Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

HƐ MI MUNYU | ANƐ KE NƆ KO GBO Ɔ KƐKƐ E TA LO?

Adesahi Ngɛ Mɔde Bɔe Kaa A Maa Tu Gbenɔ Nya Fo

Adesahi Ngɛ Mɔde Bɔe Kaa A Maa Tu Gbenɔ Nya Fo

NƆ YELƆ QIN SHI HUANG

NÍHI A MI HLALƆ PONCE DE LEÓN

Gbenɔ ji adesahi a he nyɛlɔ ko nɛ he ngɛ gbeye. Wɔ tsuo wa bɔɔ mɔde wawɛɛ kaa wa maa tu e nya fo. Eko ɔ, ke wa suɔlɔ ko gbo ɔ, e peeɔ wɔ kaa pi anɔkuale. Aloo eko ɔ, ke wa ji nihewi kɛ yihewi ɔ, wa ma susu kaa wa be gboe piɔ. Ke wa susuɔ jã a, lɛɛ wa he kɛkɛ nɛ wa ngɛ sisie.

Blema Farao ɔmɛ titli ji nihi nɛ a sume kulaa kaa a ma gbo. A kɛ nimli akpehi abɔ nɛ a tsuɔ ní kɛ haa mɛ ɔ bɔ mɔde wawɛɛ kaa a maa tu gbenɔ nya fo. Tɛ tsuhi nɛ a maa amɛ ji odase yemi nɛ tsɔɔ kaa a sume nɛ a gbo. Se a mɔde bɔmi ɔ yi manye.

Matsɛ nguahi nɛ a hi China a hu suɔ nɛ a tu gbenɔ nya fo. A gu blɔ slɔɔtohi a nɔ kɛ pee enɛ ɔ. A nu tsopa komɛ nɛ́ a susu kaa a ji gbenɔ nya tsopa. Nɔ yelɔ ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Qin Shi Huang ɔ, de je mi si kpalɔ ko nɛ e tsuɔ ní ha lɛ ɔ kaa e pee tsopa ko ha lɛ konɛ ke e nu ɔ, e ko gbo gblegbleegble. Mercury piɛɛ tsopahi nɛ a futu kɛ ha lɛ ɔ he. Eko ɔ, tsopa nɛ ɔ eko nɛ gbe lɛ.

Ngɛ jeha 1513 M.B. ɔ mi ɔ, a bɔ amaniɛ kaa níhi a mi hlalɔ ko nɛ e je Spain nɛ a tsɛɛ lɛ ke Juan Ponce de León ɔ, kɛ mele kpa Caribbean ní ɔmɛ a mi. E ngɛ nyu nɛ ke nɔ ko nu ɔ, e be bwɔe gblee hlae. E ngɛ mi kaa lɛ nɛ e ya to Florida ma a nɛ ngɛ U.S.A. ɔ sisi mohu lɛɛ, se e kɛ Amerikabi ɔmɛ hwu ta nɛ e gbo. Kɛ ba si mwɔnɛ ɔ, nɔ ko nɛ nyu ko nɛ ke adesa nu ɔ, e be bwɔe gblegbleegble.

Faraohi, nɔ yeli, kɛ níhi a mi hlali tsuo bɔ mɔde kaa a maa tu gbenɔ nya fo. Ke wa sume blɔhi a nɔ nɛ a gu kɛ pee jã a po ɔ, wɔ tsuo wa suɔ kaa wa maa tu gbenɔ nya fo. Wa ti nɔ ko be nɛ e suɔ kaa e gbo.

ANƐ NƆ KO MA NYƐ MAA YE GBENƆ NƆ KUNIMI LO?

Mɛni heje nɛ wa sume kaa wa ma gbo ɔ? Baiblo ɔ tsɔɔ nɔ́ heje nɛ e ngɛ jã a. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Yehowa Mawu * nɛ ji wa Bɔlɔ ɔ kɛ neneene si himi wo wa tsui mi. E de ke: ‘E peeɔ nɔ́ tsuaa nɔ́ saminyayoo ngɛ e be mi. E kɛ neneene si himi wo wa tsui mi.’ (Fiɛlɔ 3:11) Wa suɔ nɛ waa hi si ngɛ zugba saminyayoo nɛ ɔ nɔ kɛ ya neneene, pi jeha 80 ko pɛ. (La 90:10) Enɛ ɔ ji nɔ́ nɛ wa tsui suɔ.

Mɛni heje nɛ Mawu ngɔ neneene si himi kɛ wo wa tsui mi ɔ? Anɛ e pee jã kɛkɛ konɛ e kɛ hao wɔ lo? Mawu be jã pee kɔkɔɔkɔ. Mohu ɔ, e wo wɔ si kaa e maa ye gbenɔ nɔ kunimi. Baiblo ɔ tsɔɔ si abɔ kaa Mawu ma je gbenɔ kɛ je, nɛ e ma ha nɛ wa ma ná neneene wami.—Hyɛ daka nɛ e yi ji,  “A Ye Gbenɔ Nɔ Kunimi” ɔ.

Yesu Kristo nitsɛ de heii ke: “Ke a ná le kaa mo ji anɔkuale Mawu ɔ, nɛ a le Yesu Kristo, nɔ nɛ o tsɔ ɔ, a ma ná neneene wami.” (Yoh. 17:3) Enɛ ɔ he ɔ, wa ngɛ hɛ kɛ nɔ fɔmi kaa wa ma nyɛ maa tu gbenɔ nya fo. Se Yesu ma nɔ mi kaa Mawu pɛ lɛ e ma nyɛ maa ye gbenɔ nɔ kunimi.

^ kk. 9 Baiblo ɔ ha nɛ wa na kaa Mawu biɛ ji Yehowa.