Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

Mboaneneavolɛma Bɛva Mboaneneavolɛ Kpole Ne Agyakɛ

Mboaneneavolɛma Bɛva Mboaneneavolɛ Kpole Ne Agyakɛ

“Kelaese mumua ne nwunle amaneɛ vale yɛle ndonwo manle bɛ. . . . Amaa bɛava ɔ gyakɛ.”—1 PITA 2:21.

1, 2. (a) Saa bɛnea mboane boɛ a, duzu a fi nu ba a? (b) Kɛmɔti a ɛnee menli dɔɔnwo mɔɔ dɛnlanle aze Gyisɛse mekɛ zo la le kɛ mboane mɔɔ ɛnlɛ neavolɛ ɛ?

SAA mboaneneavolɛ maa ɔ nye ku ye mboane nwo a bɛta. Buluku ko hanle ye wɔ mboane ɛzielɛ nwo kɛ saa mboaneneavolɛ fa ye mboane kɔ adidi ala na yeanli bɛ ngyianlɛ fofolɛ nwo gyima a, wɔ ɛvolɛ ekyi bie anu bɛbayɛ bɛtɛɛ na bɛ nwo atoto bɛ. Noko akee, saa mboaneneavolɛ nea ye mboane boɛ a, bɛ nwo tɔ bɛ na bɛnyia anwosesebɛ.

2 Saa mboaneneavolɛma mɔɔ Nyamenle ɛva ye mboane ne ɛwula bɛ sa la nea ko biala boɛ a, asafo ne anu amra kɔsɔɔti anwo bayɛ se sunsum nu. Bie a ɛbahakye kɛ Gyisɛse zele menli somaa ne anwunvɔne ɔluakɛ ɛnee “bɛbɔ asande na bɛluolua nu mgbane mgbane kɛ mboane mɔɔ ɛnlɛ neavolɛ la.” (Mat. 9:36) Duzu ati a ɛnee bɛ tɛnlabelɛ yɛ alɔbɔlɛ ɛ? Ɔboalekɛ bɛdabɛ mɔɔ ɛnee ɔle bɛ ɛzonlelilɛ kɛ bɛkilehile menli ne Nyamenle Mɛla ne la ati yɛ se, bɛkpondɛ menli ne anwo zo nvasoɛ, yɛɛ bɛle nabalaba. Kɛ anrɛɛ sunsum nu adekilevoma mɔɔ ɛnee wɔ Yizilayɛ bɛaboa na bɛatete menli ne la, bɛkyekyele “bɔlɛ ɛnlomboɛ” bɛzoale bɛ.—Mat. 23:4.

3. Duzu a ɔwɔ kɛ asafo nu mgbanyima kakye wɔ mekɛ mɔɔ bɛlɛyɛ bɛ sunsum nu mboaneneavolɛ gyima ne la ɛ?

3 Mboaneneavolɛma mɔɔ wɔ ɛkɛ ɛnɛ—asafo nu mgbanyima—lɛ ɛzonlelilɛ kpole. Mboane ekpunli mɔɔ bɛnea bɛ la le Gyihova nee Gyisɛse, mɔɔ ɔlale ɔ nwo ali kɛ “mboaneneavolɛ kpalɛ” la ɛdeɛ. (Dwɔn 10:11) Gyisɛse vale ye “mogya ne mɔɔ sonle bolɛ” la dɔle mboane ne “bolɛ ɛsesebɛ.” (1 Kɔl. 6:20; 1 Pita 1:18, 19) Ɔhulole mboane ne kpole kpalɛ na ɔvile ye ɛhulolɛ nu ɔvale ye ngoane ɔbɔle afɔle ɔmanle bɛ. Ɔwɔ kɛ mgbanyima kakye ye dahuu kɛ bɛle mboaneneavolɛ ngyikyi mɔɔ bɛwɔ Nyamenle kulovolɛ Ralɛ, Gyisɛse Kelaese “Mboaneneavolɛ Kpole ne” abo a.—Hib. 13:20.

4. Duzu a yɛbazuzu nwo wɔ edwɛkɛ ɛhye anu a?

 4 Kɛzi ɔwɔ kɛ Keleseɛne mboaneneavolɛma nee mboane ne di ɛ? Bɛtu mediema mɔɔ bɛwɔ asafo ne anu la folɛ kɛ “bɛdie bɛ mgbanyima ne mɔ.” Noko, bɛdu Keleseɛne mgbanyima folɛ kɛ bɛmmapele kɛ “bɛkile bɛ tumi wɔ menli mɔɔ bɛva bɛ bɛwula bɛ bo la anwo zo.” (Hib. 13:17; bɛgenga 1 Pita 5:2, 3.) Kɛzi mgbanyima mɔɔ bɛkpa bɛ la bahola ali mboane ne anyunlu na bɛangile bɛ tumi wɔ bɛ nwo zo ɛ? Anzɛɛ, kɛzi mgbanyima bahola anlea mboane ne na bɛanva tumi ne mɔɔ Nyamenle ɛva ɛmaa bɛ la bɛanli gyima wɔ adenle ɛtane zo ɛ?

“ƆBAVIA BƐ Ɔ KƐNRA AZO”

5. Duzu a ndonwo ne mɔɔ ɔwɔ Ayezaya 40:11 la maa yɛnwu ye wɔ Gyihova anwo a?

5 Ngapezonli Ayezaya hanle ye wɔ Gyihova anwo kɛ: “Ɔbanlea ye menli ne boɛ kɛ mboaneneavolɛ yɛne nyɛmoa, ɔbaboɔboa mboane mralɛ ne anloa yeadedɛ bɛ ɔ sa zo. Ɔbavia bɛ ɔ kɛnra azo, na yeali mɔɔ lɛ mralɛ la anyunlu bɛtɛɛ.” (Aye. 40:11) Ndonwo ɛhye kile kɛ Gyihova dwenle bɛdabɛ mɔɔ bɛle bɛtɛɛ na bɛhyia banebɔlɛ wɔ asafo ne anu la anwo. Mboaneneavolɛ ze ye boane ko biala ngyianlɛ na ɔdi nwolɛ gyima, zɔhane ala a Gyihova ze asafo ne anu sonla ko biala ngyianlɛ na ɔ nye die kɛ ɔbava moalɛ mɔɔ ɔfɛta la yeamaa bɛ a. Kɛmɔ mboaneneavolɛ dɛ ye boane ralɛ mɔɔ bɛkɛwo ye fofolɛ ɔ kɛnra azo wɔ ngyianlɛ mekɛ nu la, zɔhane ala a Gyihova “anwunvɔnezelɛ Selɛ ne” noko baboa yɛ wɔ sɔnea mekɛ nu a. Saa yɛlɛyia sɔnea kpole anzɛɛ yɛhyia debie nwo ɛsesebɛ a, ɔbakyekye yɛ rɛle.—2 Kɔl. 1:3, 4.

6. Kɛzi sunsum nu mboaneneavolɛ bahola ali Gyihova neazo ne anzi ɛ?

6 Nea ɛzukoalɛdeɛ kɛnlɛma mɔɔ sunsum nu mboaneneavolɛ bahola azukoa avi yɛ anwuma Selɛ ne ɛkɛ a! Ɔwɔ kɛ ɔdwenle mboane ne mɔ ngyianlɛ nwo kɛ Gyihova la. Saa kpanyinli bie bahola ava anwosesebɛmanlɛ nee moalɛ amaa a, kyesɛ ɔnwu bɛ ngyegyelɛ nee ninyɛne kpɔkyee mɔɔ ɔhyia kɛ ɔdi nwolɛ gyima ndɛndɛ la. (Mrɛ. 27:23) Ɔda ali kɛ, ɔwɔ kɛ kpanyinli nee ɔ mediema diedima di adwelie kpalɛ. Mekɛ mɔɔ ɔnvedevede bɛ fealera nu edwɛkɛ nu la, ɔkile mɔɔ ɔnwu ye nee mɔɔ ɔte ye wɔ asafo ne anu la anwo anyelielɛ na ɔfi ye ɛhulolɛ nu ɔboa “menli mɔɔ ɛnlɛ anwosesebɛ la.”—Gyi. 20:35; 1 Tɛs. 4:11.

7. (a) Kɛzi bɛnleanle Nyamenle mboane ne wɔ Yizikeɛle nee Gyɛlɛmaya mekɛ zo ɛ? (b) Duzu a yɛsukoa yɛfi fɔlɛ mɔɔ Gyihova buale sunsum nu mboaneneavolɛma mɔɔ bɛanli nɔhalɛ la anu a?

7 Maa yɛzuzu mboaneneavolɛma mɔɔ Nyamenle buale bɛ fɔlɛ wɔ bɛ nyɛleɛ nwo la anwo. Wɔ Yizikeɛle nee Gyɛlɛmaya mekɛ zo, Gyihova dendɛle tiale bɛdabɛ mɔɔ ɛnee ɔwɔ kɛ bɛnea ye mboane ne noko bɛannea bɛ boɛ la. Mɔɔ ɛnee awie biala ɛnnea mboane ne mɔ la, mboane ekpunli ne hyele bɛ gɔnwo mɔ lile na bɛbɔle asande. Kɛ anrɛɛ bɛbamaa mboane ne mɔ aleɛ la, bɛsisile bɛ na bɛlile “bɛdabɛ bɛ ngome bɛ nwo adane.” (Yiz. 34:7-10; Gyɛ. 23:1) Yɛbahola yɛava fɔlɛ mɔɔ Nyamenle buale zɔhane mboaneneavolɛma ne la yɛado mgbanyima mɔɔ bɛwɔ Keleseɛnemaanle ne anu la anwo. Noko eza ɔsi kɛzi ɔhyia kɛ Keleseɛne mgbanyima fi bɛ ɛhulolɛ nu dwenle Gyihova mboane ne anwo na bɛnea bɛ kpalɛ la dawua.

“MEYƐ NDONWO ƐHYE MEHILE BƐ”

8. Adenle boni azo a Gyisɛse yɛle kɛzi bɛfa folɛdulɛ bɛmaa wɔ subane ɛtane nwo la anwo neazo kɛnlɛma ɛ?

8 Ɔluakɛ yɛnli munli la ati, bie a Nyamenle mboane ne mɔ bie ɛnrɛde mɔɔ Gyihova kpondɛ avi bɛ ɛkɛ la abo ndɛndɛ. Bie a bɛnrɛva Baebolo nu folɛdulɛ bie bɛnrɛli gyima, anzɛɛ bɛbayɛ debie  mɔɔ ɔkile kɛ bɛtɛnyinle sunsum nu la. Duzu a ɔwɔ kɛ mgbanyima ne mɔ yɛ a? Ɔwɔ kɛ bɛsukoa abotane ne mɔɔ Gyisɛse nyianle manle ye ɛdoavolɛ ne mɔ, mɔɔ ɛnee bɛkpondɛ kɛ bɛnwu awie mɔɔ ɔbayɛ kpole wɔ Belemgbunlililɛ ne anu la. Gyisɛse anva bɛ nwo ɛya, emomu, ɔhɔle zo ɔhilehilele bɛ na ɔvile ɛlɔlɛ nu ɔdule bɛ folɛ kɛ bɛbɛlɛ bɛ nwo aze. (Luku 9:46-48; 22:24-27) Gyisɛse luale bɛ gyakɛ anwo mɔɔ ɔwowole la azo, ɔhilele bɛ mɛlɛbɛnwoaze, subane mɔɔ ɔwɔ kɛ Keleseɛne neavolɛma da ye ali la anwo debie.—Bɛgenga Dwɔn 13:12-15; 1 Pita 2:21.

9. Subane boni a Gyisɛse hanvole hilele ye ɛdoavolɛ ne mɔ ɛ?

9 Adwenle mɔɔ Gyisɛse lɛ ye wɔ sunsum nu mboaneneavolɛ gyima nwo la le ngakyile fi mɔɔ Gyemise nee Dwɔn yɛle ye mekɛ bie la anwo. Ɛnee ɛzoanvolɛma nwiɔ ɛhye kpondɛ kɛ bɛnyia dibilɛ kpole wɔ Belemgbunlililɛ ne anu. Noko Gyisɛse dule bɛ folɛ zele bɛ kɛ: “Bɛze kɛ maanle maanle arelemgbunli si yɛ bɛ menli kpɔdekpɔde la, yɛɛ kɛ bɛ mgbanyima si di bɛ nwo zo tumi la. Na bɛmɛ, ɛhye ɛmbɔnle bɛ nwo. Saa bɛ nuhua bie kpondɛ kɛ ɔyɛ kpole wɔ bɛ nu a, ɛnee ɔyɛ sonvolɛ ɔmaa mɔɔ ɛha la.” (Mat. 20:25, 26) Ɛnee ɔhyia kɛ ɛzoanvolɛ ne mɔ ko tia subane ɛtane mɔɔ ɔmaa bɛyɛ “menli kpɔdekpɔde” anzɛɛ bɛdi bɛ gɔnwo mɔ ‘anwo zo tumi la.’

10. Kɛzi Gyisɛse kulo kɛ mgbanyima nea mboane ne ɛ, na neazo boni a Pɔɔlo yɛle wɔ ɛhye anwo ɛ?

10 Gyisɛse anye la kɛ Keleseɛne mgbanyima balua adenle ko ne ala azo anlea mboane ne mɔ kɛmɔ ɔyɛle ye la. Ɔwɔ kɛ bɛnyia ɛhulolɛ kɛ bɛbazonle bɛ mediema, tɛ kɛ bɛkile bɛ tumi wɔ bɛ nwo zo. Ɛnee ɛzoanvolɛ Pɔɔlo lɛ mɛlɛbɛnwoaze subane ɛhye bie, yemɔti ɔzele Ɛfɛsɛse asafo ne anu mgbanyima kɛ: “Bɛdabɛ bɛnwu kɛ mezi mebɔ me ɛbɛla, ɔvi kenle mɔɔ membandwule Ehyea maanle ye anu toonwo mɔɔ ɛradwu ɛnɛ la. Mendole me nwo aze . . . menyɛle me gyima kɛ Awulae akɛlɛ.” Ɛnee ɛzoanvolɛ ne kulo kɛ mgbanyima ne mɔ bɛlɛ bɛ nwo aze yɛ gyima ɛsesebɛ boa awie mɔ. Ɔhanle kɛ: “Mehilehile bɛ wɔ debie biala anu kɛ ɔlua gyima ɛsesebɛ ɛyɛlɛ zo yɛɛ bɛkɛhola bɛkɛboa menli mɔɔ ɛnlɛ anwosesebɛ la a.” (Gyi. 20:18, 19, 35) Pɔɔlo zele Kɔlentema ne kɛ ɔnle bɛ diedi ne azo tumivolɛ. Emomu, ɔle bɛ gɔnwo gyimayɛvo mɔɔ ɔboa ɔmaa bɛ nye die. (2 Kɔl. 1:24) Pɔɔlo yɛle mɛlɛbɛnwoaze nee gyima ɛsesebɛ ɛyɛlɛ nwo neazo kpalɛ manle mgbanyima mɔɔ bɛwɔ ɛkɛ ɛnɛ la.

‘SƆ NYAMENLE EDWƐKƐ NE ANU KYENGYE’

11, 12. Kɛzi kpanyinli bahola aboa adiema bie yeamaa yeazi kpɔkɛ ɛ?

11 Ɔwɔ kɛ asafo nu kpanyinli ‘sɔ Nyamenle edwɛkɛ ne mɔɔ bɛkola bɛfa bɛ rɛle bɛto zo na ɔ nee ye ngilehilelɛ ne kɔ zo la anu kyengye.’ (Tae. 1:9) Noko ɔwɔ kɛ ɔyɛ ye “bɛtɛɛ wɔ adenle kɛnlɛma nu.” (Gal. 6:1) Kɛ anrɛɛ ɔbabɔ mɔdenle kɛ ɔmaa asafo ne anu amra abɔ bɛ ɛbɛla wɔ adenle bie azo la, asafo nu kpanyinli kpalɛ dwenle kɛzi ɔbamaa bɛ nye alie la anwo. Kpanyinli bahola azi Ngɛlɛlera ne anu ngyinlazo mɔɔ ɔwɔ kɛ adiema bie suzu nwo wɔ mekɛ mɔɔ ɔlɛsi kpɔkɛ bie mɔɔ anwo hyia la azo, na bie a ɔ nee ye azuzu kpɔkɛzilɛ ne anwo edwɛkɛ mɔɔ wɔ yɛ mbuluku ne mɔ anu la bie noko anwo. Bie a ɔbadu ahenle folɛ kɛ ɔzuzu kɛzi ndenle ngakyile mɔɔ ɔbalua zo yeayɛ ye debie la bahola aha agɔnwolɛvalɛ mɔɔ ɔ nee Gyihova lɛ la anwo. Kpanyinli ne bahola azi kɛzi ɔhyia kɛ ɔbalua nzɛlɛlɛ zo yeakpondɛ Nyamenle adehilelɛ kolaa na yeazi kpɔkɛ la azo. (Mrɛ. 3:5, 6) Mekɛ mɔɔ kpanyinli ne nee adiema ne ɛzuzu zɛhae edwɛkɛ ne anwo ɛwie la, ɔbamaa ye adenle yeamaa yeazi ye kpɔkɛ.—Wulo. 14:1-4.

 12 Baebolo ne ala a le tumi mɔɔ Keleseɛne neavolɛma lɛ a. Ɛhye ati, nwolɛ hyia kɛ bɛbava Baebolo ne bɛali gyima kpalɛ na bɛali mɔɔ ɔka la azo. Saa mgbanyima yɛ ɛhye a, ɔbamaa bɛahoati kɛ bɛbava bɛ tumi ne bɛali gyima wɔ adenle ɛtane zo. Ye biala anu, bɛle mboaneneavolɛ ngyikyi ala, yɛɛ awie ko biala mɔɔ wɔ asafo ne anu la baye ɔ nloa ahile Gyihova nee Gyisɛse wɔ kpɔkɛ mɔɔ ɔkɛzi la anwo.—Gal. 6:5, 7, 8.

“BƐPƐ KILEMUNLI KPALƐ BƐMAA MBOANE NE ƐLUA ZO”

Mgbanyima siezie bɛ mbusua maa daselɛlilɛ (Nea ɛdendɛkpunli 13)

13, 14. Duzu ninyɛne a ɔwɔ kɛ kpanyinli yɛ neazo wɔ nu a?

13 Mekɛ mɔɔ ɛzoanvolɛ Pita dule mgbanyima mɔɔ wɔ asafo ne anu folɛ kɛ “bɛmmapele kɛ bɛkile bɛ tumi wɔ menli mɔɔ bɛva bɛ bɛwula bɛ bo la anwo zo” ɔwiele la, ɔmanle bɛ anwosesebɛ kɛ “bɛpɛ kilemunli kpalɛ bɛmaa mboane ne ɛlua zo.” (1 Pita 5:3) Kɛzi kpanyinli bahola ayɛ neazo amaa mboane ne ɛ? Maa yɛzuzu ninyɛne nwiɔ mɔɔ maa nrenya mɔɔ “anye bolo kɛ ɔyɛ [asafo] kpanyinli” fɛta la anwo. Ɔwɔ kɛ ɔyɛ awie mɔɔ “ɔ nye gyi ɔ ti anwo” na “ɔyɛ sonla mɔɔ kola bu ɔdaye ye awuke ne kpalɛ.” Saa kpanyinli ne lɛ abusua a, ɔwɔ kɛ ɔbu ye awuke ne kpalɛ, ɔluakɛ “awie mɔɔ ɛngola ɛmbu ɔdaye ye awuke la, kɛ ɔkɛyɛ na yeahola yeanlea Nyamenle asɔne ne azo ɛ?” (1 Tem. 3:1, 2, 4, 5) Ɔwɔ kɛ nrenya yɛ awie mɔɔ ɔ nye gyi ɔ ti anwo, ɔte Nyamenle ngyinlazo ne mɔ abo kpalɛ, na ɔnwu kɛzi ɔbava yeali gyima wɔ ye ɛbɛlabɔlɛ nu kolaa na yeafɛta kɛ neavolɛ. Ɔze nrɛlɛbɛ yɛɛ ɔmpele ɔ nwo ɔmbua ndɛne. Saa mgbanyima da subane ɛhye mɔ ali a, bɛdabɛ mɔɔ bɛwɔ asafo ne anu la kola nyia anwodozo wɔ bɛ nu.

14 Neavolɛma eza yɛ neazo kpalɛ maa bɛ mediema ɔlua daselɛlilɛ gyima ne mɔɔ bɛbalumua ye ɛyɛlɛ nu la azo. Gyisɛse ɛyɛ ɛhye anwo neazo ɛmaa neavolɛma. Ɛnee Belemgbunlililɛ ne anwo nolobɔlɛ nwo hyia Gyisɛse kpalɛ wɔ mekɛ mɔɔ ɔrale azɛlɛ ye azo la. Ɔhilele ye ɛdoavolɛ ne mɔ kɛzi bɛbayɛ gyima ne la. (Maake 1:38; Luku 8:1) Nea kɛzi ɔyɛ anyelielɛ wɔ yɛ mekɛ ye azo kɛ nolobɔlɛma nee mgbanyima ka edwɛkɛ ne, bɛnwu bɛ mɔdenlebɔlɛ wɔ ngoane gyima ɛhye ɛyɛlɛ nu, na bɛsukoa debie bɛfi ndenle mɔɔ bɛfa zo bɛkilehile la anu a! Mɔdenle mɔɔ neavolɛma bɔ fa bɛ mekɛ nee bɛ anwosesebɛ bɔ edwɛkpa ne nolo, ɔnva nwo kɛ bɛnlɛ alagye la maa asafo ne anu amra anwosesebɛ maa bɛda mɔdenlebɔlɛ ko ne ala bie ali. Eza mgbanyima bahola ayɛ neazo kpalɛ amaa bɛ mediema, ɔlua bɛ nwo mɔɔ bɛbaziezie bɛamaa debiezukoalɛ, mualɛ mɔɔ bɛbamaa nee gyima le kɛ Belemgbunlililɛ Asalo ɛziezielɛ mɔɔ bɛbava bɛ nwo bɛawula nu la azo.—Ɛfɛ. 5:15, 16; bɛgenga Hibuluma 13:7.

Mgbanyima dumua daselɛlilɛ gyima ne anu (Nea ɛdendɛkpunli 14)

“BƐBOA MƆƆ ƐNLƐ ANWOSESEBƐ LA”

15. Ndelebɛbo boni mɔ ati a mgbanyima kpɔla mediema ne mɔ a?

15 Saa mboane ne mɔ bie boda anzɛɛ anwo to ye a, neavolɛ kpalɛ yɛ ye ayile  ndɛndɛ ne ala. Zɔhane ala a, ɔwɔ kɛ mgbanyima maa bɛ nye kɔ awie biala mɔɔ ɛlɛnwu amaneɛ anzɛɛ hyia sunsum nu moalɛ la anwo a. Mediema mɔɔ ɛnyi na bɛnde kpɔkɛ la hyia moalɛ wɔ nwonane nu, noko bɛhyia sunsum nu moalɛ nee anwosesebɛmanlɛ titile. (1 Tɛs. 5:14) Bie a ngakula mɔɔ wɔ asafo ne anu la ɛlɛyia ngyegyelɛ, mɔɔ bie a le “mgbavolɛ nu atiakunluwɔzo” mɔɔ bɛko bɛatia la. (2 Tem. 2:22) Mediema ne mɔ ɛkpɔlalɛ, tɛnlabelɛ mɔɔ bɛwɔ nu anwo ndelebɛbo, Ngɛlɛlera ne anu folɛdulɛ nee anwosesebɛmanlɛ boka mboaneneavolɛ ɛkpɔlalɛ gyima ne anwo. Saa mgbanyima yɛ ndɛ di ninyɛne ɛhye mɔ anwo gyima a, bɛbahola bɛazɔ ngyegyelɛ dɔɔnwo anloa.

16. Saa adiema bie hyia sunsum nu moalɛ wɔ asafo ne anu a, duzu a mgbanyima bahola ayɛ a?

16 Na saa adiema bie ngyegyelɛ yɛ kpole na ye sunsum nu kpɔkɛdelɛ nwo ba edwɛkɛ ɛ? Baebolo kɛlɛvolɛ Gyemise bizale kɛ: “Bɛ nuhua bie ɛnde kpɔkɛ ɔ? Bɛmaa ɔvɛlɛ asɔne mgbanyima ne mɔ na bɛzɛlɛ bɛmaa ye, na bɛkpokpa ye nwole wɔ Awulae duma nu. Saa bɛfa diedi bɛyɛ nzɛlɛlɛ ɛhye a, wuleravolɛ ne anwo baza; Awulae badwazo ye, na saa yeyɛ ɛtane a yeava ye ɛtane yeahyɛ ye.” (Gye. 5:14, 15) Saa ahenle mɔɔ ɛnde kpɔkɛ sunsum nu la anvɛlɛ “mgbanyima ne mɔ” bɔbɔ na bɛnwu tɛnlabelɛ mɔɔ ɔwɔ nu la a, ɔwɔ kɛ bɛyɛ ye ndɛ bɛboa ye. Saa mgbanyima ne mɔ nee bɛ mediema bɔ nu sɛlɛ anzɛɛ bɛsɛlɛ bɛmaa bɛ na bɛboa bɛ wɔ ngyianlɛ mekɛ nu a, ɔbahile kɛ bɛlɛmaa bɛdabɛ mɔɔ bɛwɔ bɛ bo la anwo adɔ bɛ sunsum nu na bɛbanyia anwosesebɛ.—Bɛgenga Ayezaya 32:1, 2.

17. Saa mgbanyima sukoa “Mboaneneavolɛ Kpole ne” a duzu a fi nu ba a?

17 Keleseɛne mboaneneavolɛma bɔ mɔdenle sukoa “Mboaneneavolɛ Kpole ne,” Gyisɛse Kelaese wɔ debie biala mɔɔ bɛyɛ ye wɔ Gyihova ahyehyɛdeɛ ne anu la anu. Mboane ne mɔ nyia nvasoɛ kpole fi sunsum nu moalɛ mɔɔ mrenya ɛhye mɔ fa maa bɛ la anu. Ye kɔsɔɔti anu, yɛkile anyezɔlɛ na yɛye Gyihova, Mboaneneavolɛ mɔɔ tɛla biala la ayɛlɛ.