Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Futufutu Hemɔkɛyeli—Ani Nyɔŋmɔ Kpɛlɛɔ Nɔ?

Futufutu Hemɔkɛyeli—Ani Nyɔŋmɔ Kpɛlɛɔ Nɔ?

Abi mɛi komɛi ni kaneɔ adafitswaa wolo ko (The Sydney Morning Herald) ni afeɔ yɛ Australia lɛ akɛ: “Ani jamɔ feɔ wɔ ekome loo egbalaa wɔmli?” Mɛi ni ha hetoo lɛ ateŋ oha mlijaa 89 sɔŋŋ kɛɛ akɛ jamɔ kɛ mligbalamɔ baa.

KƐLƐ, mɛi ni fĩɔ futufutu hemɔkɛyeli sɛɛ lɛ enaaa lɛ nakai kwraa. Nuu ko ni atsɛɔ lɛ Eboo Patel, ni ji mɔ ni to oblahii kɛ oblayei akuu ko (Interfaith Youth Core) ni fĩɔ futufutu hemɔkɛyeli sɛɛ lɛ shishi lɛ, bi akɛ: “Mɛɛ jamɔ po yɔɔ ni ejieee mlihilɛ kpo . . . , ni susuuu sɔ̃ ni akɛwo wɔdɛŋ akɛ wɔkwɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ he . . . , ni ejieee gbɔfeemɔ yi?”

Anɔkwa, bei komɛi lɛ, Buddhabii, Katolikbii, Protɛstantbii, Hindubii, Muslimbii, kɛ jamɔi krokomɛi amli bii feɔ ekome koni amɛkɛjie ohia, amɛkɛbu hegbɛi ni mɛi yɔɔ lɛ ahe, amɛkɛgu okplɛmii ni afũɔ yɛ shikpɔŋ lɛ afeemɔ, loo ni amɛkɛgbala mɛi ajwɛŋmɔ kɛya bɔ ni afiteɔ shikpɔŋ lɛ ahaa lɛ nɔ. Jamɔi srɔtoi kpeɔ ní amɛkwɛ bɔ ni amɛaafee amɛkpã gbee yɛ saji ahe ni amɛwowoo amɛhe hewalɛ. Amɛsũsũɔ kɛnɛrɛi, amɛyeɔ gbii juji, amɛlaa, amɛsɔleɔ, ni amɛfeɔ nibii krokomɛi kɛtsɔɔ akɛ amɛnya bɔ ni amɛnyɛ amɛfee ekome yɛ srɔtofeemɔi ni yɔɔ amɛteŋ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ he.

Ani jamɔi baanyɛ atsɔ ekomefeemɔ ni tamɔ nɛkɛ nɔ amɛha toiŋjɔlɛ aba amɛteŋ? Ani Nyɔŋmɔ baatsɔ futufutu hemɔkɛyeli nɔ ekɛ shihilɛ kpakpa aba?

MƐNI EJƐ AMƐ-EKOMEFEEMƆ LƐ MLI KƐBA?

Mɛi ni yɔɔ futufutu hemɔkɛyeli kuu ko ni mli bii fa waa lɛ mli lɛ jɛ jamɔi srɔtoi 200 kɛ sɛɛ amli, ni amrɔ nɛɛ kuu nɛɛ yɛ niji yɛ maji 76 anɔ. Kuu nɛɛ tsɔɔ mli akɛ oti ni ma amɛhiɛ ji “ni amɛwo jamɔi srɔtoi amli bii hewalɛ ni amɛfee ekome ni amɛkɛ amɛhe ashara daa.” Shi tamɔ wɔle lɛ, ekɛɛmɔ waaa tamɔ efeemɔ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, mɛi ni toɔ kuu nɛɛ he gbɛjianɔ lɛ kɛɛ ehe bahia ni amɛkwɛ wiemɔi ni amɛkɛbaatsu nii yɛ amɛgbɛtsɔɔmɔ wolo lɛ mli lɛ jogbaŋŋ, bɔni afee ni amɛkatɔ̃ jamɔi srɔtoi ni yɔɔ mli lɛ ateŋ eko nɔ. Mɛni hewɔ? Yiŋtoo kome ji akɛ, jeee kuu lɛ mli bii fɛɛ kpɛlɛ nɔ akɛ atsĩ Nyɔŋmɔ tã loo awie ehe yɛ gbɛtsɔɔmɔ wolo lɛ mli. Enɛ hewɔ lɛ, awieee Nyɔŋmɔ he, ni atsĩii etã kwraa yɛ amɛwolo lɛ mli.

Kɛ́ ajie Nyɔŋmɔ yɛ sane lɛ mli lɛ, belɛ, mɛni loo namɔ mli amɛhemɔkɛyeli yɔɔ? Kɛfata he lɛ, mɛni haa esoroɔ kuu ni tamɔ nɛkɛ yɛ je lɛŋ kui krokomɛi ni waa mɛi loo amɛfeɔ mɛi ejurɔ lɛ ahe mɔ? No hewɔ lɛ, ebɛ naakpɛɛ akɛ futufutu hemɔkɛyeli kuu ni wɔwie he kɛtsɔ hiɛ lɛ kɛɛ amɛjeee jamɔŋ gbɛjianɔtoo, shi moŋ amɛji “kuu ni feɔ mɛi srɔtoi ekome.”

NI AAAWO MƐI HEWALƐ NI AMƐJIE SUI KPAKPAI AKPO—ANI NO PƐ KƐKƐ FA?

Jamɔŋ hiɛnyiɛlɔ ko ni ale waa, ni fĩɔ futufutu hemɔkɛyeli sɛɛ, ni egbɛnaa gbɛ́i ji Dalai Lama lɛ kɛɛ akɛ: “Jamɔi wuji ni yɔɔ lɛ fɛɛ woɔ mɛi hewalɛ  ni amɛjie suɔmɔ kpo, amɛmli ajɔ, ni amɛkɛ eshai afa.” Ekɛfata he akɛ: “Nɔ ni he hiaa ji ni wɔbaajie sui nɛɛ akpo yɛ wɔshihilɛ mli daa.”

Anɔkwa, sui tamɔ suɔmɔ, mlijɔlɛ, kɛ eshai ni akɛaafa lɛ ahe miihia waa. Yɛ Yesu wiemɔ ni afɔɔ lɛ tsɛmɔ akɛ Mla Kpakpa lɛ mli lɛ, ekɛɛ akɛ: “No hewɔ lɛ, nɔ fɛɛ nɔ ni nyɛtaoɔ akɛ mɛi aŋɔfee nyɛ lɛ, nyɛ hu nyɛfea amɛ nakai nɔŋŋ.” (Mateo 7:12) Shi ani nɔ pɛ ni esa akɛ jamɔ ko afee ji ni ewo mɛi hewalɛ ni amɛjie sui kpakpai akpo?

Beni bɔfo Paulo wieɔ mɛi babaoo ni hi shi yɛ ebeaŋ ni kɛɛ amɛmiija Nyɔŋmɔ lɛ ahe lɛ, ekɛɛ akɛ: “Amɛhiɛ dɔɔ yɛ Nyɔŋmɔ he moŋ, shi jeee nilee naa.” Mɛni ha ebalɛ nakai? Paulo tsɔɔ mli akɛ, “Amɛleee Nyɔŋmɔ jalɛ lɛ, shi amɛ diɛŋtsɛ amɛjalɛ moŋ amɛtaoɔ amɛŋɔma shi.” (Romabii 10:2, 3) Akɛni amɛbɛ nɔ ni Nyɔŋmɔ sumɔɔ ni amɛfee lɛ he anɔkwa nilee hewɔ lɛ, ekãa kɛ hemɔkɛyeli ni amɛyɔɔ lɛ fɛɛ fee efolo.Mateo 7:21-23.

NƆ NI BIBLIA LƐ WIEƆ YƐ FUTUFUTU HEMƆKƐYELI HE

Yesu kɛɛ, “Ajɔɔ mɛi ni kpãtãa lɛ.” (Mateo 5:9) Yesu hi shi yɛ ewiemɔ lɛ naa; ewie eshi basabasafeemɔ ni eshiɛ toiŋjɔlɛ he sane etsɔɔ mɛi ni jɛ jamɔi srɔtoi amli. (Mateo 26:52) Mɛi ni hi shi yɛ etsɔɔmɔi lɛ anaa lɛ ná suɔmɔ ni mli wa amɛha amɛhe. (Kolosebii 3:14) Shi ani nɔ pɛ ni Yesu taoɔ ji ni eha mɛi ni jɛ shihilɛi srɔtoi amli lɛ afee ekome ni toiŋjɔlɛ ahi amɛteŋ? Ani ekɛ mɛi yafee ekome yɛ amɛjamɔi amli?

Farisifoi kɛ Sadukifoi lɛ ahiɛnyiɛlɔi te shi amɛwo Yesu, ni amɛtao po akɛ amɛgbe lɛ. Te Yesu fee enii eha tɛŋŋ? Yesu kɛɛ ekaselɔi lɛ akɛ: “Nyɛkadia amɛsɛɛ! Shwilafoi ni tsɔɔ shwilafoi agbɛ ji amɛ.” (Mateo 15:14) Yesu kpoo akɛ ekɛ amɛ aaafee ekome yɛ jamɔ mli.

Sɛɛ mli lɛ, atse Kristofoi asafo ko yɛ maŋ ko ni yɔɔ Hela (Greece) ni atsɛɔ lɛ Korinto lɛ mli. Maŋ nɛɛ he gbɛ́i waa yɛ kusumii srɔtoi kɛ jamɔi srɔtoi ni yɔɔ mli lɛ ahewɔ. Te esa akɛ Kristofoi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ afee amɛnii amɛha tɛŋŋ? Bɔfo Paulo ŋma amɛ akɛ: “Nyɛkɛ mɛi ni heee yeee lɛ akagbalaa kɔŋtso kome ni yeee egbɔ.” Mɛni hewɔ? Paulo kɛ amɛsusu nii ahe, ebi amɛ akɛ: “Mɛɛ gbeekpamɔ Kristo kɛ Belial yɔɔ? aloo mɛɛ nijaa mɔ ni heɔ yeɔ kɛ mɔ ni heee yeee yɔɔ?” Kɛkɛ ni ewo amɛ ŋaa nɛɛ: “No hewɔ lɛ . . . nyɛjea amɛteŋ, ni nyɛtsea nyɛhe.”2 Korintobii 6:14, 15, 17.

Eyɛ faŋŋ akɛ, Biblia lɛ wieɔ eshiɔ futufutu hemɔkɛyeli. Shi ekolɛ obaabi ohe akɛ, ‘Belɛ, mɛni kwraa baaha mɛi afee ekome?’

NƆ DIƐŊTSƐ NI HAA MƐI FEƆ EKOME

Maji 15 fee ekome kɛfee tsɔne ko ni yɔɔ hwanyaŋŋ (The International Space Station). Tsɔne nɛɛ yɛ ŋwɛiniiaŋ, ni anyɛɔ ahiɔ mli. Eji maji nɛɛ baaa gbeekpamɔ yɛ bɔ ni amɛbaasumɔ ni amɛfee tsɔne nɛɛ amɛha lɛ he kulɛ, ani ebaahi feemɔ?

No ji naagba ni ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ futufutu hemɔkɛyeli kui lɛ kɛkpeɔ. Eyɛ mli akɛ amɛmiisumɔ ni ekomefeemɔ kɛ bulɛ ahi amɛteŋ moŋ, shi esoro he ni amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ kwɛɔ kɛha gbɛtsɔɔmɔ. Enɛ hewɔ lɛ, kɛbashi ŋmɛnɛ lɛ, amɛmli egbala, ejaakɛ esoro amɛteŋ mɔ fɛɛ hemɔkɛyeli kɛ esusumɔ yɛ jeŋba saji ahe.

Biblia lɛ haa wɔleɔ bɔ ni Nyɔŋmɔ sumɔɔ ni wɔhi shi wɔha. Wɔbaanyɛ wɔhi shi yɛ nɔ ni Biblia lɛ tsɔɔ lɛ naa. Mɛi ni ehi shi yɛ naa lɛ enyɛ amɛye jwɛŋmɔ ni ejaaa ni anáa yɛ mɛi ahe yɛ amɛhewolonɔ su loo amɛjamɔ hewɔ lɛ nɔ, ni amɛle bɔ ni afeɔ ekome kɛtsuɔ nii yɛ toiŋjɔlɛ mli. Nyɔŋmɔ gba akɛ: “Maŋɔ naabu krɔŋŋ maha majimaji, koni amɛ fɛɛ kwa amɛtsɛ́ Yehowa gbɛ́i lɛ, koni amɛkɛ gbee kome asɔmɔ lɛ.” “Naabu krɔŋŋ” lɛ, ni ji bɔ ni Nyɔŋmɔ sumɔɔ ni aja lɛ lɛ, ji nɔ ni haa mɛi feɔ ekome.Zefania 3:9; Yesaia 2:2-4.

Yehowa Odasefoi miifɔ̃ bo nine ni oya Maŋtsɛyeli Asa ni bɛŋkɛ bo lɛ nɔ, koni bo diɛŋtsɛ oyaye toiŋjɔlɛ kɛ ekomefeemɔ ni sa kadimɔ ni yɔɔ amɛteŋ lɛ he odase.Lala 133:1.