Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

 AJIE KƐJƐ WƆNITOOHE LƐ

Maŋtsɛ lɛ Mii Shɛ Ehe Waa!

Maŋtsɛ lɛ Mii Shɛ Ehe Waa!

SANE nɛɛ ba yɛ August 1936. Eba yɛ Swaziland Maŋtsɛ Agbó Naa. No mli lɛ, Robert Nisbet kɛ George Nisbet kɛ adafitswaa tsɔne ko tswa lalai kɛ Nyɛminuu J. F. Rutherford maŋshiɛmɔi lɛ ekomɛi amɛgbe naa etsɛko. Maŋtsɛ Sobhuza II mii shɛ ehe waa. George kɛɛ akɛ: “Kulɛ eetao ehe tsɔne ni wɔkɛtswaa maŋshiɛmɔ lɛ, gramafon plɛtei lɛ, kɛ spika lɛ, ni enɛ gba wɔnaa waa!”

Robert jɛ heshibaa mli ekɛɛ lɛ akɛ, ahɔ̃ɔɔ. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ mɔ ko nɔ ni. Maŋtsɛ lɛ miitao ele mɔ ni ji.

Robert to he eha lɛ akɛ, “Maŋtsɛ kroko nɔ.” Kɛkɛ ni Sobhuza bi mɔ ni nakai Maŋtsɛ lɛ ji. Robert kɛɛ lɛ akɛ: “Lɛ ji Yesu Kristo, Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ Maŋtsɛ lɛ.”

Sobhuza jɛ bulɛ mli ewie akɛ: “Oo, Maŋtsɛ kpele ji lɛ.” Ni ekɛfata he akɛ: “Misumɔɔɔ akɛ makɔ enɔ ko nɔ ko.”

Robert ŋma akɛ: ‘Bɔ ni Maŋtsɛ Sobhuza fee enii eha lɛ fee mi naakpɛɛ waa. Ewieɔ Blɔfo krɔŋŋ ni ewooo ehe nɔ loo epupuuu ehe, etsimɔɔɔ saji anɔ, ni ekɛ sanegbaa hu waaa. Mikɛ lɛ gba sane aaafee minitii 45 yɛ e-ɔfis lɛ, nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ George hu miitswa lalai yɛ agbó lɛ naa.

Robert tsa nɔ akɛ: ‘Sɛɛ mli lɛ yɛ nakai gbi lɛ nɔ lɛ, wɔtee The Swazi National School lɛ, ni jɛmɛ moŋ wɔyaná niiashikpamɔ ni fe fɛɛ lɛ yɛ. Wɔye skul onukpa lɛ odase, ni ebo wɔ toi jogbaŋŋ. Beni wɔkɛ lɛ wie tsɔne ni wɔkɛtswaa maŋshiɛmɔ lɛ he, ni wɔkɛɛ lɛ akɛ wɔmiitao wɔtswa maŋshiɛmɔi fioo komɛi wɔha skulbii lɛ fɛɛ lɛ, ená he miishɛɛ, ni ebua skulbii aaafee 100 naa ni eha amɛtara jwɛi lɛ nɔ amɛbo toi. Akɛɛ wɔ akɛ atsɔɔ hii ni yɔɔ sɛkɛndre skul lɛ okwaayeli, kapenta, tsumaa, Blɔfo, kɛ akɔntaabuu; ni atsɔɔ yei lɛ hu nɛɛsi nitsumɔ, shĩakwɛmɔ, kɛ nitsumɔi krokomɛi.’ Maŋtsɛ lɛ naa ji mɔ ni ma skul lɛ. *

Sɛkɛndre skulbii ni bo maŋshiɛmɔ lɛ toi yɛ afi 1936 yɛ Swaziland lɛ

Yɛ afi 1933 lɛ mli tɔ̃ɔ po lɛ, Maŋtsɛ Sobhuza boɔ saji ni gbɛgbalɔi ni baa Maŋtsɛ Agbó Naa lɛ kɛ lɛ gbaa lɛ toi. Be ko po lɛ, ebua etabilɔi 100 ni buɔ ehe lɛ anaa koni amɛbo Maŋtsɛyeli lɛ he sane ni atswaa lɛ toi. Eshɛ woji tɛtrɛbii lɛ eko ni  eŋɔ woji ni nyɛmimɛi lɛ hiɛ lɛ hu eko. Etsɛɛɛ ni Maŋtsɛ lɛ ná asafo lɛ woji babaoo! Kɛfata he lɛ, etee nɔ ekɛ woji nɛɛ to yɛ naatsii ni Britain nɔyeli lɛ kɛba wɔwoji lɛ anɔ yɛ amɛmaŋ lɛ mli yɛ jeŋ ta ni ji enyɔ lɛ mli lɛ fɛɛ sɛɛ.

Maŋtsɛ Sobhuza II lɛ tee nɔ ehere Odasefoi lɛ kɛba Maŋtsɛ Agbó Naa yɛ Lobamba afii babaoo, ni efɔ̃ɔ ɔsɔfoi po nine ni amɛbabo Biblia mli wiemɔi lɛ atoi. Be ko beni Odasefonyo ko ni jɛ nakai maŋ lɛ nɔ ni atsɛɔ lɛ Helvie Mashazi lɛ kɛ amɛ susuɔ Mateo yitso 23 lɛ he lɛ, osɔfoi komɛi kɛ mlifu te shi ni amɛke eyi akɛ eta shi. Shi Maŋtsɛ lɛ ekpɛlɛɛɛ, ni ekɛɛ Nyɛminuu Mashazi ni etsa ewiemɔ lɛ nɔ. Kɛfata he lɛ, Maŋtsɛ lɛ kɛɛ toibolɔi lɛ ni amɛŋmala ŋmalɛi fɛɛ ni atsɛ yɛ wiemɔ lɛ mli lɛ!

Be kroko beni nyɛmi nuu gbɛgbalɔ ko haa wiemɔ lɛ, osɔfoi ejwɛ komɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ dɔrɔ amɛtadei lɛ akɔla ni kadiɔ amɛ akɛ osɔfoi lɛ, ni amɛkɛɛ akɛ: “Amrɔ nɛɛ, wɔjeee osɔfoi dɔŋŋ, shi moŋ wɔji Yehowa Odasefoi.” Kɛkɛ ni amɛbi gbɛgbalɔ lɛ kɛji eyɛ woji komɛi tamɔ wɔwoji ni Maŋtsɛ lɛ yɔɔ lɛ eko.

Kɛjɛ afi 1930 kɛyashi Maŋtsɛ lɛ gbo yɛ afi 1982 lɛ, etee nɔ ejie bulɛ kpo etsɔɔ Yehowa Odasefoi lɛ, ni eŋmɛɛɛ gbɛ ni awa amɛ yi yɛ amɛhe ni amɛkɛwooo Swazibii akusumii amli lɛ hewɔ. Nibii kpakpai nɛɛ ahewɔ lɛ, Odasefoi lɛ ahiɛ sɔ maŋtsɛ lɛ waa, ni beni egbo lɛ amɛfó lɛ.

Beni shɛɔ afi 2013 shishijee gbɛ lɛ, aná Maŋtsɛyeli jajelɔi ni fa fe 3,000 yɛ Swaziland. Kɛ́ akɛ maŋbii ni yi fa fioo fe akpekpe kome lɛ to shiɛlɔi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ ahe lɛ, esa akɛ mɔ kome fɛɛ mɔ kome ashiɛ aha mɛi 384. Ayɛ gbɛgbalɔi ni fa fe 260 ni kɛ ekãa miisɔmɔ yɛ asafoi 90 mli, ni yɛ afi 2012 lɛ, mɛi 7,496 tee Kaimɔ lɛ. Enɛ tsɔɔ faŋŋ akɛ mɛi babaoo yɛ jɛi ni abaanyɛ aye abua amɛ. Ekã shi faŋŋ akɛ, nyɛmimɛi ni tee Swaziland mra mli kɛjɛ afi 1930 kɛyashi afi 1939 afii lɛ amli lɛ tsu nii waa.—Ajie kɛjɛ wɔnitoohe ni yɔɔ South Africa lɛ.

^ kk. 8 The Golden Age, June 30, 1937, baafa 629.