1., 2. a) Čo je nevyhnutné, ak chceme mať dobrý vzťah k Jehovovi? b) Aký úžitok budeme mať zo skúmania biblických príbehov o tom, ako ľudia reagovali na ukázňovanie od Boha?

„PRE mňa je dobré približovať sa k Bohu. U Zvrchovaného Pána Jehovu som umiestnil svoje útočište.“ (Žalm 73:28) V tomto verši sa žalmista vyznal zo svojej dôvery k Bohu. Aké okolnosti predchádzali jeho úprimnému vyznaniu? Videl, v akom pokoji si žijú zlí ľudia, a spočiatku ho to veľmi sužovalo. Preto si povzdychol: „Istotne je teda márne, že som očistil svoje srdce a že si umývam ruky v nevinnosti.“ (Žalm 73:2, 3, 13, 21) Keď však potom prišiel do „veľkolepej Božej svätyne“, ocitol sa v prostredí, ktoré mu pomohlo zmeniť zmýšľanie a udržať si blízky vzťah k Jehovovi. (Žalm 73:16–18) Tento bohabojný človek si zo svojej skúsenosti odniesol dôležité poučenie: Ak si chce niekto udržať blízky vzťah k Jehovovi, musí patriť k Božiemu ľudu, musí prijímať rady a musí ich uplatňovať. (Žalm 73:24)

² Aj my chceme mať blízky vzťah k pravému a živému Bohu. Aby sme to dosiahli, musíme mu dovoliť, aby nás formoval svojimi radami alebo ukázňovaním. Potom sa staneme ľuďmi, ktorí sa mu budú páčiť. Boh je milosrdný, a preto v minulosti dal jednotlivcom i celým národom príležitosť prijať jeho naprávanie. Správy o ich reakcii sú v Biblii zapísané „na naše poučenie“ a „ako výstraha pre nás, ktorých zastihli konce systémov vecí“. (Rim. 15:4; 1. Kor. 10:11) Keď ich pozorne preskúmame, lepšie spoznáme Jehovovu osobnosť a uvidíme, aký úžitok môžeme mať z toho, že nás formuje.

3. Ako je v Izaiášovi 64:8 a Jeremiášovi 18:1–6 opísaná Jehovova autorita nad ľuďmi? (Pozri obrázok v úvode článku.)

³ V Izaiášovi 64:8 je Jehovova autorita nad jednotlivcami i národmi opísaná týmto obrazným vyjadrením: „Ó, Jehova, ty si naším Otcom. Sme hlina a ty si náš Hrnčiar; a všetci sme dielom tvojej ruky.“ Hrnčiar má plnú moc vyformovať z hliny takú nádobu, akú chce. Hlina v tom nemá žiadne slovo. Nemôže mu hovoriť, akú nádobu z nej má vyformovať. Rovnako je to vo vzťahu medzi človekom a Bohom. Ani človek nemá právo diskutovať s Bohom, ako má byť formovaný. (Prečítajte Jeremiáša 18:1–6.)

4. Rozhoduje Boh sám o tom, čo vyformuje z ľudí alebo z národov? Vysvetli to.

⁴ Na Izraeli v staroveku Jehova ukázal, že je schopný robiť to, čo hrnčiar s hlinou. V niečom sa však od hrnčiara výrazne líši. Hrnčiar môže z hrudy hliny urobiť hocijakú nádobu. Formuje aj Jehova ľudí alebo národy tak, že sám rozhoduje, kto bude dobrý a kto zlý? Odpoveď z Biblie je nie. Jehova dal ľuďom veľmi cenný dar: slobodnú vôľu. A svoju najvyššiu autoritu uplatňuje tak, že tento dar berie do úvahy. Ľudia sa musia sami rozhodnúť, či sa Stvoriteľovi, Jehovovi, dajú formovať. (Prečítajte Jeremiáša 18:7–10.)

5. Ako Jehova uplatňuje autoritu nad ľuďmi, ktorí odmietajú dať sa formovať?

⁵ Čo Veľký Hrnčiar robí, ak ľudia tvrdohlavo odmietajú dať sa formovať? Ako v takom prípade uplatňuje svoju autoritu? Zamyslime sa, čo sa stane s hlinou, keď je z nej ťažké vytvarovať takú nádobu, akú hrnčiar chce. Hrnčiar z nej môže urobiť inú nádobu alebo ju prosto vyhodiť! Keď je hlina nepoužiteľná, obyčajne je na vine hrnčiar. To však nikdy neplatí o našom Hrnčiarovi. (5. Mojž. 32:4) Ak sa človek nepodriadi tomu, ako ho Jehova formuje, na vine je vždy on, nie Jehova. Boh formuje ľudí podľa toho, ako reagujú. Ľudí, ktorí reagujú dobre, formuje tak, aby mu boli užitoční. Napríklad pomazaní kresťania sú ‚nádobami milosrdenstva‘, z ktorých Boh vyformoval ‚nádoby na ctihodné použitie‘. Na druhej strane ľudia, ktorí sa mu zanovito vzpierajú, skončia ako „nádoby hnevu súce na zničenie“. (Rim. 9:19–23)

6., 7. Ako zareagoval na ukázňovanie od Jehovu kráľ Dávid a ako kráľ Saul?

 ⁶ Jeden spôsob, akým Jehova formuje ľudí, je ten, že im dáva rady alebo ich ukázňuje. Z úvahy o prvých dvoch izraelských kráľoch, Saulovi a Dávidovi, uvidíme, ako Jehova uplatňuje svoju autoritu nad ľuďmi, ktorých formuje. Keď sa kráľ Dávid dopustil cudzoložstva s Bat-šebou, ublížil tým sebe i iným. Jehova sa nezdráhal rázne ho usmerniť napriek tomu, že bol kráľom. Poslal za ním Nátana so závažným posolstvom. (2. Sam. 12:1–12) Ako Dávid zareagoval? Nátanove slová ho hlboko zasiahli a kajal sa. Preto mu Boh prejavil milosrdenstvo. (Prečítajte 2. Samuelovu 12:13.)

 ⁷ Dávidov predchodca kráľ Saul však zareagoval úplne inak. Jehova mu cez proroka Samuela dal jasný pokyn: usmrtiť všetkých Amalekitov spolu s ich dobytkom. Saul tento príkaz od Boha neposlúchol. Ušetril kráľa Agaga i vyberané kusy dobytka. Prečo? Čiastočne preto, lebo chcel získať väčšiu úctu. (1. Sam. 15:1–3, 7–9, 12) Keď dostal radu, jeho srdce malo byť tvárne ako mäkká hlina a mal dovoliť  Veľkému Hrnčiarovi, aby ho formoval. Ale on sa nechcel dať formovať. Obhajoval svoj skutok. Tvrdil, že jeho konanie nebolo nesprávne, lebo dobytok chcel obetovať Jehovovi, a navyše zľahčoval Samuelove slová. Jehova ho ako kráľa zavrhol. Saul už potom nikdy nemal s pravým Bohom dobrý vzťah. (Prečítajte 1. Samuelovu 15:13–15, 20–23.)

8. Aké poučenie si môžeme vziať z reakcie Izraela na to, ako ho Jehova formoval?

⁸ Možnosť reagovať na formovanie dáva Jehova nielen jednotlivcom, ale aj celým národom. Izraeliti oslobodení z otroctva v Egypte vstúpili v roku 1513 pred n. l. do zmluvného vzťahu s Bohom. Stali sa jeho vyvoleným národom a on im sľúbil, že ich bude formovať. Ako národ boli obrazne na hrnčiarskom kruhu Veľkého Hrnčiara. Stále však robili to, čo bolo zlé v Jehovových očiach; začali dokonca uctievať bohov okolitých národov. Jehova k nim znova a znova posielal prorokov, aby ich priviedli k rozumu, ale oni ich nepočúvali. (Jer. 35:12–15) Za tvrdohlavosť ich musel prísne naprávať. Severné desaťkmeňové kráľovstvo skončilo ako nádoba súca na zničenie, dobyli ho Asýrčania. A južné dvojkmeňové kráľovstvo neskôr dobyli Babylončania. Aké mocné poučenie pre nás! Jehovovo formovanie nám pomôže jedine vtedy, keď naň budeme reagovať správne.

9., 10. Ako Ninivčania zareagovali na varovanie od Boha?

 ⁹ Príležitosť zareagovať na Jehovovo varovanie dostali aj obyvatelia asýrskeho hlavného mesta Ninive. Prorokovi Jonášovi Jehova povedal: „Vstaň a choď do veľkého mesta Ninive a hlásaj proti nemu, že ich zlo vystúpilo predo mňa.“ Ninive si za svoje zlo zaslúžilo zničenie. (Jon. 1:1, 2; 3:1–4)

¹⁰ Keď však Jonáš oznámil posolstvo o zničení mesta, „muži z Ninive uverili Bohu a vyhlásili pôst a obliekli sa do vrecoviny, od najväčšieho až po najmenšieho z nich“. Ich kráľ „vstal zo svojho trónu, zobliekol svoj úradný odev, pokryl sa vrecovinou a sadol si do popola“. Ninivčania dovolili Jehovovi, aby ich formoval, a kajali sa. A tak Jehova mesto nezničil. (Jon. 3:5–10)

11. Čo sa o Jehovovi učíme z toho, ako zaobchádzal s Izraelom a ako s Ninive?

¹¹ Teda videli sme, že ukázňovanie neminulo ani Boží vyvolený národ. Na druhej strane Ninivčania neboli s Bohom v zmluvnom vzťahu a on im napriek tomu poslal proroka, aby im oznámil rozsudok, ktorý nad nimi vyniesol. A keď sa v jeho rukách prejavili ako tvárna hlina, bol k nim milosrdný. Tieto dva príklady živo vykresľujú, že náš Boh Jehova ‚nie je voči nikomu predpojatý‘. (5. Mojž. 10:17)

12., 13. a) Prečo je Boh ochotný zmeniť svoj úmysel s jednotlivcami, keď sa dajú formovať? b) Vysvetli, čo to znamenalo, že Jehova „pocítil ľútosť“ v prípade Saula a v prípade Ninive?

¹² Zo spôsobu, akým nás Jehova formuje, vidno, že je rozumný a prispôsobivý. Je to zjavné zo situácií, v ktorých na základe konania ľudí zvolí určité oprávnené kroky, ale potom je ochotný svoje rozhodnutie zmeniť, keď ľudia zmenia spôsob konania. O prvom izraelskom kráľovi Jehova povedal: „Ľutujem, že som nechal Saula panovať ako kráľa.“ (1. Sam. 15:11) A o obyvateľoch Ninive, ktorí sa kajali a prestali konať zle, Biblia uvádza: „Pravý Boh pocítil ľútosť nad nešťastím, o ktorom hovoril, že im ho spôsobí; a nespôsobil ho.“ (Jon. 3:10)

¹³ Hebrejský výraz prekladaný slovami „pocítil ľútosť“ môže znamenať zmeniť postoj či zámer. Jehova zmenil postoj k Saulovi. Najskôr ho síce vybral za kráľa, ale potom ho zavrhol. Svoj postoj k nemu zmenil nie preto, že by sa pri výbere pomýlil, ale preto, lebo Saul začal konať bez viery a prestal poslúchať. A keď pravý Boh pocítil ľútosť v prípade Ninivčanov, znamenalo to, že zmenil svoj zámer s nimi a nechal ich nažive. Akou útechou je pre nás vedomie, že Jehova, náš Hrnčiar, je rozumný a prispôsobivý, milostivý a milosrdný, ochotný zmeniť svoj postoj a úmysel, keď vidí, že ľudia, ktorí robia chyby, sa menia k lepšiemu!

14. a) Ako nás dnes Jehova formuje? b) Ako by sme mali reagovať na to, že nás Jehova formuje?

¹⁴ Jehova nás dnes formuje hlavne prostredníctvom svojho Slova, Biblie, a svojej organizácie. (2. Tim. 3:16, 17) Nemali by sme prijať každú radu či ukázňovanie, ktoré touto formou dostaneme? Nehľadiac na to, ako dlho sme pokrstení alebo koľko výsad sme už v službe dostali, rady od Jehovu by sme mali prijímať stále a mali by sme dovoliť, aby z nás vyformoval nádoby na ctihodné použitie.

15., 16. a) Aké negatívne pocity môžu sprevádzať ukázňovanie, pri ktorom kresťan príde o výsady? Uveď príklad. b) Čo nám pomôže prekonať negatívne pocity vyvolané naprávaním?

 ¹⁵ Niekedy môže mať ukázňovanie podobu poučenia alebo usmernenia. Ale môže znamenať aj stratu výsad. To sa môže stať vtedy, keď sme neurobili to, čo je správne. Pouvažujme nad tým, čo sa stalo Dennisovi *, ktorý slúžil ako starší. Keďže v obchodných záležitostiach prejavil zlý úsudok a začal konať nesprávne, bol súkromne pokarhaný. Ako sa cítil v ten večer, keď bolo zboru oznámené, že už neslúži ako starší? „Mal som pocit, že som totálne zlyhal,“ hovorí Dennis. „Za viac ako 30 rokov som mal veľa výsad. Bol som pravidelným priekopníkom, slúžil som v Bételi, bol som vymenovaný za služobného pomocníka a potom za staršieho. A krátko pred odvolaním som mal prvý prejav na oblastnom zjazde. Zrazu som to všetko stratil. Nielenže som sa hanbil a bol v rozpakoch, ale mal som pocit, že pre organizáciu už nemôžem byť užitočný.“

¹⁶ Dennis musel zmeniť konanie, za ktoré bolo nutné ho pokarhať. Ale čo mu pomohlo prekonať negatívne pocity? Vysvetľuje: „Bol som odhodlaný udržať si dobré duchovné návyky. A rovnako dôležitá bola pre mňa podpora zo strany zboru a povzbudenie, ktoré som nachádzal v našich publikáciách. Napríklad článok ‚Slúžil si niekedy? Môžeš slúžiť opäť?‘, ktorý vyšiel v Strážnej veži z 15. augusta 2009, bol pre mňa ako osobný list s odpoveďou na moje modlitby. Najviac som ocenil túto radu: ‚Kým nemáš v zbore iné povinnosti, sústreď sa na posilnenie svojej duchovnosti.‘“ Aký úžitok mal Dennis z tohto ukázňovania? S odstupom niekoľkých rokov hovorí: „Jehova ma znovu požehnal a dostal som výsadu slúžiť ako služobný pomocník.“

17. Akú úlohu môže v duchovnom uzdravovaní hriešnika zohrať vylúčenie? Uveď príklad.

¹⁷ Ďalšou formou Jehovovho naprávania môže byť vylúčenie. Tento krok chráni zbor pred zlým vplyvom a do určitej miery prispieva aj k duchovnému uzdraveniu hriešnika. (1. Kor. 5:6, 7, 11) Robert bol vylúčený takmer 16 rokov a celý ten čas jeho rodičia a súrodenci dôsledne uplatňovali príkaz z Božieho Slova, že sa s previnilcom nemajú stýkať a že ho nemajú ani len zdraviť. V súčasnosti je to už niekoľko rokov, čo je Robert späť v zbore, a duchovne dobre napreduje. Na otázku, čo ho po takom dlhom čase podnietilo vrátiť sa k Jehovovi a do organizácie, povedal, že naňho zapôsobil postoj jeho rodiny: „Keby sa boli členovia mojej rodiny so mnou čo len trochu stýkali, povedzme, že by ma tu a tam prišli pozrieť, aby zistili, ako sa mám, uspokojilo by to moju túžbu po ich spoločnosti a zrejme by som nemal takú motiváciu vrátiť sa k Bohu.“

18. Akou hlinou by sme mali byť v rukách Veľkého Hrnčiara?

¹⁸ Dúfajme, že nebudeme potrebovať takéto formy ukázňovania, ale predsa sa môžeme zamyslieť nad týmito otázkami: Akou hlinou sme v rukách Veľkého Hrnčiara? Ako zareagujeme, keď nás bude naprávať? Budeme ako Dávid, alebo ako Saul? Veľký Hrnčiar je náš Otec. Nikdy nezabudnime, že „koho Jehova miluje, toho karhá, tak ako otec syna, v ktorom nachádza potešenie“. Preto „nezavrhuj kázeň od Jehovu... a nesprotiv si jeho karhanie“. (Prísl. 3:11, 12)