Cit atir i jami ma tye

Cit atir ka ma nyuto lok ma tye iye

Wek Pwod pa Jehovah Oyubbi Calo Lobo Agulu

Wek Pwod pa Jehovah Oyubbi Calo Lobo Agulu

“Itela ki tam ma ibedo ka miya, i agikki bene ibijola ki deyo.”​—JAB. 73:24.

1, 2. (a) Jami ango ma pigi tego ma weko wabedo ki wat macok ki Jehovah? (b) Adwogi maber ango ma watwero nongone ka wangiyo lok ma tye i Ginacoya madok i kom kit ma dano gujolo kwede pwod pa Lubanga?

 “ENTO ki tung bota, bedo cok ki Lubanga aye ber; in Rwot [Jehovah] Lubanga aye dong idoko kalarrena.” (Jab. 73:28) Laco jabuli man onyuto ni egeno Lubanga. Ngo mutimme ma oweko en omoko tam man ma pire tek-ki? I nge neno kuc pa jo ma kitgi raco, en kong obedo ki kec cwiny. En okok ni: “Abedo ma cwinya leng mere nono, dok alwoko cinga ma pe abalo.” (Jab. 73:2, 3, 13, 21) Ento, i kare ma en ocito i “ot maleng pa Lubanga,” man okonye me loko tamme ki dok me gwoko watte ki Lubanga. (Jab. 73:16-18) Gin man mutimme-ni opwonyo laco man ma woro Lubanga-ni gin mo ma pire tek ni: Bedo i kin jo pa Lubanga, jolo tira, ki dong ketone i tic pire tek i bedo ki wat macok ki Jehovah.​—Jab. 73:24.

2 Wan bene wamito bedo ki wat macok adada ki Lubanga me ada. Me timo man, pire tek ni waye tirane nyo pwodde me yubowa calo agulu wek wabed jo ma yomo cwinye! I kare macon, Lubanga pi kicane omiyo kare bot dano ki rok mogo me jolo pwodde. Kit ma gujolo kwede pwod man kicoyo i Baibul “me pwonyowa” ki dok “me cikowa, wan jo ma agikki piny oo i komwa-ni.” (Rom. 15:4; 1 Kor. 10:11) Ngiyo lok man biminiwa ngec matut i kom kit pa Jehovah ki dok binyutiwa adwogi maber ma watwero nongone ka waye ni en oyubwa calo lobo agulu.

KIT MA LACWE AGULU TIYO KI TWERONE

3. Twero pa Jehovah i kom dano kiporo nining i Icaya 64:8 ki Jeremia 18:1-6? (Nen cal ma tye i pot karatac 23)

3 Icaya 64:8 loko i kom twero ma Jehovah tye kwede i kom dano ki dok rok mogo kun tiyo ki lapor ni: “Ai Rwot [Jehovah], in pud i Wonwa; wan lobo agulu, in aye lacwewa; wan ducu wabedo gin ma in aye itiyowa ki cingi.” Lacwe agulu tye ki twero me tic ki lobo i yo mo keken wek ecwe agulu moni kit ma emito. Lobo pe twero waco bot lacwe agulu kit ma myero kicweye kwede. Man bene rom aroma ki gin ma timme i kin dano ki Lubanga. Dano pe twero waco bot Lubanga kit ma myero ocwegi kwede kit macalo lobo pe twero waco bot lacwe agulu kit ma myero ocweye kwede.​—Kwan Jeremia 18:1-6.

4. Lubanga tika tiyo ki twerone me yubo dano ki rok mogo calo lobo agulu wek kitgi obed maber nyo marac? Tit kong.

4 Jehovah oyubo jo Icrael kit ma lacwe agulu tiyo ki lobo me cweyo agulu. Ento tye apokapoka madit adada. Lacwe agulu twero cweyo kit agulu mo keken ma en mito kun tiyo ki lobo. Jehovah tika tiyo ki twerone me yubo dano ki rok mogo calo lobo agulu wek kitgi obed maber nyo marac? Baibul gamo ni pe tye kumeno. Jehovah omiyo bot dano mic mo ma pire tek adada​—bedo agonya me moko tam piwa kenwa. En pe tiyo ki twerone me diyo dano wek gutim gin ma emito. Dano myero guyer ka gimito ni Lacwecgi, Jehovah ocwegi calo lobo agulu.​—Kwan Jeremia 18:7-10.

5. Ka dano gukwero ni Jehovah pe ocwegi calo lobo agulu, en tiyo ki twerone i komgi nining?

5 Ka dano gikwero akaka ni Jehovah pe oyubgi calo lobo agulu kono? Ci en tiyo ki twerone nining? Tam kong i kom gin ma timme i kom lobo ka tic kwede odoko tek me yubo agulu moni. Lacwe agulu-ni twero tic kwede me yubo agulu mukene nyo bayo woko! Ka lobo-ni odoko gin ma konye pe, ci nongo lacwe agulu aye otimo bal. Man pe gin ma timme ki tung bot lacwecwa. (Nwo. 32:4) Ka ngat moni okwero ni Jehovah pe ocweye calo lobo agulu, nongo balle tye i wi ngat meno. Jehovah tiyo ki twerone me cweyo dano calo lobo agulu ma lubbe ki ngo ma gitimo i nge nongo tira. Jo ma giwinyo dog Lubanga gidoko jo ma en twero tic kwedgi me cobo mitine. Me lapore, Lukricitayo ma kiwirogi gitye “atabo me kica” ma kicweyogi me doko ‘atabo me wel.’ Ki tungcel, jo ma gijemo i kom Lubanga gibidoko “atabo mogo me akemone ma dong guromo me aneka woko.”​—Rom. 9:19-23.

6, 7. Kabaka Daudi ki Kabaka Caulo gujolo tira pa Jehovah nining?

 6 Yo acel ma Jehovah cweyo ki dano calo lobo agulu aye ni en tiyo ki tira nyo pwod. Watwero neno kit ma en tiyo kwede ki twerone i kom jo ma en cweyo calo lobo agulu ki i labol pa kabaka aryo mukwongo me Icrael​—Caulo ki Daudi. I kare ma Kabaka Daudi otimo abor ki Batceba, man okele adwogi marac wa bot jo mukene. Kadi bed ni Daudi onongo tye kabaka, Jehovah omiye pwod magwar. Lubanga ooro lanebi Natan bot Daudi ni omiye tira magwar. (2 Cam. 12:1-12) Daudi odok iye nining? Tira man ogudo cwinye adada ci ongut pi balle. Lubanga otimo kica ki Daudi.​—Kwan 2 Camuel 12:13.

 7 Ki tungcel, Kabaka Caulo pe ojolo tira ma kimiye. Jehovah onongo omiyo rukca atir bot Caulo kun wok ki bot lanebi Camuel ni: Jwer jo Amalek kacel ki leegi weng. Caulo pe owinyo dog Lubanga. En oweko Agag, kabaka pa jo Amalek kacel ki lee mabecone. Pingo? Wek olo to enong deyo. (1 Cam. 15:1-3, 7-9, 12) I kare ma kimiye tira, Caulo onongo myero oye lok man ogud cwinye, wek Jehovah ocweye calo lobo agulu. Ma ka meno, Caulo okwero ni pe kicweye. En ogengo ngeye pi gin ma etimo. En owaco ni gin ma etimo-ni opore pien nongo kitwero tic ki lee magi me gitum, dok en ocayo tira ma Camuel omiye. Jehovah okwero ni Caulo pe obed kabaka, dok en pe oyubo watte ki Lubanga matwal.​—Kwan 1 Camuel 15:13-15, 20-23.

Caulo ocayo tira ma kimiye. En okwero ni pe kiyube calo lobo agulu! (Nen  paragraf me 7)

Tira ma kimiyo bot Daudi ogudo cwinye adada dok en ojolo. En oye ni Lubanga oyubbe calo lobo agulu. Tika in bene iye? (Nen  paragraf me 6)

LUBANGA PE POKO KIN DANO

8. Pwony ango ma wanongo ma lubbe ki kit ma rok me Icrael gujolo kwede tira pa Jehovah?

8 Jehovah bene miyo kare ki rok mogo me jolo tirane. I mwaka 1513 K.M.P., jo Icrael gumoko gicikke ki Lubanga i nge gonyogi ki i opii i lobo Ejipt. Icrael aye onongo rok ma en oyero dok onongo en bicweyogi calo lobo agulu. Kadi bed kumeno, Luicrael gubedo ka timo jami maraco teretere i wang Lubanga, kadi wa woro lubange pa rok murumo ka ngetgi. Jehovah obedo ka ooro lunebine teretere wek gulok kitgi, ento Luicrael pe guwinyo lokgi. (Jer. 35:12-15) Pien pe guwinyo dog Jehovah, kipwodo Luicrael malit adada. Calo atabo ma opore me aneka, jo Aciria gujwero woko ker me kaki apar ma tye tung kumalo me Icrael, ka lacen ker me kaki aryo ma tye tung kupiny-nyi jo Babilon gujwero woko. Man omyero opwonywa gin ma pire tek! Wek wanong adwogi maber ki i tira pa Jehovah, omyero wajol tirane.

9, 10. Jo Nineve gujolo tira pa Lubanga nining?

9 Jehovah bene omiyo ki jo ma onongo gibedo i Nineve, gang madit me Aciria, kare me jolo tirane. En owaco bot Yona ni: “A, icit Nineve, ma en gang madit, itit lok i kom jone, pi tim megi marac ma dong otyeko ngene wa bota[-ni].” Onongo kingolo kop i wi Nineve ni opore me ajwera.​—Yon. 1:1, 2; 3:1-4.

10 Ento, i kare ma Yona otittigi ni kibijwerogi woko, “jo me Nineve guye Lubanga; guciko bene pi kare me ri kec, kun giruko bongo cola, cakke ki i kom jo madongo, o kwede wa i kom jo matino.” Kabakagi “oa malo ki i wi komkerre, ogonyo jorre ki i kome, oruko bongo cola ka obedo kwede i buru.” Jo Nineve guye ni Lubanga oyubgi calo lobo agulu ci gungut pi balgi. Macalo adwogine, Jehovah pe ojwero Nineve.​—Yon. 3:5-10.

11. Kit mene pa Jehovah ma nen ka maleng ma lubbe ki kit ma en otero kwede jo Icrael ki Nineve?

11 Kimiyo pwod bot rok me Icrael kadi bed ni onongo tye rok ma kiyero. Ki tungcel, jo Nineve onongo pe gumoko gicikke ki Lubanga. Kadi bed kumeno, Jehovah oweko kititigi kop ma engolo i wigi dok onyutigi kica i kare ma gunyuto ni gitye calo lobo agulu i cinge ma kiromo cweyone. Labol aryo magi ginyuto ka maleng ni Lubangawa Jehovah “pe dworo kor dano mo.”​—Nwo. 10:17.

JEHOVAH NIANG DOK LOKO TAMME KA PORE

12, 13. (a) Pingo Lubanga loko tamme i kom jo ma gijolo tirane? (b) Te lokke ngo ni Jehovah ongut i lok madok i kom Caulo ki dok jo me Nineve?

12 Kit macalo miti pa Lubanga tye me yubowa calo lobo agulu-ni nyuto ni en niang dok loko tamme ka pore. Man nen ka maleng ka ce inen Jehovah omoko tamme me pwodo jo mogo ento lacen dok loko tamme pienni gujolo tirane. Ma lubbe ki kabaka mukwongo me Icrael, Ginacoya tito ni Jehovah ‘ongut pi miyo Caulo me bedo kabaka.’ (1 Cam. 15:11) I kare ma jo Nineve gungut ci gulokke guweko timo jami maraco, Baibul wacci: ‘Lubanga ongut i kom gin marac ma onongo nene en owaco ni ebitimo i komgi, ci pe dong otiyo.’​—Yon. 3:10.

13 Nyig lok me leb Ibru ma gonye ni ‘ongut-ti’ kwako loko tammi nyo mitini. Jehovah onongo kong oyero Caulo me bedo kabaka ento lacen oloko tamme i kome ci okwere woko. Alokaloka man otimme pe ni pien Jehovah otimo bal i kare ma oyero Caulo, ento pienni Caulo pe onyuto niye dok pe obedo lawiny. Lubanga me ada bene ongut i kom jo Nineve. Man te lokke ni en oloko tamme ma lubbe ki gin ma onongo mito timone i komgi. Pud dong tye me kwe cwiny ya me ngeyone ni Jehovah lacwecwa niang, lakica, ki dok ni en tye atera me loko tamme i kom dano ma ongut pi balle!

OMYERO PE WAKWER PWOD PA JEHOVAH

14. (a) I kare-ni, Jehovah yubowa calo lobo agulu nining? (b) Omyero wajol tira pa Lubanga nining?

14 I kare-ni, Jehovah yubowa calo lobo agulu kun tiyo tutwalle ki Baibul kacel ki dulle. (2 Tem. 3:16, 17) Ada, omyero wajol tira nyo pwod mo keken ma wanongo ki i yo aryo magi. Kadi bed ni dong watiyo pi Jehovah pi kare malac marom mene nyo walimo mot me tic mapol i kacokke, omyero wamedde ki jolo tirane kun waweko yubowa calo atabo me wel.

15, 16. (a) Ibiwinyo nining ka kimini pwod dok ki kwanyo mot me ticci ki i kacokke? Mi lapor. (b) Ngo ma twero konyowa me lweny ki tur cwiny ka kiminiwa pwod?

15 Jehovah miniwa pwod nining? En pwonyowa ki gin ma en mito ki botwa wek otir tamwa. I kine mogo, kiminiwa pwod pienni watimo gin marac. Pwod ma kit meno twero weko warwenyo mot me tic ma watye kwede i kacokke. Nen kong labol pa Dennis, * ma onongo tye laelda. En otimo bal pien omoko tam marac ma lubbe ki biacara, ci kimiye pwod. Dennis owinyo nining i dyewor i kare ma kiwaco i lok angeya ni en dong pe tye laelda? En wacci, “Cwinya otur ma pe wacce. Pi mwaki 30 mukato angec, onongo alimo mot mapol me tic. Onongo kong atiyo calo painia marii, i Betel, kicima me tic macalo lakony kor tic ka dong lacen calo laelda. Ki bene onongo pud amiyo pwony i gure madit pi tyen mukwongo. Mot magi weng gurweny lawang acel. Abedo ki lewic madit ki dok alanne adada, ma onongo atamo ni pe apore me bedo i dul pa Jehovah.”

16 Dennis oloko kite, ci oweko timo jami maraco ma oweko kimiye pwod-ni. Ento gin ango ma okonye me lweny ki turcwiny? En wacci: “Amoko tamma me medde ki jingo watta ki Jehovah kare ki kare. Ki bene gin mukene ma pire tek obedo cwak ma anongo ki bot utmege ki dok cuko cwiny ma anongo ki i bukkewa. Pwony ma wi lokke tye ni ‘Did You Once Serve? Can You Serve Again?’ (‘Tika Kong Yam Itiyo? Tika Itwero Tic Odoco?’) ma tye i Wi Lubele me Agucito 15, 2009, obedo calo waraga ma kicoyo pira kena me gamo legana. Tira ma amaro loyo onongo tye ni, ‘Ka irwenyo mot me tic i kacokke, ket cwinyi i jingo watti ki Jehovah.’” Adwogi maber ango ma Dennis onongo ki i pwodde-ni? I nge mwaki mogo, en owaco ni, “Jehovah dok omiya mot me tic i kacokke macalo lakony kor tic.”

17. Ryemo labalo ki i kacokke twero konye me ngut nining? Mi lapor.

17 Ryemo dano ki i kacokke tye i kin pwod ma Jehovah miniwa. Man gwoko kacokke ki i jami maraco dok konyo labalo-ni me ngut. (1 Kor. 5:6, 7, 11) Kiryemo Robert ki i kacokke pi mwaki ma romo 16 kulu. I kare meno, lunyodone, omegine ki lumegine gutute matek me keto i tic tira me Baibul pe me ribbe kwede nyo motte. I nge mwaki mogo ma dong kidwoko kwede Robert i kacokke, en tye ka dongo watte maber adada ki Jehovah. I kare ma kipenye ngo ma ocuko cwinye me dwogo bot Jehovah ki Jone i nge kare malac, en ogamo ni gin ma lupacone gutimo ogudo cwinye adada. En omedde ni, “Ka lupacona onongo gucwalo kare mo manok keken kacel kweda calo limma, meno onongo biweko pe awinyo ni akeng gin mo dok onongo pe abibedo ki miti me dwogo bot Lubanga pi bedo kickic.”

18. Kodi lobo agulu ango ma myero wabed i cing Jehovah?

18 Twero bedo ni pe wamito kodi pwod meno, ento kodi lobo agulu ango ma wabibedo i cing Jehovah? Wan wabijolo pwod nining ka kiminiwa? Tika wabibedo calo Daudi nyo Caulo? Jehovah aye Wonwa. Wi myero pe owil ni, “Rwot [Jehovah] pwonyo dok yubo ngat ma en maro, en tye macalo wego ma pwodo latin ma cwinye maro adada.” Pi meno, “pe myero ica juk pa Rwot [Jehovah], myero imak lok ma en yubi kwede.”​—Car. 3:11, 12.

^ para. 15 Pe nyinggi kikome