Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Ohiɛ Asɔ Bɔ ni Yehowa Feɔ Ejurɔ kɛ Bɔ ni Enuɔ Nii Ashishi Lɛ

Ohiɛ Asɔ Bɔ ni Yehowa Feɔ Ejurɔ kɛ Bɔ ni Enuɔ Nii Ashishi Lɛ

“Yehowa hi ha mɛi fɛɛ, ni emusuŋ tsɔɔ lɛ yɛ enitsumɔi lɛ fɛɛ he.”LALA 145:9.

1, 2. Mɛni wɔbaakã he wɔfee kɛya naanɔi anaanɔ?

NYƐMI YOO ko ni atsɛɔ lɛ Monika ni bote gbalashihilɛ mli aaafee afii 35 nɛ lɛ wie akɛ: “Mile miwu jogbaŋŋ, ni lɛ hu ele mi jogbaŋŋ. Shi afii babaoo ni wɔkɛhi shi nɛɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, wɔmiikase nibii hei yɛ wɔhe lolo!” Wɔteŋ mɛi babaoo baanyɛ awie nakai nɔŋŋ yɛ wɔwumɛi, wɔŋamɛi, loo wɔnanemɛi ahe.

2 Wɔsumɔɔ akɛ wɔle mɛi ni wɔsumɔɔ amɛ lɛ ahe nii babaoo. Shi wɔyɛ he miishɛɛ waa akɛ wɔbaale Yehowa, ni ji wɔnaanyo ni fe fɛɛ lɛ he nii babaoo. Wɔnyɛŋ wɔle ehe nɔ fɛɛ nɔ kɔkɔɔkɔ. (Rom. 11:33) Wɔbaakã he wɔkase Yehowa sui lɛ ahe nii kɛyashi naanɔi anaanɔ, ni wɔbaaná hiɛsɔɔ babaoo wɔha esui lɛ.Jaj. 3:11.

3. Mɛni he wɔbaasusu yɛ nikasemɔ nɛɛ mli?

3 Nikasemɔ ni tsɔ hiɛ lɛ ye ebua wɔ ni wɔná hiɛsɔɔ babaoo wɔha Yehowa sui lɛ ateŋ enyɔ, bɔ ni anyɛɔ abɛŋkɛɔ lɛ kɛ bɔ ni ekwɛɛɛ hiɛaŋ lɛ. Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaasusu Yehowa sui ni asumɔɔ waa lɛ ateŋ enyɔ hu ahe, nomɛi ji, bɔ ni efeɔ ejurɔ kɛ bɔ ni enuɔ nii ashishi lɛ. Enɛ baaye abua wɔ ni wɔbaana akɛ, “Yehowa hi ha mɛi fɛɛ, ni emusuŋ tsɔɔ lɛ yɛ enitsumɔi lɛ fɛɛ he.”Lala 145:9.

YEHOWA FEƆ EJURƆ

4. Kɛ́ akɛɛ mɔ ko feɔ ejurɔ lɛ, te atsɔɔ tɛŋŋ?

4 Kɛ́ akɛɛ mɔ ko feɔ ejurɔ lɛ, te atsɔɔ tɛŋŋ? Yesu wiemɔi ni yɔɔ Bɔfoi lɛ Asaji 20:35 lɛ akɛ: “Nɔhamɔ mli yɛ jɔɔmɔ fe hemɔ” lɛ baaye abua wɔ ni wɔná sanebimɔ nɛɛ hetoo. Yesu tsɔ wiemɔi ni shishinumɔ waaa nɛɛ nɔ eha ana nɔ tuuntu ni ejurɔfeemɔ tsɔɔ. Ejurɔfeelɔ ji mɔ ko jɛɔ esuɔmɔ mli ekɛ ebe, enyɛmɔ,  kɛ enibii shãa afɔle yɛ mɛi krokomɛi ahewɔ—ni efeɔ enɛ kɛ miishɛɛ. Jeee nii ni mɔ ko kɛkeɔ lɛ dalɛ loo ejara ji nɔ ni feɔ lɛ ejurɔfeelɔ, shi moŋ etsui mli ni ejɛɔ ekeɔ nii lɛ. (Nyɛkanea 2 Korintobii 9:7.) Mɔ ko bɛ ni feɔ ejurɔ fe Yehowa, ni ji “miishɛɛ Nyɔŋmɔ” lɛ.—1 Tim. 1:11, NW.

5. Mɛɛ gbɛi anɔ Yehowa tsɔɔ akɛ eji ejurɔfeelɔ?

5 Mɛɛ gbɛi anɔ Yehowa tsɔɔ akɛ eji ejurɔfeelɔ? Ehaa adesai fɛɛ, ni mɛi ni jáaa lɛ lɛ po fata he lɛ amɛhiamɔ nii. Lɛɛlɛŋ, ‘Yehowa hi ha mɛi fɛɛ.’ Ehaa “ehulu teɔ shi yɛ mɛi fɔji kɛ mɛi kpakpai anɔ, ni ehaa nugbɔ nɛɔ yɛ jalɔi kɛ mɛi ni bɛ jalɛ lɛ anɔ.” (Mat. 5:45) No hewɔ ni beni bɔfo Paulo kɛ mɛi ni heee yeee lɛ wieɔ lɛ, enyɛ ekɛɛ amɛ akɛ, Yehowa feɔ “ejurɔ ni ehaa nugbɔ jɛɔ ŋwɛi nɛɔ haa nyɛ, kɛ afii ni baa nii pii hu, ekɛ ŋmaa kɛ miishɛɛ woɔ nyɛtsuiiaŋ obɔ.” (Bɔf. 14:17) Enɛ tsɔɔ faŋŋ akɛ Yehowa feɔ adesai fɛɛ ejurɔ.—Luka 6:35.

6, 7. (a) Namɛi Yehowa yɔɔ he miishɛɛ akɛ eha amɛ amɛhiamɔ nii? (b) Mɛɛ nɔkwɛmɔnɔ tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ haa etsuji amɛhiamɔ nii?

6 Yehowa yɛ he miishɛɛ waa akɛ ebaaha etsuji amɛhiamɔ nii. Maŋtsɛ David wie akɛ: “Sá lɛ gbekɛ ji mi ni agbɛnɛ mitsɔ nuumo, shi minako jalɔ ko ni akwa lɛ loo ni eseshibii miisisɛ̃ aboloo pɛŋ.” (Lala 37:25) Kristofoi anɔkwafoi babaoo ená bɔ ni Yehowa kwɛɔ etsuji lɛ mli niiashikpamɔ. Ha wɔsusu nɔkwɛmɔnɔ ko he.

7 Afii komɛi ni eho nɛ lɛ, be fɛɛ sɔɔlɔ ko ni atsɛɔ lɛ Nancy, ni tsuɔ nii yɛ niyelihe ko lɛ kɛ shihilɛ ko ni mli wa kpe. Nancy wie akɛ: “No mli lɛ, kɛ́ je tsɛre pɛ, mitsu nyɔmɔwoo lɛ egbo, ni miitao dɔlai 66 ní mikɛwo.” Etsa nɔ akɛ: “Mileee bɔ ni mafee maná shika lɛ. Misɔle yɛ he, ni mitee nitsumɔ. Nakai gbi lɛ gbɛkɛ lɛ, mikpaaa gbɛ akɛ mɛi baake mi shika pii, ejaakɛ eji otsi lɛ mli gbi ko ni mɛi efɔɔɔ niyelihe lɛ baa. Naakpɛɛ sane ji akɛ, mɛi babaoo ba niyelihe lɛ nakai gbɛkɛ lɛ. Beni mikpa ni mibua shika fɛɛ ni ake mi lɛ naa lɛ, miná dɔlai 66.” Sane nɛɛ ha Nancy yiŋ tsɔ akɛ Yehowa ha lɛ nɔ ni etaoɔ lɛ pɛpɛɛpɛ.—Mat. 6:33.

8. Mɛni ji nikee nii ni fe fɛɛ ni Yehowa kɛha?

8 Nikee nii ni fe fɛɛ ni Yehowa kɛha lɛ yɛ kɛha mɔ fɛɛ mɔ. Mɛni ji no? No ji e-Bi lɛ kpɔmɔ afɔleshaa lɛ. Yesu kɛɛ akɛ: “Nɛkɛ Nyɔŋmɔ sumɔ je lɛ, akɛ eŋɔ ebi koome lɛ eha, koni mɔ fɛɛ mɔ ni heɔ enɔ yeɔ lɛ hiɛ akakpata, shi moŋ ená naanɔ wala.” (Yoh. 3:16) Yɛ ŋmalɛ nɛɛ mli lɛ, “je lɛ” damɔ shi kɛha adesai fɛɛ. No hewɔ lɛ, nikee nii ni fe fɛɛ ni Yehowa kɛha lɛ yɛ kɛha mɛi fɛɛ ni sumɔɔ. Mɛi ni heɔ Yesu nɔ amɛyeɔ lɛ baaná naanɔ wala! (Yoh. 10:10) Enɛ ji odaseyeli ni fe fɛɛ ni tsɔɔ akɛ Yehowa ji ejurɔfeelɔ.

 FEEMƆ EJURƆ TAAKƐ YEHOWA FEƆ LƐ

Awo Israelbii lɛ hewalɛ ni amɛkase bɔ ni Yehowa feɔ ejurɔ lɛ (Kwɛmɔ kuku 9)

9. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔfee ejurɔ taakɛ Yehowa feɔ lɛ?

 9 Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔfee ejurɔ taakɛ Yehowa feɔ lɛ? Yehowa ‘ŋɔɔ nibii fɛɛ ehaa wɔ babaoo, akɛ wɔye mli ŋɔɔmɔ’; no hewɔ lɛ esa akɛ wɔ hu ‘wɔnine akpɔ,’ koni mɛi krokomɛi aná miishɛɛ. (1 Tim. 6:17-19) Wɔyɛ he miishɛɛ akɛ wɔɔke wɔsuɔlɔi kɛ mɛi ni ehia amɛ lɛ nii. (Nyɛkanea 5 Mose 15:7.) Mɛni baaye abua wɔ ni wɔkai ni wɔfee mɛi ejurɔ? Naa nɔ ni nyɛmimɛi komɛi feɔ: Be fɛɛ be ni mɔ ko baake amɛ nɔ ko lɛ, amɛnaa lɛ akɛ eji hegbɛ ni amɛná ni amɛ hu amɛkɛaafee mɔ ko ejurɔ. Yehowa webii lɛ ateŋ mɛi babaoo haa mɔ nɔ waa.

10. Mɛni ji gbɛi ni hi fe fɛɛ ni wɔɔtsɔ nɔ wɔfee mɛi ejurɔ lɛ ateŋ ekome?

10 Gbɛi ni hi fe fɛɛ ni wɔɔtsɔ nɔ wɔfee mɛi ejurɔ lɛ ateŋ ekome ji, ni wɔkɛ wɔbe kɛ wɔnyɛmɔ fɛɛ aye abua mɛi ni wɔwo amɛ hewalɛ. (Gal. 6:10) Bɔni afee ni wɔna kɛji wɔmiibɔ mɔdɛŋ yɛ enɛ gbɛfaŋ lɛ, wɔbaanyɛ wɔbi wɔhe akɛ: ‘Ani mɛi naa mi akɛ misumɔɔ ni mikɛ mihe aha, ni mabo amɛ toi? Kɛ́ mɔ ko bi ni miye mibua lɛ kɛtsu nɔ ko loo miyahe nɔ ko miha lɛ lɛ, ani mikɛ mihe haa? Mɛɛ be mijie miwekunyo ko loo misafoŋnyo ko yi?’ Kɛ́ ‘wɔhaa’ mɔ nɔ lɛ, ehaa wɔbɛŋkɛɔ Yehowa kɛ wɔnanemɛi kpaakpa.—Luka 6:38; Abɛi 19:17.

11. Mɛɛ gbɛi komɛi anɔ wɔbaanyɛ wɔtsɔ wɔfee Yehowa ejurɔ?

 11 Wɔbaanyɛ wɔfee Yehowa hu ejurɔ. Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Okɛ onii ni oyɔɔ . . . awo Yehowa hiɛ nyam.” (Abɛi 3:9) ‘Nii ni wɔyɔɔ’ lɛ ekomɛi ji wɔbe, wɔnyɛmɔ, kɛ wɔshika ní wɔbaanyɛ wɔkɛtsu nii yɛ esɔɔmɔ lɛ mli lɛ. Gbekɛbii po baanyɛ akase bɔ ni akeɔ Yehowa nii. Nyɛmi nuu ko ni atsɛɔ lɛ Jason lɛ kɛɛ akɛ: “Kɛ́  wɔweku lɛ yaatsu onia yɛ Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ lɛ, wɔhaa wɔbii lɛ kɛ shika lɛ yawoɔ oniatsumɔ adeka lɛ mli. Eŋɔɔ amɛnaa akɛ amɛaafee nakai, ejaakɛ taakɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛwie lɛ, ‘amɛkɛ nɔ ko miiha Yehowa.’” Kɛ́ gbekɛbii nu he kɛjɛ amɛgbekɛbiiashi tɔ̃ɔ akɛ kɛ́ amɛke Yehowa nɔ ko lɛ amɛnáa miishɛɛ lɛ, amɛbaaya nɔ amɛfee nakai kɛ́ amɛdara.—Abɛi 22:6.

YEHOWA NUƆ NII ASHISHI

12. Kɛ́ akɛɛ mɔ ko nuɔ nii ashishi lɛ, te atsɔɔ tɛŋŋ?

12 Yehowa sui ni asumɔɔ waa lɛ ateŋ ekome hu ji bɔ ni enuɔ nii ashishi lɛ. Kɛ́ akɛɛ mɔ ko nuɔ nii ashishi lɛ, te atsɔɔ tɛŋŋ? (Tito 3:1, 2) Mɔ ni nuɔ nii ashishi lɛ sumɔɔ akɛ eŋmɛɛ sane he. Efeee shɛii yɛ mla lɛ kɛnitsumɔ he be fɛɛ be, ni ebɛ kpɛŋŋ. Moŋ lɛ, ekɛ mɛi yeɔ yɛ mlihilɛ mli, ni ebɔɔ mɔdɛŋ akɛ ebaanu shihilɛ ni amɛyɔɔ mli lɛ shishi. Eesumɔ ni ebo mɛi krokomɛi atoi, ní kɛ́ ebaahi po lɛ, eŋmɛ amɛ gbɛ ni amɛfee nɔ ni amɛtaoɔ.

13, 14. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa tsɔɔ akɛ enuɔ nii ashishi? (b) Mɛni bɔ ni Nyɔŋmɔ kɛ Lot ye eha lɛ haa wɔkaseɔ yɛ niiashishinumɔ he?

13 Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa tsɔɔ akɛ enuɔ nii ashishi? Esusuɔ bɔ ni etsuji nuɔ he amɛhaa lɛ he, ni bei pii lɛ, eŋmɛɔ amɛ gbɛ ni amɛtsu nɔ ko he nii yɛ gbɛ ni amɛsumɔɔ lɛ nɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, susumɔ bɔ ni Yehowa kɛ nuu anɔkwafo Lot ye eha lɛ he okwɛ. Beni Yehowa kpɛ eyiŋ akɛ ebaakpata Sodom kɛ Gomora maji lɛ ahiɛ lɛ, ekɛɛ Lot ní ejo foi kɛya gɔji lɛ anɔ. Shi yɛ yiŋtoo ko hewɔ lɛ, Lot kpa lɛ fai ni eha eya he kroko. Bo lɛ susumɔ he okwɛ—Lot miikɛɛ Yehowa akɛ etsake gbɛtsɔɔmɔ ni ekɛha lɛ lɛ!Nyɛkanea 1 Mose 19:17-20.

14 Ewaaa kwraa akɛ mɔ ko aaamu sane naa akɛ Lot hemɔkɛyeli faaa loo etoi egbo. Ejaakɛ kulɛ Yehowa baanyɛ abaa Lot yi yɛ he fɛɛ he. Hewɔ lɛ kulɛ ehe ehiaaa ni Lot ashe gbeyei. Fɛɛ sɛɛ lɛ, Lot she gbeyei, ni Yehowa bo enibimɔ lɛ toi. Eŋmɛ Lot gbɛ ni ejo foi kɛtee maŋ ko ni kulɛ eto akɛ ebaakpata hiɛ lɛ mli. (Nyɛkanea 1 Mose 19:21, 22.) Enɛ tsɔɔ faŋŋ akɛ Yehowa bɛ kpɛŋŋ. Eŋmɛɔ sane he ni enuɔ nii ashishi.

15, 16. Mɛɛ gbɛ nɔ Mose Mla lɛ haa anaa akɛ Yehowa nuɔ nii ashishi? (Kwɛmɔ mfoniri ni yɔɔ nikasemɔ lɛ shishijee lɛ.)

15 Susumɔ nɔ ko hu ni yɔɔ Mose Mla lɛ mli ni tsɔɔ akɛ Yehowa nuɔ nii ashishi lɛ he okwɛ. Kɛji Israelnyo ko miiye ohia aahu akɛ enyɛɛɛ ekɛ too gwantɛŋ loo abotia ashã afɔle lɛ, ebaanyɛ ekɛ kosɛɛ okpoi enyɔ loo okpo bii enyɔ aha. Ni kɛji miiye ohia aahu akɛ enyɛɛɛ eha okpo bii enyɔ hu? Yehowa ŋmɛɔ gbɛ ni ehaa ma yɛ najiaŋ. Shi jeee ma ko kɛkɛ Yehowa bi ni amɛkɛba lɛ. Mla lɛ bi ni amɛkɛ “ma ni agbɛlɛ lɛ munyɔmunyɔ,” nɔ ni Israelbii lɛ kɛfeɔ mɛi gbɔ lɛ aba. (1 Mose 18:6, NW) Mɛni hewɔ enɛ he hiaa lɛ?Nyɛkanea 3 Mose 5:7, 11.

16 Ŋɔɔ lɛ akɛ oji Israelnyo ni miiye ohia. Beni okɛ ma fioo ni oyɔɔ lɛ tee kpee buu lɛ naa oyashã afɔle lɛ, ona Israelbii krokomɛi ni yɔɔ shika lɛ ni amɛkɛ kooloi miiba abashã afɔle. Ekolɛ ebaafee bo hiɛgbele akɛ okɛ nɔ ko bibioo nɛɛ miiba obashã afɔle. Shi nɔŋŋ ni okai akɛ, Yehowa buɔ ofɔleshaa lɛ akɛ nɔ ko ni jara wa waa. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ, Yehowa bi ni okɛ ma ni agbɛlɛ lɛ munyɔmunyɔ, ni ji ma kpakpa lɛ aba. Etamɔ nɔ ni Yehowa miikɛɛ bo akɛ: ‘Mile akɛ onyɛŋ oha tamɔ mɛi krokomɛi lɛ moŋ, shi mile hu akɛ nɔ ni okɛhaa mi lɛ ji nɔ ni hi fe fɛɛ ni oyɔɔ.’ Sane nɛɛ tsɔɔ faŋŋ akɛ Yehowa nuɔ nii ashishi, ni ebiii babaoo fe bɔ ni etsuji baanyɛ aha.Lala 103:14.

17. Te Yehowa sumɔɔ ni wɔjá lɛ wɔha tɛŋŋ?

  17 Le ni wɔle akɛ Yehowa nuɔ nii ashishi, ni ekpɛlɛɔ wɔtsui muu fɛɛ mli ni wɔjɛɔ wɔjáa lɛ lɛ nɔ lɛ haa wɔtsui nyɔɔ wɔ mli. (Kol. 3:23) Nyɛmi yoo onukpa ko ni atsɛɔ lɛ Constance ni jɛ Italy lɛ kɛɛ akɛ: “Misumɔɔ waa akɛ mikɛ mɛi krokomɛi agba mi-Bɔlɔ lɛ he sane be fɛɛ be. No hewɔ ni miyaa nɔ mishiɛɔ ni mikɛ mɛi kaseɔ Biblia lɛ. Bei komɛi lɛ, edɔɔ mi waa akɛ minyɛɛɛ matsu babaoo yɛ migbɔmɔtsoŋ hewalɛnamɔ hewɔ. Shi mile akɛ Yehowa le he ni minyɛmɔ yawaa, esumɔɔ mi, ni ehiɛ sɔɔ nɔ ni minyɛɔ mitsuɔ lɛ.”

KASEMƆ BƆ NI YEHOWA NUƆ NII ASHISHI LƐ

18. Mɛni ji gbɛ kome ni fɔlɔi baanyɛ atsɔ nɔ akase Yehowa?

18 Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔkase bɔ ni Yehowa nuɔ nii ashishi lɛ? Susumɔ bɔ ni Yehowa kɛ Lot ye eha lɛ he ekoŋŋ okwɛ. Yehowa yɛ hegbɛ ni efãa Lot ni eya he fɛɛ he ni lɛ Yehowa lɛ esumɔɔ; shi ejɛ mlihilɛ mli ebo Lot toi. Ni Nyɔŋmɔ kpɛlɛ Lot nibimɔ lɛ nɔ. Kɛ́ fɔlɔ ji bo lɛ, ani obaanyɛ okase Yehowa nɔkwɛmɔnɔ lɛ? Ani obaanyɛ obo obii lɛ anibimɔ toi, ní kɛ́ eeehi po lɛ, okpɛlɛ nɔ oha amɛ? September 1, 2007 Buu-Mɔɔ lɛ wie akɛ, kɛ́ fɔlɔi komɛi miitao amɛwo mla ko yɛ shĩa lɛ, amɛkɛ amɛbii lɛ susuɔ he dã. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, ekolɛ fɔlɔi lɛ miitao amɛwo mla yɛ be ni esa akɛ amɛbii lɛ abashɛ shĩa gbɛkɛ lɛ he. Eyɛ mli akɛ fɔlɔi lɛ yɛ hegbɛ akɛ amɛbaakpɛ amɛyiŋ yɛ enɛ he moŋ, shi amɛbaanyɛ amɛkɛ amɛbii lɛ asusu he dani amɛto be pɔtɛɛ ko. Yɛ shihilɛi komɛi amli lɛ, fɔlɔi lɛ baanyɛ akpɛ amɛyiŋ akɛ amɛbaabo amɛbii lɛ atoi kɛji nakai feemɔ ekuuu Biblia mli shishitoo mla ko mli. Kɛ́ fɔlɔi kɛ amɛbii susu mlai ni amɛsumɔɔ ni amɛwo yɛ shĩa lɛ ahe lɛ, ebaaha gbekɛbii lɛ anu mlai lɛ ashishi jogbaŋŋ, ni amɛbaaye nɔ.

19. Te asafoŋ onukpai aaafee tɛŋŋ akase bɔ ni Yehowa nuɔ nii ashishi lɛ?

19 Asafoŋ onukpai hu bɔɔ mɔdɛŋ akɛ amɛbaakase bɔ ni Yehowa nuɔ nii ashishi lɛ kɛtsɔ shihilɛi amli ni nyɛmimɛi lɛ yɔɔ lɛ ni amɛsusuɔ he lɛ nɔ. Kaimɔ akɛ Yehowa bu Israelbii ohiafoi lɛ afɔleshaa lɛ akɛ ejara wa. Nakai nɔŋŋ nyɛmimɛi hii kɛ yei komɛi nyɛɛɛ atsu babaoo yɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli, ekolɛ yɛ gbɔmɔtsoŋ hewalɛnamɔ loo gbɔlɛ hewɔ. Shi kɛ́ nyɛmimɛi nɛɛ anijiaŋ je wui akɛni amɛnyɛɛɛ amɛtsu bɔ ni amɛtaoɔ lɛ hu? Asafoŋ onukpai lɛ baanyɛ ajɛ mlihilɛ mli amɛha amɛle akɛ Yehowa sumɔɔ amɛ yɛ amɛnyɛmɔ fɛɛ ni amɛkɛsɔmɔɔ lɛ lɛ hewɔ.—Mar. 12:41-44.

20. Kɛ́ akɛɛ wɔnu nii ashishi lɛ, ani no tsɔɔ akɛ wɔtsu fioo pɛ yɛ Nyɔŋmɔ sɔɔmɔ lɛ mli? Tsɔɔmɔ mli.

20 Shi esaaa akɛ wɔsusuɔ akɛ kɛ́ akɛɛ wɔnu nii ashishi lɛ, no tsɔɔ akɛ wɔbaana wɔhe mɔbɔ, ni wɔtsu fioo pɛ yɛ Nyɔŋmɔ sɔɔmɔ lɛ mli. (Mat. 16:22) Wɔsumɔŋ ni wɔtsu nɔ ko fioo be mli ni wɔbaanyɛ wɔtsu babaoo. Moŋ lɛ, esa akɛ wɔ fɛɛ ‘wɔpele’ Maŋtsɛyeli lɛ nibii lɛ ahe. (Luka 13:24) No hewɔ lɛ, esa akɛ wɔŋmɛ pɛpɛɛpɛ. Wɔkɛ wɔnyɛmɔ fɛɛ baatsu Nyɔŋmɔ sɔɔmɔ lɛ, ni nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ, wɔbaaha ehi wɔjwɛŋmɔŋ akɛ Yehowa biii babaoo fe bɔ ni wɔbaanyɛ wɔha. Kɛ́ wɔfee nakai lɛ, wɔbaanyɛ wɔná nɔmimaa akɛ emii baashɛ ehe. Ani eŋɔɔɔ wɔnaa akɛ wɔmiisɔmɔ Nuŋtsɔ ni nuɔ nii ashishi tamɔ nɛkɛ? Wɔbaasusu Yehowa sui ni asumɔɔ waa lɛ enyɔ krokomɛi hu ahe yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli.Lala 73:28.

“Okɛ onii ni oyɔɔ . . . awo Yehowa hiɛ nyam.”—Abɛi 3:9 (Kwɛmɔ kuku 11)

“Nɔ fɛɛ nɔ ní nyɛfeɔ lɛ, nyɛjiea nyɛmusuŋ nyɛtsua.”—Kol. 3:23 (Kwɛmɔ kuku 17)