1. Čo znepokojuje Nehemiáša po návrate do Jeruzalema? (Pozri obrázok v úvode článku.)

OBYVATELIA Jeruzalema sa rozrušene rozprávajú o tom, čo sa deje v ich meste. Odporca pravého uctievania používa miestnosť v chráme. Léviti si prestávajú plniť povinnosti. Starší cez sabat nevedú ľud v uctievaní Jehovu, ale venujú sa obchodnej činnosti. Mnohí Izraeliti sa ženia s cudzinkami. A to je len niekoľko znepokojujúcich vecí, ktoré nachádza Nehemiáš v Jeruzaleme, keď sa tam po roku 443 pred n. l. vracia. (Neh. 13:6)

2. Ako sa stal Izrael posväteným národom?

² Izrael bol národ oddaný Bohu. V roku 1513 pred n. l. vyjadrili Izraeliti túžbu konať Jehovovu vôľu. Povedali: „Všetky slová, ktoré hovoril Jehova, sme ochotní konať.“ (2. Mojž. 24:3) Preto ich Boh posvätil alebo oddelil ako svoj vyvolený národ. Bola to veľká výsada! Po štyridsiatich rokoch im Mojžiš pripomenul: „Si totiž svätý ľud pre Jehovu, svojho Boha. Teba vyvolil Jehova, tvoj Boh, aby si sa stal jeho ľudom, zvláštnym majetkom, zo všetkých národov, ktoré sú na povrchu zeme.“ (5. Mojž. 7:6)

3. V akom duchovnom stave boli Židia, keď Nehemiáš druhýkrát prišiel do Jeruzalema?

³ Je smutné, že počiatočné nadšenie Izraelitov z výsady byť svätým národom netrvalo dlho. Hoci sa medzi Židmi vždy našli jednotlivci, ktorí slúžili Bohu, ako celok ho často nechceli poslúchať a svätosť len predstierali. Keď Nehemiáš druhýkrát prišiel do Jeruzalema, uplynulo už asi sto rokov odvtedy, čo sa do tohto mesta z Babylona vrátil verný ostatok, aby obnovil pravé uctievanie. Nehemiáš zistil, že horlivosť národa v uctievaní Jehovu znovu ochabla.

4. Ktoré činitele nám pomôžu zostať posväteným ľudom?

⁴ Boh posvätil Jehovových svedkov ako celok, podobne ako to urobil s Izraelitmi. Pomazaní kresťania, ako aj „veľký zástup“ sú svätí čiže oddelení pre svätú službu. (Zjav. 7:9, 14, 15; 1. Kor. 6:11) Nikto z nás by nechcel, aby ho Boh prestal považovať  za posväteného, ako sa to nakoniec stalo Izraelitom. Čo nám pomôže, aby sme tomu predišli a zostali svätí a užitoční v službe Jehovovi? V tomto študijnom článku sa zamyslíme nad štyrmi činiteľmi, ktoré nám v tom pomôžu. Z 13. kapitoly Nehemiáša vyplýva, že je nutné (1) vyhýbať sa zlej spoločnosti, (2) podporovať teokratickú organizáciu, (3) dávať duchovné veci na prvé miesto a (4) chrániť si identitu. Preskúmajme teraz každý z týchto bodov.

5., 6. Kto boli Eliašib a Tobjah a aký dôvod mohol mať Eliašib, že sa stýkal s Tobjahom?

⁵ Prečítajte Nehemiáša 13:4–9. Vzhľadom na to, že sme vystavení nečistým vplyvom, zostať svätými nie je pre nás ľahké. Pouvažujme o tom, kto boli Eliašib a Tobjah. Eliašib bol veľkňazom a Tobjah bol Ammónčan a pravdepodobne slúžil v perzskej správe nad Judskom ako nižší úradník. Tobjah a jeho spoločníci bránili Nehemiášovi obnoviť jeruzalemské hradby. (Neh. 2:10) Ammónčania mali zakázané vstupovať na chrámový pozemok. (5. Mojž. 23:3) Čo teda mohlo veľkňaza priviesť k tomu, že poskytol miesto v chrámovej jedálni takému mužovi, akým bol Tobjah?

⁶ Tobjah sa stal Eliašibovým priateľom. Tobjah a jeho syn Jehochanan sa oženili so Židovkami a mnohí Židia o ňom hovorili s uznaním. (Neh. 6:17–19) Niektorý Eliašibov vnuk mal za manželku dcéru samárskeho miestodržiteľa Sanballata, ktorý patril k Tobjahovým najbližším spoločníkom. (Neh. 13:28) Tieto vzťahy možno vysvetľujú, prečo veľkňaz Eliašib dovolil, aby ho ovplyvnil tento neveriaci človek a odporca. Ale Nehemiáš prejavil vernosť Jehovovi, keď všetok Tobjahov nábytok z jedálne vyhádzal.

7. Ako sa starší a iní kresťania vyhýbajú všetkému, čo by ich mohlo v Jehovových očiach znečistiť?

⁷ Pretože sme sa oddali Jehovovi, vždy musíme byť v prvom rade verní jemu. Ak by sme sa nepridržiavali jeho spravodlivých noriem, nezostali by sme v jeho očiach posvätení. Nesmieme dovoliť, aby rodinné zväzky zatlačili Božie zásady do úzadia. Kresťanskí starší sa riadia Jehovovým zmýšľaním, a nie vlastnými názormi alebo pocitmi. (1. Tim. 5:21) Dôsledne sa vyhýbajú akémukoľvek konaniu, ktoré by mohlo ohroziť ich vzťah k Bohu. (1. Tim. 2:8)

8. Na čo musia pamätať všetci Jehovovi oddaní služobníci, pokiaľ ide o spoločnosť?

⁸ Je nutné pamätať na to, že „zlá spoločnosť kazí užitočné zvyky“. (1. Kor. 15:33) Niektorí naši príbuzní nemusia mať na nás dobrý vplyv. Eliašib dával ľudu zo začiatku dobrý príklad, keď v plnej miere podporoval Nehemiáša pri obnove jeruzalemských hradieb. (Neh. 3:1) No časom mali naňho Tobjah a iní ľudia nezdravý vplyv a možno to bol dôvod, že začal robiť veci, ktoré ho znečistili v Jehovových očiach. Dobrá spoločnosť nás povzbudzuje, aby sme sa venovali užitočným kresťanským činnostiam, ako je napríklad čítanie Biblie, návšteva kresťanských zhromaždení a účasť na zvestovateľskej službe. Ak majú na nás členovia našej rodiny dobrý vplyv, sme im mimoriadne vďační a veľmi ich za to milujeme.

9. Čo narušovalo služby v chráme a koho za to Nehemiáš obviňoval?

⁹ Prečítajte Nehemiáša 13:10–13. Zdá sa, že v čase Nehemiášovho návratu do Jeruzalema sa už prísun prostriedkov do chrámu takmer celkom prerušil.  Keďže Léviti nedostávali príspevky, prestávali si spĺňať povinnosti a odchádzali pracovať na svoje polia. Nehemiáš obviňoval z tohto stavu splnomocnených predákov. Zjavne si nespĺňali svoje povinnosti. Desiatky od ľudu buď vôbec nevyberali, alebo ich do chrámu neposielali, hoci sa to od nich vyžadovalo. (Neh. 12:44) A tak Nehemiáš podnikol kroky, aby sa desiatky začali vyberať. Poveril dôveryhodných mužov, aby dozerali na chrámové sklady a neskôr na rozdeľovanie zásob.

10., 11. Akú výsadu má Boží ľud v súvislosti s pravým uctievaním?

¹⁰ Môžeme sa z toho niečo naučiť? Áno, lebo aj nám Písmo pripomína, že máme výsadu ctiť Jehovu svojimi hodnotnými vecami. (Prísl. 3:9) Keď prispievame na podporu diela, dávame Jehovovi len to, čo je jeho. (1. Par. 29:14–16) Možno si myslíme, že nemáme veľa toho, čím by sme mohli prispieť, ale ak po tom túžime, každý z nás nájde nejakú možnosť. (2. Kor. 8:12)

¹¹ Jedna veľká rodina roky pozývala starších manželov, ktorí slúžili ako zvláštni priekopníci, k spoločnému stolu. Hoci v rodine bolo osem detí, matka hovorievala: „Pri desiatich ľuďoch sa ďalší dvaja vždy najedia.“ Pozvať niekoho raz za týždeň na obed sa možno nezdá veľa, ale akí vďační boli títo priekopníci za prejavenú pohostinnosť! Oni boli zasa požehnaním pre svojich hostiteľov. Ich povzbudzujúce slová a skúsenosti pomohli deťom duchovne napredovať. Neskôr všetky vstúpili do služby celým časom.

12. V čom dávajú vymenovaní muži v zbore znamenitý príklad?

¹² Čo ďalšie sa z toho môžeme naučiť? Tak ako Nehemiáš, aj vymenovaní muži dnes vedú zbor pri podporovaní teokratickej organizácie. Z ich príkladu majú v zbore všetci úžitok. V tomto ohľade napodobňujú aj apoštola Pavla. Podporoval pravé uctievanie a dával užitočné rady. Dal napríklad viacero praktických odporučení, ako je možné prispieť na podporu diela. (1. Kor. 16:1–3; 2. Kor. 9:5–7)

13. Ako niektorí Židia porušovali sabat?

¹³ Prečítajte Nehemiáša 13:15–21. Ak sa začneme príliš zaoberať hmotnými vecami, môžeme postupne stratiť duchovné zmýšľanie. Ako hovorí 2. Mojžišova 31:13, týždenný sabat mal Izraelitom pripomínať, že sú posväteným ľudom.  Sabatný deň mal byť vyhradený na rodinné uctievanie, modlitby a rozjímanie o Božom Zákone. Pre niektorých Nehemiášových súčasníkov sa však sabat stal dňom ako každý iný a ako vždy sa venovali obchodovaniu. Uctievanie bolo odsunuté na vedľajšiu koľaj. Keď Nehemiáš videl, čo sa deje, dal na šiesty deň pred západom slnka zavrieť mestské brány a cudzích obchodníkov spred nich odohnal.

14., 15. a) Čo by sa mohlo stať, keby sme svoju zárobkovú činnosť neudržiavali v správnych medziach? b) Ako môžeme vojsť do Božieho odpočinku?

¹⁴ Čo sa z Nehemiášovho príkladu učíme? Napríklad to, že zarábaniu peňazí by sme nemali venovať priveľa času ani pozornosti. Inak by nás to mohlo príliš rozptyľovať, ba dokonca by to mohlo spôsobiť, že by sme Jehovu už nemilovali celým srdcom. Platí to najmä vtedy, ak máme svoju prácu radi. Pamätajme na Ježišove slová, že nikto nemôže slúžiť dvom pánom. (Prečítajte Matúša 6:24.) Nehemiáš mal dostatok finančných prostriedkov. Čomu sa však venoval, kým bol v Jeruzaleme? (Neh. 5:14–18) Nesnažil sa nadväzovať obchodné kontakty s Týrčanmi ani s nikým iným, ale obetavo pomáhal bratom a robil to, čo prispievalo k posväteniu Jehovovho mena. Dnes sa kresťanskí starší a služobní pomocníci tiež sústreďujú na to, čo je užitočné pre zbor, a spoluveriaci ich za to milujú. Vďaka tomu panuje medzi Božím ľudom láska, pokoj a pocit bezpečia. (Ezech. 34:25, 28)

¹⁵ Hoci od kresťanov sa nevyžaduje, aby dodržiavali týždenný sabat, Pavol nám hovorí, že „pre Boží ľud... zostáva sabatný odpočinok“. A dodáva: „Kto vošiel do Božieho odpočinku, aj sám si odpočinul od vlastných skutkov, ako si Boh odpočinul od svojich.“ (Hebr. 4:9, 10) Ako kresťania môžeme vojsť do Božieho odpočinku tým, že budeme poslušne konať v súlade s Božím predsavzatím, ktoré úspešne speje k svojmu uskutočneniu. Dávaš ty a členovia tvojej rodiny na prvé miesto v živote rodinné uctievanie, účasť na zhromaždeniach a zvestovateľskú službu? Niekedy musíme zaujať pevný postoj a zamestnávateľovi alebo obchodnému partnerovi vysvetliť, aké sú naše priority. Musíme takpovediac zavrieť brány mesta a odohnať spred nich Týrčanov preč, aby sme mohli dať svätým veciam prednosť a venovať im náležitú pozornosť. Pretože sme boli posvätení, bude dobre, ak si každý z nás položí otázku: „Vidno z môjho spôsobu života, že som oddelený pre službu Jehovovi?“ (Mat. 6:33)

16. Prečo v Nehemiášových časoch hrozilo, že si Izraeliti prestanú uvedomovať, že sú posväteným ľudom?

¹⁶ Prečítajte Nehemiáša 13:23–27. Izraelskí muži v Nehemiášových dňoch vstupovali do manželstva s cudzinkami. Nehemiáš dal pri prvej návšteve Jeruzalema všetkým starším mužom podpísať vyhlásenie, že sa nebudú ženiť s pohankami. (Neh. 9:38; 10:30) O niekoľko rokov však zistil, že izraelskí muži sa nielenže oženili s cudzinkami, ale si už takmer vôbec neuvedomovali vlastnú identitu, to, že sú Božím posväteným ľudom! Deti, ktoré sa im narodili, už nevedeli po hebrejsky ani čítať, ani hovoriť. Budú sa považovať za Izraelitov, keď vyrastú? Alebo sa budú skôr považovať za Ašdódčanov, Ammónčanov, prípadne Moábčanov? Budú bez znalosti hebrejského jazyka rozumieť Božiemu Zákonu? Ako budú môcť spoznať Jehovu a ako sa budú môcť rozhodnúť slúžiť jemu, a nie falošným bohom, ktorých  uctievajú ich matky? Bolo potrebné konať rýchlo a rázne a Nehemiáš neváhal. (Neh. 13:28)

17. Ako môžu rodičia pomôcť deťom rozvinúť si osobný vzťah k Jehovovi?

¹⁷ Dnes musíme konať odhodlane, aby sme našim deťom pomohli stotožniť sa s kresťanským spôsobom života. Rodičia, položte si otázky: ‚Vedia moje deti dobre hovoriť „čistým jazykom“ biblickej pravdy? (Sof. 3:9) Prejavuje sa v rozhovoroch mojich detí vplyv Božieho ducha alebo ducha tohto sveta?‘ Nedajte sa rýchlo odradiť, keď vidíte, že sa potrebujú zlepšiť. Učenie jazyka si vyžaduje čas, najmä keď nás niečo veľmi rozptyľuje. Vaše deti sú vystavené nesmiernym tlakom, aby porušili Božie zásady. Preto sa im na rodinnom uctievaní aj pri iných príležitostiach snažte trpezlivo pomáhať, aby si rozvíjali blízky vzťah k Jehovovi. (5. Mojž. 6:6–9) Zdôrazňujte im, aký úžitok budú mať z toho, že sa budú odlišovať od Satanovho sveta. (Ján 17:15–17) Usilujte sa pôsobiť na ich srdce.

18. Prečo práve rodičia môžu najlepšie pomôcť svojim deťom, aby sa časom oddali Jehovovi?

¹⁸ Nakoniec sa bude musieť každé dieťa samo rozhodnúť, či bude Bohu slúžiť, alebo nie. Rodičia však toho môžu v prospech svojich detí veľa urobiť. To z ich strany zahŕňa dávať deťom dobrý príklad, stanovovať im jasné hranice a rozprávať sa s nimi o možných následkoch ich rozhodnutí. Rodičia, nikto nemôže vašim deťom pomôcť lepšie ako vy v tom, aby sa časom oddali Jehovovi. Potrebujú vašu pomoc, aby nadobudli identitu kresťana a aby si ju zachovali. Prirodzene, všetci potrebujeme byť bdelí, aby sme neprišli o svoje symbolické „vrchné odevy“ — nestratili vlastnosti, ktoré nás identifikujú ako Kristových nasledovníkov, a neprestali konať to, čo je správne. (Zjav. 3:4, 5; 16:15)

19., 20. Kedy bude na nás Jehova pamätať v dobrom?

¹⁹ Prorok Malachiáš, ktorý žil v rovnakom čase ako Nehemiáš, nás informuje, že sa píše „pamätná kniha pre tých, ktorí majú bázeň pred Jehovom, a pre tých, ktorí myslia na jeho meno“. (Mal. 3:16, 17) Boh nikdy nezabudne na tých, ktorí majú pred ním posvätnú bázeň a milujú jeho meno. (Hebr. 6:10)

²⁰ Nehemiáš sa modlil: „Pamätaj na mňa, ó, môj Bože, v dobrom.“ (Neh. 13:31) Naše mená budú zapísané v Božej pamätnej knihe spolu s Nehemiášovým, ak sa budeme ďalej vyhýbať zlej spoločnosti, budeme podporovať teokratickú organizáciu, dávať duchovné veci na prvé miesto a chrániť si identitu. ‚Stále skúšajme, či sme vo viere.‘ (2. Kor. 13:5) Ak urobíme všetko pre to, aby sme naďalej patrili k Jehovovmu posvätenému ľudu, Jehova bude na nás pamätať v dobrom.