Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Kọ Whọ Rẹriẹ No?

Kọ Whọ Rẹriẹ No?

“Jọ ẹjiroro ọkpokpọ rai o rẹriẹ owhai.”—ROM 12:2.

1, 2. Ẹvẹ oghẹrẹ nọ a rọ yọrọ omai notọ ze gbe okegbe mai u re kpomahọ omai?

OGHẸRẸ nọ a rọ yọrọ omai notọ ze gbe okegbe nọ ma be rria u re kpomahọ omai gaga. U re ru omai wha oghẹrẹ osẹ, re oghẹrẹ emu, je wo oghẹrẹ uruemu.

2 Rekọ eware jọ e riẹ nọ i wuzou vi oghẹrẹ emu hayo ẹgọ nọ ma salọ. Wọhọ oriruo, nọ ma be rro ze na u wo eware jọ nọ a rẹ sai wuhrẹ omai nọ i fo eruo hayo i fo eruo ho. Dede na, eware itieye na buobu yọ eware nọ ohwo ọ rẹ jọ salọ onọ u kiehọ kẹ omobọ riẹ. Ẹsejọ dede, obroziẹ-iroro mai ọ rẹ wọ omai ru oware nọ u fo. Ebaibol na ọ ta nọ “otu Egedhọ na nọ a wo uzi na ha a rọ [ẹkoma] rai ru eware nọ e rọ eva uzi na gba.” (Rom 2:14) Kọ onana u dhesẹ nọ uzi Ọghẹnẹ o gbẹ nwane ta ẹme kpahe oware gbiae he, ma ve ru lele oghẹrẹ nọ a rọ yọrọ omai notọ ze hayo lele onọ a rrọ okegbe mai ru?

3. Ẹjiroro ivẹ vẹ o soriẹ nọ Ileleikristi a gbe ro ru lele eware nọ a rrọ okegbe rai ru hu?

3 O tẹ kawo, ẹjiroro ivẹ e riẹ nọ Ileleikristi a gbe ro ru ere he. Orọ ọsosuọ, Ebaibol ọ vuẹ omai nọ: ‘Edhere jọ ọ rrọ nọ ohwo o re roro nọ ukiehọ, rekọ urere riẹ kọ uwhu.’ (Itẹ 16:25) Fikinọ mai ahwo-akpọ ma gba ha, ma rẹ sai su omamai hi. (Itẹ 28:26; Jeri. 10:23) Orọ avivẹ, Ebaibol na ọ ta nọ Setan nọ ọ rrọ “ọghẹnẹ akpọ nana” họ ọnọ ọ be kpọ iruẹru akpọ na. (2 Kọr. 4:4; 1 Jọn 5:19) Fikiere, ma tẹ gwọlọ wo eghale gbe ọjẹrehọ Jihova, o gwọlọ nọ ma re ru lele ohrẹ nọ o rrọ obe Ahwo Rom 12:2.—Sei.

4. Eme ma te ta kpahe evaọ uzoẹme nana?

4 A jọ obe Ahwo Rom 12:2 fodẹ eware jọ nọ u fo nọ ma re muẹrohọ. (1) Fikieme u ro fo re ma “rẹriẹ”? (2) Eme u dhesẹ re a ta nọ ma rẹriẹ no? (3) Ẹvẹ ma sae rọ rẹriẹ? Joma ta ẹme kpahe enọ nana.

FIKIEME U RO FO RE MA RẸRIẸ?

5. Ugogo ahwo vẹ Pọl o wo họ iroro kere ẹme nọ ọ rrọ obe Ahwo Rom 12:2 na?

5 Orọnikọ amọfa hayo ahwo egedhọ Pọl o kere ẹme riẹ nọ ọ rrọ obe Ahwo Rom na se he, rekọ ibe Ileleikristi riẹ nọ a rọ ẹzi wholo. (Rom 1:7) Ọ ta kẹ ae nọ a rẹriẹ, inọ a “kielele akpọ nana ha.” Rọkẹ Ileleikristi nọ e jọ Rom evaọ etoke ukpe 56 C.E., “akpọ nana” nọ Pọl ukọ na ọ fodẹ na u dhesẹ uruemu ahwo Rom gbe eware sa-sa nọ a jẹ hai ru evaọ oke yena. Ẹme na “kielele” nọ Pọl ọ ta na u dhesẹ nọ Ileleikristi jọ a jẹ hai ru eware nana re. Ẹvẹ iruẹru nana i kpomahọ Ileleikristi na te evaọ oke yena?

6, 7. Ẹvẹ iruẹru gbe egagọ ahwo Rom e rọ jọ oware use-abọ kẹ Ileleikristi evaọ oke Pọl?

6 Oware nọ ahwo nọ a kpohọ ugheriwo evaọ Rom a rẹ ruẹ nẹnẹ họ, etẹmpol, iki ahwo nọ a whu no, emema, afe-ughe gbe eware itieye na efa nọ e raha no. Eware nana jọ e rrọ etẹe anwọ ikpe-udhusoi ọsosuọ. Eware yena i dhesẹ iruẹru egagọ gbe oghẹrẹ uzuazọ nọ ahwo Rom oke anwae a je yeri. Ma rẹ jẹ jọ ebe iku-anwae se kpahe oghẹrẹ erozaha ahwo Rom nọ a jẹ hae jọ lele ahwo hayo erao họre, dhẹ ekẹkẹ, so ile kpahe oghẹrẹ eware sa-sa, yọ ejọ rai i fo oware nọ ohwo o re riwi hi. Rom ọ tẹ jẹ jọ okpẹwho nọ ahwo a jẹ hai zurie no eria avọ eria kpohọ kẹ eki-ọthuọ, fikiere o jọ ẹkwotọ nọ ohwo ọ sai jo fe.—Rom 6:21; 1 Pita 4:3, 4.

7 Dede nọ etẹmpol gbe emedhọ e da Rom fia, ahwo na a jẹ ginẹ rọ eva efuafo gọ ae he. Oware nọ a mai se gboja evaọ egagọ rai họ ehaa, yọ ẹsibuobu e jẹ hae jọ erọ ẹdẹ-eyẹ, orọo gbe iwhuori. Ehaa itienana a jẹ hai ru noke toke. Whọ sae jọ iroro ra ruẹ use-abọ nọ Ileleikristi obọ Rom a jẹ hae rẹriẹ ovao dhe fiki iruẹru nana. Ibuobu rai yọ emotọ Rom, fikiere o gwọlọ nọ a rẹ rẹriẹ re a sae jọ Ileleikristi uzẹme, yọ orọnikọ a tẹ họ-ame no yọ a rẹriẹ kpobi no ho.

8. Ẹvẹ akpọ na ọ sai ro whrehe ẹrọwọ Ileleikristi nẹnẹ?

8 Wọhọ epanọ o jọ evaọ obọ Rom na, eware buobu e riẹ nọ e rẹ sai whrehe ẹrọwọ Ileleikristi nẹnẹ re nọ a gbẹ yọroma ha. Fikieme o jẹ rrọ ere? Keme ẹzi akpọ na o bi dhesẹ oma via evaọ idhere sa-sa. (Se Ahwo Ẹfẹsọs 2:2, 3; 1 Jọn 2:16.) Fikinọ ma be rria kugbe ahwo nọ o wọhọ nọ a be reawere akpọ na nọ iroro gbe uruemu rai u bi dhesẹ ẹzi akpọ na, oma o rẹ sae wọ omai gwọlọ rọ aro kele ae. Fikiere ma wo ẹjiroro sa-sa nọ ma re ro yo ẹme Pọl nọ o ta nọ ma “kielele akpọ nana ha,” gbe inọ ma “rẹriẹ.” Eme u fo nọ ma ru?

EME U DHESẸ RE A TA NỌ MA RẸRIẸ NO?

9. Inwene vẹ otujọ buobu a ru taure a tẹ te họ-ame?

9 Nọ ohwo o te bi wuhrẹ Ebaibol je fi eware nọ o wuhrẹ họ iruo, u re ru nọ o re ro wo ẹnyaharo evaọ usu riẹ kugbe Ọghẹnẹ. O re ru inwene lele eware nọ o bi wuhrẹ na, onọ u re dhesẹ kẹ amọfa nọ o bi gine wo ẹnyaharo. O re siobọno iruẹru egagọ erue nọ ọ jọ vẹre, iruemu nọ i fo ho nọ o wo vẹre, kẹsena ọ vẹ daoma wo ọkpọ uruemu Kristi. (Ẹf. 4:22-24) Eva e be were omai nọ idu ahwo buobu a bi ru inwene itienana kukpe kukpe te epanọ a be rọ rehọ oma mudhe jẹ họ-ame. Avro ọ riẹ hẹ, onana u bi ru eva were Jihova. (Itẹ 27:11) Rekọ u fo nọ ma nọ omamai nọ: Kọ inwene itiena ọvo o gwọlọ nọ ma ru?

O gwọlọ nọ ahwo buobu a re siobọno iruemu nọ e da akpọ Setan fia jẹ kẹ Ẹme Ọghẹnẹ uvẹ re ọ rẹriẹ ae (Rri edhe-ẹme avọ 9)

10. Ẹvẹ ẹrẹriẹ u ro wo ohẹriẹ no inwene iwoma nọ ohwo o re ru evaọ uruemu riẹ?

10 Ẹrẹriẹ o vi inwene iwoma nọ ohwo o re ru evaọ uruemu riẹ. Ahwo nọ a rẹ zẹ eware a rẹ sae ta nọ a nwene oware rae jọ no, rekọ who te rri otọ mu whọ rẹ ruẹ nọ oware na o gbẹ rrọ epọvo na. O sae jọnọ omoware okpokpọ jọ ọvo a fibae hayo erru gheghe a ru fihọ uko nọ a rọ fare iẹe. Obe-ofeme Ebaibol jọ nọ a re se Vine’s Expository Dictionary o ta nọ ẹme na “rẹriẹ” nọ a jọ obe Ahwo Rom 12:2 fodẹ na u dhesẹ epanọ ẹzi ọfuafo Ọghẹnẹ o re fi obọ họ kẹ ohwo wo iroro ekpokpọ. Fikiere nọ a tẹ ta nọ Oleleikristi ọ rẹriẹ no, u vi eme nọ i fo ho nọ ọ rẹ whaha gbe iruemu iyoma sa-sa nọ o re siobọno. Ahwo jọ nọ a bi tube wuhrẹ Ebaibol na ha a be daoma whaha eware nana. O tẹ rrọ ere, ugogo eme o gwọlọ nọ Oleleikristi o re ru re a tẹ ta nọ ọ rẹriẹ no?

11. Ẹvẹ ẹme Pọl na o ro dhesẹ oware nọ ohwo o re ru re a sae ta nọ ọ rẹriẹ no?

11 Pọl o kere nọ: “Jọ ẹjiroro ọkpokpọ rai o rẹriẹ owhai.” “Ẹjiroro” nọ ọ jọ etenẹ fodẹ na u wobọ kugbe ẹgba iroro mai. Rekọ wọhọ epanọ a rehọ ẹme nana ruiruo evaọ Ebaibol na, o kẹre te eware nọ ma rẹ gwọlọ roro kpahe gbe uruemu mai. Evaọ ileta nọ Pọl ọ kaki kere se inievo obọ Rom, ọ ta kpahe ahwo nọ a wo “iroro imuomu” fiki iruẹru rai nọ e kare ẹrẹreokie, wọhọ “umuomu, eware amọfa eguọlọ, omukpahọ, onọ o vọ avọ ihrieriọ, ijihẹ, ẹwhọ, eviẹhọ” gbe iruemu iyoma itieye efa. (Rom 1:28-31) Ma rẹ sae jọ ẹme nana ruẹ oware nọ Pọl ọ rọ vuẹ inievo nọ e jẹ rria ẹkwotọ nọ a je jo ru iruemu nana inọ a “rẹriẹ” je “dhesẹ oreva Ọghẹnẹ via” na.

“Wha jọ . . . ofu, gbe evaedha, gbe enuodo, gbe eme iyoma eta, i no owhai obọ.” —Ẹf. 4:31​—Eph. 4:31

12. Oghẹrẹ uruemu vẹ ahwo buobu a wo nẹnẹ, kọ ẹvẹ o sai ro kpomahọ Ileleikristi yoyoma?

12 Uyoma gaga inọ otu nọ o wo ọkpọ iruemu nọ Pọl ọ fodẹ na a da akpọ na fia. A re roro nọ oke anwae o gwọlọ nọ ohwo o re se izi Ọghẹnẹ gboja je ru lele obroziẹ-iroro riẹ orọnikọ oke nana ha. Iroro nọ otu iwuhrẹ gbe esẹgbini buobu a wo họ, epanọ u je ohwo o re yeri uzuazọ riẹ, oware ovo o rrọ nọ a rẹ jọ nọ ohwo unu hu. Makọ ahwo buobu nọ a se omarai eg’Ọghẹnẹ dede a be rọ uruemu dhesẹ nọ u muẹme he nọ ohwo ọ gbẹ maki koko izi Ọghẹnẹ hẹ. (Ol. 14:1) Uruemu utionana o rẹ sai kpomahọ Ileleikristi uzẹme yoyoma. Oleleikristi ọ gbẹ yọroma ha, onana o sai ru ei nọ ọ gbẹ gwọlọ nya lele eruẹrẹfihotọ ukoko ho, je gu inoma kpahe oware kpobi nọ a ru evaọ ukoko na nọ o nwani kiehọ iẹe oma ha. Ọ sai tube gu inoma kpahe ithubro Ebaibol nọ i kiekpahe erozaha ẹkeriotọ, Itanẹte, gbe isukulu ikpehru.

13. Fikieme o rọ gwọlọ nọ ma romatotọ kiẹ omamai riwi?

13 Nọ o rrọ ere na, re ma siọ akpọ na ba ekielele, o gwọlọ nọ ma romatotọ kiẹ uruemu mai riwi, te eware nọ ma bi roro kpahe, gbe eware nọ ma bi le. Ẹsejọ, amọfa a rẹ nwani muẹrohọ eware nana evaọ oma mai hi. Ahwo a sae tubẹ ta nọ ma be riẹ ru ziezi. Rekọ mai ọvo ma rẹ sae riẹ sọ eware nọ ma bi wuhrẹ no Ebaibol ze na e be ginẹ rẹriẹ omai evaọ abọ nana nọ amọfa a rẹ sai muẹrohọ họ na.—Se Jemis 1:23-25.

EPANỌ MA SAE RỌ RẸRIẸ

14. Eme o rẹ sai fi obọ họ kẹ omai ru inwene nọ o gwọlọ?

14 Nọ o rọnọ obeva ẹrẹriẹ ohwo u re noze na, ma gwọlọ oware nọ u re duobọte omai udu nọ u re gine ru omai nwene riẹriẹriẹ. Eme ọ rẹ sai fi obọ họ kẹ omai? Ma tẹ jọ Ebaibol na wuhrẹ oware nọ Ọghẹnẹ ọ gwọlọ mi omai, oghẹrẹ nọ ma ru kpahe oware nọ ma wuhrẹ na u re dhesẹ oware nọ o ginẹ rrọ omai udu gbe inwene nọ u fo nọ ma re ru re ma sai “dhesẹ oreva Ọghẹnẹ via.”—Rom 12:2; Hib. 4:12.

15. Oghẹrẹ vẹ ma rẹ rọ rẹriẹ nọ ma tẹ kuvẹ re Jihova ọ ma omai?

15 Se Aizaya 64:8. Ẹme nọ Aizaya ọ ta evaọ etenẹ na u re wuhrẹ omai oware jọ. Ẹvẹ Jihova Ọmebẹ na ọ rẹ rọ ma omai wọhọ ọviẹẹ? Orọnikọ o re nwene ugboma mai re ma wo erru vi epanọ ma jọ họ. O re wuhrẹ omai eware nọ i kpomahọ usu mai kugbei. O tẹ ruọ omai nọ ma re ru lele eware nọ o bi wuhrẹ omai, ma te jọ obeva rẹriẹ, onọ u ti fi obọ họ kẹ omai whaha iruemu iyoma nọ e da akpọ fia nẹnẹ. Eme Jihova ọ rẹ rọ ma omai?

16, 17. (a) Dhesẹ oghẹrẹ nọ ọmebẹ o re ru ọviẹẹ nọ ọ gwọlọ rọ ma oware? (b) Oghẹrẹ vẹ Ebaibol na o re ro fi obọ họ kẹ omai rẹriẹ zihe ruọ ahwo nọ Ọghẹnẹ ọ rẹ jẹrehọ?

16 Ọmebẹ ọ tẹ gwọlọ ma oware uwoma jọ, ọ rẹ gwọlọ emamọ ọviẹẹ. U te no ere no, o re ru eware ivẹ jọ. Ọ rẹ kaki bru ọviẹẹ na họ ame re ọ ruẹsi si ogẹgẹ orara kpobi noi. Kẹsena o ve ku umutho ame jọ họ ọviẹẹ na je gbei suẹsu re ọ sae rehọ iẹe ma oware nọ ọ gwọlọ na.

17 Muẹrohọ nọ ọmebẹ na o bru ọviẹẹ na họ ame re ọ ruẹsi si erara noi, yọ ame ọvona ọ rọ gwae re ọviẹẹ na ọ jọ suẹsu kẹe wowoma nọ ọ rẹ rọ ma oware nọ ọ gwọlọ. Oware utioye ovona Ebaibol na ọ rẹ sai ru evaọ uzuazọ mai. O rẹ sai fi obọ họ kẹ omai siobọno iroro nọ ma wo evaọ okenọ ma ri kurẹriẹ hẹ, ma vẹ rẹriẹ zihe ruọ ahwo nọ Ọghẹnẹ ọ rẹ jẹrehọ. (Ẹf. 5:26) Roro kpahe unuẹse nọ a kareghẹhọ omai no inọ ma hae se Ebaibol na kẹdẹ kẹdẹ, jẹ hae kpohọ iwuhrẹ ukoko nọ ma rẹ jọ wuhrẹ Ebaibol na ẹsikpobi. Fikieme a rọ tuduhọ omai awọ nọ ma ru onana? Fikinọ ma te ru ere, yọ ma bi fi omamai họ otọ re Jihova ọ ma omai.—Ol. 1:2; Iruẹru 17:11; Hib. 10:24, 25.

Whọ tẹ rrọ ohwo nọ ọ rẹriẹ no, whọ te riẹ epanọ a re ku ebẹbẹ họ woma vi epaọ anwẹdẹ (Rri edhe-ẹme avọ 18)

18. (a) Re Ẹme Ọghẹnẹ ọ sae rẹriẹ omai, fikieme u je fo nọ ma roro didi kpahe oware nọ ma se? (b) Kọ enọ vẹ e rẹ sai fi obọ họ kẹ omai ru onana?

18 Orọnikọ ese ọvo ma re se Ebaibol na ha nọ ma tẹ gwọlọ nọ ọ rẹriẹ omai. Ahwo buobu a re se Ebaibol na noke toke, yọ a riẹ oware nọ Ebaibol na ọ ta. Ẹsejọhọ whọ nyaku ahwo otiọye na no nọ whọ jọ usiuwoma ota. Ejọ e rẹ sai tube se eria Ebaibol na jọ k’owhẹ uzuzou. * Ghele na, o sae jọnọ oware nọ a bi se na u bi kpomahọ iroro gbe oghẹrẹ nọ a bi yeri uzuazọ rai hi. Eme ọ be suẹe ze? Re Ẹme Ọghẹnẹ ọ sae rẹriẹ ohwo, o gwọlọ nọ ohwo na ọ rẹ kẹ ẹme na uvẹ re ọ nya tei udu. Fikiere o gwọlọ nọ ma rẹ rọ oke jọ roro didi kpahe oware nọ ma jọ Ebaibol se. U re fo re ma hae nọ omamai nọ: ‘Kọ u mu omẹ ẹro nọ ẹme nana nọ me se na yọ uwuhrẹ egagọ jọ gheghe he? Kọ ẹme nana nọ me se na o gbẹ kẹ omẹ imuẹro nọ uzẹme na ona? Ofariẹ, u te no amọfa nọ mẹ rẹ rọ oware nọ me se na wuhrẹ no, kọ mẹ sai fi ei hiruo evaọ uzuazọ mẹ? Kọ me rri rie wọhọ nọ Jihova ọ be ta ẹme k’omẹ na?’ Ma tẹ be hai roro didi kpahe enọ itieye na u re fi obọ họ kẹ omai ru uyoyou nọ ma wo kẹ Jihova ga vi epanọ o jọ. Nọ oware na u te duobọte omai udu enẹ, u re ru omai ru inwene nọ o gwọlọ.—Itẹ 4:23; Luk 6:45.

19, 20. Oria Ebaibol vẹ jọ ma re fihọ iruo nọ o te wha erere se omai?

19 Ma tẹ be hai se Ebaibol na je roro didi kpahe oware nọ ma se ẹsikpobi u ti ru omai ruabọhọ oware nọ ma be hae daoma ru na: ‘Siọ uruemu anwae jẹ whẹ uruemu okpokpọ na họ oma, onọ Ọghẹnẹ ọ be rehọ ẹkwoma eriariẹ egbagba ru kpokpọ na.’ (Kọl. 3:9, 10) Ẹhẹ, ma te sai ru ere ẹsikpobi nọ ma tẹ kuvẹ re Ẹme Ọghẹnẹ ọ nyate omai udu. Uruemu okpokpọ nọ ma te whẹhọ oma na u ti fi obọ họ kẹ omai whaha eghẹ Setan.

20 Pita ukọ na ọ vuẹ omai nọ: “Wọhọ emọ nọ i re yo ẹme, wha duoma họ urusio ho enọ wha rehọ ogbori ru vẹre na . . . wha jọ eva uruemu rai kpobi jọ fuafo.” (1 Pita 1:14, 15) Ma tẹ be hae dawo ẹgba mai kpobi re ma siobọno oghẹrẹ iroro gbe uruemu nọ ma wo vẹre jẹ kẹ Ẹme Ọghẹnẹ uvẹ re ọ rẹriẹ omai, ma ti wo eghale buobu wọhọ epanọ ma te ruẹ evaọ uzoẹme nọ o rrọ aro na.

^ edhe-ẹme 18 A ta kpahe ohwo otiọna jọ evaọ Uwou-Eroro ọ February 1, 1994, ẹwẹ-obe avọ 9, edhe-ẹme avọ 7, ọrọ Oyibo.