Mnoho národov v staroveku popravovalo niektorých zločincov tak, že ich pribili na kôl alebo na stĺp. Rimania priviazali alebo pribili odsúdeného na popravný nástroj, na ktorom žil možno ešte niekoľko dní, kým nezomrel od bolesti, smädu, hladu a pôsobením poveternostných podmienok. Pribitie na kôl považovali za potupný spôsob popravy určený pre zločincov toho najhrubšieho zrna.

Ako to bolo v starovekom izraelskom národe? Popravovali Izraeliti zločincov tak, že ich povesili na kôl? Mojžišovský Zákon stanovoval: „Ak sa nájde u nejakého muža hriech zasluhujúci si rozsudok smrti, a bude usmrtený a povesil si ho na kôl, jeho mŕtve telo nemá zostať na kole celú noc, ale každopádne ho máš pochovať toho dňa.“ (5. Mojž. 21:22, 23) Z toho je zjavné, že v čase písania Hebrejských Písiem bol človek, ktorý si zaslúžil smrť, najprv usmrtený a potom povesený na kôl alebo na strom.

V tejto súvislosti sa v 3. Mojžišovej 20:2 hovorí: „Ktokoľvek zo synov Izraela a ktorýkoľvek cudzí usadlík, ktorý býva v Izraeli ako cudzí usadlík, ktorý dáva kohokoľvek zo svojho potomstva Molochovi, má byť určite usmrtený. Ľud tej krajiny ho má ukameňovať na smrť.“ Ľudia, ‚v ktorých sa našiel duch média alebo duch predpovedania‘, mali byť tiež usmrtení. Ako? Mali byť ukameňovaní. (3. Mojž. 20:27)

V 5. Mojžišovej 22:23, 24 čítame: „Ak bola panna zasnúbená mužovi a nejaký muž ju našiel v meste a ležal s ňou, tiež ich oboch vyvediete k bráne toho mesta a ukameňujete ich a zomrú, dievča, pretože v meste nekričalo, a muž, pretože ponížil manželku svojho blížneho. Tak odpraceš, čo je zlé, zo svojho stredu.“ Teda hlavným spôsobom popravy za mimoriadne závažné zločiny bolo u Izraelitov ukameňovanie. *

V 5. Mojžišovej 21:23 sa píše, že „povesený je niečo Bohom prekliate“. Vystaviť na verejnosti mŕtve telo zločinca, ktorý bol ‚Bohom prekliaty‘, malo svoj účel. Telo popraveného jednotlivca, ktoré viselo na kole alebo na strome, slúžilo Izraelitom ako výstraha.