Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

Ha Yehowa Tsɔsemi Nɛ Dla Mo

Ha Yehowa Tsɔsemi Nɛ Dla Mo

“O maa wo mi ga, nɛ o maa tsɔɔ mi blɔ. Nyagbe ɔ, o ma he mi atuu, nɛ o maa wo ye hɛ mi nyami.”​—LA. 73:24.

1, 2. (a) Ke wa suɔ nɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ hi waa kɛ Yehowa wa kpɛti ɔ, mɛni e he hia kaa waa pee? (b) Ke wa susu nɔ hyɛmi níhi nɛ ngɛ Ngmami ɔ mi nɛ tsɔɔ bɔnɛ nihi pee a ní ha ngɛ tsɔsemi nɛ Mawu kɛ ha mɛ ɔ he ɔ, mɛni se wa ma ná?

‘SE IMI lɛɛ e hi kaa ma hɛ kɛ su Mawu he. Ma ya sa we ngɛ Nyɔmtsɛ Yehowa ngɔ, nɛ ma sɛɛ níhi nɛ e pee ɔ tsuo.’ (La 73:28) Munyu nɛ ɔ nɛ la polɔ ɔ tu ɔ tsɔɔ kaa e ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi ngɛ Mawu mi. Mɛni ha nɛ e ná hɛ kɛ nɔ fɔmi ɔ? Benɛ la polɔ ɔ na bɔnɛ yayami peeli a tue mi jɔ mɛ ha a, sisije ɔ, e dɔ lɛ wawɛɛ. E de ke: “Hyɛ kaa i tsu ye he nɛ mu ko be ye he! Hyɛ kaa i pee ye he klɔuklɔu! Lɛɛ tse enɛ ɔ tsuo peeɔ yaka?” (La 73:2, 3, 13, 21) Se benɛ e ya ‘Mawu we klɔuklɔu’ ɔ, e nyɛ nɛ e tsake e susumi, nɛ e ya nɔ nɛ e hi Mawu kasa mi. (La 73:16-18) La polɔ ɔ kase nɔ́ ko nɛ he hia ngɛ e níhi a si kpami nɛ ɔ mi: Ke nɔ ko suɔ nɛ huɛ bɔmi gbagbanii nɛ hi e kɛ Yehowa a kpɛti ɔ, e sa nɛ e kɛ Mawu webi nɛ bɔ, nɛ́ e kplɛɛ ga womi nɔ, nɛ e kɛ tsu ní.​—La 73:24.

2 Wɔ hu wa suɔ nɛ huɛ bɔmi gbagbanii nɛ hi waa kɛ anɔkuale Mawu hɛ kalɔ ɔ wa kpɛti. Loko wa ma nyɛ maa pee jã a, e he hia nɛ waa kplɛɛ e ga womi aloo e tsɔsemi nɔ, konɛ lɔɔ nɛ dla wɔ nɛ́ waa sa e hɛ mi! Blema a, Mawu na ni kakaakahi kɛ mahi mɔbɔ, nɛ e ha mɛ he blɔhi konɛ a kɛ kplɛɛ e tsɔsemi nɔ. A ngma bɔnɛ a pee a ní ha a kɛ wo Baiblo ɔ mi “konɛ a kɛ tsɔɔ wɔ ní,” nɛ a ‘kɛ bɔ wɔ nihi nɛ je ɔ nyagbe ɔ ba ná wɔ nɛ ɔ kɔkɔ.’ (Rom. 15:4; 1 Kor. 10:11) Ke wa susu sane nɛ ɔmɛ a he saminya a, lɔɔ ma ha nɛ wa maa nu bɔnɛ Yehowa ngɛ ha a sisi, nɛ e maa tsɔɔ wɔ bɔnɛ wa ma plɛ kɛ ná e nɔ dlami ɔ he se ha.

BƆNƐ BUƐ PUƐLƆ KƐ E HE WAMI TSUƆ NÍ HA

3. Mɛni he a ngɔ he wami nɛ Yehowa ngɛ ngɛ e webi a nɔ ɔ kɛ to ngɛ Yesaya 64:8 kɛ Yeremia 18:1-6? (Moo hyɛ foni nɛ ngɛ nikasemi ɔ sisije ɔ.)

3 Baiblo ngɔ he wami nɛ Yehowa ngɛ ngɛ ni kakaakahi kɛ mahi a nɔ ɔ kɛ to buɛ puɛlɔ he. Yesaya 64:8 ɔ de ke: ‘Yehowa, mo ji wa Tsɛ. Wa ngɛ kaa zu, nɛ moo lɛɛ o ngɛ kaa Buɛ Puɛlɔ; mo lɛ o bɔ wɔ.’ Buɛ puɛlɔ ma nyɛ maa ngɔ zu kɛ puɛ nɔ́ saisaa nɛ e suɔ. Zu ɔ be nyɛe ma de buɛ puɛlɔ ɔ nɔ́ nɛ e pee. Jã nɛ e ji ngɛ adesahi kɛ Mawu a blɔ fa mi. Kaa bɔnɛ zu ɔ be nyɛe ma de buɛ puɛlɔ ɔ nɔ́ nɛ e pee ɔ, jã kɛ̃ nɛ wɔ hu wa be nyɛe maa tsɔɔ Mawu bɔnɛ e dla wɔ ha.​—Kane Yeremia 18:1-6.

4. Anɛ Mawu dlaa ni komɛ saminya nɛ ni komɛ lɛɛ e dla we mɛ saminya lo? Moo tsɔɔ nya.

4 Yehowa dla blema Israelbi ɔmɛ kaa bɔnɛ buɛ puɛlɔ puɛɔ buɛ ɔ. Se e slo Yehowa ngɛ adesa buɛ puɛlɔ he. Buɛ puɛlɔ ma nyɛ maa ngɔ zu kɛ puɛ buɛ saisaa nɛ e suɔ. Anɛ Yehowa dlaa ni komɛ saminya nɛ ni komɛ lɛɛ e dla we mɛ saminya lo? Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Yehowa pee we jã. Yehowa ke adesahi nike ní ko nɛ he jua wa. Nike ní nɛ ɔ ji he blɔ nɛ adesahi ngɛ nɛ a kɛ peeɔ nɔ́ nɛ a suɔ. Yehowa kɛ he wami nɛ e ngɛ ɔ nyɛ we adesahi a nɔ kaa a bu lɛ tue. E sa nɛ adesahi nɛ a kplɛɛ konɛ Yehowa nɛ ji a Bɔlɔ ɔ nɛ dla mɛ.​—Kane Yeremia 18:7-10.

5. Ke adesahi kplɛɛ we nɛ Yehowa nɛ dla mɛ ɔ, mɛni Yehowa peeɔ?

5 Nɛ ke adesahi tsɔ atua nɛ a sume kaa Buɛ Puɛlɔ Ngua a nɛ dla mɛ hu nɛɛ? Kɛ Yehowa plɛɔ nɛ e kɛ he wami nɛ e ngɛ ngɛ adesahi a nɔ ɔ tsuɔ ní ha kɛɛ? Ke buɛ puɛlɔ ko na kaa zu ko hí kɛ ha nɔ́ nɛ e to e yi mi kaa e kɛ zu ɔ maa puɛ ɔ, mɛni e peeɔ? Buɛ puɛlɔ ɔ kɛ zu ɔ ma nyɛ maa puɛ nɔ́ kpa aloo e kɛ be ní tsue kulaa! E ngɛ mi kaa behi fuu ɔ, ke se nami ko be zu ko he ɔ, e jeɔ buɛ puɛlɔ ɔ. Pi jã kulaa nɛ e ji ngɛ Yehowa blɔ fa mi. (5 Mose 32:4) Ke nɔ ko ngmɛ́ blɔ nɛ Yehowa nɛ dla lɛ ɔ, be tsuaa be ɔ, nɔ ɔ lɛ e pee. E ngɛ bɔnɛ nɔ ko maa kplɛɛ blɔ nɔ nɛ Yehowa guɔ kɛ dlaa nɔ ha a nɔ, nɛ lɔɔ ma ha nɛ Yehowa ma tsake bɔnɛ e kɛ jamɛatsɛ ɔ hiɔ si ha. Nihi nɛ a kplɛɛɔ nɛ Yehowa dlaa mɛ ɔ náa he se wawɛɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Kristofoli nɛ a pɔ mɛ nu ɔ, a ji “buɛhi nɛ a hi kɛ ha nítsumi pɔtɛɛ ko.” Se e tsɔɔ kaa nihi nɛ a tsɔɔ atua nɛ a teɔ si kɛ woɔ Mawu ɔ lɛɛ, a ji mi mi fumi buɛhi nɛ sa kaa a ‘kpata a hɛ mi.’​—Rom. 9:19-23.

6, 7. Benɛ Yehowa wo Matsɛ David kɛ Matsɛ Saul ga a, kɛ a ti nɔ tsuaa nɔ pee e ní ha kɛɛ?

 6 Blɔ kake nɔ nɛ Yehowa guu kɛ dlaa nihi ji, e woɔ mɛ ga aloo e tsɔseɔ mɛ. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, mo susu bɔnɛ Yehowa plɛ kɛ dla Israel matsɛmɛ enyɔ nɛ ji, Saul kɛ David ɔ he nɛ o hyɛ. Benɛ Matsɛ David kɛ Batsheba puɛ gba a, David ní peepee ɔ ngɔ haomi kɛ ba lɛ David ɔ kɛ ni kpahi a nɔ. E ngɛ mi kaa matsɛ ji David mohu lɛɛ, se Yehowa tsɔse lɛ wawɛɛ. Mawu tsɔ gbalɔ Natan konɛ e ngɔ sɛ gbi nɛ mi wa kɛ ya ha David. (2 Sam. 12:1-12) Kɛ David pee e ní ha kɛɛ? E dɔ lɛ wawɛɛ nɛ e pia e he, enɛ ɔ he ɔ, Mawu na lɛ mɔbɔ.​—Kane 2 Samuel 12:13.

 7 Se Matsɛ Saul pee we e ní jã. E bui ga womi nɛ a kɛ ha lɛ ɔ tue. Yehowa tsɔ gbalɔ Samuel nɛ e ya de Saul nɔ́ tutuutu nɛ e sa kaa Saul nɛ pee. Yehowa de Saul kaa e kpata Amalekbi kɛ a lohwehi tsuo a hɛ mi. Saul bui fami nɛ ɔ nɛ Mawu kɛ ha lɛ ɔ tue. E baa Agag, nɛ ji Amalekbi a matsɛ ɔ, kɛ lohwe kpakpahi a yi. Mɛni heje? Eko ɔ, yi mi tomi heje nɛ e pee jã a ji, e suɔ nɛ nihi nɛ a wo e hɛ mi nyami. (1 Sam. 15:1-3, 7-9, 12) Benɛ a wo Saul ga a, jinɛ e sa kaa e ko bu tue, nɛ e ko ha nɛ Buɛ Puɛlɔ Ngua a ko dla lɛ. Se Saul pee we jã. E je e nya ngɛ nɔ́ nɛ e pee ɔ he. E tsɔɔ kaa tɔmi ko be nɔ́ nɛ e pee ɔ he, ejakaa a ma nyɛ maa ngɔ lohwe ɔmɛ kɛ sã afɔle ha Mawu. E nɛ kaa tɔmi ngɛ nɔ́ nɛ e pee ɔ he kaa bɔnɛ Samuel na lɛ ɔ. Yehowa kpa Saul matsɛ yemi. Saul ha we nɛ huɛ bɔmi kpakpa nɛ hi e kɛ anɔkuale Mawu ɔ a kpɛti hu kɔkɔɔkɔ.​—Kane 1 Samuel 15:13-15, 20-23.

Saul nɛ tɔmi ko ngɛ nɔ́ nɛ e pee ɔ he, nɛ e bui ga womi tue. E sume nɛ a dla lɛ! (Hyɛ  kuku 7)

David pia e he nɛ e kplɛɛ ga womi nɔ. E ha nɛ Mawu dla lɛ. Anɛ o peeɔ jã lo? (Hyɛ  kuku 6)

MAWU HYƐ WE NƆ HƐ MI

8. Mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ bɔnɛ Israel ma a pee e ní ha ngɛ dlami nɛ Yehowa dlaa nɔ ɔ mi?

8 Pi ni kakaakahi pɛ nɛ Yehowa ha mɛ he blɔ kaa a kplɛɛ nɛ e dla mɛ, se mohu, e ha ma komɛ hu he blɔ jã. Ngɛ jeha 1513 L.M.B. ɔ, Mawu kɛ Israel ma nɛ e kpɔ mɛ kɛ je nyɔguɛ yemi mi ngɛ Egipt ɔ so somi ko. Yehowa hla Israel ma a nɛ e wo mɛ si kaa e ma dla mɛ kaa bɔnɛ buɛ puɛlɔ peeɔ ɔ. Se Israelbi ɔmɛ ya nɔ nɛ a pee ní yayamihi ngɛ Yehowa hɛ mi. A ja je mahi nɛ bɔle mɛ ɔ a mawuhi po. Yehowa tsɔ gbali si abɔ konɛ a ya hɛli mɛ si, se Israel ma a bui tue fɛɛ. (Yer. 35:12-15) Mawu tsɔse Israelbi ɔmɛ wawɛɛ nitsɛ ngɛ a tue mi timi ɔ heje. Yehowa ha nɛ Asiriabi ba kpata Israel wɛtso nyɔngma nɛ a ji Israel yiti je matsɛ yemi ɔ hɛ mi, nɛ pee se ɔ, Babilon hu ba kpata wɛtso enyɔ nɛ a ji sisi je matsɛ yemi ɔ hu hɛ mi. Wa ma nyɛ maa kase nɔ́ ko nɛ he hia wawɛɛ kɛ je sane nɛ ɔ mi! Ja wa kplɛɛ nɛ Yehowa dla wɔ loko wa ma ná he se.

9, 10. Kɛ Ninevebi ɔmɛ pee a ní ngɛ Mawu kɔkɔ bɔmi ɔ he ha kɛɛ?

9 Jehanɛ se hu ɔ, Yehowa ha Asiria ma ngua nɛ ji Nineve ɔ hu he blɔ konɛ e pee nɔ́ ko ngɛ e kɔkɔ bɔmi ɔ he. Yehowa de Yona ke: “Yaa Nineve ma nguaa a mi nɛ o ya kuɛ wo ma mi bi ɔmɛ, nɛ o de mɛ ke, i na paa kaa a yi mi wami ɔ su he ko jehanɛ.” Nineve sa hɛ mi kpatami nitsɛnitsɛ.​—Yona 1:1, 2; 3:1-4.

10 Se benɛ Yona kɛ hɛ mi kpatami sɛ gbi ɔ ha mɛ ɔ, “Nineve bi ɔmɛ he Mawu sɛ gbi ɔ ye nɛ a ha hwɔ. Nɔ tsuaa nɔ bu kpekpe ya bo, kɛ je nɔmlɔ ngua nɔ kɛ ya si nɔmlɔ wayo nɔ.” Nineve matsɛ ɔ “te si ngɛ e sɛ ɔ nɔ. E kpa e he ablade bo ɔ, nɛ lɛ hu e bu kpekpe ya bo, nɛ e hi si ngɛ la zu mi ngɛ zugba.” Ninevebi ɔmɛ kplɛɛ dlami nɛ Yehowa dla mɛ ɔ nɔ nɛ a pia a he. Enɛ ɔ ha nɛ Yehowa kpataa we ma a hɛ mi hu.​—Yona 3:5-10.

11. Mɛni su wa na ngɛ Yehowa he ngɛ bɔnɛ e kɛ Israelbi ɔmɛ kɛ Ninevebi ɔmɛ hi si ha a mi?

11 E ngɛ mi kaa Yehowa hla Israel ma a kɛ pee lɛ nitsɛ e ma mohu lɛɛ, se e tsɔse mɛ. Mawu kɛ Ninevebi ɔmɛ so we somi ko. Se kɛ̃ ɔ, Yehowa ha nɛ a kɛ e kojomi sɛ gbi ɔ ya ha mɛ. Benɛ a pia a he ɔ, Yehowa na mɛ mɔbɔ. Nɔ hyɛmi nɔ́ enyɔ nɛ ɔmɛ tsuo tsɔɔ heii kaa Yehowa wa Mawu ɔ “hyɛ we nɔ hɛ mi”!​—5 Mose 10:17.

YEHOWA NUƆ NƆ́ SISI NƐ E BE KPƐII

12, 13. (a) Mɛni heje nɛ Mawu tsakeɔ e juɛmi ke nihi kplɛɛ e nɔ dlami ɔ nɔ ɔ? (b) Yehowa ‘he nɛ e pia’ ngɛ Saul blɔ fa mi ɔ tsɔɔ mɛni, nɛ e ‘he nɛ e pia’ ngɛ Ninevebi ɔmɛ a blɔ fa mi ɔ hu tsɔɔ mɛni?

12 Ke Yehowa to e yi mi kaa e ma kpata ni komɛ a hɛ mi nɛ ni ɔmɛ tsake a je mi bami ɔ, Yehowa tsakeɔ e yi mi tomi. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, Ngmami ɔ deɔ wɔ kaa Yehowa ‘pia e he kaa e wo Saul matsɛ’ ngɛ Israel. (1 Sam. 15:11) Benɛ Ninevebi ɔmɛ pia a he nɛ a tsake a tsui ɔ, Baiblo ɔ de ke: ‘Mawu na nɔ́ nɛ ni ɔmɛ pee, kɛ bɔnɛ a tsake a je mi bami ɔ, nɛ e kpale e nya se [e pia e he, NW]. Nɛ yi mi nɛ e to kaa e ma kpata ma a hɛ mi ɔ, e pee we jã hu.’​—Yona 3:10.

13 Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, ke a ke nɔ ko “pia e he” ɔ, nɔ́ tutuutu nɛ e tsɔɔ ji kaa nɔ ɔ tsake e juɛmi aloo e yi mi tomi. Yehowa to e yi mi kaa Saul nɛ e ye matsɛ, se benɛ Saul bui lɛ tue ɔ, Yehowa tsake jamɛ a yi mi tomi ɔ nɛ e kpa lɛ matsɛ yemi. Yehowa he nɛ e pia a tsɔɔ we kaa e tɔ̃ kaa e ha nɛ a wo Saul matsɛ, mohu ɔ, e pee jã akɛnɛ Saul be hemi kɛ yemi ngɛ e mi nɛ e bui lɛ tue ɔ heje. Nɔ́ nɛ Ninevebi ɔmɛ pee ɔ ha nɛ anɔkuale Mawu ɔ pia e he; enɛ ɔ tsɔɔ kaa Mawu tsake e yi mi nɛ e to kaa e ma kpata a hɛ mi ɔ. Wa bua jɔ wawɛɛ kaa wa le kaa Yehowa nɛ ji Buɛ Puɛlɔ Ngua a nuɔ nɔ́ sisi, e be kpɛii, e naa nɔ mɔbɔ, nɛ ke yayami peeli pia a he ɔ, Mawu suɔ kaa e ma tsake e juɛmi, nɛ e be a hɛ mi kpatae hu!

KO KUA YEHOWA TSƆSEMI

14. (a) Mɛni blɔ nɔ Yehowa guɔ kɛ dlaa wɔ mwɔnɛ ɔ? (b) Kɛ e sa kaa waa pee wa ní ngɛ dlami nɛ Mawu dlaa wɔ ɔ he ha kɛɛ?

14 Mwɔnɛ ɔ, Yehowa guɔ e Munyu nɛ ji Baiblo ɔ, kɛ e we asafo ɔ nɔ kɛ dlaa wɔ. (2 Tim. 3:16, 17) Anɛ e sɛ nɛ waa kplɛɛ ga womi aloo tsɔsemi nɛ wa nine suɔ nɔ kɛ jeɔ Baiblo ɔ kɛ asafo ɔ mi ɔ nɔ lo? A baptisi wɔ kɛ jio, a baptisi wɔ kɛ we jio, a kɛ sɔmɔmi he blɔhi fuu wo wa dɛ jio, a kɛ sɔmɔmi he blɔhi wui wa dɛ jio, e sa nɛ waa ya nɔ nɛ waa kplɛɛ Yehowa ga womi nɔ, nɛ wa ha nɛ e dla wɔ kɛ pee buɛhi nɛ se nami ngɛ a he.

15, 16. (a) Ke a tsɔse nɔ ko nɛ e sɔmɔmi he blɔhi je e dɛ ɔ, mɛni susumi yaya nɛ eko ɔ, e ma ná? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́. (b) Ke a tsɔse wɔ ɔ, mɛni ma nyɛ maa ye bua wɔ konɛ wa nyɛ nɛ waa da susumi yaya nɛ wa ma ná a nya?

15 Mɛni blɔ nɔ Yehowa guɔ kɛ tsɔseɔ wɔ? E tsɔɔ wɔ nɔ́ nɛ e ngɛ hlae kaa waa pee, nɛ e dlaa wa susumi hulɔ. Se be komɛ hu ɔ, eko ɔ, e biɔ nɛ a kɛ tsɔsemi nɛ mi wa nɛ ha wɔ ngɛ tɔmi ko nɛ hɛdɔ ngɛ he nɛ wa pee ɔ heje. Tsɔsemi nɛ ɔ ma nyɛ ma bi nɛ wa sɔmɔmi he blɔhi nɛ je wa dɛ. Mo susu nɔ́ nɛ ba Dennis * nɔ ɔ he nɛ o hyɛ. Be ko nɛ be ɔ, e sɔmɔ kaa asafo mi nɔkɔtɔma. Akɛnɛ e susuu we níhi a he kɛ yɛ tsitsaa heje ɔ, e tɔ̃ tɔmi ko ngɛ nítsumi sanehi a mi nɛ a kã e hɛ mi ngɛ kɔkɔɔmi. Kɛ Dennis pee e ní ha kɛɛ gbɔkuɛ nɛ a fia adafi ngɛ asafo ɔ mi kaa pi asafo mi nɔkɔtɔma ji lɛ hu ɔ? E de ke: “E pee mi kaa i nɔ si kulaa nɛ i be nyɛe ma te si hu. Jeha 30 nɛ e be ɔ mi ɔ, i ná sɔmɔmi he blɔhi fuu. I sɔmɔ kaa daa blɔ gbalɔ, i ya sɔmɔ ngɛ Betel, a hla mi kaa asafo mi sɔmɔlɔ, nɛ lɔɔ se ɔ, a hla mi kaa asafo mi nɔkɔtɔma. Jehanɛ se hu ɔ, lingmi nɛ ɔ pɛ nɛ i tu ye kekleekle munyu ngɛ kpe ngua ko sisi. Tlukaa a, he blɔ nɛ ɔmɛ tsuo je ye dɛ. I susu kaa zo gbe mi, ye hɛ mi pue si, nɛ se nami ko hu be ye he ngɛ asafo ɔ mi.”

16 E sa kaa Dennis nɛ tsake e je mi bami. Se mɛni ye bua lɛ nɛ e nyɛ da susumi yaya nɛ e ná a nya? E tsɔɔ nya ke: “I mwɔ ye yi mi kpɔ kaa ma ya nɔ ma pee níhi nɛ i peeɔ ngɛ Mawu jami mi ɔ. Ye bua jɔ he wami womi nɛ i ná kɛ je nyɛmimɛ nyumuhi kɛ yihi a ngɔ, kɛ wa womi ɔmɛ a mi ɔ he wawɛɛ. I na munyu ko nɛ a ngma ngɛ Blɛfo gbi Hwɔɔmi Mɔ ɔ nɛ ba ngɛ August 15, 2009 ɔ mi. Munyu ɔ yi ji, ‘Did You Once Serve? Can You Serve Again?’ (Anɛ O Sɔmɔ Hyɛ Lo? Anɛ O Ma Nyɛ Ma Sɔmɔ Ekohu Lo?) Munyu nɛ ɔ ngɛ kaa sɛ womi ko nɛ a ngma mi kɛ ngɛ ye sɔlemi heto hae. Ga womi nɛ ngɛ mi nɛ ye bua jɔ he wawɛɛ ji, ‘Be mi nɛ a kɛ blɔ nya nítsumihi wui o dɛ ngɛ asafo ɔ mi nɛ ɔ, moo bɔ mɔde nɛ o ha nɛ huɛ bɔmi nɛ ngɛ o kɛ Yehowa nyɛ kpɛti ɔ mi nɛ wa gbagbanii.’” Mɛni blɔ nɔ Dennis ná tsɔsemi ɔ he se ngɛ? Jeha komɛ a se ɔ, e de ke, “Yehowa jɔɔ mi ekohu nɛ e ha nɛ i ngɛ sɔmɔe kaa asafo mi sɔmɔlɔ.”

17. Ke nɔ ko pee yayami nɛ a fiee lɛ ɔ, mɛni he wami lɔɔ ma nyɛ ma ná ngɛ nɔ ɔ nɔ? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́.

17 Blɔ kpa hu nɛ Yehowa guɔ nɔ kɛ tsɔseɔ nihi ji, e haa nɛ a fieɔ mɛ kɛ jeɔ asafo ɔ mi. Lɔɔ poɔ ni kpahi nɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ a he piɛ konɛ nihi nɛ ngɛ asafo ɔ mi ɔ nɛ ko kase nɔ nɛ pee yayami ɔ e su ɔ. Lɔɔ hu yeɔ bua yayami peelɔ ɔ nɛ e piaa e he. (1 Kor. 5:6, 7, 11) A fiee Robert ngɛ asafo ɔ mi maa pee jeha 16. Jamɛ a be ɔ mi tsuo ɔ, e fɔli kɛ e nyɛmimɛ ɔmɛ fi si nɛ a kɛ blɔ tsɔɔmi nɛ ngɛ Mawu Munyu ɔ mi nɛ tsɔɔ kaa, ke a fiee nɔ ko ɔ, waa kɛ lɛ nɛ ko bɔ, nɛ́ wa ko nga lɛ tete po ɔ tsu ní. A kpale ngɔ Robert ngɛ asafo ɔ mi jehahi bɔɔ ji nɛ ɔ nɛ, e ngɛ e hɛ mi yae ngɛ Mawu jami mi wawɛɛ. Benɛ a bi lɛ kaa ngɛ jehahi babauu nɛ e ya ye ngɛ asafo ɔ se ɔ, mɛni ye bua lɛ nɛ e nyɛ kpale kɛ ba Yehowa kɛ Yehowa webi a ngɔ ɔ, e tsɔɔ nya kaa si nɛ e weku ɔ fi ɔ lɛ ye bua lɛ. E de ke: “Kaa ye weku mi bimɛ ɔmɛ kɛ mi bɔ nyafii ko pɛ po ɔ, jinɛ i ko susu kaa lɔɔ kɛkɛ hiɛ ha mi nɛ i ko ná we suɔmi kaa ma kpale kɛ ba Mawu ngɔ.”

18. Ke Mawu tsɔse wɔ ɔ, kɛ e sa kaa waa pee wa ní ha kɛɛ?

18 Eko ɔ, wɔɔ lɛɛ e he be hiae nɛ a tsɔse wɔ jã, se mɛni zu wa ji ngɛ Buɛ Puɛlɔ Ngua a dɛ mi? Ke a tsɔse wɔ ɔ, kɛ wa maa pee wa ní ha kɛɛ? Anɛ wa maa pee wa ní kaa David aloo wa maa pee wa ní kaa Saul? Wa Tsɛ ɔ ji Buɛ Puɛlɔ Ngua. O hɛ nɛ ko je nɔ kɔkɔɔkɔ kaa ‘nihi nɛ Yehowa suɔ mɛ ɔ, a hɛ mi e kaa, kaa bɔnɛ tsɛ peeɔ e bi nɛ e suɔ ɔ.’ Enɛ ɔ he ɔ, ‘ke Yehowa ngɛ mo tsɔsee ɔ, e ko pee mo tai; ke e ngɛ o hɛ mi kae ɔ, o ko de ke e ngɛ mo haoe.’​—Abɛ 3:11, 12.

^ kk. 15 A tsake biɛ ɔmɛ.