1. a) Ako ľudia reagujú na pripomienky a prečo? b) Ako sa pyšný človek pozerá na radu?

ĽUDIA reagujú na rady rôznymi spôsobmi. Napríklad pripomienku od nadriadeného prijmú niektorí dobre, ale radu od seberovného šmahom zmietnu zo stola. Aj emocionálne reakcie na nabádanie a naprávanie sa môžu veľmi líšiť. Niektorí môžu po udelení rady pociťovať ľútosť, smútok alebo hanbu, no ďalší môžu byť podnietení k činu, povzbudení zlepšiť sa alebo skúsiť niečo nové. Prečo ľudia reagujú tak odlišne? Jedným z dôvodov je pýcha. Človek, ktorý prejavuje povýšeneckého ducha, má otupený úsudok, a preto odmieta rady, ktoré dostáva, čím prichádza o cenné poučenie. (Prísl. 16:18)

2. Prečo si praví kresťania vážia rady z Božieho Slova?

² Praví kresťania si však vážia užitočné rady, najmä tie, ktoré sú založené na Božom Slove. Jehovove pripomienky sú veľmi cenné, lebo Jehova nás prostredníctvom nich vyučuje a pomáha nám vyhnúť sa takým pasciam, ako je hmotárstvo, sexuálna nemravnosť alebo užívanie drog či opilstvo. (Prísl. 20:1; 2. Kor. 7:1; 1. Tes. 4:3–5; 1. Tim. 6:6–11) Navyše, keď poslúchame Božie pripomienky, tešíme sa z ‚dobrého stavu srdca‘. (Iz. 65:14)

3. Aký postoj žalmistu by sme mali napodobňovať?

³ Aby sme si zachovali vzácny vzťah s naším nebeským Otcom, musíme stále uplatňovať jeho múdre rady. Je vynikajúce, ak prejavujeme rovnaký postoj ako žalmista, ktorý napísal: „Tvoje pripomienky som si vzal do vlastníctva na neurčitý čas, lebo sú jasaním môjho srdca.“ (Žalm 119:111) Nachádzame aj my potešenie v Jehovových prikázaniach alebo ich niekedy vnímame ako záťaž? Hoci na niektoré rady zareagujeme podráždene, nemusíme  byť z toho skľúčení. Všetci si môžeme vypestovať neotrasiteľnú dôveru v Božiu nesmiernu múdrosť. Pouvažujme teraz nad tromi spôsobmi, ktoré nám v tom pomôžu.

4. Čo sa u Dávida nikdy nezmenilo?

⁴ Kráľ Dávid prechádzal v živote lepšími i horšími obdobiami, ale jedna vec sa uňho nikdy nezmenila. Bola to bezmedzná dôvera v Stvoriteľa. Povedal: „K tebe, ó, Jehova, dvíham samotnú svoju dušu. Ó, môj Bože, v teba som vložil dôveru.“ (Žalm 25:1, 2) Čo mu pomohlo, aby si k svojmu nebeskému Otcovi rozvinul takúto dôveru?

5., 6. Čo sa z Božieho Slova dozvedáme o Dávidovom vzťahu k Jehovovi?

⁵ Mnohí ľudia sa modlia k Bohu len vtedy, keď sa ocitnú v ťažkej situácii. Čo by si si pomyslel o priateľovi či o členovi rodiny, ktorý sa ti ozve len vtedy, keď potrebuje peniaze alebo nejakú pomoc? Časom by si si zrejme začal klásť otázku, prečo ťa vlastne vyhľadáva. Dávid bol však iný. Jeho vzťah k Jehovovi bol založený na viere a láske, ktorú prejavoval počas celého života, v dobrých i zlých časoch. (Žalm 40:8)

⁶ Zamysli sa nad jeho slovami, v ktorých vyjadril Jehovovi chválu a vďaku: „Ó, Jehova, náš Pane, aké majestátne je tvoje meno po celej zemi, ty, o ktorého dôstojnosti sa rozpráva nad nebesami!“ (Žalm 8:1) Cítiš z týchto slov, aký blízky vzťah mal k svojmu nebeskému Otcovi? Božia vznešenosť a nádhera ho podnecovala vyvyšovať Boha „po celý deň“. (Žalm 35:28)

7. Aký úžitok nám to prináša, keď sa približujeme k Bohu v modlitbe?

⁷ Podobne ako Dávid, aj my musíme s Jehovom pravidelne komunikovať, aby sme si k nemu posilňovali dôveru. Biblia hovorí: „Priblížte sa k Bohu, a on sa priblíži k vám.“ (Jak. 4:8) Približovať sa k Bohu v modlitbe je tiež dôležitý spôsob, ako získať svätého ducha. (Prečítajte 1. Jána 3:22.)

8. Prečo by sme sa mali v modlitbách vyhýbať opakovaniu tých istých slov?

⁸ Máš sklon používať v modlitbe zaužívané frázy alebo opakovať tie isté slová? Ak áno, venuj pred modlitbou chvíľku času tomu, aby si sa zamyslel, čo v nej chceš povedať. Bolo by tvojmu priateľovi alebo príbuznému príjemné, keby si v rozhovore s ním používal stále tie isté slová? Mohlo by sa stať, že ťa prestane počúvať. Samozrejme, Jehova nikdy neodmietne úprimnú modlitbu svojho verného služobníka. Ale bolo by vhodné, keby sme sa pri komunikácii s ním vyhýbali stereotypu.

9., 10. a) Čo môžeme zahrnúť do svojich modlitieb? b) Čo nám pomôže predkladať modlitby, ktoré majú hĺbku?

⁹ Je zrejmé, že ak sa chceme priblížiť k Jehovovi, naše modlitby nemôžu byť povrchné. Čím viac si pred Jehovom otvárame srdce, tým viac sa k nemu približujeme a tým viac mu dôverujeme. Čo však môžeme zahrnúť do svojich modlitieb? Božie Slovo odpovedá: „Vo všetkom s vďakou prekladajte Bohu svoje žiadosti vo svojich modlitbách a prosbách.“ (Fil. 4:6, Ekumenický preklad) Takže vo svojich modlitbách môžeme hovoriť o všetkom, čo má vplyv na náš vzťah k Bohu alebo na náš kresťanský život.

¹⁰ Veľa sa môžeme naučiť aj z modlitieb verných služobníkov, ktoré sú zapísané v Biblii. (1. Sam. 1:10, 11; Sk. 4:24–31) Kniha Žalmov je zbierkou úprimných modlitieb k Jehovovi a piesní na jeho chválu. V nich sú vyjadrené  všetky ľudské pocity, od krajného zúfalstva až po ničím neskalenú radosť. Keď o týchto vyjadreniach verných Božích služobníkov rozjímame, pomáha nám to predkladať Jehovovi modlitby, ktoré majú hĺbku.

11. Prečo by sme mali rozjímať o Božích pripomienkach?

¹¹ Dávid sa vyjadril: „Jehovova pripomienka je dôveryhodná, robí neskúseného múdrym.“ (Žalm 19:7) Teda aj v prípade, že sme neskúsení, môžeme konať múdro, ak sa riadime Božími prikázaniami. No z niektorých biblických nabádaní máme plný úžitok, len ak nad nimi rozjímame. Môže ísť napríklad o nabádanie zachovávať si rýdzosť, keď sme pod tlakom v škole či v zamestnaní. A rozjímať je potrebné aj nad nabádaním, aby sme sa pridržiavali Božieho zákona o krvi, zachovávali kresťanskú neutralitu alebo uplatňovali biblické zásady týkajúce sa nášho oblečenia a úpravy zovňajšku. Keď získame na tieto veci Boží pohľad, pomôže nám to pripraviť sa na ťažkosti. Tak sa už vopred môžeme v srdci rozhodnúť, čo v takej situácii urobíme. Ak prejavíme prezieravosť a pripravíme sa, môže nás to ušetriť od veľkého trápenia. (Prísl. 15:28)

12. O čom by sme mali rozjímať, aby sme stále zachovávali Božie pripomienky?

¹² Kým čakáme na splnenie Božích sľubov, mali by sme svojím spôsobom života dokazovať, že zostávame duchovne bdelí. Darí sa nám to? Napríklad naozaj veríme, že Veľký Babylon bude čoskoro zničený? Sú pre nás večný život v pozemskom raji a ďalšie budúce požehnania stále rovnako skutočné ako vtedy, keď sme sa o nich dozvedeli? Sme v službe stále horliví alebo v našom živote zaujali dôležitejšie miesto osobné záležitosti? A ako je to s nádejou na vzkriesenie, posvätením Jehovovho mena a obhájením jeho zvrchovanosti? Sú pre nás tieto veci stále veľmi dôležité? Keď budeme o týchto otázkach rozjímať, pomôže nám to konať ako žalmista, ktorý povedal, že Božie „pripomienky... si vzal do vlastníctva na neurčitý čas“. (Žalm 119:111)

13. Prečo bolo pre Kristových nasledovníkov v prvom storočí ťažké pochopiť niektoré veci? Uveď príklad.

¹³ Niektorým veciam v Biblii možno úplne nerozumieme, pretože ešte neprišiel čas, aby ich Jehova objasnil. Ježiš svojim apoštolom opakovane hovoril, že bude musieť trpieť a zomrieť. (Prečítajte Matúša 12:40; 16:21.) Ale apoštoli jeho slovám stále nerozumeli. Pochopili ich až po jeho smrti a vzkriesení, keď sa zhmotnil v ľudskom tele a zjavil viacerým učeníkom. Vtedy „im celkom otvoril myseľ, aby pochopili význam Písiem“. (Luk. 24:44–46; Sk. 1:3) A to, že Božie Kráľovstvo má byť zriadené v nebesiach, pochopili až na Letnice roku 33 n. l., keď bol na nich vyliaty svätý duch. (Sk. 1:6–8)

14. V čom nám dali mnohí bratia na začiatku 20. storočia príklad, i keď mali mylné očakávania týkajúce sa posledných dní?

¹⁴ Aj na začiatku 20. storočia mali praví kresťania viaceré mylné očakávania týkajúce sa „posledných dní“. (2. Tim. 3:1) Napríklad v roku 1914 si niektorí mysleli, že budú zakrátko vzatí do neba. I keď sa ich nádej hneď nenaplnila, naďalej usilovne skúmali Písmo a uvedomili si, že ich čaká veľké zvestovateľské dielo. (Mar. 13:10) Preto v roku 1922 J. F. Rutherford, ktorý bol vtedy v čele zvestovateľského diela, povedal  prítomným na medzinárodnom zjazde v Cedar Point v americkom štáte Ohio: „Hľa, Kráľ vládne! Vy ste jeho verejnými služobníkmi. Preto zvestujte, zvestujte, zvestujte Kráľa a jeho kráľovstvo.“ Odvtedy je ohlasovanie „dobrého posolstva o kráľovstve“ poznávacím znakom novodobých Jehovových služobníkov. (Mat. 4:23; 24:14)

15. Aký úžitok nám prináša rozjímanie o tom, ako Boh zaobchádza so svojím ľudom?

¹⁵ Keď budeme rozjímať, akým úžasným spôsobom Boh zaobchádzal so svojím ľudom, či už v minulosti, alebo v súčasnosti, upevníme si dôveru, že dokáže uskutočniť svoju vôľu a predsavzatie aj v budúcnosti. A vďaka jeho pripomienkam budeme stále pamätať aj na tie jeho proroctvá, ktoré sa ešte len majú splniť, a s plnou dôverou sa budeme tešiť na ich uskutočnenie.

16. Aké požehnania zažívame, keď zostávame činní v službe?

¹⁶ Náš Boh, Jehova, je dynamický Boh, Boh činu. „Kto je činorodý ako ty, ó, Jah?“ opýtal sa žalmista a dodal: „Tvoja ruka je silná, tvoja pravica je vyvýšená.“ (Žalm 89:8, 13) V súlade s tým si Jehova cení a požehnáva úsilie, ktoré vynakladáme pri podpore záujmov Kráľovstva. Vidí, že jeho služobníci, či muži, alebo ženy, mladí alebo vekovo starší, nesedia so založenými rukami a nejedia „chlieb lenivosti“. (Prísl. 31:27) Keď sme stále zamestnaní teokratickými činnosťami, napodobňujeme nášho Stvoriteľa. Služba Bohu celou dušou nás hlboko uspokojuje a on ju s veľkou radosťou požehnáva. (Prečítajte Žalm 62:12.)

17., 18. Ako môžu skutky, ktoré sú prejavom našej viery, posilňovať našu dôveru v Jehovove rady? Uveď príklad.

 ¹⁷ Ako nám skutky, ktoré sú prejavom našej viery, pomáhajú upevňovať si dôveru v Jehovu? Pouvažujme o tom, čo nám Biblia hovorí o vstupe Izraelitov do Zasľúbenej krajiny. Jehova prikázal kňazom, ktorí niesli truhlu zmluvy, aby vstúpili do rieky Jordán. Keď však Izraeliti prišli k rieke, zistili, že po jarných dažďoch je rozvodnená. Čo urobili? Utáborili sa na brehu a čakali niekoľko týždňov, kým voda neopadne? Nie, úplne sa spoľahli na Jehovu a riadili sa jeho pokynmi. K čomu to viedlo? Správa hovorí, že keď sa nohy kňazov nesúcich truhlu ponorili do rieky, „vody pritekajúce zhora [sa] začali zastavovať... Medzitým kňazi nesúci truhlu Jehovovej zmluvy stáli nehybne uprostred Jordána na suchej zemi, kým celý Izrael prechádzal po suchej zemi.“ (Joz. 3:12–17) Vžime sa do pocitov Izraelitov, keď videli, ako sa tok rozvodnenej rieky zastavuje. Koľko odvahy im to dodalo! Ich viera v Jehovu bola posilnená, lebo dôverovali jeho pokynom.

¹⁸ Je pravda, že Jehova dnes v prospech svojho ľudu nekoná také zázraky, ale skutky viery požehnáva. Božia činná sila kresťanov posilňuje, aby mohli spĺňať pridelenú úlohu zvestovať po celej zemi posolstvo o Kráľovstve. A Jehovov hlavný Svedok, vzkriesený Kristus Ježiš, svojich učeníkov uistil, že ich bude v tejto dôležitej práci podporovať: „Choďte a robte učeníkov z ľudí všetkých národov... Som s vami po všetky dni až do záveru systému vecí.“ (Mat. 28:19, 20) Mnohí svedkovia, ktorí sú plachí a nesmelí, môžu dosvedčiť, že Boží svätý duch im dáva odvahu zvestovať cudzím ľuďom. (Prečítajte Žalm 119:46; 2. Korinťanom 4:7.)

19. Čím si môžeme byť istí bez ohľadu na to, aké máme obmedzenia?

¹⁹ Niektorých bratov a sestry značne obmedzujú zdravotné ťažkosti alebo pokročilý vek. No môžu mať istotu, že „Otec nežného milosrdenstva a Boh každej útechy“ pozná okolnosti každého pravého kresťana. (2. Kor. 1:3) Cení si všetko, čo robíme pri podpore záujmov Kráľovstva. Všetci musíme pamätať na to, že je to predovšetkým naša viera v Kristovu výkupnú obeť, čo zachová našu dušu nažive za predpokladu, že robíme všetko, čo nám okolnosti dovoľujú. (Hebr. 10:39)

20., 21. Ako môžeme dávať najavo svoju dôveru v Jehovu?

²⁰ Uctievaniu Jehovu by sme mali venovať toľko času, energie a prostriedkov, koľko len môžeme. Áno, chceme ‚konať dielo evanjelistu‘ celým svojím srdcom. (2. Tim. 4:5) Sme dokonca šťastní, že to môžeme robiť, lebo tak pomáhame iným, aby „prišli k presnému poznaniu pravdy“. (1. Tim. 2:4) Niet pochýb, že služba, v ktorej vyvyšujeme a chválime Jehovu, nás duchovne obohacuje. (Prísl. 10:22) A pomáha nám rozvíjať si neotrasiteľnú dôveru v nášho Stvoriteľa. (Rim. 8:35–39)

²¹ Ako sme v článku uvažovali, dôverovať Jehovovi, že nás bude múdro viesť, nezačneme automaticky; takúto dôveru si musíme rozvíjať. Preto si posilňuj dôveru v Jehovu modlitbou. Rozjímaj o tom, ako Jehova uskutočňoval svoju vôľu v minulosti a ako to bude robiť v budúcnosti. A stále si upevňuj dôveru v neho konaním zbožných skutkov. Jehovove pripomienky potrvajú na neurčitý čas. A to isté môže platiť aj o tebe!