Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

 MANDUʼARÃ

Ojapóma 100 áño oiko hague

Ojapóma 100 áño oiko hague

“¡Upe pelíkulape haʼete voi ojehecháva en vívo mbaʼe ermáno Rússellpe!” (Peteĩ ohecha vaʼekue pe Foto-Drama áño 1914-pe.)

KO ÁÑOPE oñekumpli hína 100 áño osẽ hague pe “Foto-Drama de la Creación”, upe pelíkula porãite ojejapo vaʼekue oñepytyvõ hag̃ua umi héntepe ohechakuaa hag̃ua umi mbaʼe oĩva la Bíbliape haʼeha Ñandejára Ñeʼẽ. Upe tiémpope, heta hénte ndojeroviavéi vaʼekue Ñandejárare oĩ rupi heta ogueroviáva pe evolusión, okritikáva opa mbaʼére ha opensáva pe añetegua ndoexitiriha. Péro pe “Foto-Drama” ohechauka porã Jehová ojapo hague opa mbaʼe.

Charles T. Russell omoakã vaʼekue umi Estudiánte de la Bíbliape, ha haʼe siémpre oheka vaʼekue umi mbaʼe oipytyvõtava chupe pyaʼeve omosarambi hag̃ua la Biblia omboʼéva. Treinta áño aja, umi Estudiánte de la Biblia oiporu meme vaʼekue umi tratádo, rrevísta ha lívro omog̃uahẽ hag̃ua umi héntepe Ñandejára Ñeʼẽ, péro koʼág̃a Russell ohechakuaa oĩha peteĩ mbaʼe oipytyvõ porãvétava chupekuéra upearã. ¿Mbaʼépa hína upéva? Pe síne.

UMI MARANDU OÑEMOSARAMBI SÍNE RUPIVE

Áño 1890 guive osẽ ypy vaʼekue umi pelíkula, péro umíva ndorekói kuri sonído. Ha áño 1903-pe, ojehechauka vaʼekue peteĩ pelíkula oñeʼẽva Ñandejárare peteĩ tupao oĩvape Nueva Yórkpe. Upéicharõ jaʼekuaa pe síne oñepyrũ ramoite hague Russell ojapótarõ guare pe “Foto-Drama” áño 1912-pe. Haʼe ohechakuaa ojapóramo peteĩ pelíkula pyaʼeve omosarambitaha umi mbaʼe omboʼéva la Biblia oiporu rangue umi lívro, rrevísta, folléto ha tratádo.

Pe “Foto-Drama” ipuku ocho óra, upéicha rupi ojehechaukapa vaʼekue cuatro vésepe. Oreko 96 diskúrso mbykyʼi ha olee peteĩ kuimbaʼe oñeʼẽkuaa ha olee porãvéva upe tiémpope. Heta pártepe ko pelíkula aja oñembopu músika klásika mbeguemi. Avei heta hénte ikatupyrýva ombaʼapo jejopy ikatu hag̃uáicha umi sonído, taʼanga ha pelíkula okoinsidipa ha osẽ porã.

“Ojehechauka pype ojejapo ypy guive opa mbaʼe oñemohuʼã meve pe Mil Áño Cristo goviérno poguýpe” (F. Stuart Barnes, oreko vaʼekue 14 áño 1914-pe)

Heta gravasión ha divúho oĩva ko “Foto-Drámape” oñekonsegi kuri Filadelfia, Nueva York, París ha Lóndrespe, umi lugár ojejapohápe voi koʼã mbaʼe. Upépe umi artísta vale opinta vaʼekue uno por uno umi taʼanga. Betélpe oĩ vaʼekue avei peteĩ estúdio de árte, ha upépe oñepinta vaʼekue heta divúho ha oñemyatyrõ umi taʼanga oñembyaíva. Ndahaʼéi umi gravasión ojejapouka ha ojejogua vaʼekuénte ojeporúva pe  “Foto-Drámape”, síno avei umi ermáno ojapo vaʼekue. Por ehémplo, Yonkers Nueva Yórkpe, ojegrava peteĩ párte ha opartisipa umi ermáno ombaʼapóva Betélpe, haʼekuéra ojapo pe párte ojekuaahápe Abrahán, Isaac ha avei pe ánhel ojokórõ guare Abrahánpe pono ojuka itaʼýrape (Gén. 22:9-12).

Heta hénte ikatupyrýva ombaʼapo umi sonído, taʼanga ha pelíkula okoinsidipa ha osẽ porã hag̃ua. Ojeporu 26 gravasión, 500 taʼanga ojedivuha vaʼekue vídriore ha 3 kilómetro videosínta.

Oñeʼẽvo pe “Foto-Drámare”, peteĩ kuimbaʼe ombaʼapo vaʼekue Russell ndive heʼi umi periodístape: “Ojeporúma ningo heta mbaʼe oñepytyvõ hag̃ua umi héntepe oikuaave hag̃ua Ñandejárape. Péro ko pelíkula tuichaitereive oipytyvõta enterovépe oaprendeseve hag̃ua la Bíbliagui”. ¿Mbaʼépa heʼi umi rrelihión omoakãva? ¿Ovyʼánepa hikuái ohechávo ojejapoha peteĩ mbaʼe pyahu, oñepytyvõ hag̃ua umi hénte oñemoag̃uisévape Ñandejárare? Nahaniriete katu, haʼekuéra oñepyrũ oñeʼẽ vai pe “Foto-Drámare”, ha oĩ voi ojapo vaʼekue opa ikatúva pono ojehecha. Ambue hendápe katu peteĩ grúpo omoakãva umi rrelihión okorta chuguikuéra elektrisida ani hag̃ua ojehecha pe pelíkula.

Umi ermána ombaʼapóva de akomodadóra orreparti gratiete hetaiterei lívro umi héntepe. Pe lívro héra Escenario ha oreko heta taʼanga osẽ vaʼekue pe “Foto-Drámape”

Opavave oúvape oñemeʼẽ peteĩ insígnia orekóva Jesús raʼanga imitãrõ guare ha heʼi hese “Pax”. Upéva omomanduʼa umi héntepe oiko vaʼerãha pyʼaguapýpe

Upéicharõ jepe, hetaiterei hénte oho ohecha hag̃ua gratiete pe “Foto-Drama”. Estados Unídospente voi ojehechauka 80 siudápe káda día. Heta umi oho vaʼekue arakaʼeve ndohecháiva gueteri peteĩ pelíkula orekóva músika ha oĩháme oñeʼẽva. Umi fóto oñemohenda porã ha oñembohasa ojoapykueripa, upéicha rupi ikatu ojehecha peteĩ pelíkulaicha. Por ehémplo, ojehecha párte por párte mbaʼéichapa onase peteĩ ryguasuraʼy, ha avei mbaʼéichapa peteĩ yvoty ojavri ohóvo. Umíva ohechauka porã vaʼekue mbaʼeichaitépa Jehová iñarandu ojapo hag̃ua opa mbaʼe. Ha peteĩ tapicha oho vaʼekue ohecha pe “Foto-Drama”, heʼi: “¡Upe pelíkulape haʼete voi ojehecháva en vívo mbaʼe ermáno Rússellpe!”.

OJEJAPO PETEĨ MBAʼE IJOJAHAʼỸVA OÑEMBOʼE HAG̃UA LA BIBLIA UMI HÉNTEPE

Pe “Foto-Drama” ojehechauka ypy vaʼekue Nueva Yórkpe el 11 de enero de 1914, ko teátro iporãitévape. Upérõ ko lokál umi Estudiánte de la Biblia mbaʼe.

Peteĩ karai ostudiáva umi istória síne rehegua hérava Tim Dirks, imanduʼávo pe “Foto-Drama” rehe heʼi: “Kóva haʼe pe primera pelíkula iñimportantevéva orekóva kolór, oĩháme oñeʼẽva, ha ojeporuhápe peteĩ aparáto hérava lintérna máhika ojehechauka hag̃ua umi taʼanga”. Upe tiémpope ojejapo mimíma vaʼekue pelíkula, umíva apytépe umi oñeʼẽva Ñandejárare, péro koʼãvape ndojeporupái umi mbaʼe ojeporu vaʼekue ojejapo hag̃ua pe “Foto-Drama”. Avei ndaipóri ótra pelíkula hetave hénte ohecháva. Por ehémplo, pe primer áñopente nueve millón tapicha ohecha pe “Foto-Drama” Norteamérica, Europa, Australia ha Nueva Zelándape.

Pe “Foto-Drama” ojehechauka ypy vaʼekue Nueva Yórkpe el 11 de enero de 1914. Ha siete mése haguépe oñepyrũ pe primera Gérra Mundiál. Upéicharõ jepe, opárupi ko yvy ape ári hetaiterei hénte ohecha pe “Foto-Drama”, ha ombopyʼaguapy chupekuéra ohechávo upe pelíkulape umi mbaʼe porãite ojapótava Ñandejára Rréino. Upéicharõ jaʼekuaa pe “Foto-Drama” ndaijojahái hague amo áño 1914-pe.

Ojeporu 20 ekípo de “Foto-Drama” ojehechauka hag̃ua Norteaméricape.