1., 2. a) Na základe čoho si sa rozhodol slúžiť Bohu? b) Aké otázky si môžeme položiť v súvislosti s naším duchovným dedičstvom?

PATRÍME k miliónom ľudí, ktorí sa múdro rozhodli slúžiť Bohu Jehovovi a verne kráčať v šľapajach Ježiša Krista. (Mat. 16:24; 1. Petra 2:21) Toto rozhodnutie neberieme na ľahkú váhu. Neurobili sme ho na základe povrchného poznania niekoľkých biblických textov, ale na základe dôkladného štúdia Božieho Slova. Vďaka tomuto štúdiu sme si posilnili vieru v Jehovov sľub, že ľudia, ktorí „prijímajú poznanie o... jedinom pravom Bohu, a o tom, ktorého... vyslal, o Ježišovi Kristovi“, dostanú dedičstvo. (Ján 17:3; Rim. 12:2)

² Ak si máme k Jehovovi udržať dobrý vzťah, musíme sa rozhodovať tak, aby sa mu to páčilo. Preto sa tento článok venuje nasledujúcim dôležitým otázkam: Čo je naše dedičstvo? Ako by sme sa naň mali pozerať? Ako si môžeme zaistiť, že ho dostaneme? Čo nám pomôže múdro sa rozhodovať?

3. Aké dedičstvo čaká a) pomazaných, b) „iné ovce“?

³ Pomerne malý počet kresťanov sa teší na to, že dostane ‚neporušiteľné a nepoškvrnené a nevädnúce dedičstvo‘ — nepredstaviteľnú výsadu vládnuť s Kristom v nebi. (1. Petra 1:3, 4) Aby mohli toto dedičstvo dostať, musia ‚sa narodiť znovu‘. (Ján 3:1–3) Čo je dedičstvom miliónov „iných oviec“, ktoré spolu s pomazanými nasledovníkmi Ježiša Krista zvestujú dobré posolstvo o Božom Kráľovstve? (Ján 10:16) Iné ovce dostanú dedičstvo, ktoré nedostali hriešnici Adam a Eva: večný život na rajskej zemi bez utrpenia, smrti a žiaľu. (Zjav. 21:1–4) Toto  dedičstvo sľúbil Ježiš aj zločincovi zomierajúcemu vedľa neho, keď mu povedal: „Pravdivo ti dnes hovorím, budeš so mnou v raji.“ (Luk. 23:43)

4. Aké požehnania zažívame už dnes?

⁴ K nášmu dedičstvu patria aj požehnania, ktoré zažívame už dnes. Keďže prejavujeme vieru vo ‚výkupné, ktoré zaplatil Kristus Ježiš‘, tešíme sa z vnútorného pokoja a blízkeho vzťahu k Bohu. (Rim. 3:23–25) Jasne tiež rozumieme drahocenným sľubom obsiahnutým v Božom Slove. Naše dedičstvo navyše zahŕňa láskyplné medzinárodné bratstvo, ktoré nám robí obrovskú radosť. A máme úžasnú výsadu byť Jehovovými svedkami! Nie div, že svoje dedičstvo považujeme za veľmi cenné!

5. Čo sa Satan snaží dosiahnuť a čo nám pomôže pevne stáť proti jeho úkladom?

⁵ Ak nechceme svoje úžasné dedičstvo stratiť, musíme si dávať pozor na Satanove úskoky. Satan sa vždy snažil dosiahnuť, aby sa členovia Božieho ľudu zle rozhodovali, a tak sa o toto dedičstvo sami pripravili. (4. Mojž. 25:1–3, 9) Uvedomuje si, že jeho čas sa kráti, a robí všetko pre to, aby nás zviedol. (Prečítajte Zjavenie 12:12, 17.) Aby sme dokázali „pevne stáť proti Diablovým úkladom“, musíme si svoje dedičstvo stále vysoko ceniť. (Ef. 6:11) Urobíme dobre, keď si v tomto ohľade vezmeme k srdcu poučenie z varovného príkladu Ezaua, prvorodeného syna patriarchu Izáka.

6., 7. Kto bol Ezau a aké dedičstvo ho čakalo?

⁶ Ezau a jeho dvojča Jakob sa narodili Izákovi a Rebeke pred takmer 4 000 rokmi. Vyrástli z nich ľudia s odlišnou povahou a každý sa v živote venoval niečomu inému. „Ezau sa stal mužom, ktorý vedel loviť, mužom poľa, ale Jakob bezúhonným mužom, bývajúcim v stanoch.“ (1. Mojž. 25:27) Prekladateľ Biblie Robert Alter uvádza, že hebrejské slovo preložené slovenským výrazom „bezúhonný“ „opisuje rýdzosť, ba dokonca nevinnosť“.

⁷ Keď mali Ezau a Jakob 15 rokov, zomrel ich starý otec Abrahám, ale sľub, ktorý mu dal Jehova, nezomrel s ním. Neskôr ho zopakoval Izákovi, pričom poukázal na to, že prostredníctvom Abrahámovho semena sa budú žehnať všetky národy zeme. (Prečítajte 1. Mojžišovu 26:3–5.) Z tohto sľubu bolo zjavné, že Mesiáš, čiže verné „semeno“ z 1. Mojžišovej 3:15, príde prostredníctvom Abrahámovho potomstva. Ezau ako Izákov prvorodený mal zákonný nárok na to, aby sa stal predkom Mesiáša. Čakalo ho nádherné dedičstvo! Cenil si ho?

8., 9. a) Ako sa Ezau rozhodol v súvislosti so svojím dedičstvom? b) Čo si Ezau po rokoch uvedomil a ako zareagoval?

⁸ Jedného dňa, keď prišiel Ezau z poľa, uvidel Jakoba pripravovať „nejaké jedlo“. Povedal mu: „Rýchlo, prosím, daj mi hlt toho červeného — tu toho červeného, lebo som ustatý!“ Jakob mu odpovedal: „Najprv mi predaj svoje právo prvorodeného!“ Ako sa Ezau rozhodol? Je až nepochopiteľné, čo povedal: „Aký mám úžitok z práva prvorodeného?“ Áno, Ezau sa rozhodol, že uprednostní misku jedla pred právom prvorodeného! Jakob chcel obchod právoplatne potvrdiť, a tak ho požiadal: „Najprv mi prisahaj!“ Ezau sa bez mihnutia oka vzdal práva prvorodeného. Potom „Jakob dal Ezauovi chlieb s dusenou šošovicou a on sa dal do jedenia a pitia. Potom vstal a odišiel. Tak Ezau pohrdol právom prvorodeného.“ (1. Mojž. 25:29–34)

⁹ Po rokoch, keď si Izák myslel, že zomrie, Rebeka zariadila, aby Jakob naozaj  dostal Ezauovo predané právo prvorodeného. Keď si neskôr Ezau uvedomil, ako nerozumne sa rozhodol, prosíkal Izáka: „Požehnaj ma tiež, aj mňa, môj otče!... Pre mňa si nevyhradil žiadne požehnanie?“ Keď Izák povedal, že nemôže zmeniť požehnanie, ktoré dal Jakobovi, „Ezau pozdvihol svoj hlas a prepukol v plač“. (1. Mojž. 27:30–38)

10. Ako sa Boh Jehova pozeral na Ezaua a ako na Jakoba a prečo?

¹⁰ Ktoré stránky Ezauovej povahy vystupujú v biblickom opise do popredia? Ezau ukázal, že uspokojenie telesných žiadostí je preňho dôležitejšie ako požehnania, ktoré mali vyplynúť z jeho dedičstva. Nevážil si právo prvorodeného a očividne ani nemal skutočnú lásku k Bohu. Okrem toho vedome prehliadol, aké dôsledky bude mať jeho konanie na jeho potomkov. Naproti tomu Jakob si svoje dedičstvo vysoko cenil. Ukázal to napríklad tým, že pri výbere manželky poslúchol rodičov. (1. Mojž. 27:46–28:3) Toto rozhodnutie si od neho vyžadovalo trpezlivosť a obete, ale bol zaň bohato požehnaný, stal sa predkom Mesiáša. Ako sa na Ezaua a Jakoba pozeral Boh Jehova? Prostredníctvom proroka Malachiáša povedal: „Jakoba som miloval a Ezaua som nenávidel.“ (Mal. 1:2, 3)

11. a) Aký úžitok majú kresťania z Ezauovho varovného príkladu? b) Prečo Pavol spojil Ezauovo konanie so smilstvom?

¹¹ Majú z biblického príbehu o Ezauovi nejaký úžitok aj kresťania? Áno, majú. Apoštol Pavol napísal spoluveriacim, že si majú dávať pozor, aby medzi nimi „nebol nikto smilník ani taký, čo si necení sväté veci, ako Ezau, ktorý sa vzdal svojich práv prvorodeného výmenou za jeden pokrm“. (Hebr. 12:16) Toto varovanie je pre kresťanov stále platné. Vždy si musíme ceniť sväté veci, aby nás nepremohli telesné žiadosti a aby sme neprišli o duchovné dedičstvo. Prečo však Pavol spojil Ezauovo konanie so smilstvom? Lebo také telesné zmýšľanie, aké prejavil Ezau, môže ľahko viesť k tomu, že sa človek pre smilstvo alebo pre iné nezákonné pôžitky zriekne svätých vecí.

12. a) Ako nám Satan kladie do cesty pokušenia? b) Uveď biblické príklady, ktoré nám pomáhajú múdro sa rozhodnúť v pokušeniach.

¹² Ako Jehovovi služobníci istotne nevyhľadávame situácie, v ktorých by sme sa dostali do pokušenia dopustiť sa nemravnosti. Naopak, modlíme sa k Jehovovi, aby nám dal silu odolať, keď nás niekto navádza na hriech. (Mat. 6:13) Satan sa ustavične pokúša oslabiť našu duchovnosť napriek nášmu úsiliu zostať  v tomto zvrátenom svete rýdzi. (Ef. 6:12) Je bohom tohto zlého systému vecí a vie využiť naše nedokonalé túžby tým, že nám do cesty kladie pokušenia, ktoré sú bežné pre nedokonalých ľudí. (1. Kor. 10:8, 13) Predstav si napríklad, že sa ocitneš v situácii, v ktorej máš príležitosť nemravným spôsobom uspokojiť niektorú svoju túžbu. Ako sa rozhodneš? Budeš ako Ezau a povieš: ‚Rýchlo! Daj mi to!‘? Alebo pokušeniu odoláš a utečieš od neho tak ako Jakobov syn Jozef, keď ho pokúšala Putifárova manželka? (Prečítajte 1. Mojžišovu 39:10–12.)

13. a) V čom sa konanie mnohých kresťanov dnes podobá konaniu Jozefa, ale ako niektorí napodobnili Ezaua? b) Čo musíme robiť, aby sme sa nezachovali ako Ezau?

¹³ Mnoho našich bratov a sestier už bolo v situácii, v ktorej si museli vybrať, či budú konať ako Ezau, alebo ako Jozef. Väčšina sa rozhodla múdro a rozradostnila Jehovovo srdce. (Prísl. 27:11) Ale niektorí naši spoluveriaci sa v pokušení rozhodli konať ako Ezau a riskovali, že svoje duchovné dedičstvo stratia. Hlavný dôvod, pre ktorý je každý rok veľa kresťanov pokarhaných alebo vylúčených, je nemravnosť. Aké je teda dôležité teraz si pripraviť srdce! Musíme to urobiť dostatočne dlho predtým, ako sa dostaneme do situácie, keď bude skúšaná naša rýdzosť. (Žalm 78:8) Teraz sa zamyslíme nad dvoma krokmi, ktoré nám poslúžia ako obranný val proti pokušeniu a s pomocou ktorých sa neskôr dokážeme múdro rozhodovať.

14. Úvaha nad akými otázkami nám môže pomôcť ‚sprotiviť si to, čo je zlé, a lipnúť k tomu, čo je dobré‘?

¹⁴ Prvý krok je premýšľať o následkoch svojho konania. Hĺbka našej vďačnosti za duchovné dedičstvo do veľkej miery závisí od hĺbky našej lásky k Jehovovi, Darcovi tohto dedičstva. Veď ak niekoho milujeme, nechceme ho zraniť. Naopak, snažíme sa mu robiť radosť. Preto sa vždy zamyslime nad následkami hriechu, nad tým, ako by sme sebe i iným ublížili, keby sme sa poddali nečistým telesným žiadostiam. Mohli by sme sa opýtať sami seba: ‚Ako by moje sebecké konanie ovplyvnilo môj vzťah k Jehovovi? Ako by moje nesprávne konanie zapôsobilo na moju rodinu? Ako by zaúčinkovalo na bratov a sestry v zbore? Nepotkol by sa na ňom niekto?‘ (Fil. 1:10) Mohli by sme sa tiež zamyslieť: ‚Stojí pár chvíľ potešenia za všetku tú bolesť, ktorú svojím rozhodnutím spôsobím? Naozaj chcem skončiť ako Ezau a trpko plakať, keď si uvedomím, čoho som sa dopustil?‘ (Hebr. 12:17) Úvaha nad takýmito otázkami nám pomôže ‚sprotiviť si to, čo je zlé, a lipnúť k tomu, čo je dobré‘. (Rim. 12:9) Ale tým najdôležitejším, čo nás podnieti držať sa svojho dedičstva, je láska k Jehovovi. (Žalm 73:28)

15. Čo posilní našu obranu proti pokušeniam, ktoré ohrozujú našu duchovnosť?

¹⁵ Druhý krok je posilňovať svoju obranu. Jehova urobil mnoho pre to, aby sme v tomto svete mali silu brániť sa pokušeniam, ktoré by mohli ohroziť našu duchovnosť. Túto silu môžeme získavať štúdiom Biblie, na kresťanských zhromaždeniach, vo zvestovateľskej službe i modlitbou. (1. Kor. 15:58) Zakaždým, keď si v modlitbe k Jehovovi vylejeme srdce a keď sa v rámci svojich možností zapojíme do kresťanskej služby, posilníme si symbolický obranný val proti pokušeniam. (Prečítajte 1. Timotejovi 6:12, 19.) Pevnosť našej obrany závisí do veľkej miery od toho, koľko  úsilia vynaložíme na jej posilňovanie. (Gal. 6:7) Na to poukazuje druhá kapitola Prísloví.

16., 17. Ako sa nám môže podariť nadobudnúť schopnosť múdro sa rozhodovať?

¹⁶ Druhá kapitola Prísloví nás povzbudzuje nadobúdať múdrosť a schopnosť premýšľať. Tieto dary nám umožňujú rozhodovať sa medzi správnym a nesprávnym, medzi tým, či budeme vlastné túžby ovládať, alebo ich bez zábran uspokojovať. Ale náš úspech v tomto ohľade je závislý od našej ochoty namáhať sa. Táto základná pravda sa v Biblii zdôrazňuje nasledujúcimi slovami: „Syn môj, ak prijmeš moje slová a ak zachováš v sebe moje prikázania, aby si svojím uchom venoval pozornosť múdrosti, aby si naklonil svoje srdce k rozlišovacej schopnosti, ak budeš okrem toho volať po porozumení a dvíhať svoj hlas k rozlišovacej schopnosti, ak to budeš stále hľadať ako striebro a stále po tom pátrať ako po skrytých pokladoch, vtedy porozumieš bázni pred Jehovom a nájdeš pravé poznanie Boha. Lebo sám Jehova dáva múdrosť; z jeho úst je poznanie a rozlišovacia schopnosť.“ (Prísl. 2:1–6)

¹⁷ Teda je zjavné, že schopnosť múdro sa rozhodovať nadobudneme jedine vtedy, keď budeme spĺňať podmienky uvedené v Prísloviach. Proti pokušeniam môžeme obstáť, ak dovoľujeme Jehovovým slovám, aby formovali našu osobnosť, ak sa ustavične modlíme, aby nás Jehova viedol, a ak sa usilujeme nadobúdať poznanie od neho, akoby sme hľadali skryté drahokamy.

18. Čo si odhodlaný ďalej robiť a prečo?

¹⁸ Jehova dáva poznanie, porozumenie, rozlišovaciu schopnosť a múdrosť ľuďom, ktorí sa usilujú o to, aby ich nadobudli. Čím viac sa o ne usilujeme a čím viac ich používame, tým viac sa približujeme k ich Darcovi, Jehovovi. Keď sa potom ocitneme v pokušení, náš dôverný vzťah k Bohu Jehovovi bude pre nás ochranou. Ak zostaneme blízko pri Jehovovi a budeme mať pred ním bázeň, bude nás to chrániť, aby sme sa nedopustili nejakého nesprávneho konania. (Žalm 25:14; Jak. 4:8) Kiež nás všetkých radosť zo vzťahu k Jehovovi a múdrosť od neho podnecuje rozhodovať sa tak, aby sme rozradostňovali Jehovovo srdce a chránili si svoje dedičstvo!