V TOMTO roku uplynie od premiéry „Fotodrámy Stvorenie“ sto rokov. Cieľom tohto unikátneho diela bolo budovať vieru v Bibliu ako v Božie Slovo. V čase, keď bola viera mnohých ľudí podkopaná evolučnou teóriou, vyššou kritikou a pochybnosťami, „Fotodráma“ vyvyšovala Jehovu ako Stvoriteľa.

Charles T. Russell, ktorý stál na čele diela Bádateľov Biblie, neúnavne hľadal spôsoby, ako čo najúčinnejšie a najrýchlejšie šíriť pravdu z Písma. Bádatelia Biblie už viac ako tri desaťročia využívali moc tlačeného slova. Teraz upútal ich pozornosť nový vynález: film.

V 90. rokoch 19. storočia sa na scéne objavil nemý film. Už v roku 1903 bol v jednom kostole v New Yorku premietnutý film s náboženskou tematikou. V roku 1912, keď bol filmový priemysel ešte v plienkach, sa Russell odvážne pustil do príprav „Fotodrámy“. Uvedomoval si, že pomocou tohto nástroja by mohla pravda z Biblie osloviť ľudí tak, ako by to tlačené slovo nikdy nedokázalo.

„Fotodráma“ trvala osem hodín a obvykle sa premietala v štyroch častiach. Obsahovala 96 krátkych biblických prednášok, ktoré nahovoril známy rečník s vynikajúcim hlasom. Mnohé scény sprevádzala klasická hudba. Zaškolení premietači prehrávali hlas a hudobné nahrávky na gramofónoch a synchronizovali zvuk s farebnými diapozitívmi a filmovým stvárnením známych biblických príbehov.

Väčšina filmových záberov a mnoho sklenených diapozitívov bolo vyrobených v komerčných štúdiách. Profesionálni umelci z Filadelfie, New Yorku, Paríža a Londýna ručne kolorovali sklenené diapozitívy a filmy, snímku za snímkou. Veľký diel tejto práce urobili aj pracovníci vo výtvarnom oddelení v Bételi. Navyše museli často nahrádzať  diapozitívy, ktoré sa rozbili. Členovia rodiny Bétel sa na „Fotodráme“ podieľali aj herecky. Zahrali scénu o Abrahámovi, Izákovi a anjelovi, ktorý Abrahámovi zabránil obetovať svojho syna. Scéna sa filmovala v meste Yonkers neďaleko New Yorku. (1. Mojž. 22:9–12)

Istý spoločník brata Russella pre tlač povedal, že „Fotodráma“ „vzbudí záujem nespočetných tisícov ľudí o Písmo, a to viac než čokoľvek iné, čo sa na šírenie náboženských myšlienok použilo v minulosti“. Ako sa vyjadrilo duchovenstvo o tomto priekopníckom čine, ktorého cieľom bolo osloviť duchovne hladné masy ľudí? „Fotodrámu“ ostro kritizovalo. Niektorí duchovní neváhali použiť rafinované či bezočivé metódy, aby premietaniu „Fotodrámy“ zabránili. V jednej sále miestne združenie duchovných zariadilo prerušenie dodávky elektrického prúdu.

Napriek tomu sály, kde sa „Fotodráma“ premietala, praskali vo švíkoch. Vstup bol voľný. V Spojených štátoch sa „Fotodráma“ premietala každý deň v 80 rôznych mestách. Mnohí užasnutí diváci videli „hovoriaci“ film prvýkrát v živote. Pomocou série fotografií premietaných v rýchlom slede za sebou videli, ako sa liahne kuriatko a ako pôvabne sa roztvárajú lupienky kvetu. Časti filmu, ktoré obsahovali vedecké informácie, vyzdvihovali Jehovovu úžasnú múdrosť. Keď jeden divák videl, ako sa v úvodnej časti „Fotodrámy“ objavil na plátne brat Russell, opísal to slovami uvedenými na začiatku tohto článku, že „brat Russel vyzerá ešte reálnejšie ako v skutočnosti“.

Filmový historik Tim Dirks opísal „Fotodrámu“ ako „prvé významné filmové dielo, ktoré bolo kombináciou hraného filmu a farebných diapozitívov zosynchronizovaných so zvukom (nahranou rečou)“. Filmy, ktoré sa premietali predtým, obsahovali síce niektoré z týchto prvkov, ale neboli použité naraz a navyše v predstavení na biblickú tému. Okrem toho žiadny iný film nemal toľko divákov. Len počas prvého roku videlo „Fotodrámu“ v Severnej Amerike, Európe, Austrálii a na Novom Zélande asi deväť miliónov ľudí!

„Fotodráma“ mala premiéru 11. januára 1914 v New Yorku. O sedem mesiacov ľudstvo zachvátila pohroma celosvetových rozmerov, prvá svetová vojna. No na celom svete ďalej prichádzali na premietanie „Fotodrámy“ zástupy ľudí a zo scén, ktoré farbisto opisovali život na zemi pod Božím Kráľovstvom, čerpali útechu. „Fotodráma“ bola nepochybne tým najlepším majstrovským dielom, ktoré uzrelo svetlo sveta v roku 1914.