛyɛ asɔne. Saa ɛyɛ ɛhye a, ɔbaboa bɛ wɔ alehyenlɛ ne anu.

6 Awovolɛ bie mɔ ɛyɛ nzenzaleɛ wɔ bɛ ɛbɛlabɔlɛ nu amaa bɛanyia mekɛ bɛamaa bɛ mra. Kɛ neazo la, Laura, *  ɛrɛladane bie mɔɔ lɛ ngakula nwiɔ la, gyakyile gyima mɔɔ ɔfa ye mekɛ kɔsɔɔti ɔyɛ la. Ɔka kɛ: “Saa ɔdwu nwonlomɔ a, yɛ muala yɛ nwo pele yɛ kɛ yɛkɔ gyima anzɛɛ sukulu. Mebara sua nu nɔsolɛ la, ɛnee me sonvolɛ bɛlɛra ne ɛdeda me mra ne mɔ. Ɔvi mekɛ mɔɔ mengyakyile gyima la, yɛnlɛ ezukoa dɔɔnwo ɛdeɛ, noko mete nganeɛ kɛ kɛkala mekola menwu me mra ne mɔ nzuzulɛ nee bɛ ngyegyelɛ. Metie edwɛkɛ mɔɔ bɛka ye wɔ bɛ asɔneyɛlɛ nu la, memaa bɛ adehilelɛ, memaa bɛ anwosesebɛ, na mekilehile bɛ.”

“ƆWƆ KƐ AWIE BIALA TIE Ɔ NZO ANWO”

7. Duzu somolɛ a ngakula nee awovolɛ ta bɔ bɛ nwo a?

7 Mekɛ mɔɔ bɛbizebizale ngakula dɔɔnwo ne ala edwɛkɛ la, For Parents Only buluku ne kɛlɛvolɛma yɛle debie bieko mɔɔ si adwelielilɛ adenle la nzonlɛ. Bɛka kɛ: “Ngakula somolɛ mɔɔ bɛta bɛbɔ bɛ awovolɛ a le kɛ, ‘Bɛndie yɛ edwɛkɛ.’” Awovolɛ noko ta bɔ bɛ mra somolɛ ko ne ala. Amaa adwelielilɛ ahɔ zo la, ɔwɔ kɛ abusua ne anu amra biala yɛ ɛnzonlɛ tie ɔ gɔnwo edwɛkɛ.—Bɛgenga Gyemise 1:19.

8. Kɛzi awovolɛ bahola ayɛ ɛnzonlɛ adie bɛ mra edwɛkɛ ɛ?

8 Awovolɛ, asoo bɛtie bɛ ngakula ne mɔ edwɛkɛ? Mekɛ mɔɔ bɛkɛvɛ anzɛɛ bɛte nganeɛ kɛ edwɛkɛ ne anwo ɛngyia la, bie a ɔbayɛ se kɛ bɛbadie. Noko, bie a mɔɔ bɛbu ye kɛ nwolɛ ɛngyia la anwo hyia bɛ kakula ne. Edwɛkɛ “ɔwɔ kɛ awie biala tie ɔ nzo anwo” kile kɛ tɛ mɔɔ kakula ne ka la angome a bɛbadie a, na emomu, kɛzi ɔka ye la noko. Ɛ ra ne ane nee ye nyɛleɛ bamaa wɔanwu kɛzi ɔte nganeɛ la. Kpuyia ɛbizalɛ noko anwo hyia. Baebolo ne ka kɛ: “Sonla adwenle mɔɔ wɔ ɔ ti anu la le kɛ azule buma, mɔɔ lɛ ndelebɛbo la baza bie.” (Mrɛ. 20:5) Nwunu nee ndelebɛbo nwo hyia na wɔahola wɔanwu ninyɛne mɔɔ gyegye wɔ ngakula ne mɔ la.

9. Duzu ati a ɔwɔ kɛ ngakula tie bɛ awovolɛ ɛ?

9 Ngakula, asoo bɛtie bɛ awovolɛ edwɛkɛ? Nyamenle Edwɛkɛ ne se: “Me ra nrenya, tie ɛ ze ngilehilelɛ, yɛɛ mmakpo ɛ nli folɛdulɛ.” (Mrɛ. 1:8) Bɛhakye kɛ, bɛ awovolɛ kulo bɛ yɛɛ bɛdwenle bɛ nwo, yemɔti ɔle kpalɛ kɛ bɛbadie bɛ edwɛkɛ na bɛali zo. (Ɛfɛ. 6:1) Saa awovolɛma nee ngakula ne mɔ fi ahonle nu di adwelie na bɛnwu kɛ bɛkulo bɛ a, ɔnrɛyɛ se kɛ bɛbadie bɛ edwɛkɛ. Bɛha kɛzi bɛte nganeɛ la bɛhile bɛ awovolɛ. Ɛhye bamaa bɛade bɛ edwɛkɛ bo. Na ɔwɔ kɛ bɛdabɛ noko bɛbɔ mɔdenle bɛte bɛ edwɛkɛ bo.

10. Duzu a yɛsukoa yɛfi Rilihɔbowam anwo edwɛkɛ ne mɔɔ wɔ Baebolo ne anu la anu a?

10 Ɔhyia kɛ bɛnea boɛ kpalɛ wɔ mekɛ mɔɔ bɛ gɔnwo mɔ ngakula anzɛɛ bɛ tipɛnema ɛlɛtu bɛ folɛ la. Bie a bɛbaha mɔɔ ɛkulo la, noko bie a bɛ folɛdulɛ ne ɛnrɛboa wɔ fee. Ɔkola ɔmaa ɛkɔ ngyegyelɛ nu bɔbɔ. Kɛmɔ ngakula ɛnze nrɛlɛbɛ na bɛnlɛ anwubielɛ kɛ mgbanyinli la ati, bɛndwenle ninyɛne nwo bɛngɔ moa, yɛɛ bɛngola bɛnnwu ngyegyelɛ mɔɔ ɔbavi bɛ nyɛleɛ bie anu ara la. Kakye Belemgbunli Sɔlɔmɔn ara Rilihɔbowam neazo ne. Mekɛ mɔɔ bɛziele ye belemgbunli wɔ Yizilayɛ la, anrɛɛ ɛnee ɔwɔ kɛ ɔtie mgbanyima ne mɔ folɛdulɛ ne. Noko akee, ɔlile ɔ gɔnwo mɔ mgbavolɛ mɔɔ ɔ nee bɛ dule la folɛ ɛtane ne mɔɔ bɛdule ye la azo. Ɔlua zo ye maanlema ne dɔɔnwo kpole ye. (1 Arl. 12:1-17) Mmasukoa Rilihɔbowam neazo ɛtane ne, emomu, bɔ mɔdenle ɛ nee wɔ awovolɛ ɛli adwelie dahuu. Da wɔ nzuzulɛ ali kile bɛ. Maa bɛ folɛdulɛ ɛboa  wɔ, na sukoa debie fi bɛ nrɛlɛbɛ ne anu.—Mrɛ. 13:20.

11. Saa ɔba ye kɛ ngakula ɛngola ɛmbikye bɛ awovolɛ a, duzu a bavi nu ara a?

11 Awovolɛ, saa bɛngulo kɛ bɛ ngakula ne mɔ kpondɛ folɛdulɛ fi bɛ tipɛnema ɛkɛ a, ɛnee maa bɛhola bɛbikye wɔ bɛ nee wɔ ɛdendɛ. Adiema kakula bɛlɛra ko hɛlɛle kɛ: “Mekɛ biala mɔɔ mebabɔ kakula nrenya bie duma la ɛnee me awovolɛ adwenle ɛzɛkye. Ɛhye maa medi nyane na meyɛ koonwu.” Adiema kakula raalɛ ko noko hɛlɛle kɛ: “Ngakula dɔɔnwo kpondɛ kɛ bɛ awovolɛ tu bɛ folɛ, noko saa bɛ awovolɛ ɛnyɛ ye zɔ a, ngakula ne mɔ kɔ awie gyɛne ɛkɛ, bɔbɔ bɛdabɛ mɔɔ bɛnlɛ anwubielɛ dɔɔnwo la.” Saa ɛfi wɔ ɛhulolɛ nu ɛtie ɛ mra ne mɔ wɔ edwɛkɛ biala anu a, ɛbanwu kɛ bɛbabuke bɛ nu bɛadie wɔ adehilelɛ.

‘BƐMMATENDƐ DƆƆNWO’

12. Kɛzi awovolɛ nyɛleɛ bahola azi bɛ nee bɛ mra adwelielilɛ adenle ɛ?

12 Saa awovolɛ da nganeɛdelɛ mɔɔ ɛmfɛta la ali wɔ mɔɔ bɛ mra ka la anwo a, ɔsi adwelielilɛ adenle. Ye biala anu, awovolɛ mɔɔ bɛle Keleseɛnema la kulo kɛ bɛbɔ bɛ mra nwo bane. Nɔhalɛ nu, ngyegyelɛ dɔɔnwo wɔ ɛkɛ wɔ ‘awieleɛ mekɛ ye anu’—sunsum nu ɛdeɛ nee mɔɔ bɛnle sunsum nu ɛdeɛ la. (2 Tem. 3:1-5) Noko akee, mɔɔ awovolɛ nwu ye kɛ ɔbayɛ banebɔlɛ yeamaa ngakula ne mɔ la, bɛmɛ bɛnwu ye zɔ.

13. Duzu ati a ɔwɔ kɛ awovolɛ nea boɛ na bɛangile bɛ adwenle ndɛndɛ ɛ?

13 Ɔbayɛ kpalɛ kɛ awovolɛ ɛnrɛhile bɛ adwenle ndɛndɛ wɔ edwɛkɛ bie anwo. Nɔhalɛ, tɛ mekɛ ne amuala a saa bɛ mra ka edwɛkɛ mɔɔ ɔgyegye la a, bɛbahola bɛayɛ koonwu a. Noko ɔhyia kɛ bɛtie bɛ kpalɛ kolaa na babua bie. Nrɛlɛbɛvolɛ Belemgbunli Sɔlɔmɔn hɛlɛle kɛ: “Andeamua le koasea; ɔ nyunlu gua aze.” (Mrɛ. 18:13) Saa ɛyɛ koonwo ɛtie wɔ ngakula ne mɔ edwɛkɛ a, bɛbaha dɔɔnwo bɛahile wɔ. Ɔwɔ kɛ ɛnwu edwɛkɛ ne akunlu nee ɔ nzi kolaa na wɔahola wɔaboa bɛ. Kyesɛ ɛyɛ koonwo ɛtie na wɔade ɛ ra ne “mgbolehanlɛ” ne abo. (Dwo. 6:1-3) Kɛ awovolɛ mɔɔ bɛlɛ ɛlɔlɛ la, bɛva bɛ nzo bɛdie na bɛva bɛ tafinlima bɛyɛ ayile.

14. Duzu ati a ɔnle kɛ ngakula bɔ bɛ awovolɛ edwɛkɛ gua ɛkɛ ne ala ɛ?

14 Ngakula, ɔnle kɛ bɛdabɛ noko ‘bɛtendɛ dɔɔnwo,’ ɔluakɛ ɔle awovolɛ ne mɔ gyima wɔ Nyamenle anyunlu kɛ bɛkɛtete bɛ. (Mrɛ. 22:6) Bie a bɛva tɛnlabelɛ mɔɔ ɛwɔ nu la bie anu ɛlɛ. Bieko, bɛdi nyane wɔ nvonleɛ mɔɔ bɛyɛle wɔ bɛ ngakula nu la anwo, na bɛkulo kɛ bɛbɔ ɛ nwo bane na wɔanyɛ deɛ ko ne ala bie. Yemɔti, bu wɔ awovolɛ kɛ ɛ gɔnwo mɔ, tɛ agbɔvolɛ; bɛkulo kɛ bɛboa wɔ. (Bɛgenga Mrɛlɛbulɛ 1:5.) “Di ɛ ze nee ɛ nli eni,” na maa bɛnwu kɛ ɛkulo bɛ kɛmɔ bɛdabɛ noko bɛkulo wɔ la. Ɛhye bamaa ‘bɛatete wɔ na bɛahilehile wɔ, kɛmɔ Gyihova kpondɛ la.’—Ɛfɛ. 6:2, 4.

‘BƐMMAFA ƐYA NDƐNDƐ’

15. Duzu a baboa yɛ amaa yɛazi abotane na yɛanva yɛ kulovolɛma anwo ɛya a?

15 Tɛ mekɛ ne amuala a yɛsi bɛdabɛ mɔɔ yɛkulo bɛ la anwo abotane a. Ɛzoanvolɛ Pɔɔlo hɛlɛle ‘Nyamenle menli ne mɔɔ wɔ Kɔlɔsae na bɛle yɛ mediema nɔhavoma kpalɛ mɔɔ die Kelaese di nɔhalɛ nu la’ kɛ: “Kunlima, bɛhulo bɛ ye mɔ, bɛmmayɛ bɛ nwo zo kengɛndɛɛnye. Awovolɛ, bɛmmatu bɛ mra anwo mɔra, anrɛɛ bɛ rɛle kɛbɔ.” (Kɔl. 1:1, 2; 3:19, 21) Pɔɔlo dule Ɛfɛsɛsema folɛ kɛ: “Bɛye sipe nee ɛkpɔlɛ nee ɛya biala bɛgua.  Bɛmmadi butule anzɛɛ bɛmmayɛ aholoba.” (Ɛfɛ. 4:31) Saa yɛso sunsum ne ma ne foa le kɛ abotane, mɛlɛbɛnwoaze, nee bɛ nwo zo ɛhomolɛ a, ɔbaboa yɛ wɔ mekɛ bɔbɔ mɔɔ yɛwɔ ngyegyelɛ nu la.—Gal. 5:22, 23.

16. Kɛzi Gyisɛse dule ye ɛdoavolɛ ne mɔ folɛ ɛ, duzu ati a ɛhye le adenle kɛnlɛma ɛ?

16 Suzu Gyisɛse neazo ne anwo nea. Yɛ nyane kpole mɔɔ Gyisɛse lile wɔ mekɛ mɔɔ ɔ nee ye ɛzoanvolɛ ne mɔ dole ɛsalɛ wɔ nɔsolɛ mɔɔ li awieleɛ anu la anwo nvoninli nea. Ɛnee Gyisɛse ze kɛ ɔnrɛhyɛ ɔbade nyane kpole na yeawu. Ye nɔhalɛ mɔɔ ɔbali la bade ɔ Ze duma ne anwo na alesama abusua ne anyia ngoane. Noko akee, wɔ aleɛlilɛ zɔhane abo, “kpolerazulɛ dɔle ɛdoavolɛma ne avinli mɔɔ fane bɛ nuhua mɔɔ le kpole wɔ bɛ nu la anwo.” Gyisɛse andeɛdea bɛ nu anzɛɛ yeandendɛ ɛya zo yeangile bɛ. Emomu, ɔ nee bɛ zuzule edwɛkɛ nwo wɔ adenle kɛnlɛma zo. Gyisɛse hakyele bɛ kɛ bɛmɛ a bɛ nee ye luale wɔ ye sɔnea mekɛ nu a. Ɔwɔ nuhua kɛ ɛnee Seetan kpondɛ kɛ ɔkpogya bɛ kɛ abɛlɛ la ɛdeɛ, noko ɛnee Gyisɛse lɛ anwodozo wɔ bɛ nu kɛ bɛbali nɔhalɛ. Ɔ nee bɛ yɛle ngyekyeleɛ bɔbɔ.—Luku 22:24-32.

Asoo ɛsi abotane ɛtie ɛ mra edwɛkɛ?

17. Duzu a baboa ngakula na bɛanva ɛya a?

17 Ɔnle kɛ ngakula noko fa ɛya ndɛndɛ. Saa bɛlɛyɛ mgbanyinli a bie a bɛbade nganeɛ kɛ adehilelɛ mɔɔ bɛ awovolɛ fa maa bɛ la kile kɛ bɛ awovolɛ ɛnlie bɛ ɛnli. Noko bɛhakye kɛ bɛ nwo mɔɔ bɛ awovolɛ dwenle la kile kɛ bɛkulo bɛ. Saa ɛtie bɛ na ɛdi bɛ adehilelɛ zo a, ɔbamaa bɛabu wɔ na bɛanyia anwondozo wɔ wɔ nu. Bɛbamaa wɔ adenle wɔayɛ ninyɛne bie mɔ. Awie mɔɔ komo ɔ nwo zo la le nrɛlɛbɛvolɛ. Bɛbu ɛrɛlɛ bie kɛ: “Koasea fa ɛya a, ɔye ɔkile, na nrɛlɛbɛvolɛ fa ɛya a, ɔkomo ɔ nwo zo.”—Mrɛ. 29:11.

18. Kɛzi ɛlɔlɛ maa bɛdi adwelie mɔɔ vi ahonle nu ɛ?

18 Awovolɛ nee ngakula, saa adwelielilɛ ɛngɔ zo kɛmɔ anrɛɛ bɛkpondɛ ye la a, bɛmmamaa bɛ sa nu to. Bɛhɔ zo bɛyɛ nwolɛ gyima na bɛlua nɔhalɛ ne anu. (3 Dwɔn 4) Wɔ ewiade fofolɛ ne anu, menli mɔɔ di munli la bahola ali adwelie kpalɛ, bɛbade bɛ nwo ɔ bo mɔɔ butule biala ɛnle ɛkɛ a. Ɛnɛ mɔɔ, yɛ muala yɛyɛ ninyɛne bie mɔ na nzinlii yɛanlu yɛ nwo. Yemɔti matwehwe ɛ bo aze kɛ ɛbakpa kyɛlɛ. Fi wɔ ahonle nu fa ɛtanekyɛ. Bɛli “ahua wɔ ɛhulolɛ nu.” (Kɔl. 2:2) Ɛhulolɛ lɛ tumi. ‘Ɛhulolɛ lɛ abotane, ɔ ti akunlu le kɛnlɛma; ɔnva ɛya yɛɛ ɔmbu ɛtane nwo mgbonda; ɛhulolɛ ɛmkpo aze ɛlɛ; ɔlɛ diedi wɔ debie biala anu, ɔlɛ debie biala anwo anyelazo yɛɛ ye abotane bo ɛndu ɛlɛ.’ (1 Kɔl. 13:4-7) Saa bɛkɔ zo bɛda ɛlɔlɛ ali a, adwelielilɛ bahɔ zo wɔ bɛ abusua ne anu. Ɛhye bamaa bɛ nye alie na ayɛlɛyelɛ aha Gyihova.

^ ɛden. 6 Tɛ ye duma kpalɛ ɔ.