Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

IRUẸRU MAI ERỌ OKE NỌ U KPEMU

Eva E Were Ovie na Gaga

Eva E Were Ovie na Gaga

OWARE nana o via evaọ August 1936, evaọ ighẹ ovie Swaziland. Robert avọ George Nisbet a jẹ jọ omoto-ọgba kporo ile gbe erekọdo ovuẹ nọ Brọda J. F. Rutherford ọ kẹ. Ikporakporo gbe ovuẹ na e were Sobhuza II nọ ọ jọ ovie ẹwho na gaga. George ọ ta nọ: “O jọ omai oma oghẹrẹ jọ nọ ọ ta nọ ma zẹ gramofonu na, erekọdo na, gbe ispika nọ ma bi ro kporo ovuẹ na kẹe, keme ma rẹro nọ ọ te yare oware utioye vievie he.”

Robert ọ tẹ rọ unu kpotọ vuẹe nọ ma be zẹ eware nana ha, keme omọfa o wo rai. Ovie na ọ tẹ nọe nọ, ‘Ono o wo rai?’

Robert ọ tẹ za kẹe nọ, “Ovie ọfa jọ.” Sobhuza ọ tẹ jẹ nọe nọ, ‘Ono họ ovie na?’ Robert ọ tẹ ta kẹe nọ, “Ovie ọrọ Uvie Ọghẹnẹ, Jesu Kristi.”

Sobhuza ọ tẹ rọ unu kpotọ ta avọ adhẹẹ nọ, “O, Ovie ologbo ọ ginẹ rrọ, mẹ gwọlọ rehọ uvumọ oware riẹ hẹ.”

Robert o kere nọ: ‘Uruemu ovie nana u duobọte omẹ gaga. Oyibo ọ jẹ whra evaọ unu riẹ yọ o je fu uke he, ọ rrọ ohwo eme ivẹ hẹ, ọ tẹ jẹ jọ ohwo nọ omọfa kpobi ọ rẹ sai lele ta ẹme. Mẹ keria kugbei evaọ ọfisi riẹ te iminiti 45, yọ George o bi kporo erekọdo na evaọ obọ otafe.

Robert o fibae nọ, ‘Nọ ma no ighẹ ovie na no ma te kpohọ isukulu ẹwho na nọ a re se Swazi National School, ma jọ etẹe rọ ẹro ruẹ oware isiuru nọ o rẹ thọrọ omai ẹro vievie he. Ma ta usiuwoma kẹ ohwo nọ o wo uzou isukulu na, yọ ọ gaviezọ ziezi. Okenọ ma ta ẹme te erekọdo na jẹ nọe sọ ma sai kporo iei kẹ emọ isukulu na kpobi, eva e were riẹ gaga, kẹsena o te koko emọ nọ e joma bu te ẹgba ọvo họ keria ogege na re a gaviezọ. A vuẹ omai nọ a rẹ jọ isukulu na wuhrẹ emezae na iruo ọwhẹrẹ, ekapẹnta, iwou-ebọ, esọmo gbe Oyibo, emetẹ na kọ iruo enọso, ẹruorote uwou, gbe itieye na efa.’ Oni ovie na ọ wha isukulu na ziọ ẹwho na. *

Emọ isukulu ẹwho Swaziland nọ e jẹ gaviezọ kẹ ovuẹ ogbotu evaọ ukpe 1936

Anwọ ukpe 1933, ovie na Sobhuza ọ jẹ hae rọ evawere gaviezọ kẹ ekobaro nọ e wha usiuwoma kpohọ ọgwa uvie riẹ. Ẹdẹjọ dede, o koko irọwa riẹ nọ i bu te ẹgba ọvo (100) họ re a gaviezọ kẹ erekọdo ovuẹ Uvie na. O fi obe họ nọ a hai vi emagazini mai sei noke toke, yọ ọ jẹ hae rehọ ebe mai efa re. U kri hi, ovie na o te ti wo enwene ebe mai kpobi evaọ oria nọ ọ rẹ jọ sẹro ebe riẹ. Ọ jẹ sẹro ebe nana makọ okenọ esuo Britain o fi awhaha họ ebe mai evaọ etoke ẹmo akpọ avivẹ.

Ovie na Sobhuza ọ jẹ hae kuvẹ re Isẹri Jihova a ziọ ọgwa riẹ ẹsikpobi, yọ ọ jẹ hai tube se ilorida ichọche ze ọgwa uvie na te gaviezọ kẹ ovuẹ Ebaibol. Ẹdẹjọ nọ Osẹri Jihova jọ nọ a re se Helvie Mashazi o je lele ai ta ẹme kpahe obe Matiu uzou avọ 23, ilorida jọ a tẹ sa kpama avọ evedha ta kẹ oniọvo na nọ ọ keria. Ovie na ọ tẹ ta kẹ ae nọ a kẹ Mashazi uvẹ re ọ ta ẹme riẹ. Ovie na ọ tẹ jẹ ta kẹ ogbotu na nọ a kere oria Ebaibol kpobi nọ Mashazi ọ fodẹ evaọ ẹme riẹ.

Evaọ oke ofa nọ ilorida ene jọ a yo ovuẹ ọkobaro ọfa jọ no, aimane na a tẹ thahe oka nọ o rrọ uriohọ-ewu rai nọ a re ro vuhu ai wọhọ ilorida ichọche kurẹriẹ jẹ ta nọ: “Ma gbẹ rrọ ilorida ichọche he, enẹna mai yọ Isẹri Jihova.” A tẹ nọ ọkobaro na sọ o wo ọkpọ ebe mai nọ ovie na o wo na, nọ ọ rẹ sae kẹ ae.

No ikpe 1930 rite ukpe 1982 nọ o ro whu, ovie na ọ kẹ Isẹri Jihova adhẹẹ gaga yọ ọ kuvẹ vievie he re ahwo ẹwho na a kpokpo Isẹri Jihova inọ a bi kuomagbe ai ru iruẹru ẹwho nọ e rọwo kugbe Ebaibol ho. Oware nọ ovie na o ru kẹ inievo na o da rae ẹro fia, yọ o da rai gaga okenọ ovie na o whu.

Evaọ emuhọ ukpe 2013, yọ iwhowho-uvie nọ e jọ Swaziland a bu vrẹ idu esa (3,000) no. Ahwo ẹkwotọ na a bu vi ima-ọvo, fikiere owhowho-uvie ọvo ọ rẹ ta usiuwoma kẹ ahwo egba esa gbe ikpe eree gbe ene (384) nọ a tẹ ghale iẹe. Evaọ ukpe 2012, ekobaro egba ivẹ gbe ikpe ezeza (260) a jẹ ta usiuwoma evaọ ikoko nọ i bu te 90, yọ ahwo idu ihrẹ gbe egba ene gbe ikpe izii gbe ezeza (7,496) a ziọ Ekareghẹhọ. Avro ọ riẹ hẹ, ma bi rẹro nọ ẹvi o gbe ti no ẹkwotọ nana ze. Inievo na a ginẹ rọ otọhotọ iruo Uvie na dikihẹ Swaziland evaọ ikpe 1930.—Iruẹru Mai erọ Oke nọ U Kpemu Evaọ South Africa.

^ edhe-ẹme 8 Rri emagazini ọ Awake! nọ a jẹ hae se The Golden Age, ọrọ June 30, 1937, ẹwẹ-obe avọ 629.