Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Rozhoduj sa múdro

Rozhoduj sa múdro

„Dôveruj Jehovovi celým svojím srdcom a neopieraj sa o svoje vlastné porozumenie.“ (PRÍSL. 3:5)

1., 2. a) Robíš rád rozhodnutia? b) Čo si myslíš o rozhodnutiach, ktoré si doteraz spravil?

ROZHODNUTIA. Robíme ich každý deň. Aké pocity máš, keď stojíš pred nejakým rozhodnutím? Niektorí ľudia sa chcú vo všetkom rozhodovať sami. Nedajú si siahnuť na právo rozhodovať sa a neznesú ani len pomyslenie na to, že by niekto mal niečo rozhodnúť za nich. Sú však aj takí, v ktorých každé rozhodnutie nad rámec všedného života vyvoláva veľký stres. Niektorí preto hľadajú rady v knihách či u poradcov a možno míňajú veľa peňazí, len aby našli rady, ktoré by im pomohli rozhodnúť sa.

2 Mnohí sme v otázke rozhodovania sa niekde uprostred. Vieme, že o niečom nemáme právo rozhodovať a nemôžeme to ani ovplyvniť; ale na druhej strane sme radi, že v mnohých oblastiach života sa môžeme rozhodovať podľa seba. (Gal. 6:5) No i tak asi uznáme, že nie všetky naše doterajšie rozhodnutia boli najmúdrejšie či najlepšie.

3. Čo nám pomáha rozhodovať sa, ale prečo to nie je vždy jednoduché?

3 My Jehovovi služobníci môžeme byť šťastní, že Jehova nám dal jasný návod, ako si počínať v mnohých závažných situáciách. Vieme, že ak sa ho držíme, naše rozhodnutia robia radosť Jehovovi a nám prinášajú úžitok. Niekedy však stojíme pred otázkami, o ktorých sa v Božom Slove nehovorí nič konkrétne. Podľa čoho sa máme vtedy rozhodnúť? Napríklad vieme, že nemáme kradnúť. (Ef. 4:28) Ale čo presne je krádež? Posudzuje sa podľa hodnoty predmetu, ktorý niekto vezme, podľa pohnútok, z ktorých to urobí, alebo podľa niečoho iného? Ako sa rozhodujeme vo veciach, ktoré patria do takzvanej sivej oblasti? Čo nám v tom pomáha?

DUCH ZDRAVEJ MYSLE

4. Akú radu sme možno dostali, keď sme mali urobiť nejaké rozhodnutie, ale stačí to?

4 Keď spolukresťanovi povieme, že musíme urobiť  dôležité rozhodnutie, možno nám pripomenie, aby sme sa neunáhlili a dobre si ho premysleli. A to je iste dobrá rada. Veď aj Biblia nás vystríha pred neuváženým konaním: „Kto je unáhlený, smeruje k nedostatku.“ (Prísl. 21:5) Ale stačí len dôkladne si rozhodnutie premyslieť, byť rozumný a prejaviť dobrý úsudok? To všetko nám pomôže rozhodnúť sa dobre. Podľa Biblie je však potrebné aj prejaviť ducha zdravej mysle. (Rim. 12:3; 1. Petra 4:7) Čo to znamená?

5. Prečo nemáme dokonale zdravú myseľ?

5 Musíme uznať, že nikto z nás sa nenarodil s dokonale zdravou mysľou. Prečo? Lebo všetci sme prišli na svet hriešni a nedokonalí, a preto naše telo a myseľ ani zďaleka nepracujú tak, ako by mali. (Žalm 51:5; Rim. 3:23) Navyše mnohí sme kedysi patrili k ľuďom, ktorých mysle „zaslepil“ Satan; nepoznali sme Jehovu ani jeho normy. (2. Kor. 4:4; Tít. 3:3) A tak keby sme svoje rozhodnutia zakladali výlučne na tom, čo my sami považujeme za dobré a rozumné, mohli by sme sa rozhodnúť zle, nehľadiac na to, ako dlho by sme o rozhodnutí vopred uvažovali. (Prísl. 14:12)

6. Čo nám pomôže rozvíjať si zdravú myseľ?

6 Hoci ľudia majú k dokonalému telu a dokonalej mysli ďaleko, Jehova, náš nebeský Otec, je v každom ohľade dokonalý. (5. Mojž. 32:4) Preto sme vďační, že nám pomáha pretvárať naše zmýšľanie a rozvíjať si zdravú myseľ. (Prečítajte 2. Timotejovi 1:7.) Ako kresťania chceme uvažovať múdro, vyvodzovať rozumné závery a potom podľa nich aj konať. Preto musíme svoje myšlienky i pocity držať na uzde a v zmýšľaní, cítení i konaní napodobňovať Jehovu.

7., 8. Porozprávaj skúsenosť, z ktorej vidno, ako sa možno dobre rozhodnúť napriek tlaku okolia alebo ťažkostiam.

7 Zamyslime sa nad jedným príkladom. Medzi niektorými prisťahovalcami je bežné, že keď sa im narodí dieťa, pošlú ho k príbuzným do domovskej krajiny, aby mohli ďalej pracovať a zarábať. * Istej prisťahovalkyni sa narodil rozkošný chlapček práve v období, keď začala študovať Bibliu a robiť pekné duchovné pokroky. Priatelia a príbuzní na ňu i na jej manžela naliehali, aby dieťa poslali domov k starým rodičom. Lenže zvlášť ona si vďaka štúdiu uvedomila, že ako rodič má od Boha povinnosť vychovávať svoje dieťa. (Žalm 127:3; Ef. 6:4) Mala by sa pridržať zvyku, ktorý mnohí považovali za rozumný? Alebo by mala uplatniť to, čo sa naučila z Biblie, a pritom riskovať, že budú mať finančné ťažkosti a niektorí ich budú kritizovať? Čo by si na jej mieste urobil ty?

8 Silný tlak okolia v nej vytváral veľký stres, a tak si vyliala srdce pred Jehovom a poprosila ho, aby jej pomohol rozhodnúť sa. Keď sa o svojej situácii porozprávala so sestrou, ktorá s ňou viedla štúdium, i s ďalšími členmi zboru, začala jasnejšie chápať, ako sa na vec pozerá Jehova. Okrem toho si uvedomila, že z citovej stránky by mohlo na dieťa zle zapôsobiť, keby bolo v takom útlom veku preč od rodičov. Zamyslela sa, čo sa v tejto súvislosti píše v Biblii, a dospela k záveru, že by nebolo správne poslať dieťa domov. Keď manžel videl, ako členovia zboru spojili sily, aby im pomohli, a aké je ich dieťa šťastné a zdravé, prijal ponuku štúdia Biblie  a začal s manželkou chodiť na zhromaždenia.

9., 10. Čo to znamená prejavovať ducha zdravej mysle a ako to môžeme robiť?

9 To bol len jeden príklad, ale dobre ilustruje, že prejavovať ducha zdravej mysle neznamená jednoducho robiť to, čo je podľa nás alebo podľa druhých ľudí rozumné či výhodné. Naša nedokonalá myseľ a srdce môžu byť ako hodinky, ktoré idú buď dopredu, alebo pozadu. Keby sme sa nimi riadili, mohli by sme sa dostať do vážnych problémov. (Jer. 17:9) Myseľ a srdce si musíme presne nastavovať podľa Božích spoľahlivých zásad. (Prečítajte Izaiáša 55:8, 9.)

10 V Biblii sme preto opodstatnene nabádaní: „Dôveruj Jehovovi celým svojím srdcom a neopieraj sa o svoje vlastné porozumenie. Všímaj si ho na všetkých svojich cestách a on sám urovná tvoje chodníky.“ (Prísl. 3:5, 6) Všimnime si vyjadrenie „neopieraj sa o svoje vlastné porozumenie“. Nasleduje po ňom rada „všímaj si [Jehovu]“. On je jediný, kto má naozaj zdravú myseľ. Z toho vyplýva, že vždy, keď stojíme pred rozhodnutím, musíme z Biblie zistiť, ako sa na vec díva Boh. Na tom by sme mali založiť svoje rozhodnutie. Ak teda chceme prejavovať ducha zdravej mysle, musíme v zmýšľaní napodobňovať Jehovu.

CVIČ SVOJU VNÍMAVOSŤ

11. Čo je dôležité robiť, aby sme sa vedeli múdro rozhodovať?

11 Naučiť sa robiť múdre rozhodnutia a potom v súlade s nimi žiť nie je ľahké. Náročné to môže byť najmä pre kresťanov, ktorí sú pokrstení len krátko alebo iba začínajú napredovať, aby dosiahli duchovnú zrelosť. Ale aj takéto duchovné deti, ako sú v Biblii označení, môžu dosahovať skutočné pokroky. Pouvažujme, ako sa malé dieťa učí chodiť. Zozačiatku robí len malé kroky. Rovnako je to aj u duchovných detí, ktoré sa chcú naučiť múdro rozhodovať. Pripomeňme si, že apoštol Pavol opísal zrelých ľudí ako takých, ktorí „cvičili svoju vnímavosť používaním, aby rozlišovali medzi správnym a nesprávnym“. Slová „používaním“  a „cvičili“ poukazujú na to, že je stále potrebné vyvíjať úsilie. Práve to musia robiť noví. (Prečítajte Hebrejom 5:13, 14.)

Keď sa správne rozhodujeme v každodenných veciach, cvičíme si vnímavosť (Pozri 11. odsek.)

12. Ako sa môžeme učiť robiť múdre rozhodnutia?

12 Ako už bolo povedané, denne musíme robiť mnoho rozhodnutí, väčších či menších. Podľa jednej štúdie vyše 40 percentám našich skutkov nepredchádza dôkladná úvaha, ale robíme ich na základe zakorenených zvykov. Napríklad každé ráno sa rozhodujeme, ako sa oblečieme. Mohli by sme to považovať za maličkosť a dlho o tom nepremýšľať, hlavne ak sa ponáhľame. Napriek tomu je dôležité zamyslieť sa, či bude naše oblečenie svedčiť o tom, že sme Jehovovi služobníci. (2. Kor. 6:3, 4) Nad čím premýšľaš, keď si nejaký odev kupuješ? Či je štýlový a moderný? Nebolo by dobré zamyslieť sa aj nad tým, či je cudný a či si ho môžeš dovoliť? Keď sa budeme správne rozhodovať v takýchto veciach, budeme si cvičiť vnímavosť, čo nám zas pomôže správne sa rozhodovať v závažnejších otázkach. (Luk. 16:10; 1. Kor. 10:31)

ROZVÍJAJ SI „CHCENIE“ KONAŤ TO, ČO JE SPRÁVNE

13. Čo potrebujeme, aby sme svoje rozhodnutia dokázali dotiahnuť do konca?

13 Všetci vieme, že správne sa rozhodnúť je jedna vec, ale držať sa svojho rozhodnutia a dotiahnuť ho do konca je niečo úplne iné. Sú, povedzme, ľudia, ktorí chcú prestať fajčiť, ale nedarí sa im to, lebo nemajú dosť silnú motiváciu. Teda ak chceme svoje rozhodnutie uskutočniť, musíme byť na to odhodlaní. Niektorí sú presvedčení, že silu vôle možno do veľkej miery prirovnať k svalu. Čím viac ju používame alebo cvičíme, tým je pevnejšia. Ak ju použijeme len tu a tam, oslabne alebo sa úplne stratí. Čo nám teda pomôže, aby sme nadobudli alebo si posilnili „chcenie“ držať sa svojho rozhodnutia? To, že sa obrátime o pomoc na Jehovu. (Prečítajte Filipanom 2:13.)

14. Odkiaľ mal Pavol silu robiť to, o čom vedel, že je správne?

14 Pavol z osobnej skúsenosti vedel, že robiť to, čo je správne, je ťažké. Raz si povzdychol: „Schopnosť chcieť je u mňa, ale schopnosť vykonať to, čo je znamenité, tá nie je.“ Vedel, čo chce alebo má robiť, ale občas mu niečo zabránilo, aby to urobil. Preto otvorene priznal: „Podľa človeka, ktorým som vnútri, mám skutočné potešenie v Božom zákone, ale v svojich údoch badám iný zákon, ktorý bojuje proti zákonu mojej mysle a vedie ma do zajatia zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch.“ Bol v beznádejnej situácii? Vôbec nie. Zvolal: „Vďaka Bohu prostredníctvom Ježiša Krista, nášho Pána!“ (Rim. 7:18, 22–25) V inom liste napísal: „Na všetko mám silu prostredníctvom toho, ktorý mi ju prepožičiava.“ (Fil. 4:13)

15. Prečo musíme byť odhodlaní robiť to, čo je správne?

15 Je zrejmé, že ak sa chceme páčiť Bohu, musíme konať rozhodne. Pripomeňme si slová, ktorými sa na vrchu Karmel prihovoril Eliáš ctiteľom Baala a odpadlíkom spomedzi Izraelitov: „Ako dlho budete pokrivkávať medzi dvoma rôznymi názormi? Ak je pravým Bohom Jehova, nasledujte ho; ale ak Baal, nasledujte toho.“ (1. Kráľ. 18:21) Izraeliti vedeli, čo majú robiť, ale „pokrivkávali“ medzi uctievaním Jehovu a uctievaním Baala. Mnoho rokov predtým prejavil úplne opačný postoj  Jozua. Svojim súkmeňovcom dal vynikajúci príklad, keď im povedal: „Ak je to vo vašich očiach zlé slúžiť Jehovovi, vyberte si dnes, komu budete slúžiť... Ale ja a moja domácnosť, my budeme slúžiť Jehovovi.“ (Joz. 24:15) Ako bol za tento rozhodný postoj odmenený? On i všetci, ktorí sa ho pridržiavali, boli požehnaní tým, že dostali Zasľúbenú krajinu, „krajinu tečúcu mliekom a medom“. (Joz. 5:6)

ROZHODUJ SA MÚDRO A ZOŽNEŠ ODMENU

16., 17. Na príklade ukáž, aký úžitok prinášajú rozhodnutia, ktoré sú v súlade s Božou vôľou.

16 Zamyslime sa nad príkladom zo súčasnosti. Istý novopokrstený ženatý brat má tri deti. Jedného dňa mu spolupracovník navrhol, aby spolu prešli do druhej firmy, ktorá ponúka vyšší zárobok a viac zamestnaneckých výhod. Brat sa nad návrhom zamyslel a povedal o ňom Jehovovi v modlitbe. Súčasnú prácu, hoci nie veľmi dobre platenú, si vybral preto, aby mal voľné víkendy a mohol s rodinou chodiť na zhromaždenia a do služby. Uvedomil si, že v novom zamestnaní by prinajmenšom spočiatku nemal taký výhodný pracovný čas. Čo by si v takej situácii urobil ty?

17 Brat zvážil duchovné výhody spojené s jeho súčasným zamestnaním i finančné výhody nového zamestnania. Nebral pri tom do úvahy len to, ako viac zarobiť, ale aj to, ako sa môže on i jeho rodina viac priblížiť k Jehovovi. Preto ponuku odmietol. Myslíš, že niekedy svoje rozhodnutie oľutoval? Práve naopak. S manželkou boli nadšení, keď im desaťročná dcéra povedala, že ich má veľmi rada, že má rada aj bratov a sestry a že miluje Jehovu. Vyjadrila sa, že mu chce oddať život a dať sa pokrstiť. Zjavne na ňu zapôsobilo, že jej otec dal uctievaniu Jehovu prednosť pred všetkým ostatným. Jeho príklad si istotne nesmierne váži!

Rozhoduj sa múdro a budeš sa môcť tešiť zo spoločnosti Božích služobníkov (Pozri 18. odsek.)

18. Prečo je dôležité rozhodovať sa múdro každý deň?

18 Väčší Mojžiš, Ježiš Kristus, už dlhé desaťročia vedie pravých Jehovových ctiteľov pustatinou Satanovho sveta. Ako Väčší Jozua je Ježiš pripravený skoncovať s týmto skazeným systémom a voviesť svojich nasledovníkov do sľúbeného spravodlivého nového sveta. (2. Petra 3:13) Preto teraz nie je čas vracať sa k starému spôsobu uvažovania, zanechaným zvykom, hodnotám a cieľom. Je čas lepšie a lepšie chápať, čo od nás Boh očakáva. (Rim. 12:2; 2. Kor. 13:5) Kiež tvoje každodenné rozhodnutia dokazujú, že si človekom, ktorý si zaslúži Jehovovo večné požehnanie. (Prečítajte Hebrejom 10:38, 39.)

^ 7. ods. Ďalší dôvod, prečo to niektorí robia, je ten, že starí rodičia sa chcú vnúčaťom pochváliť pred priateľmi a príbuznými.