1., 2. Čo v zásade k sebe cítia rodičia a deti, ale aký problém niekedy majú?

„ČO BY ste dnes určite chceli povedať svojim rodičom, keby ste sa dozvedeli, že zajtra zomrú?“ Túto otázku dostali stovky detí v Spojených štátoch. Asi 95 percent z nich by nehovorilo o problémoch ani nezhodách, ktoré s rodičmi práve majú a ktoré ich trápia, ale by im povedali: „Je mi ľúto, že som vás niekedy neposlúchal“ a „ľúbim vás“. (For Parents Only [Len pre rodičov] od Shaunti Feldhahnovej a Lisy Riceovej)

² Všeobecne možno povedať, že deti milujú svojich rodičov a rodičia milujú svoje deti. Zvlášť to platí v kresťanských rodinách. Ale aj keď rodičia a deti chcú mať medzi sebou blízky vzťah, niekedy je pre nich ťažké komunikovať. Prečo je to tak? A prečo aj v takých rodinách, kde rodičia a deti dobre komunikujú, existujú témy, ktorým sa vyhýbajú? Čo môže brániť dobrej komunikácii? Ako sa v nej možno zlepšiť?

3. a) Prečo je pre mnoho rodín ťažké dobre komunikovať? b) Prečo bolo v starovekom Izraeli pre rodiny ľahšie komunikovať?

³ Pre mnoho rodín je dnes ťažké nájsť si dostatok času na zmysluplnú komunikáciu. No nebolo to tak vždy. Mojžiš izraelským otcom prikázal: „Budeš ich [Božie slová] vštepovať svojmu synovi a hovoriť o nich, keď budeš sedieť v svojom dome i keď pôjdeš po ceste i keď budeš líhať i keď budeš vstávať.“ (5. Mojž. 6:6, 7) Deti boli cez deň buď s matkou doma, alebo s otcom na poli či pri inej práci. Tak boli rodičia a deti spolu a mali veľa času rozprávať sa. Vďaka tomu rodičia dobre poznali potreby,  túžby a osobnosť svojich detí. Podobne aj deti mali dostatok času a príležitostí dobre spoznať svojich rodičov.

4. Prečo je dnes v mnohých rodinách problém komunikovať?

⁴ Dnes je život úplne odlišný! V niektorých krajinách dávajú rodičia svoje deti do predškolských zariadení veľmi malé, niekde už dvojročné. Mnoho otcov a matiek pracuje mimo domu. A keď aj sú s deťmi a mohli by sa rozprávať, často pozerajú televíziu, sedia pri počítači alebo pri inom elektronickom zariadení. V mnohých rodinách si rodičia a deti žijú každý svojím životom; sú si viac-menej cudzí. Zmysluplná komunikácia je v takých rodinách takmer neznámym pojmom.

5., 6. Ako si niektorí rodičia ‚vykúpili čas‘, aby mohli byť viac s deťmi?

⁵ Mohli by ste obmedziť niektoré činnosti, a tak si ‚vykúpiť čas‘, aby ste boli viac s rodinou? (Prečítajte Efezanom 5:15, 16.) Niektoré rodiny sa dohodli, že obmedzia pozeranie televízie alebo používanie počítača. Ďalšie sa snažia aspoň raz denne jesť spolu. A vynikajúcou príležitosťou, aby sa rodičia mohli zbližovať s deťmi a v pokoji sa s nimi porozprávať o duchovných veciach, je rodinné uctievanie! Vyhradiť si asi hodinu týždenne na rodinné uctievanie je dobrý začiatok, ale na hlbokú komunikáciu to nestačí. Komunikovať treba pravidelne a často. Kým vaše dieťa odíde do školy, povedzte mu niečo povzbudzujúce, preberte s ním denný text alebo sa s ním pomodlite. To mu môže cez deň veľmi pomôcť.

⁶ Niektorým rodičom sa podarilo upraviť svoj život tak, aby boli viac s deťmi. Napríklad istá matka, ktorá má dve deti, odišla zo zamestnania na plný úväzok. Hovorí: „Ráno sme sa vždy všetci ponáhľali do práce alebo do školy. Keď som sa večer vrátila domov, deti už spali, lebo ich uložila pestúnka. Odkedy som odišla zo zamestnania,  musíme vystačiť s menším príjmom, ale mám viac času na deti a už viem, čo si myslia a čo ich trápi. Počúvam ich, keď sa modlia, a môžem im radiť, povzbudzovať ich a učiť.“

7. Na čo sa často sťažujú rodičia i deti?

⁷ Autorky knihy citovanej v úvode viedli s mladými ľuďmi mnoho interview a na základe výsledkov poukázali na to, čo je ďalšou prekážkou v komunikácii. Uviedli: „Deti sa najčastejšie sťažovali na to, že ich rodičia nepočúvajú.“ Ale chyba určite nie je len na strane rodičov. Oni sa zas často sťažujú na deti, že ich nepočúvajú. Ak má byť v rodine otvorená komunikácia, jej členovia sa musia počúvať, naozaj počúvať. (Prečítajte Jakuba 1:19.)

8. Ako môžu rodičia naozaj počúvať svoje deti?

⁸ Rodičia, naozaj počúvate svoje deti? To môže byť náročné najmä vtedy, keď ste unavení alebo keď vám hovoria o niečom zdanlivo nepodstatnom. Ale čo sa javí nepodstatné vám, môže byť podstatné pre ne. Byť „rýchly v počúvaní“ znamená pozorne si všímať nielen to, čo dieťa hovorí, ale aj ako to hovorí. O pocitoch dieťaťa veľa prezrádza tón hlasu a reč tela. Dôležité je tiež klásť otázky. „Myšlienky človeka sú ako voda v hlbokej studni,“ uvádza jedno biblické príslovie, „ale ten, kto má pochopenie, ich dokáže načerpať.“ (Prísl. 20:5, Today’s English Version) Pochopenie a dobrý úsudok sú potrebné predovšetkým vtedy, keď chcete spoznať názor svojho dieťaťa na nejakú citlivú vec.

9. Prečo by mali deti počúvať rodičov?

⁹ Deti, poslúchate rodičov? „Počúvaj, syn môj, kázeň svojho otca,“ uvádza sa v Božom Slove, „a neopúšťaj zákon svojej matky.“ (Prísl. 1:8) Nezabúdajte, že rodičia vás milujú a chcú pre vás to najlepšie, preto urobíte múdro, keď ich budete počúvať a poslúchať. (Ef. 6:1) Poslúchať bude pre vás ľahšie, keď budete s nimi dobre komunikovať a keď budete pamätať na to, že vás majú radi. Preto im hovorte, ako sa na veci pozeráte vy. To vašim rodičom pomôže chápať vás. Pravdaže, aj vy by ste sa mali snažiť pochopiť ich.

10. Čo sa učíme z biblického príbehu o Rechoboámovi?

¹⁰ Mladí, radíte sa niekedy s rovesníkmi? Ak áno, buďte opatrní. Možno vám povedia, čo chcete počuť, ale ich rady vám vôbec nemusia pomôcť. Môžu vám dokonca uškodiť. Mladým ľuďom chýba múdrosť a skúsenosti starších, a tak neposudzujú veci z dlhodobého hľadiska a možno nedokážu predvídať následky niektorých činov. Spomeňte si na Šalamúnovho syna Rechoboáma. Keď sa stal izraelským kráľom, mohol prejaviť múdrosť a poslúchnuť radu starších mužov. Riadil sa však nerozumnou radou mladších mužov, ktorí s ním vyrástli. Preto sa väčšina jeho poddaných proti nemu vzbúrila a prestala ho podporovať. (1. Kráľ. 12:1–17) Nenapodobňujte jeho nemúdre konanie. Snažte sa, aby medzi vami a rodičmi bola dobrá komunikácia. Zverujte sa im so svojimi myšlienkami a pocitmi. Poslúchajte ich múdre rady a učte sa od nich. (Prísl. 13:20)

11. Čo by sa mohlo stať, keby rodičia neboli prístupní?

¹¹ Rodičia, ak nechcete, aby si vaše deti chodili pýtať rady k vrstovníkom, buďte prístupní a urobte všetko pre  to, aby nemali zábrany rozprávať sa s vami. Istá dospievajúca sestra napísala: „Stačí len spomenúť meno nejakého chalana a naši sú z toho hneď vedľa. Potom mám zlý pocit a prejde ma chuť rozprávať sa s nimi.“ Iná mladá sestra napísala: „Veľa mladých chce radu od rodičov, ale keď ich rodičia neberú vážne, idú za tými, čo ich berú vážne, i keď sú menej skúsení.“ Ak ste ochotní počúvať a snažíte sa svoje dieťa pochopiť bez ohľadu na to, čo hovorí, pravdepodobne sa vám vyrozpráva a ochotne uplatní vašu radu.

12. Ako by mohli rodičia svojimi reakciami sťažovať komunikáciu s deťmi?

¹² Rodičia môžu klásť prekážku v komunikácii aj tým, že na to, čo im deti hovoria, reagujú rozrušene a odmietavo. Je pochopiteľné, že kresťania chcú svoje deti chrániť. V týchto „posledných dňoch“ striehne na mladých veľa nebezpečenstiev — tak duchovných, ako aj iných. (2. Tim. 3:1–5) Ale to, čo podľa rodičov slúži na ochranu dieťaťa, môže byť z pohľadu dieťaťa príliš obmedzujúce.

13. Prečo by nemali rodičia vyjadrovať svoj názor príliš rýchlo?

¹³ Je múdre, keď rodičia nevyjadrujú svoj názor príliš rýchlo. Iste, nie je vždy ľahké zahryznúť si do jazyka, keď vám dieťa povie niečo, čo vás vyvedie z miery. Ale skôr než sa človek vyjadrí, je dôležité, aby pozorne počúval. Múdry kráľ Šalamún napísal: „Ak odpovedá niekto na vec skôr, ako ju vypočuje, je to od neho pochabosť a poníženie.“ (Prísl. 18:13) Keď zostanete pokojní, vaše dieťa bude rozprávať ďalej a vy sa dozviete viac. Aby ste mu mohli pomôcť, musíte si ho vypočuť až do konca a získať o veci ucelený obraz. Pamätajte na to, že ak má vaše dieťa zmätok v srdci, môže hovoriť neuvážene. (Jób 6:1–3) Svoju lásku mu dáte najavo tým, že si ho vypočujete a budete sa ho snažiť pochopiť, aby ste mu mohli povedať niečo, čo mu skutočne pomôže.

14. Prečo by mali byť mladí pomalí v reči?

¹⁴ Aj vy, deti, musíte byť ‚pomalé v reči‘, a nemať hneď pripomienky ku všetkému, čo vám rodičia povedia, lebo výchovu detí zveril rodičom Boh. (Prísl. 22:6) Možno boli v podobných situáciách ako vy. Okrem toho ich mrzia chyby, ktoré urobili v mladosti, a všemožne vás chcú ochrániť pred tým, aby ste ich neopakovali. Preto považujte rodičov za spojencov, nie za nepriateľov, považujte ich za poradcov, nie za protivníkov. (Prečítajte Príslovia 1:5.) Biblia vás nabáda: „Cti svojho otca a svoju matku.“ Dajte im tiež najavo, že ich milujete, tak ako oni milujú vás. Potom bude pre nich ľahšie vychovávať vás „v kázni a v Jehovovom myšlienkovom usmerňovaní“. (Ef. 6:2, 4)

15. Čo nám pomôže nestratiť trpezlivosť a nerozhnevať sa na tých, ktorých milujeme?

¹⁵ S ľuďmi, ktorých milujeme, nemáme vždy trpezlivosť. „Svätým a verným bratom v spojení s Kristom v Kolosách“ Pavol napísal: „Vy, manželia, stále milujte manželky a nebuďte na ne rozhorčení. Vy, otcovia, nedráždite svoje deti, aby neboli skľúčené.“ (Kol. 1:1, 2; 3:19, 21) A Efezanov zas nabádal: „Nech je od vás vzdialená každá zlomyseľná horkosť a hnev a zlosť a krik a utŕhačná reč.“ (Ef. 4:31) Keď si budeme rozvíjať zhovievavosť, miernosť  a sebaovládanie, čo sú stránky ovocia Božieho ducha, pomôže nám to aj v náročných situáciách zachovať rozvahu. (Gal. 5:22, 23)

16. Ako Ježiš usmernil svojich učeníkov a prečo to bolo pozoruhodné?

¹⁶ Zamyslime sa nad príkladom Ježiša. Predstavme si, pod akým obrovským tlakom bol pri poslednej večeri, ktorú jedol so svojimi apoštolmi. Vedel, že už o niekoľko hodín zomrie pomalou a bolestivou smrťou. Uvedomoval si, že musí zostať verný, aby mohlo byť posvätené meno jeho Otca a aby všetci ľudia dostali príležitosť zachrániť sa. A práve počas tejto večere „vznikol... medzi [apoštolmi] prudký spor o tom, ktorý z nich sa zdá byť najväčším“. Ježiš ich neokríkol ani inak nevyjadril svoje rozhorčenie, ale pokojne ich podnecoval uvažovať. Pripomenul im, že s ním vydržali v ťažkých chvíľach. A hoci si ich Satan vyžiadal, aby ich preosial ako pšenicu, Ježiš vyjadril presvedčenie, že zostanú verní. Dokonca s nimi uzavrel zmluvu. (Luk. 22:24–32)

17. Čo pomôže deťom zachovať pokoj?

¹⁷ Okrem rodičov aj deti musia zachovávať pokoj. Najmä v puberte môžu mať pocit, že rodičovské príkazy sú náznakom nedôvery. Niekedy to tak môže vyzerať, ale uznajte, že obavy vašich rodičov pramenia z ich lásky k vám. Keď ich budete pokojne počúvať a budete s nimi spolupracovať, získate si ich úctu a budú vám viac dôverovať. Takým správaním dosiahnete aj to, že vám rodičia v niečom dajú väčšiu voľnosť. Ovládať sa je múdre. „Hlupák vypúšťa celého svojho ducha,“ hovorí príslovie, „ale ten, kto je múdry, ho udržuje pokojného až do konca.“ (Prísl. 29:11)

18. Ako láska prispieva k dobrej komunikácii?

¹⁸ Milí rodičia a deti, ak komunikácia vo vašej rodine nie je taká otvorená, ako by ste si želali, nebuďte z toho zúfalí. Usilujte sa ju zlepšiť a ďalej choďte v pravde. (3. Jána 4) V novom svete budú dokonalí ľudia schopní komunikovať dokonale, to znamená bez nedorozumení a sporov. No v súčasnosti každý z nás občas urobí niečo, čo s odstupom času ľutuje. Preto neváhajte ospravedlniť sa. Ochotne odpúšťajte. Buďte „harmonicky spojení v láske“. (Kol. 2:2) Láska je mocná. „Je zhovievavá a láskavá... nenechá sa popudiť. Nevypočítava urážky... Všetko znáša, všetkému verí, vo všetko dúfa, vo všetkom vytrváva.“ (1. Kor. 13:4–7) Stále si pestujte lásku a komunikácia vo vašej rodine sa bude zlepšovať. Vy z toho budete mať radosť a Jehovovi to prinesie chválu.